Tip:
Highlight text to annotate it
X
STARÝM TUNÁ ODZVONILO
- Na šerifskú stoličku som tu zasadol v dvadsiatich
piatich. Ťažko uveriť. Už starý otec bojoval proti...
...zločinu. Otec takisto. Dokonca sme jeden čas
obaja zastávali šerifský post, ja tu a on v Plane.
- Podľa mňa bol na to fakt hrdý. Lebo ja určite.
- Kedysi šerifovia nenosili zbrane.
Ľudia sa *** tým zvyknú pozastaviť.
- Mladý Jim Scarborough sa vždy obišiel bez
pušky. Aj Gaston Boykins chodil neozbrojený
...v Commanche. Odjakživa rád počúvam
historky o mazákoch. Keď niekto začne,...
...hneď mám uši nastražené. Človeku to nedá, aby sa
s nimi nezrovnával. Ako by im to asi šlo dnes.
- Nie je to dávno, čo som jedného
chalana poslal na kreslo do Huntsvillu.
- Sám som ho zatkol aj vypočúval.
- Mal na svedomí štrnásťročnú babu.
V novinách písali, že vraždil v afekte...
...ale od neho viem, že o afekte nemohlo byť ani reči.
- O tom, že niekoho zamorduje vraj sníval
od detstva a keby ho nechytili, zabíja ďalej.
- Tiež vravel, že peklo má pozichrované.
O štvrťhodinu je tam jak na koni.
- Múdry som z toho nebol. To vám poviem.
- Zločin sa dostal mimo hranice nášho chápania.
- Ale strach mi nenaháňa.
- Vždy som chápal, že ochota nastaviť vlastný
krk v mojom povolaní nie je hrdinstvo, ale...
...základný predpoklad. Na druhej strane
sa mi ale nechce hrať o bank...
...a nevidieť súperovi do očí.
- Znamenalo by to zahrávať
sa s vlastnou dušou...
...a priznať si, čert to ber...
...tak budem súčasťou tohto sveta.
- Práve som prišiel. Počujte šerif,mal pri
sebe akúsi bombu s plynom alebo čím...
...a k nej pripojenú hadicu, ktorá mu trčala z rukáva...
... netuším. Veď uvidíte sám, keď prídete...
... mám to pod kontrolou.
- Stalo sa niečo?
- Vystúpte, prosím.
- Prečo?
- Vystúpili by ste, prosím vás?
- Načo to...
- Prosím, nehýbte sa.
- Nehýb sa.
- Riti.
- Agua.
- Agua. Por Dios.
- Nemám vodu.
- Agua.
- Vravím, že nemám aguu.
- Po anglicky nerozumieš?
- Kam šiel ten posledný?
- Último hombre. Ten, čo prežil,
viem, že niekto hej. Kam šiel?
- Hádam sa vrátim to istou cestou.
- Cierra la puerta... Hay lobos...
- Kdeže lobos.
- Ak si zastal...aby si sledoval vlastné
stopy ...asi mi budeš chcieť natrhnúť riť.
- Ale, ak si zastal...zastal si v tieni.
- Čo máš v tom kufri?
- Kopec prachov.
- Vieš komu hovor.
...a pištoľ si, kde splašil.
- Tam, kde prachy
- Kúpil si ju?
- Nie, našiel.
- Llewelyn...
- Čo je, neziap.
- Koľko si za ňu vysolil?
- Tiež nemusí všetko vedieť, Carla.
- Toto by som mohla.
- Keď neprestaneš drbotať,
pôjdeme dozadu a prehnem ťa.
- Ale no.
- Jazyk za zuby.
- Ako chceš. Nechaj si to pre seba.
Aj to, kde si trčal celý deň.
- Tak sa mi páčiš.
- Poďme na to.
- Llewelyn.
- No.
- Zlatko, čo stváraš.
- Niekam idem.
- Kam niekam?
- Zabudol som čosi dokončiť. Veď sa vrátim.
- Čo si zabudol dokončiť?
- Nič príjemné, ale musím to spraviť.
- Keby som sa nevrátil,
povedz mame, že ju mám rád.
- Llewelyn, mama je po smrti.
- Teda jej poviem sám.
- Koľko?
- Šesťdesiatdeväť centov.
- Plus benzín.
- Pršalo vám na ceste?
- Na akej ceste?
- Všimol som si, že ste prišli od Dallasu.
- Kamarát, čo teba je do toho, skade idem.
- Len som sa pýtal.
- Len pýtal.
- Krátil si chvíľu.
- Prepáčte. Poslúžim ešte nejako
alebo to bude všetko?
- Budete si ešte niečo želať?
- Neviem. Mám si?
- Deje sa niečo?
- Ako čo?
- Neviem, niečo?
- Takže to chceš vedieť? Či sa
niekde niečo nestalo?
- Budete si ešte niečo želať?
- Na to už si sa pýtal.
- No,...pomaly už budem zatvárať.
- Pomaly zatvárať.
- O ktorej zatvárate?
- Už. Už zatvárame.
- "Už" nie je odpoveď. Pýtam sa o ktorej?
- Keď sa začne stmievať. Po zotmení.
- Počúvaš sa, čo rozprávaš?
- Prosím?
- Pýtam sa, či vieš o čom točíš.
- O ktorej chodíš spať?
- Prosím?
- Si nahluchlý? Chcem vedieť,
kedy chodíš spať?
- Mmm...okolo pol desiatej. Asi o pol desiatej.
- Tak prídem vtedy.
- Ale načo. Budeme mať zatvorené.
- Už si vravel.
- Noo...už by som mal zatvárať.
- Bývaš vzadu v tom prístenku?
- Celý život?
- Patrilo to tu svokrovi. Kedysi.
- Takže si sa sem priženil.
- Dlho sme bývali v Temple, vychovali deti,
sem sme prišli asi pred štyrmi rokmi.
- Takže si sa sem priženil.
- Aj tak sa to dá povedať.
- Nielen dá povedať, tak to je.
- Koľko si najviac prehral pri hádzaní mincou?
- Prosím?
- Najviac. Prehral. Pri hádzaní mincou.
- Neviem, nepamätám sa.
- Tak tipuj.
- Mám tipnúť?
- A čo je v hre?
- Len tipuj.
- Mali by sme vedieť o čo hráme.
- Tipni si. Nemôžem tipnúť za teba.
Nebolo by to férové. - Nič som nestavil.
- Ale stavil. Celý život je stávka. Len o tom
nevieš. Vieš, z ktorého roku je tá minca?
- Nie.
- 1958.
- Dvadsaťosem rokov sa túlala po svete, kým
prišla sem. A hľa, je tu. Otočená jednou...
...alebo druhou stranou. Tak tipuj.
- Tiež...by som mohol vedieť, čo sa dá vyhrať.
- Všetko.
- Nechápem.
- Uhádneš, vyhráš všetko. Čo tam je?
- Dobre teda. Hlava.
- Blahoželám.
- Nestrč ju do vrecka.
- Prosím?
- Nestrkaj ju do vrecka. Odteraz
je to tvoja šťastná štvrťka.
- A kam ju mám dať?
- To je jedno, len nie do vrecka.
- Inak by sa stratila medzi ostatnými
a stalo by sa z nej to, čo vlastne je.
- Obyčajná minca.
- Llewelyn.
- Čo to tu...
- Odessa.
- Na čo sa potrepeme do Odessy?
- Ja nie, pôjdeš sama. Za mamou.
- Čo nepovieš.
- Je nedeľa, polnoc. O deväť hodín otvoria
súd a niekto tam bude stáť, aby nahlásil...
...ešpézetku nášho auta. A o pol
desiatej nám klopú na dvere.
- No...a koľko to celé potrvá, kým..
- Moja, koľko človeku trvá, kým prestane...
...hľadať svoje dva milióny?
- A mame čo poviem? - Postavíš sa do
dverí a zvrieskneš: Mama, to som ja.
- Llewelyn... - Radšej sa pobaľ.
Čo tu necháš, viac neuvidíš.
- Fajn a nie aby ťa napadlo sa ospravedlniť.
- Stalo sa. A odstať sa nedá.
- Ideme si zajazdiť, frajer?
- Jeho auto?
- Šraubovák.
- Pneumatiky kto prerezal?
- Hádam, že Mexičania, my nie.
- Skapacina.
- Nevrav.
- Kde je vysielačka?
- Ja ju mám.
- Pekne rozkvitnuté petúnie.
- Podrž, prosím ťa.
- Chceš ju?
- Zachytil si niečo?
- Ani pípnutie.
- Fajn.
- Môžem?
- Nemalo to byť podpálené auto? - Veď aj je,
ale Wendell vraví, že je za tým čo si viac.
- Kedy mi úrad začne platiť za koňa?
- Každým dňom ťa ľúbim viac.
- Milé od teba.
- Daj pozor.
- Vždy dávam.
- A neublíž si.
- Už som si?
- Ani iným.
- Keď vravíš.
- Tak som ešte auto horieť nevidel.
- Na tom by sa dalo aj opekať.
- Vyzerá na Ford 77, čo povieš Wendell?
- Je to možné.
- Nielen možné, je to nabetón.
- Zdúchol po diaľnici?
- Zabil Lamarovho zástupcu, vzal mu auto,
niekoho odbachol na diaľnici, zase si...
...vymenil auto, prišiel sem a bohvie
v čom sedí teraz.
- Znie to celkom jednoducho, šerif.
- S vekom človek prestáva vymýšľať.
- Ale máme ešte jedno.
- Choď Winstonom.
- Isto?
- Ver mi.
- Ak by sa niečo stalo Lorettinmu koňovi, garantujem
ti, že by si nechcel byť do toho namočený.
- Rovnaká stopa oboma smermi. Krátko za sebou.
Ešte sa dá krásne rozoznať dezén.
- Auto je tam. Má odtrhnutú značku.
- Poznám ho. Aj majiteľa, volá sa Moss.
- Llewelyn Moss?
- Ten.
- Žeby mal niečo spoločné s pašerákmi.
- Neviem, ale veľmi to mu neverím.
- Je to tam dole.
- No boha, ešte aj psa strelili.
- Nevyzerá to na čistú robotu.
- Nevyzerá, asi sa zadrapli.
- Čo sú to za kalibre, šerif?
- Deviatky. Zopár ACP-čiek.
- Našili to doň z brokovnice.
- Ako to, že sa do nich nepustili kojoti?
- Netuším..
..asi im nechutí Mexiko.
- Títo dvaja vyzerajú ako veľké zvieratá.
- Asi ale pôjde o viac ako iba o podpaľačku...
- ...popravu...
- a prestrelku.
- Mexický hnedý prach.
- Tieto telá sú tu dlhšie. Hádam že sa to
stalo skorej, príprava na jednanie...
...skočili si do vlasov alebo niečo.
Viete, možno v tom ani neboli prachy.
- Možné to je.
- Ale veľmi sa vám to nezdá, však?
- Nie. Nezdá.
- Dobrý masaker, čo poviete?
- Dobrý, ale možno bude ešte väčší.
- Nech sa páči.
- Hľadám Llewelyna Mossa.
- V prívese ste už boli?
- Tak bude v robote. Odkážem mu niečo?
- Kde robí?
- To vám nesmiem povedať.
- Kde robí? - Prepáčte, ale máme zakázané
poskytovať informácie o nájomníkoch.
- Kde robí?
- Nepočuli ste? Nemôžem vám nič povedať.
- Prečo sa chceš trepať do Del Ria?
- Požičať si auto od Roberta.
- Nemáš na vlastné?
- Vlastné treba zapísať. O pár dní ti brnknem.
- Ale určite.
- Určite.
- Llewelyn, mne sa to nepáči.
- Mne hej, takže jedna-jedna. A netráp sa.
- Mamu trafí.
- Spraví *** tebou kríž raz-dva.
- Nič nové.
- Čoby, mňa nič neprekvapí, robím vo Wal-Marte.
- Robila si, Carla. Oddnes si dôchodkyňa.
- Llewelyn?
-Prosím, madam.
- Vrátiš sa, všakže.
- Vrátim.
- Úrad šerifa.
- Pozri na zámku.
- Ideme dnu?
-Zbraň do ruky a prst na spúšť.
- A vy?
- Budem sa držať za tebou.
- Úrad šerifa.
- Zmizli asi narýchlo.
- Vyzerá to tak.
- Od zámky?
- Od čoho iného.
- Kedy prišiel?
- Netuším.
- Začína ísť do tuhého.
- Prosím?
- Ešte je orosené.
- Fúha. Museli sme ho minúť len o chlp.
- Hneď to rozhlásim cez vysielačku.
- Keď myslíš. A čo chceš rozhlásiť?
- Hľadá sa chlap, čo v
nedávnej minulosti pil mlieko.
- Šerif, tu ide do tuhého.
- Na to som prišiel prvý.
- Myslíte, že Moss tuší,
akí chlapi po ňom idú?
- Čo ja viem. Mal by.
- Videl to čo ja a na mňa to veru zapôsobilo.
- Do motela.
- Do akého?
- Do lacného.
- Výber je na vás.
- Čože?
- Výber. Vyberte si z našej
ponuky, čo vám vyhovuje.
- Som sám. Dajte mi hocičo.
- Tu Roberto Zorromori, práve nie som
pri telefóne, nechate mi, prosím...
- Prosím?
- Je tam Llewelyn?
- Llewelyn? Nie, nie je.
- Má prísť?
- Prečo by chodil? S kým volám?
- Poslužim?
- Čierne jazdecké čižmy, jedenástku.
- Pozriem.
- Máte ponožky?
- Len biele.
- Iné nenosím. Je tu záchod?
- Nezastavujte. Prejdite popri izbách.
- Pri ktorých?
- Len choďte okolo, chcem
zistiť, či tam niekto je.
- Poďme. Nezastavujte.
- Chlape, nemám najmenšiu chuť
sa do niečoho namočiť. - Bez obáv.
- Čo keby som vás tu vysadil a ušetríme si
debatovanie. - Chcem, aby ste ma zviezli inam.
- Vykašlime sa na to, vám vravím. - Namočený
už si, práve ťa z toho vyťahujem...
- ..tak ma teraz láskavo hoď do iného motela.
- Správa Austinského labáku o tej
mŕtvole pri diaľnici. - Kaliber guľky?
- Guľka sa nenašla.
- Ako to, nenašla?
- No...tak. Nenašla.
- Počúvaj ma Wendell, nič v zlom, ale to
znie ako dobrá hovadina. - Však?
- Vravíš, že v čele je otvor po vniknutí,
ale vzadu druhý otvor nebol.
- Chceš mi tvrdiť, že mu to napálil do čela
a potom sa mu žabykláčom hrabal v hlave...
...aby vytiahol guľku.
- Radšej si to ani nechcem predstaviť.
- Ani ja, môj milý.
- Dolejem vám, šerif?
- Keby si bola taká dobrá, Noreen.
- Protidrogové a špeciálka dnes vyrážajú
do púšte. Idete s nimi?
- Pribudla nejaká mŕtvola?
- Nie.
- Tak načo by som chodil.
- Dvanástka. Aj náboje?
- Dvojité.
- Budú hádzať.
- Máte tábornícky tovar?
- Stanové tyčky? A stan máte?
- Povedzme.
- Ak viete číslo stanu, môžem vám objednať
správne tyčky. - Dobre, vezmem si stan.
- Ale aký?
- Ten, čo má najviac tyčiek.
- Chcel by som izbu.
- Terajšia sa vám nepáči.
- Páči, chcem ešte jednu.
- Teda extra izbu.
- Mohol by som vidieť plán izieb?
- Snáď ho nájdem.
- Mohol by som dostať číslo 38?
- Dám vám izbu vedľa vašej. 137-čku. Je voľná.
- Nie, chcem 38-čku.
- To je dvojka s manželskými posteľami.
- Ja nie, chlape.
- Ako si to našiel?
- Ja nie, chlape.
- To by si nemal. Viem, mladosť,
ale aj tak. - Čo by som nemal?
- Stopovať.
- Nebezpečná zábava.
- Poznali by ste Antona Chigurha, keby ste ho
videli? - Keď ho uvidím, spoznám ho.
- Kedy ste ho videli naposledy?
- Vlani, 28-ho novembra.
- Vy ale máte pamäť. Vari som vám dovolil sadnúť?
- Nie, ale vyzeráte ako človek, ktorého by
mrzel pohľad na neobsadenú stoličku.
- Mám dobrú pamäť. Na mená. A čísla.
Videl som ho 28-ho novembra.
- Ideme po jednom divokom pištoľníkovi.
Navyše sme prišli o peknú kôpku peňazí a...
...zamiešal sa do toho aj ten druhý.
- Z tohto účtu sa dá vybrať 1200 dolárov
každých 24 hodín. Zvýšenie z tisícky.
- Ak budete mať vyššie náklady
všetko dorovnáme. - Platí.
- Ako dobre poznáte Chigurha?
- Čo máte na mysli?
- Tak celkovo. Váš osobný názor.
Ako veľmi je nebezpečný?
- V porovnaní s čím? S morom? Je dosť
hajzel na to, aby ste zavolali mňa.
- Psychopatický zabijak, ale čo
narobíte. Takých je plno.
- Včera zabil v Del Rio troch motelových hostí.
A dvoch pri tej pičovskej babračine v púšti.
- No, hádam by stačilo.
- Celkom si veríte.
- Za tie roky ste si vypracovali povesť
úplnej legendy alebo sa mýlim, pán Wells?
- Aby som pravdu povedal,
legenda nie je to pravé slovo.
- Počujte...
- Áno?
- Môžete mi potvrdiť parkovací lístok?
- Pokus o žart, dúfam.
- Pardon.
- Viete, zvonka som počítal poschodia...
-A...
- A jedno mi tu chybuje.
- Postaráme sa o to.
- Izbu pre jedného.
- 26 dolárov.
- Máte službu celú noc?
- Až do desiatej ráno.
- Malá pozornosť. Nechcem
od vás nič nezákonné.
- Hľadá ma jeden chlap. Nie je policajt. Stačí, keď
mi zavoláte, ak sa dnes príde niekto ubytovať.
- Hocikto, hocjaký smradľavý pankhart, platí?
- To sa nedá.
- Nebojte, nič vám nespravím.
- Idete...
- Nabúrali ste?
- Dám ti päť stovák za bundu.
- Ukážte.
- Havárka?
- Dobre, dajte mi prachy.
- Tu sú, vidíš. Daj bundu.
- Dajte mu ich.
- Teraz daj bundu.
- Dal by som si aj piva.
- Za koľko?
- Brian. Daj mu ho.
- Médico...por favor.
- Máme niečo o tých autách? - Zistila som
všetko, čo sa dalo. Ich majitelia sú mŕtvi.
- Tí, ktorým patril Bronco, zomreli pred dvadsiatimi
rokmi. Mám sa poinformovať aj o Mexičanoch?
- Nie, načo.
- Výdaje za tento mesiac.
- Zas volal agent z protidrogového.
Nechceš sa s ním porozprávať?
- Budem sa od toho držať tak ďaleko
a dlho, ako sa len bude dať.
- Vraj ide na miesto činu, či nechceš
ísť s ním. - Milé, že sa spýtal.
- Mohla by si, prosím, dať vedieť Lorette, že som
išiel do Odessy. Pozrieť Carlu Jean Mossovú.
- Zavolám jej stade. Zavolal by som hneď, no
začala by ma prehovárať, aby som nešiel...
...a ja by som sa dal.
- Mám volať, až po vašom odchode?
- Hej. Aby sme obmedzili lži na minimum.
- Ako to vraví Torbert? To,
o pravde a spravodlivosti?
- Že s nimi začíname každý deň
odznova. Alebo tak nejako.
- Hádam to budem musieť zmeniť na dvakrát
denne. A možno aj tri, kým sa to celé skončí.
- Boha jeho...
- Šerif.
- Už si dlho nekontroloval náklad, však?
- Pekné svinstvo.
- Asi povolil nejaký popruh.
- S koľkými si vyrážal?
- Nestratil som nič, šerif.
- Nemohol si si prenajať dodávku?
- Nemali pohon na všetky štyri.
- Dúfam, že ma nenahlásite za zle
upevnený náklad? - Bež kamsi.
- Počítam, že takto si budúcnosť nepredstavoval,
keď si prvý raz fľochol na tie prachy.
- Len pokoj. Ja po tebe nejdem.
- Viem...videl som ho.
- Videl si ho. A dýchaš.
- Čo on je zač, zlosyn všetkých zlosynov, či čo?
- To naňho presne nesedí.
- Čo naňho sedí?
- No, povedal by som, že nemá zmysel pre humor.
- Volá sa Chigurh.
- Šibal?
- Chigurh. Anton Chigurh. Vieš, ako ťa našiel?
- Viem, ako ma našiel.
- Volá sa to transpondér.
- Dobre viem, čo to je. Ale už ma nenájde.
- Cezeň nie.
- Cez nič.
- Mne to zabralo asi tri hodiny.
- Nehýbal som sa.
- Nie. Nechápeš.
- Čím sa živíš.
- Som na dôchodku.
- A predtým?
- Zváral som.
- Plameň? Oblúk? Elektrón?
- Všetko. Čo sa dalo, to som zváral.
- Aj liatinu?
- Hej.
- Nevravím o spájkovaní.
- Ani ja.
- Zinok?
- Ako vravím.
- Bol si vo Vietname?
- Hej, bol som vo Vietname.
- Aj ja.
- A čo má byť? Už sme si akože bližšie?
- Počuj. Daj mi tie prachy.
Inak ti nepomôžem.
- Neskoro. Už sú fuč – jeden a pol melóna padlo
na ženské a šnaps a zvyšok som minul na drobnosti.
- Ako vieš, že v tejto chvíli nemieri do Odessy?
- Čo tam?
- Zabiť ti ženu.
- Možno má v gatiach. Zo mňa. - Nemá.
Nie si na to stavaný. Si len chlap, čo šiel okolo.
- Bývam na druhom brehu. V hoteli Eagle.
Carson Wells. Až ťa to omrzí, zavolaj. Možno ti...
...pár šestákov nechám.
- Ak by som sa chcel dohodnúť,
šiel by som za tým Šibalom.
- Kdeže. Nechápeš. S ním sa nejedná.
On ťa zabije, aj keď mu dáš prachy.
- Je to zvláštny patrón.
Dalo by sa povedať zásadový.
- Ide mu o viac, ako len o drogy či prachy.
Je iný ako ty. Alebo ja.
- Určite mu menej ide huba,
čo mu slúži ku cti.
- Vďaka, že ste si našla čas, Carla.
- Ani neviem prečo. Ako vravím, netuším, kam šiel.
- Neozval sa vám?
- Neozval.
- Ozaj?
- Ani slovko.
- Ale povedali by ste mi, keby hej?
- To neviem. Už tak má dosť starostí.
- Nie so mnou.
- A s kým teda?
- S peknými sviniarmi, ktorí mu idú po krku.
A nedajú sa len tak odradiť.
- Ani on. Nikdy sa nedal. On sa ničoho nezľakne.
- Poznáte Charlieho Walsera?
Býva na východ od Sandersonu.
- Možno viete, ako kedysi zabíjali kravy. Sem
ich trafili obrovským kladivom, potom ich zviazali...
...a podrezali. Raz tak Charlie jednu zviazal,
že ju ide podrezať, keď zrazu prišla k sebe.
- Začala sa metať na všetky strany, 300 kíl,
s prepáčením, nasratého hoväda. Charlie ju chcel...
...skoliť pištoľou, ale trafte sa kam treba,
keď sa krava hádže raz tam, raz sem, takže netrafil...
...a odrazená guľka sa mu zavŕtala do pleca.
Choďte ho niekedy navštíviť, ani klobúk si...
...poriadne nezaloží. Ide o to, že ani keď ide
chlap proti krave, nie je všetko jasné.
- Keby Llewelyn zavolal, povedzte mu,
že ho viem ochrániť.
- Dnes sa to už na bitúnku robí inak. Tlakovou
pištoľou. Náboj sa zavŕta do mozgu a vráti späť.
- Zviera nemá poňatie, čo sa stalo.
- Načo mi to hovoríte, šerif?
- Sám neviem.
- Tak mi napadlo.
- Zdravím, Carson. Poďme k tebe.
- Nemáme to za potreby. Obchodujem
cez deň. Mohol by som ísť domov.
- Žeby som ťa nechal?
- Stálo by to za to, pôjdeme k bankomatu,
mám tam 14 litrov a rozídeme sa v pokoji.
- K bankomatu.
- Viem, kde sú prachy
- Keby si vedel, už by si ich mal.
- Sú skryté pri brehu. Ja viem kde.
- Ja viem ešte niečo lepšie.
- Čo také.
- Viem, kde čoskoro budú.
- Smiem aj ja vedieť?
- Budú pri mne, budú mi ležať pri nohách.
- To je len želanie. Ale o dvadsať
minút to môže byť pravda.
- To je fakt. A vieš, čo bude teraz nasledovať.
Mal by si sa s tým zmieriť. Bolo, by to dôstojnejšie.
- Choď do čerta.
- Môžem sa a niečo spýtať? Ak ťa tvoje metódy
dostali tam, kde si, načo si sa ich držal?
- Ty ani netušíš, ako veľmi ti hrabe.
- Nezdá sa ti niečo na našom rozhovore?
- Nezdá sa mi niečo na tebe.
- Dostaneš prachy, Anton.
- Prosím.
- Áno?
- Je tam Carson Wells?
- To závisí od uhla pohľadu.
- Asi by si mal prísť za mnou.
- Kto ste?
- Dobre vieš.
- Ten, s kým sa chceš porozprávať.
- Nechcem sa s tebou rozprávať.
- Ale chceš. Vieš, kam sa práve chystám?
- Čo ma po tom.
- Viem, kde si.
- Aha. No tak kde.
- Si v nemocnici na druhom brehu. Ale tam
sa nechystám? Tak vieš, kam mám namierené?
- Hej. Viem, kam máš namierené.
- Výborne.
- Ale ona tam nie je.
- Na tom, kde je, veľmi nezáleží.
- Tak o čo ti ide?
- Vieš, ako sa to celé skončí, pravda?
- Nie.
- Ale hej. Ponúkam ti toto. Prines mi prachy
a ušetrím ju. Inak idem po nej. Tak ako aj po tebe.
- Viac z toho nevytrieskaš. Nebudem ti
klamať, že môžeš zachrániť aj svoj krk.
- Dobre teda, niečo ti prinesiem hneď. Spravím si
z teba zvláštnu misiu. Nemusíš ma nikde naháňať.
- Motel Del Rio.
- Ani jeden nemal občiansky, ale
vraj sú Mexičania. Teda boli.
- Ide o to, či ho zastavili. A kedy.
- Wendell, pýtal si sa na tú zámku?
- Vraj bola vyrazená.
- Pôjdete sa tam pozrieť?
- Nie, išlo mi len o toto. A vyzerá to,
že obete zomreli prirodzenou smrťou.
- Ako to myslíte, šerif?
- Prirodzenou v branži, ktorej sa venujú.
- Ti poviem Wendell, vyzerá to ako bitka
do posledného muža. Inak to nevidím.
- Čo sú tí chlapi zač? Neviem.
- Minulý týždeň chytili jeden pekný párik,
čo v Kalifornii prenajímal izby starším ľuďom.
- Tých potom zabili, pochovali na záhrade a inkasovali
za nich penzie. Ešte ich aj mučili. Prečo, netuším.
- Asi im nešla telka. A tak to šlo až kým, dovoľ,
odcitujem: „Susedia sa pohoršovali, že po ulici behá...
...nahý muž s obojkom na krku.“ To si nevymyslíš.
Ani sa o to nepokúšaj. Ale rozumieš, o to im ide...
...upozorniť na seba. Kým kopali v záhrade
hroby, nikoho to nesralo.
- To nič. Niekedy sa tomu sám smejem.
- Čo iné už človeku ostáva.
- Kto, podľa vás, prichádza tadiaľto
na územie Spojených štátov Amerických?
- Čo ja viem? Americkí občania.
- Niektorí. A kto o tom rozhoduje?
- Vy, hádam.
- Presne tak. A na základe čoho?
- Viem ja?
- Na základe otázok.
- Ak sa dozviem rozumné odpovede, tak ich
pustím. Ak nie, tak nie. Zatiaľ si rozumieme, však?
- Tak by som rád vedel,
čo vás sem priviedlo úplne nahého?
- Mám predsa plášť.
- Akože vtipkujete?
- Nie.
- Tak nevtipkujte.
- Nebudem.
- Ste vojak?
- Vyslúžilec.
- Vietnam?
- Dva razy.
- U koho?
- Dvanásty peší pluk. Nástup
7.augusta.1966 a 2. júla 1968.
- Wilson!
- Áno.
- Nech tohto pána niekto zvezie do mesta.
- Ako sa darí čižmičkám?
- Super. Prišiel som po zvyšok.
- Chodí sem veľa ľudí len tak, naostro?
- Málokedy.
- Nechce ťa počuť.
- Chce. Dajte mi ju.
- Vieš koľko je hodín?
- To mi jedno. Neskúste položiť.
- Predpovedala som, že to príde, či nie?
Do bodky.
- Llewelyn?
- Hej.
- Čo mám robiť?
- Vieš, čo je vo veci?
- Neviem, prišiel sem šerif z Terrellu.
- Čo si mu povedala?
- Čo som mu mohla povedať? Nie je ti nič, zlato?
- Prečo by malo?
- Máš čudný hlas.
- "Má hlas podvodníka."
- Stretneme sa v El Pase v moteli Desert Sands.
Dám ti peniaze a posadím do lietadla.
- Llewelyn, neopustím ťa, keď si v kaši.
- Nie. Tak to bude lepšie. Keď budeš
preč aj s prachami, nechá ma na pokoji.
- Ja ho ale nenechám. Nájdem
si ho a prídem za tebou.
- Koho chceš nájsť? A s mamou mám čo robiť?
- Nič, tá je v suchu.
- Je v suchu?
- "V suchu? Mám rakovinu."
- Nik jej neublíži.
- Kto si?
- Ja?
- Nikto. Účtovník.
- Dal Mexičanom prijímač.
- Myslí, teda myslel si, že...že..čím viac ľudí...
- Hlúposť. Vyberáš si vždy to najlepšie.
- Aha.
- Zastrelíte ma?
- Podľa toho. Vidíš ma?
- Vždy som vedela, ako to dopadne.
Už pred troma rokmi som to videla ako živé.
- Toľko nie sme ani spolu.
- Pred troma rokmi som to povedala. Tak.
- A ako to dopadlo? Tridsaťdva stupňov.
Rakovina. A toto tu. Ani hlavu kde skloniť.
- Ideme do El Pasa. Máte predstavu,
koľko ľudí poznám v El Pase?
- Nie
- Toľko.
- No te acerques...no te acerques.
- Kde mám Prednizon?
- Zbalený, mama.
- Ale, nevidela som ho?
- Ale je tam. V hentom.
- Posaď sa. Kúpim lístky a priveziem vozík.
- Pomôžem vám s batožinou?
- Predsa len v západnom Texase džentlmeni nevymreli.
Vďaka. Mám svoje roky a nie je mi najlepšie.
- Na ktorý čakáte?
- Do El Pasa, nepýtajte sa prečo.
- Je vzácnosť vidieť Mexičana v obleku.
- Idete do El Pasa? Tam to poznám.
Kde budete bývať?
- Tak ako, Carla?
- Tá historka o Charlie Walserovi bola pravdivá?
- O akom Charliem Walserovi?
- Jaj, ten...pravdivá? No možno nie do
bodky ale, čo viem isto, je to historka.
- Šerif, môžete mi niečo sľúbiť?
- Môžem.
- Ak vám poviem, kam mieri Llewelyn, sľúbite mi,
že sa s ním stretnete len vy a nikto iný?
- Áno, to vám môžem sľúbiť.
- Llewelyn by sa o pomoc nikdy neprosil.
Myslí si, že všetko zvládne sám.
- Carla, ja vášmu manželovi neublížim.
A pomoc potrebuje, či si to prizná alebo nie.
- Čo sa deje, kamoš?
- Tak pôjde viac šťavy. Keď sa rozbehne.
- Si odtiaľto?
- Z Alpine. Dušou aj telom. Poslúž si.
- Kde tu pristávajú lietadlá?
- Pristávajú alebo aj odlietajú?
- Oboje.
- Záleží, kam chceš ísť.
- Neviem.
- Okukávaš revír, čo? Kamoš, poznám to tam, a...
...tam sa dá pristáť.
- Letieť môžeš z El Pasa. Ak ideš niekam ďalej,
lepšie to budeš mať z Dallasu. Bez prestupu.
- Aj ich tam pripojíš, frajer?
- Zložil by si tie sliepky z korby?
- Čo vravíš?
- Zdravíčko, pán atlét.
- Zdravím.
- Ide vám aj gymnastika?
- Mne ide všetko.
- Mám na izbe pivko.
- Čakám na manželku.
- Ach tak. Preto tráviš celé dni pri okne.
- Aj.
- A okrem toho?
- Čakám, čo sa zvrtne.
- To človek zvyčajne prepasie.
Pivo, to sa vrtí najlepšie.
- A už sa to zvŕta, idem po ľad.
Manželka môže ostať manželkou.
- Ale viete, pivo je len prvý krok.
- A druhý je zase pivo.
- Zavolajte políciu.
- Zavolajte miestnych. Mňa vysielačkou nenájdu.
- Dáte si pred odchodom kávu?
- Ani peniaze ste tam nenašli? - Pár stovák mala
pri sebe. Džekpot si asi odviezli vrahovia.
- Najskôr, ale mali asi naponáhlo.
- Za všetkým sú prachy, Ed Tom. Prachy a drogy.
Aj za tou najposratejšou prkotinou.
- Ako je to možné? Kam sa to rútime? Keby si mi
pred dvadsiatimi rokmi povedal, že sa v Texase...
...budú po uliciach producírovať sopliaci so
zelenými vlasmi a kosťou v nose, vysmejem sa ti.
- Začína to maličkosťami. Stačí, aby ti prestali
vykať a zvyšok na seba nenechá dlho čakať.
- Lavína. Úplná lavína. Tu nejde o maličkosti.
- Už nie.
- Stále sme ale nevyriešili tvojho chlapa.
- Je to proste šialený stroj na zabíjanie.
- Že by bol šialený?
- A čo iné?
- Neviem. Mne sa vidí ako duch.
- Ale je skutočný, to mi ver.
- Verím.
- V tom moteli, to bolo peklo.
- Mal nejakú svinskú mašinu.
- Keby len to. Ale on si jeden deň odkrágľuje
recepčnú a na druhý deň, v tom istom moteli...
...plukovníka v zálohe.
- Rozum z toho ostáva stáť.
- Vrátil sa na miesto činu. Kto by také niečo
spravil? Skús na to vymyslieť obhajobu.
- Fajn výlet, Ed Tom. Len škoda,
že sme mu nemohli pomôcť.
- Som vzadu.
- Ako viete, kto som?
- Kto by jazdil tvojím autom.
- Počuli ste ho?
- Prosím?
- Či ste – uťahujete si, všakže?
- Ako ti to napadlo? Videl som,
že sa jedna mačka strhla.
- Ale, ako ste vedeli, že je to moje auto?
- Domyslel som si. Keď si vošiel.
- Koľko vám ich tu teraz behá?
- Mačiek? Zopár. Behá je správny výraz,
lebo niektoré sú polodivé, iné zase niekomu utiekli.
- A vám sa ako darí, Ellis?
- Sám posúď. Ale ty vyzeráš staršie.
- Aj som.
- Tvoja žena mi poslala list. Píše celkom
pravidelne, čo máte doma nové.
- My máme niečo nové?
- Vraj končíš?
- Dáte si kávu?
- Rád.
- Koľko už tu stojí?
- Každú nedeľu varím čerstvú,
aj keby som mal predošlú vyliať.
- Chlap, čo vás postrelil umrel vo väzení.
- V Angole. Viem.
- Čo by ste robili, keby ho pustili?
- Viem ja? Nič. Načo.
- Od vás ma to prekvapuje.
- Čím dlhšie sa človek snaží získať, čo stratil,
tým viac vecí mu unikne. Netrvá dlho...
...a točíš sa ako v turnikete.
- Tvoj starý otec ma nikdy nežiadal, aby som
vzal flek zástupcu. Loretta mi vravela, že to chceš...
...zavesiť na klinec.
- Smiem vedieť prečo?
- Neviem. Mám toho tak akurát.
- Za mladi som si myslel, že s vekom
príde aj Boh alebo tak niečo.
- A nič. Ale nemám mu to za zlé. Na jeho
mieste, by som si o mne myslel to isté.
- Veď nevieš, čo si o tebe myslí.
- Odznak a palcové putá strýka Maca som
poslal špeciálke. Do múzea. Povedal ti niekedy otec...
...ako to Mac schytal? Rozstrieľali ho pred
vlastným domom v Hudspethe. Bolo ich sedem...
...či osem, každý pre niečo. Mac chcel
zaliezť dovnútra po brokovnicu...
...ale nestihol to. Dostal to vo dverách. Teta Ella
vybehla za ním a snažil sa zastaviť krvácanie...
...jeho zaujímala len puška.
- Zatiaľ tam sedeli na koňoch a pozerali ako
vypúšťa dušu. Napokon jeden z nich povedal čosi...
...po indiánsky a pobrali sa.
- Snáď aspoň Mac vedel začo, keď už teta nie.
Prestrelili mu ľavú stranu pľúc a bolo. Ako sa vraví.
- Kedy zomrel?
- 1909.
- Nie, chcem vedieť, či umrel hneď
alebo až v noci alebo kedy?
- Rátam, že v noci. Hneď ráno ho pochovala.
V tej na kosť stvrdnutej zemi.
- Tvoj prípad ma neprekvapuje.
Tuná je život tvrdý.
- To nezastavíš. A sám už vôbec nie.
Márny boj.
- Vedela som, že to nie je všetko.
- Nemám peniaze.
- To málo, čo som mala je dávno fuč a teraz
mám len kopu účtov. Dnes som pochovala mamu.
- Ani to nie za vlastné.
- Tým by som sa netrápil.
- Rada by som si sadla.
- Nemáte dôvod mi ublížiť.
- Nemám. Ale dal som slovo.
- Slovo?
- Vášmu manželovi.
- Nechápem. Akože ste dali manželovi
slovo, že ma zabijete?
- Váš manžel mal možnosť zachrániť
vám život. Viac sa ale staral o svoj.
- Neverím vám. Ani slovo.
- Nemusíte to spraviť.
- Všetci to dookola opakujete.
- Čo opakujeme?
- Že to nemusím robiť.
- Nemusíte.
- Lepšie riešenie mi nenapadá. Tipnite stranu.
- Hneď ako som vás tu uvidela, vedela som, že
ste narušený. A vedela som dobre aj čo ma čaká.
- Len tipnite.
- Nie, nebudem hádať.
- Tipuj.
- Na minci nezáleží, len na vás.
- Ja som sa tu ocitol tak ako minca.
- Počujte, trčí vám z ruky kosť.
- To nič. Len si tu chvíľu odpočiniem.
- Sanitka je na ceste. Už im volali.
- To je dobre.
- A vám je dobre? Trčí vám z ruky kosť.
- Za koľko dáš košeľu?
- Ale čoby, vezmite si ju zadarmo.
- Ty bohu, kukni na tú kosť.
- Zaviažeš to, prosím ťa?
- Zviaž ich.
- Kašlite na to, rád pomôžem, to je kopa peňazí.
- Vezmi si ich. Ber a nevidel si ma.
Už som bol fuč.
- Podelíš sa, dúfam.
- Ty si košeľu nepredal.
- To nebolo za ňu.
- Možno, ale už ju nemám.
- Asi si pôjdem zajazdiť.
- Čo ty na to?
- Rob, čo chceš.
- Ja, či si nepôjdeš zajazdiť so mnou.
- Daj pokoj. Mám robotu.
- Tak ti s ňou pomôžem.
- Radšej nie.
- Ako si sa vyspal?
- Neviem. Čosi sa mi snívalo.
- Na sny máš teraz dosť času. Boli zaujímavé?
- Sny sú vždy zaujímavé, pre toho, komu sa prisnili.
- Ed, neboj, nebudem vyrývať.
- Dobre. Vlastne boli dva. Čudné je, že v oboch
figuroval môj otec. Keď zomrel mal o dvadsať menej...
...ako ja teraz, takže sa mi zdal mladší ako ja.
Skrátka, prvý si veľmi nepamätám, bol o peniazoch...
...ktoré mi dal niekde v meste, a ktoré som,
tuším, stratil. Druhý bol ako za starých čias...
...išli sme na koňoch prespať do hôr, prechádzali
sme cez priesmyk. Mrzlo, zasnežená zem.
- Otec prešiel popri mne a nezastal, ani hláska
nevydal. Len ma predbehol, zababušený v deke...
...a so sklonenou hlavou a keď ma predbiehal,
všimol som si, že prenáša uhlíky v rohu...
...aby nemusel zakladať, vieš, a ten osvetlený
roh vyzeral ako mesiac. V tom sne som vedel...
...že ide predo mňa, aby niekde v tej tme a pľušti
pre mňa zažal svetlo. A že tam bude na mňa čakať.
- Potom som sa zobudil.
Naložil, odložil, ale hlavne preložil:
themysteriousem@gmail.com.
www.titulky.com