Tip:
Highlight text to annotate it
X
preložila larelay
Opakuj po mne, dobre?
Francúzsko 1949
Ach Paul, nechaj ma už tak!
Založené na dvoch
skutočných príbehoch
- Bon appé***.
- Bon appé***.
Maslo.
Panenko skákavá!
Toto musíš ochutnať.
Tu máš.
Veď... To je...
- Ja viem.
- Ale ja som...
Ja viem, ja viem, ja viem.
No pozri sa na to!
Paul, to je taká nádhera!
Spomaľ.
Pardon!
Sme tu. Pozri sa
napravo... Zastav.
Nechce sa mi veriť,
že tu budeme žiť.
Paul!
Urobili sme chybu?
Nemali sme zostať v Brooklyne?
Budeme Queens zbožňovať.
Queens je nádherný.
Prišli sťahováci.
Si v poriadku?
- Všetko sa tu rozpadá.
- Hej.
Čo tu vlastne robíme?
Opakuj po mne.
- 84 m2.
- 84 m2.
Navyše je to blízko
k tebe do práce.
Navyše je to blízko ku mne do práce,
ale nemusíme sa sťahovať.
Mohli by sme zrušiť nájom,
pobaliť si saky paky a bývať v Jeepe.
Máš pravdu. Máš pravdu.
- Eric, čo to je za hluk?
- Aký hluk?
Toto tu budeme mať každú noc?
Možno.
Jule?
Toto je hotový Versailles!
Som nesmierne rád,
že sa ti tu páči, srdiečko.
Dobré ráno, Lower Manhattan
Development Corporation.
LMDC.
Lower Manhattan Development
Corporation, Julie Powellová.
- Môj syn zahynul v druhej veži.
- To ma veľmi mrzí.
Je mi to strašne ľúto.
Ste kompetentná osoba, s ktorou môžem
prebrať môj nesúhlas s memoriálom,
- ktorý bol v raňajších Timesoch?
- Môžete hovoriť so mnou.
- Máte nejaké právomoci?
- Nie.
Chcem hovoriť s niekým s právomocami.
Vôbec sa mi ten zámer nepáči.
Ani mne sa ten zámer nepáči.
Všetci ste tam banda bezcitných,
byrokratických hňupov.
Ja nie som žiaden bezcitný,
byrokratický hňup.
Som len človek v boxe, ktorý
sa snaží zo všetkých síl, madam.
Volám už šiesty krát a jediné, čo mi
bol zatiaľ niekto schopný povedať je,
že musím vyplniť formulár, aby som
bola zaradená do vyplatenia poistného.
Čo aj musíte. Ale ak nechcete ten
formulár vyplniť, ja ho vyplním za vás,
ale aj tak sem budete musieť
prísť osobne a podpísať ho.
- Do vášho boxu?
- Áno.
Je mi nesmierne ľúto, čo práve
prežívate, pán Diamond, ale...
Nemáte ani len tušenie, o prežívam,
slečna Powellová. Ani len tušenie.
- Prosím, nekričte na mňa.- Celá táto
záležitosť je absolútne neefektívna.
- Prosím vás, prestaňte po mne
kričať.- To je absurdné.
- Môj trojročný je schopnejší nejako
pomôcť. - Ja som vaša priateľka.
A teraz jeho lekár tvrdí,
že má v pľúcach sklenú vatu.
Kašle. Neustále kašle.
Neviem, čo mám robiť.
Jeho manželka tvrdí, že ma na pľúcach
toľko svinstva, že nemôže dýchať,
a jeho poistka nechce pokryť platbu
za lieky, ktoré by mu mohli pomôcť.
- Povedzte nech zavolá na Odbor pre
zdravotníctvo. - Majú tam odkazovač.
Tak Andree Gomezovej
k starostovi do úradu.
Ďakujem. Ďakujem.
Krémovo-čokoládový koláč.
- Vieš čo milujem na varení?
- No čo?
Milujem, keď po dni,
kedy nie je nič isté,
a keď poviem "nič",
tak nič aj myslím,
prídeš domov a vieš
s absolútnou istotou,
že ak pridáš do čokolády s cukrom
a mliekom vaječné žĺtky,
tak zhustne. Je to
nesmierne upokojujúce.
Zlý deň?
Kedy bude ten koláč hotový?
Za chvíľku, ale najprv musím urobiť
šľahačku a nechať ju sadnúť.
Budem tu.
Je to majstrovské dielo.
Zajtra ma čaká rituálny
obed s cobbovým šalátom.
Strach a hrôza,
strach a hrôza.
Metro.
- Ahoj.
- Ahojky.
Ako sa máš?
Čo vám prinesiem, dámy?
Ja si dám cobbov
šalát, bez nivy.
- Cobbov šalát, bez repy.
- Cobbov šalát, bez slaniny.
- Cobbov šalát, bez vajec.
- Dobre, povedz im...
Počúvaš pozorne, Tracy?
Povedz im, aby zvýšili ponuku na 185.
- Už je to tu.
- Opakuje po mne, Tracy.
- 1-8-5.
- O čo tu ide?
A zavolaj mi hneď,
ako sa ti ozvú naspäť.
Moja asistentka.
Tuším sa neoplatí nejakú mať.
Presne! Včera som
povedala Allison,
"Choď do lekárne a kúp
mi čierne punčocháče."
Vrátila sa a povedala
"Žiadne nemali."
A ja na to, "Skúsila si inú
lekáreň?" Akože uznajte.
Alebo Bloomingdale's.
Čo je zlé na Bloomingdale's?
Áno, ja to nechápem. Kiežby som si
mohla byť sama sebe asistentkou.
Veď môžeš.
Vyhoď si asistentku a
nehľadaj si náhradu.
Nie, Julie, tak som to nemyslela.
Prepáčte...
- Sú rozkošné.
- Ďakujem, ďakujem.
Dobre, povedz im 190,
1-9-0. Super.
"1-9-0." Čoho?
Čo máš za lubom?
190 miliónov dolárov.
Kupujeme časť v Midtowne.
Páni! To je fantastické, Cassie.
Časť čoho?
Budov.
Všetky ich zbúrame a
postavíme výškové budovy.
- Na tvoje pozemky.
- Ďakujem.
A dosť už o tebe,
teraz pripíjam na mňa.
Odvčerajška som senior viceprezidentka
zodpovedná za korporátnu propagáciu.
- Nie!
- Čo znamená, že mi zvýšia plat,
a môžem si požičať pol milióna s
úrokom iba 2 %, ak by som chcela.
- Úžasné.
- Ak by si chcela?
- A čo tvoja práca, Julie?
- Je...
- Môžem si to len predstavovať.
Žalostné. - Také smutné.
- Nepríjemné.
- Nie v zlom slova zmysle.
- Prepáčte. Panebože.
Zabudla som. - Prepáčte.
- Prosím?
- Prosím?
- Zdravím.
- Ahoj.
Hej, Jules? Musím s tebou urobiť
rozhovor do toho článku, ktorý píšem.
Isteže, Annabelle, skvelé.
Bude mi cťou.
Zavolať Julie ohľadom rozhovoru.
Poinformovať sa ohľadom čistiarne.
Ešte pred štvrťročnou večerou.
Sobotňajšia párty.
Nie.
Nemôžem ťa zaúčať ohľadom počítača
každý deň, keď som s kamoškami.
O čom bude ten článok?
O generácií ľudí
na prahu 30-tky.
Ľudia na prahu 30-tky.
Môj život, som taká zaneprázdnená.
Neviem, kde by som
ťa mohla napasovať.
Môžem ti pripomenúť, že nie ja sa
chcem stretnúť s tebou ale ty so mnou?
Áno. Čo tak pracovné raňajky?
Je 30-tka novodobá 20-tka?
Portrét stratenej generácie
Ja som jej verila.
Čo som to za hlupaňu?
Povedala:
"O generácií ľudí na prahu 30-tky."
A čo si čakala?
Annabelle odjakživa klamala.
"Julie Powellová, bývalá redaktorka
Amherstského literárneho časopisu,
"tá, o ktorej všetci
vieme, že je "Tá",
"ktorá sa 8 rokov snažila, až kým sa
definitívne vzdala nádeje na svoj román,
"a ktorá momentálne pracuje v boxe
ako byrokrat stredného postavenia,
"snažiac sa o zvládnutie
následkov 11.septembra."
Kristepane, ty si sa to
naučila naspamäť? To je úbohé.
Toľko toho vynechala!
Aspoňže tá fotka bola dobrá.
- Vyzerám tam tučná.
- Iba tvoja tvár.
Zabudla som ti povedať.
Vieš čo teraz robí Annabelle?
- Viem to od Sarah. Píše blog.
- O čom?
Čo tým myslíš "o čom"?
Blog o Annabelle.
O každej myšlienke,
ktorá prejde jej mozgom.
Jej blbým, prázdnym, nudným...
Aj ja by som
mohla písať blog.
Tiež mám nápady.
A si spisovateľka, čo rozhodne
nemôžem povedať o Annabelle.
- Kiežby to bola pravda.
- Napísala si román.
Polovicu.
A nikto ju nechcel vydať.
Pokiaľ ti niekto nevydá
knižku, nie si spisovateľ.
Vidíš? A to je na blogoch to úžasné.
Nikto ťa nemusí vydať.
Proste ideš na internet,
stlačíš enter a šup, je to tam.
A o čom by som
asi tak písala blogy?
Ty si redaktor, tak mi povedz.
Prečo nenapíšeš o tom,
ako veľmi zbožňuješ Queens?
Krátky blog.
Mohla by si písať
o svojej práci.
Ak by som napísala o svojej práci
a niekto z práce by si ho prečítal...
- Sa zobuď.
- Toto je skvelé.
Fakt úžasné.
A navyše, podstata písania blogu je
utiecť od toho, čo robím celý deň.
Presne tak, ako je varenie mojím
útekom od každodenných vecí.
Tak bloguj o varení.
Veď nie som žiadna kuchárka ako
Julia Childová alebo Mario Batali.
Julia Childová nebola
vždy Juliou Childovou.
Ak by som sa chcela
naozaj naučiť variť,
proste by som uvarila všetko z
kuchárskej knižky Julie Childovej.
Mohla by som o
tom písať blogy.
Mám jej knižku. Šlohla som ju mame,
keď som bola naposledy v Texase.
Keď som mala osem, prišiel k nám na večeru
otcov šéf a bola to teda poriadna udalosť,
a moja mama navarila
boeuf bourguignon.
Ale nebolo to len tak obyčajné boeuf
bourguignon. Ale Juliine boeuf bourguignon.
Bol to pocit, ako by bola tam,
ako keby bola Julia v miestnosti,
u nás doma ako nejaká skvelá,
veľkolepá dobrá víla.
A že všetko dobre dopadne.
Teraz sa to budem
snažiť prehodiť,
čo je naozaj veľmi
trúfalá záležitosť.
Ona všetko zmenila.
Pred ňou sme poznali len mrazené potraviny
a otvárače na konzervy a penové cukríky.
Neopováž sa kritizovať
penové cukríky.
Keď čokoľvek obraciate
musíte mať na to
skutočne odvahu zmýšľania.
Hlavne ak to je to takáto
nespútaná masa ako...
Tak to teda veľmi
dobre nedopadlo.
Ale viete, keď som to otáčala,
- ...nemala som dosť odvahy, akú som
potrebovala... - Ona je taká rozkošná.
...a akú som mala mať.
Ale vždy to môžete
nejako pospájať.
A navyše ste sama v kuchyni.
Kto vás uvidí?
Perly. Tá žena nosí
perly v kuchyni.
...akurát musíte stále
trénovať. Ako na piano.
Som Julia Childová.
Bon appé***.
- Bon appé***.
- Bon appé***.
Bon appé***.
Julia Childová je spoluautorkou
kuchárskej knihy
"Zvládame umenie
francúzskej kuchyne".
Bon appé***.
"Pre americkú kuchárku bez
služobníctva." To som ja, tak fajn.
Fajn, máme problém.
Nikdy som nejedla vajíčko.
A ja mám zase nadmernú tvorbu
žalúdočnej kyseliny. Vymeňme si to.
Uvarím všetky recepty z
kuchárskej knihy Julie Childovej,
a napíšem o tom blogy.
- Ale asi si budem musieť
určiť termín. - Prečo?
Pretože inak to dopadne ako
všetko, do čoho sa pustím.
Priznajme si to,
nikdy nič nedokončím.
- Hej.
- Je to tak!
Vieš čím to podľa mňa je?
- Poruchou pozornosti.
- Ty máš poruchu pozornosti?
Áno. To je dôvod, prečo som
také nemehlo na domáce práce.
Takže to je ten dôvod?
Ja len vravím, že nejaké
časové obmedzenie neuškodí.
Takže nejaký termín.
"Zbožňujem termíny.
"Zbožňujem, aký vydávajú zvuk,
keď prefrčia do minulosti."
- Stopárov sprievodca po Galaxii.
- Myslím to vážne.
- Dobre, rok alebo tak nejako.
- Rok?
Veď tá kniha váži snáď kilo!
Robím na plný úväzok. Niekedy sa nedostanem
domov skôr ako o ôsmej alebo o deviatej a...
To je šialené.
Fakt na hlavu.
- Je to šialené?
- Áno. Áno.
- Dobre, takže to chceš
na "Blogujte"? - Áno.
"Blogujte", tak fajn.
Nikto tu nie je,
iba my, americké kuchárky
bez služobníctva.
"Americké kuchárky
bez služobníctva."
- Čo ty na to?
- Úžasné.
"Napísať blog."
"Projekt Julie/Julia."
Kniha: "Zvládame umenie
francúzskej kuchyne".
Prvé vydanie z roku 1961 od Simone
Beckovej, Louisette Bertholleovej,
a samozrejme, Julie Childovej, ženy,
ktorá naučila Ameriku variť a jesť.
Prešlo 40 rokov a nikto
sa jej ani len nepriblížil.
Výzva: 365 dní, 524 receptov.
Súťažiaca: Julie Powellová.
Štátny zamestnanec cez deň,
posadnutá jedlom večer.
Riskujúc manželstvo, prácu
a zdravie jej mačky,
sa rozhodla upísať
vyšinutej úlohe.
Ako ďaleko to zájde
zatiaľ nevie nikto odhadnúť.
Počet zostávajúcich dní: 365
Počet zostávajúcich receptov: 524
Drahý Charlie. Konečne sme sa
už zabývali a Julia to tu zbožňuje.
Chce tu zostať už navždy.
Vieš ako dokážu byť Francúzi
famózne uhundraní, drahý braček.
Všetci sú tu tak príjemní!
Ale Julia našla na smradľavom
tchorovi to najlepšie.
Je taký okúzľujúci.
Ona si myslí, že sú to tí
najúžasnejší ľudia na svete.
Cítim sa ako Francúzka.
Proste musím byť.
Mohla by si byť.
Musím povedať, že pokiaľ by sme tu zostali
do konca života, vôbec by mi to nevadilo.
Som nesmierne rád,
že ste prišli,
- ani neviete ako.
- Bola to nádherná výstava.
- Ďakujem, že ste prišli.
- Veľmi sa mi to páčilo.
- Paul, gratulujem. Skvostná výstava
- Ďakujem veľmi pekne, Jack.
Jack Donovan, toto je
moja manželka, Julia.
- Nádherná výstava, Paul.
- Ďakujem, ďakujem.
- Som na teba taká pyšná.
- Výborne.
Francúzi jedia francúzske jedlo!
- Každý deň! Nedokážem sa
s tým zmieriť! - Veru tak.
Vieš, že ťa šialene milujem,
preto ti venujem prvý hryz.
- To je tak dobré.
- Ešte som ani... Je to dobré, však?
Čo myslíš, že by
som mala robiť?
S čím?
Vôbec sa netúžim
vrátiť do štátnej sféry.
Vieš, ale ja... Nemala by
som sa niečím zamestnať?
Tieto ženušky tu nič nerobia.
- Ja nie. Ja taká nie som.
- Ja viem.
Na ambasáde som
videla na nástenke oznam...
...o kurze klobučníctva.
Klobúky máš rada.
Veru tak, veru tak.
Mám.
A čo robíš úplne najradšej?
Jem.
- Presne to rada robím.
- Ja viem, ja viem, ja viem.
- A si v tom neuveriteľne dobrá!
- Som v tom vynikajúca.
- Dobre, takže ako dobrá si.
- Rastiem ti priamo pred očami.
Rozmýšľala som
*** kurzom bridgu.
- Máš rada bridge.
- Áno. Páči sa mi podstata bridgu.
4 body za eso,
3 body za kráľa,
2 body za horníka,
1 bod za dolníka.
A neukazujte karty.
Máte nejaké francúzske
kuchárske knihy v angličtine?
- Obávam sa, že nie.
- Bóžinku.
Predavačka. Ona...
Nemala-- Pretože viete, nie sú žiadne
francúzske kuchárske knihy v angličtine.
A jediné čo mám je kniha od Irmy
Rombauerovej, "Radosť z varenia",
čo je vynikajúca, vynikajúca
kniha, ale nie francúzska.
Preto som požiadala moju
priateľku Avis De Votoovú,
aby pohľadala v Spojených
štátoch, či nejakú nenájde...
Dobre. Iste.
Jéminenko, veď ja som si myslela,
že s vami hovorím po francúzsky!
Bóžinku!
Čože to tu máme?
- Je to výtlačok...
- Moje memoáre.
Pozrite!
To je senzačné!
Ale vo francúzštine.
- Ty to zvládneš. Zvládneš to.
- Ďakujem, zlatíčko.
Ja viem. Učím sa.
Snažím sa. Som naozaj...
Želám si všetko najlepšie.
Všetko najlepšie.
- Čo by mohlo toto znamenať?
- Čo?
- "Umyte stehná."
- Nie, "vykúpte." Vykúpte stehná.
- Pozri, ale potom...
- Kde?
"V masle." To poznám.
Ale čo je...
"Vykúpte stehná v masle
a potom naplňte..."
Čo to je za slovo?
- Sliepka!
- Správne. Sliepka.
"Až kým jej to bude
liezť aj krkom."
- To tam nie je.
- Ale je.
Potom ti to ukážem v slovníku.
Prejdem si s tebou celý recept.
- Prečo sa neprihlásim do
kurzu varenia? - No prečo?
- Myslím to vážne.
- Veď aj ja.
Panebože!
Čo keby si sa do
mňa nezamiloval?
Ale som sa.
Bože!
Včera bol utorok,
13. augusta 2002.
Deň prvý. Zostáva 364 dní.
Navarila som artičoky
s holandskou majonézou,
čo je vlastne roztopené maslo, ktoré
sa šľahá do nepríčetnosti so žĺtkami,
až kým neskoná a
neodíde do nebíčka.
A niečo vám poviem.
Existuje niečo lepšie ako maslo?
Porozmýšľajte.
Vždy keď niečo ochutnáte,
niečo absolútne lahodné,
a poviete si: "Čo to je?"
Odpoveď bude vždy znieť, "maslo".
Je to fantastické.
Pokorila som ho vyšľahaním, preto.
Čas, kedy bude na zem mieriť meteorit
a nám zostane už len 30 dní života...
...ja mienim stráviť jedením masla.
A moja posledná veta na
záver, čo sa tejto témy týka:
Masla nie je nikdy dosť.
24. augusta, deň 11.
Toto znamená, "Nedávajte veľa
šampiňónov"? Dala som ich veľa?
Zostáva 353 dní.
Príšerný deň v práci.
Staršia babička, ktorý vyzerala,
že by neublížila ani muche...
...ma nazvala hlúpou,
kapitalistickou úradníčkou.
Ale potom som prišla domov a navarila kurča
na smotane, so šampiňónmi a Portským vínom,
a bola to absolútna blaženosť.
A teraz príde tá veľká novina.
Celý život som varila
hríby úplne zlým spôsobom.
Nikdy ich nemajte veľa
inak sa vám neopečú.
Beriete ma na vedomie,
nech ste ktokoľvek?
Budete spokojná.
Deň 22.
A toto chutí skvelo
s figovým lekvárom.
Včera som sa nechala uniesť v Dean & DeLuca
a minula som polovicu svojej výplaty.
A prvé čo som si
v metre uvedomila,
so všetkými tými potravinami,
taškou mačacieho piesku,
fľašou olivového oleja, bez ktorého
nemôžem vôbec žiť a zväzkom vetvičiek,
že tie vetvičky neboli
až taký dobrý nápad.
Prepáčte.
Hlava nehlava mlátili ľudí do tváre
a ja som sa potila ako prasa.
Čo ma vôbec neprekvapuje, keďže varím
tučné jedlá a neobťažujem sa cvičiť.
A potom som prišla domov a dostalo
sa mi skvelej útechy od mojej matky.
Zopakuj mi prosím,
prečo vlastne robíš to...
- Blogovanie.
- Nech sa to volá akokoľvek.
Je to diéta, mami.
Niečo ako brušáky.
- Len ti to spôsobuje stresy.
- Aké stresy?
Pracuješ na plný úväzok,
máš manžela,
a teraz sa staneš
závislou na blogovaní.
- Je to niečo ako terapia alkoholikov.
- Čo tým chceš povedať?
Poskytuje ti to niečo, čo musíš
urobiť každý deň. Krok po kroku.
A to ty vieš odkiaľ?
Zlatko, si alkoholička?
Chcem tým len povedať, že mi prospeje,
ak budem mať krátkodobé ciele.
To je pochabé.
Nič viac, proste číra pochabosť.
A kto ten blog vlastne číta?
Ľudia. Som si istá,
že ho ľudia čítajú.
Nuž, rozhodla si sa to robiť,
tak sa môžeš rozhodnúť to aj prestať
robiť a nikomu to nebude vôbec vadiť.
Nie. Ty to stále nechápeš?
Veď som práve začala.
Nemôžem prestať. Musím to
dokončiť. Je to všetko, čo mám.
Haló? Haló?
Blbý telefón.
Hej, nie je to všetko, čo máš.
Ja viem. Ja viem.
Nemyslela som to tak.
Včera som robila
vajcia do stratena.
Zdalo sa to ako dokonalá
vec na absolvovanie...
...po možno druhom najhoršom
pracovnom dni v dejinách.
Vysvetli mi prosím ťa, ako je
možné, že si nikdy nejedla vajce.
Jedla, napríklad v koláčoch.
Ale nikdy som nemala vajcové vajce.
Bola som veľmi zlovoľné dieťa.
Už to buble.
Bohvie prečo som si myslela,
že vajcia do stratena bude brnkačka.
Ale škaredo som sa mýlila.
"Okamžite a jemne preklopte bielko
cez žĺtko drevenou varechou,
"po dobu dvoch alebo troch sekúnd."
Okamžite.
Nechutné.
Možno nie sú tie vajcia čerstvé.
Julia píše, že musia byť čerstvé.
Sú čerstvé.
Dobre no. Nemusíš mi za to
odtrhnúť hlavu. Ja len citujem Juliu.
Museli sme byť na to traja, stojac ako
sardinky v kuchyni *** vriacou vodou,
ale nakoniec sme
tomu prišli na kĺb.
- Ahojky.
- Vitaj.
No nie je rozkošné?
A tak som zjedla svoj prvé
vajce v živote. Úplne prvé, prvé.
Myslela som si, že vajcia sú mazľavé
a slizké, ale chutí to ako...
...syrová omáčka.
Mňamy.
Julia Childová, si skvelá.
- Na zdravie.
- Na zdravie.
A môžem podotknúť,
že to víno je vynikajúce?
- Myslíš, že o tebe Julia vie?
- Kiežby.
Snívam o tom, že k nám príde na večeru
a ja jej ukážem svoju škrabku na citróny.
Stanú sa z nás priateľky.
Pravda je však taká,
že o mne nikto nevie.
Mám pocit, že to všetko
píšem do obrovského prázdna.
Čo mi pripomína, Annabellin blog.
Čítala si ho v poslednej dobe?
Áno.
- Je to fakt zábavné.
- Vážne?
Chodí s jedným boháčom, ktorý
ma lietadlo. Volá sa Lester.
A rozdávajú si to vo vzduchu.
Ľudia to priam žerú. Je to hitovka.
Čo myslíš, že znamená, keď
nemáš rada svoje priateľky?
- Že je to úplne normálne.
- Muži majú radi svojich kamošov.
Nebavíme sa tu o mužoch.
Kto tu hovorí o mužoch?
Mám za sebou 5 týždňov,
47 zostáva a ja sa cítim úžasne.
Niekedy sa musím sama seba opýtať.
Číta to vôbec niekto?
Som si istá, že
áno, však? Niekto?
Hocikto?
Ernestine, mám reakciu!
Julie, tu mama. Stále
nechápem, prečo to robíš.
- Vyzerá to tak, že to čítam iba ja.
- Moja matka. To sa nepočíta.
Dnes začneme tým, že sa naučíme
ako správne variť vajíčka.
Ako prvé sa musíte uistiť,
že sú vajcia čerstvé.
Veľmi som dúfala, že...
Nuž, v niečo viac pokročilejšie,
Madame Brassartová.
Ale vy nie ste
pokročilá kuchárka.
Ale rozhodne viem,
ako uvariť vajce.
Viete, ako vykostiť kačku?
Nie, ale presne toto
patrí medzi veci,
ktoré by som mala
záujem sa naučiť.
Máme tu ešte jeden kurz,
ale ten sa vám určite nebude páčiť.
Je pre profesionálov, ktorý z
vás, a to som si istá, nikdy nebude.
Sú tam samí muži.
Všetko odborníci.
A kurz je veľmi drahý.
Neviem si ani len predstaviť, že by
ste boli schopná zaplatiť také školné.
Koľko?
Takže cibuľa je pripravená, ale...
Predovšetkým musíte
nôž držať takto.
Uvoľnené zápästie.
Palec musí byť takto.
Ruka a nôž sú v
jednom súznení.
A ruku, druhú ruku,
musíte chrániť.
A krájame iba cibuľu, je to jasné?
- Ja nie.
- Áno.
A potom dáte palec takto
a ostatné prsty sem.
Jule?
Nemyslíš, že to s tou
súťaživosťou trochu preháňaš?
Mal by si vidieť, ako sa tí
chlapi na mňa pozerajú.
Ako keby som bola nejaká
ľahkomyseľná domáca panička,
ktorá len hľadá spôsob,
ako zabiť čas.
Nuž...
- Kam ideš?
- No tu nebudem.
- Si hladný?
- Nie.
Výborne.
Výborne, Madame Childová.
Drahá Avis, práve prebieha môj
tretí týždeň na Le Cordon Bleu,
a ja som v absolútnej blaženosti.
Každé ráno zazvoní budík o
6:30 a ja vyskočím z postele.
Som ***!
O 7:30 som už na hodine,
v zástere a šúpem zemiaky.
Potom si uvaríme vývar
a vykostíme rybu.
Čistíme holubov. Robíme
cesto s takým množstvom masla,
že ti srdce prestane biť
už len z toho pohľadu.
Môj učiteľ je taký rýchly,
že sa občas strácam.
Ale pred ostatnými v triede mám
obrovský náskok, sú to všetci muži,
a všetci boli nesmierne nepriateľskí,
až kým nezistili, že sa nedám zastrašiť.
Uvedomila som si
to asi zároveň s nimi.
Raňajšia výučba končí o 12:30,
idem domov a navarím Paulovi obed.
Potom si Paul trochu zdriemne.
A neskôr popoludní sa Paul vracia
na ambasádu a ja späť do školy.
Musíte mať mažiar a tĺčik.
Mimochodom, môj otec je zhrozený,
že chodím na kurz varenia.
Ponúkol mi peniaze,
aby som si najala kuchárku.
Do toho. Bavte sa! Užívajte si
to! Na tom jedinom záleží.
Pravdepodobne som
jediná Američanka v Paríži,
ktorá považuje nakupovanie potravín za
oveľa väčšiu zábavu ako kupovanie oblečenia.
Ale tiež by si si to myslela,
keby si žila v krajine,
kde nezoženieš absolútne
nič v mojej veľkosti.
Mimochodom, vedela si,
že ak neosušíš mäso,
tak sa poriadne neopečie?
Irma Rombauerová sa o tom vo svojej
"Radosti z varenia" vôbec nezmieňuje.
Avis, cítim sa tu ako v nebi.
Celý svoj život som
si hľadala profesiu...
- Krásneho Valentína.
- ...a konečne som ju našla.
Zoznámili sme sa na Cejlóne,
keď sme boli v ÚSS.
Ale najprv si ma
vôbec nevšímal.
To nie je pravda. Všímal.
Tvoje nohy som si všimol okamžite.
Bol si taký záletník.
- Všetky ženy boli do neho zbláznené.
- A divíš sa im?
A potom nás prevelili do Číny.
Absolútne lahodné,
ak môžem podotknúť.
Julia.
Keď ukončíš semester, ty sama
budeš učiť na Cordon Bleu.
Nie, to si nemyslím.
Tá ženská, ktorá to tam
vedie ma do kosti neznáša.
Ale no tak. Teba sa
predsa nedá nenávidieť.
To je pravda.
Ale ona áno.
Boli ste špióni?
Nie. Áno. Nie.
Aký tajnostkár, však?
Pracovali ste v Úrade strategických
služieb a neboli ste špióni?
Ja som bola len
obyčajný úradník.
Ale Paul? Paul navrhol všetky
tie tajné spravodajské...
informačné sály pre
Generála Mountbattena.
Iba mapy a expozície a
také veci. Nebolo to...
On to bol!
On vlastnoručne vyhral vojnu!
Musel som. Niekto musel.
Veď už sa to naťahovalo, no nie?
Takže sme sa ocitli v Číne, ako
priatelia, ktorí spolu chodili na večere,
a ukázalo sa,
že je to proste Julia.
Vysvitlo, že to bola
celý ten čas Julia.
Julia, ty si maslo pre môj chlieb
a nádych pre môj život.
Ľúbim ťa, zlatíčko.
Šťastného Valentína.
Drahý Charlie,
Julia stojaca pred sporákom ma
fascinuje s rovnakou intenzitou,
ako tympanista v
symfonickom orchestri.
Dvierka rúry sa otvárajú a
zatvárajú s takou rýchlosťou,
že si sotva všimneš ten zručný
výpad varechou pri ponorení do hrnca,
a následne do svojich úst,
aby ochutnala,
rovnako ako dokonalo
načasovaný dvojúder na bubny.
Potom len tak prstami...
chňapne po cannelloni
do hrnca s vriacou vodou,
a začne vyplakávať:
"Tieto prekliate veci sú horúce
ako nažhavený tvrdý vták! "
- Čože povedala?!
- Ja viem!
- Julia Childová povedala, "Horúce ako..."
- Ja viem. Som v šoku.
Je to úryvok z listu, ktorý napísal v
roku 1949 Paul Child svojmu dvojčaťu,
kedy Julia začala s kurzom
v Le Cordon Bleu.
Takže Julia a Paul,
často šuky šuky.
- Áno. Aspoň vidíš.
- Čo?
Že nikdy nemôžeš hodnotiť
milostný život ľudí len z ich výzoru.
Tak veľmi sa milovali.
Pikantná omáčka od čitateľky!
A dnes som dostala 12 reakcií od
čitateľov a ani jedného som nepoznala.
Ďakujem veľmi pekne všetkým
čitateľov za tento úlovok.
Mám dokončených
65 receptov za 47 dní.
59 dní za sebou,
437 receptov pred sebou.
Pokračujem so 103 receptami
za viac ako dva mesiace.
Vyzerá to ako bublanina.
Najbližšie nás čaká
Homár thermidor,
a ja budem musieť zavraždiť
a rozštvrtiť kôrovca.
Ako také niečo dokážem?
Včera v noci náš prístroj na
spanie, ktorý máme vedľa postele,
aby stlmil zvuky nákladných
áut jazdiacich popri našom byte,
ku mne prehovoril.
A povedal nasledovné:
"Vrahyňa homárov."
"Vrahyňa homárov, vrahyňa
homárov, vrahyňa homárov."
Jeden z mojich čitateľov povedal,
že ak dáš homáre do mrazničky,
tak ich to tak nejak znecitlivie.
A potom prišiel ďalší komentár,
"Vzmuž sa a zabi toho prekliateho homára."
"Proste vezmi nôž a urob to."
On žije!
Eric.
Panebože.
"Poznámka ako zaobchádzať
so živými homármi,"
"Ak máte výhrady voči
naparovaní živých homárov," áno,
"zaborte hrot noža do
hlavy medzi oči homára."
Julia, od teba to
znie ako brnkačka.
Vrahyňa homárov.
Eric.
Eric.
Zmizni.
Vôbec ťa nepotrebujem.
Si absolútne neužitočný.
Proste ich hodím do vody,
prikryjem ich pokrievkou a hotovo.
Fajn.
Fajn.
Ahojky.
Zbohom.
Mrzí ma to.
Je mi to ľúto.
Si v poriadku?
Ták fajn!
Dobre. V pohode.
Tak fajn, chlapci.
V meste vládne nový šerif.
Vrah homárov.
Vrah homárov.
Všetko je pod kontrolou.
Ty si svätec.
Ďakujem, ďakujem,
ďakujem, ďakujem.
- Ďakujem.
- Nemáš za čo.
- Nemôžem. Nemôžem.
- Ale môžeš.
- Nie, nemôžem. Mám kopec
práce. - Ale môžeš.
- Eric, nemôžem.
- Ja som pripravený.
- Eric.
- Ešte jednu. Ešte jednu.
- Ešte jednu. - Fajn. Padaj!
Mám kopec práce! Šupito!
Von!
- Nazdar, dik moc.
- Čau chlape. Ako sa darí?
Všetko najlepšie.
Paráda. Rád ťa vidím.
- Torta. - Torta. Švagor.
- Žúrka! Žúrka!
- Zbožňujem ťa.
- Nazdar, chlape.
Ahojky, ahojky, ahojky.
Bon appé***.
Bon appé***.
Všetko najlepšie, Julie.
- Všetko najlepšie!
- Ahoj! Ďakujem, zlatko.
Ďakujem, že ste všetci prišli.
Poviem vám neuveriteľnú vec. Keď sa
Julia zoznámila s Paulom, bola ešte panna.
- To fakt?
- Páni.
Mala takmer 40.
- To myslíš vážne?
- Ako sa to vôbec niekto dozvedel?
Z listov, ktoré Julia napísala
jej priateľke Avis De Votoovej.
A Paul písal svojmu bratovi, a
pokiaľ ja viem, nikto nič nevyhodil.
Keď sa vzali, vedela
sotva uvariť vajce.
Nie je to úchvatné?
Vážne?
- Dusené uhorky sú absolútne zjavenie.
- Toto je fantázia.
Som ňou posadnutá.
Totálne posadnutá.
Fakt je totálne posadnutá.
To je fakt super,
pretože toto je lahôdka.
Vážne. Vynikajúce.
Tak si to vychutnaj, lebo to je všetko.
Homár je pekne drahá záležitosť.
Prečo si nedáš na
stránku PayPal?
Ľudia by ti mohli posielať
prachy, ak by chceli.
Áno. Rozhodne.
Máš fanúšikov.
Tvoji čitatelia ťa zbožňujú.
Vážne? Ja mám fanúšikov?
Veru tak, máš.
- Nemôžem po nich predsa
chcieť peniaze. - Prečo nie?
Myslím, že by si mala ten PayPal vyskúšať.
Aby sme mohli mať viac homárov.
- Silnejšie! Do nich! Do nich! Hej!
- 30. 30. 30. 30.
Všetko najlepšie, zlatko.
Ďakujem.
Presne ako Juliine.
Akurát, že jej boli asi pravé.
Sú nádherné.
Pomôžem ti s nimi.
Tak to teda skúsme.
V pohode?
Áno.
Mám 30.
Myslela som si,
že to bude príšerné.
Ale vďaka vám a vďaka Julii,
mám pocit, že to zvládnem.
Torta!
Ďalšia torta.
Ako vám chutí?
Hej, ty.
Idem do postele.
Ernie, 53 komentárov k
môjmu blogu o homárovi.
Netrep!
- Julie Powellová.
- Hovorím s človekom,
ktorý mi pomôže vyriešiť problém?
Áno pane.
O aký problém sa jedná?
Priveľa jedla, primálo sexu.
Eric, to nie je vtipné.
No podľa mňa to
bolo dosť vtipné.
Dobre no, máš pravdu.
- A hádaj čo?
- Čo?
Máš tretí najpopulárnejší
blog na salon.com.
- Vážne?
- Áno, vážne.
Mám!
Takže som si spočítala,
že na jedného človeka, ktorý napíše,
pripadá stovka tých,
ktorí nenapíšu. Nemyslíš?
Čiže existuje celá skupina ľudí,
ktorí sú so mnou nejako prepojení.
Nejakým spôsobom ma potrebujú.
Ak by som nepísala,
určite by im to bolo ľúto.
Pravdepodobne by sa otrávili,
spáchali by samovraždu.
Julia.
Ešte stále vyrábaš klobúky?
Ale kde.
Od toho som upustila.
Ale som pripravená
absolvovať na Cordon Bleu.
Ale nemôžem donútiť tú prekliatu ženskú,
čo to tam vedie, aby mi naplánovala skúšku.
Madame Brassartovú?
To je tá ženská, o ktorej hovoríte?
Je to mrcha.
Máte pravdu, je.
Myslím, že je jediný človek na celom
svete, koho úprimne nemôžem vystáť.
Ona nie je jediná,
koho ja nemôžem vystáť.
Vy dve sa poznáte?
Mali by ste.
Julia Childová, Simone Becková.
- Simca.
- Simca, teší ma.
A toto je moja priateľka
Louisette Bertholleová.
Nechce sa mi veriť,
že sa nepoznáte.
Simca a Louisette
píšu kuchársku knihu.
- Pre Američanov.
- Skutočne?
Prečo vlastne musíš robiť
nejakú hlúpu skúšku?
Aby som získala diplom.
A mohla učiť.
Na učenie žiaden
diplom nepotrebuješ.
Asi máš pravdu.
- Avis hovorí to isté.
- Kto je Avis?
Moja priateľka Avis De Votoová,
ktorá žije v Cambridge, Massachusetts.
Je nesmierne múdra.
Ale nemôžem si pomôcť.
Ja proste túžim po diplome.
Som veľmi konvenčná.
Neviem, čo mám robiť.
A prečo teda nenapíšeš tej
príšernej Madame Brassartovej
a nepohrozíš jej?
Pohroziť jej? A s čím?
Spojenými Štátmi Americkými.
Áno!
Povedz jej, že americký
veľvyslanec osobne žiada,
aby si podstúpila skúšky.
Nie, nie, nie, nie, nie.
To predsa nemôžem.
Pane na nebi!
Americký veľvyslanec.
Sotva toho muža poznám.
Ale isteže môžeš.
Vážená Madame Brassartová,
všetci na veľvyslanectve,
nevynímajúc môjho drahého
priateľa pána veľvyslanca,
budú nesmierne prekvapení, ak mi nebude
umožnené vykonať záverečnú skúšku.
Napíšte recept
...na oeufs mollets.
Côtelettes de veau en surprise,
et crčme renversée au caramel.
Côtelettes de veau en
prekvapenie.
Nemala som ani len tušenia, čo je
"veal en prekvapenie". Ani ťuk.
Varili sme to na hodine. Je to
teľacia kotleta plnená šampiňónmi.
V papierovom sáčku.
A to je to prekvapenie.
Otvoríš vrecko a prekvapenie!
Teľacie a šampiňóny, ja len že ešte
nikdy som neprepadla na skúške.
- Som študentka - jednotkárka!
- Môžeš požiadať o reparát.
- Naozaj?
- Isteže.
A kým sa tak stane,
môžeš prísť učiť k nám.
Bóžinku!
Je pravda, že
máte v pláne učiť?
Áno, budeme učiť variť
Američanov v Paríži.
Madame Childová, musím vám povedať,
že vy nemáte talent na varenie.
Ale Američania to
aj tak nikdy nezistia.
S poľutovaním musím oznámiť,
že začíname s kapitolou "aspiky".
Aspik je niečo ako trasľavá
želatína s príchuťou hovädzieho.
No neznie to lahodne?
Dosť dobre nechápem,
prečo ich už nikto nerobieva.
Začnite s teľacou nohou,
za čo ďakujem môjmu manželovi
druhým menom svätcovi,
a varíte ju až dovtedy, kým vám
kuchyňa nepáchne ako v garbiarni.
A potom s ňou šup do chladničky
a stuhnutú ju preklopíte na tanier.
Čo má byť podľa Julie Childovej,
jednoduchá záležitosť.
A jediné, čo na to môžem povedať,
samozrejme bez urážky Julia, je...
...že tá mrcha klamala.
Hergot!
- Sakra!
- Koľko aspikov ešte zostáva?
Sedem.
Nikto sa nikdy nedozvie,
či sa ti to podarilo.
Nehliadkuje tu predsa Aspiková
Polícia alebo tak niečo.
Mohla by si klamať.
Nemôžem. Ja proste nemôžem.
Julia sa to dozvie. Mám pocit, ako by
ma sledovala. Má na mňa vplyv.
To kvôli nej sa zo mňa
stáva oveľa lepší človek.
Fuj! Dres! Pozri na to!
Neznášam to tu!
Dal si niečo do dresu?
Ty to tu neznášaš?
Ako mám v tejto kuchyni
vôbec niečo navariť?
Ani sa nečudujem, že sa mi to rozpadáva.
Predpokladám, že nemáme nič na odtoky.
Nie, jedine, že
by si niečo kúpila.
Robím všetko toto a ešte
mám kupovať aj čistič odpadov?
Práve teraz na teba Julia Childová
ani náhodou nevplýva.
Čo ak to nestihnem do termínu, Eric?
Premrhala som rok svojho života.
Kedysi som bola štíhla
a teraz začínam tučnieť.
- Tučnieť?
- A ku všetkému,
musím ešte vykostiť celú kačku.
- Kedy?
- Niekedy.
- Vieš si vôbec predstaviť
vykosťovanie kačky? - Nie, vôbec.
Samozrejme, že nie.
Určite si na to všetci spomínate,
keďže to bolo len pred pár dňami,
že som mala mierne
zrútenie kvôli aspiku
a sľúbila som sama sebe,
že sa zo mňa stane lepší človek.
A potom som zväzovala
"poulet rôti ŕ la normande",
čo je pečené kurča plnené kuracími
pečienkami a smotanovým syrom,
ktoré mi spadlo na zem a z plnky sa
stala jedna veľká lepkavá hmota.
Čo to preboha stváram?!
Takže stručne povedané,
nastalo ďalšie zrútenie.
Toto je šialené!
Horšie ako to posledné.
Neviem ani len viazať.
A rozrevala som sa ako malé,
emocionálne narušené dieťa.
Som neschopná.
Vezmem to. Dvíham.
Prosím?
Áno, kto volá?
Mohli by ste chvíľočku počkať?
Nie som si istý, či je doma.
Možno niekam vybehla. Vydržte.
Hej, volá reportér z
The Christian Science Monitor.
Chcel by o tebe napísať.
Naozaj?
Poviem mu, nech zavolá neskôr?
Nie, nie. Vezmem si to.
Prosím?
Áno?
Kohože chcete priviesť na večeru?
Nie, samozrejme, že viem, kto
to je. Viem presne, kto to je.
Kto? Kto kto kto kto?
To by bolo skvelé,
to by bolo absolútne úžasné.
Dovidenia.
- Kto?
- Hádaj, kto príde na večeru?
Panebože!
Na tri labužníčky.
Jedna za všetky,
všetky za jednu.
Áno!
Tak fajn. Poriadne
som sa natrápila,
kým som prekonvertovala tieto
recepty do metrickej sústavy.
- Na dávkovaní nezáleží.
- Ale veruže áno!
Rozhodne áno.
Kvôli tomu sme
sa s Louisette
pri písaní našej knihy
najviac hádavali.
Ktorá je konečne dokončená.
Odoslaná vydavateľovi.
Čoskoro budeme so Simcou slávne.
Stanú sa z nás budúce
Pani "Radosť z varenia."
Možno. Tak fajn.
Skúsme to. Poďme na to...
Pomôžem vám?
Áno. Je to "mieux".
Áno. Prišli skôr.
Američania!
Drahá Dorothy, tvoja sestra,
Julia, je teraz učiteľka varenia.
Máme tri študentky,
ktoré platia 2 doláre za hodinu.
Sotva to vystačí na pokrytie
nákladov za jedlo, ale koho to zaujíma?
Simca, Louisette a
ja sme Tri labužníčky,
hoci niekedy sme
iba Dve labužníčky,
pretože sa ukázalo, že
Louisette máva bolesti hlavy...
...a návštevy u lekára si
vždy naplánuje počas kurzu.
Trochu ma bolí hlava.
S obidvoma sa stretneš
budúci mesiac, keď prídeš,
samozrejme jedine, že
by Louisette bolel žalúdok.
Dokonalosť! A aj keď nebude,
nikdy sa neospravedlňujte.
Žiadne výhovorky!
Žiadne vysvetlenia.
Louisette nás opustila,
opäť bolesti žalúdka.
A deň predtým,
odišla z hodiny ešte predtým, ako sme
dokončili bavorský čokoládový krém.
Nechce sa mi veriť, že je to jediný
termín, kedy by ju zubár mohol prijať.
Maj oči na stopkách, určite nechceme,
aby sme prehliadli Dorothy.
Tvoju sestru je
nemožné prehliadnuť.
Nevidím ju!
- Tamto je!
- Dorothy!
Ahoj, Julia! Chýbala si mi!
Tak rada ťa vidím.
- Paul!
- Ahoj, Ahoj, zlatíčko.
Prežila som dobrodružstvo
na zaoceánskom parníku!
- Ani raz mi nebolo zle!
- Dobré dievčatko. A čo nohy?
Ľudia okolo mňa
padali ako muchy.
- Pozri.
- Panebože.
No pozrite sa na to.
Celý deň myslím len na jedlo,
a potom sa mi o
ňom ešte aj sníva.
Má pravdu, je úplne posadnutá.
Keby som nesedával v kuchyni,
ani by sme sa nevideli.
Minulý týždeň sa mi snívalo o tom,
že som ockovi navarila cassoulet,
a ako inak, nechutilo mu.
Absolútne nič nechápe.
Takmer mi je ho ľúto.
Tak strašne chcel,
aby sme zostali v Pasadene,
vydali sa za republikánov
a množili sa ako králiky.
- A prečo sa tak nestalo?
- Sme príliš vysoké.
Priznajme si to, je to tak.
Od začiatku sme proste
nikam nezapadli. Doslovne.
- Tým pádom nemôžeme.
- Ja viem, je to tak.
Hlavne neprovokuj otca
politikou, keď príde.
- Nie.
- Inak nevytiahne šek.
- Nevytiahne, však?
- To ti nemôžem sľúbiť.
- Zbožňuje senátora McCarthyho.
- Ja viem.
- Pasadena.
- Pasadena.
Protismolníček.
Dort, dala si...
Už si si dala hermelín.
- Takže toto je hermelín?
- Áno, áno. Toto je hermelín.
No nie je to ten najlepší syr,
aký si kedy jedla?
- Áno!
- Áno!
Odpoveď znie áno.
Presvedčila som šéfkuchára v Chez la Mčre
Michela, aby mi dal recept na beurre blanc.
Beurre blanc.
Čo je beurre blanc?
- Omáčka z masla a vínneho octu.
- Milujem maslo.
Spolu ich vyšľaháš,
a kyselina z octu zapôsobí na
mliečnu sušinu v masle a...
...preto sa z masla namiesto
rozpustenia stane táto...
krémová, ľahká, penová,
s neuveriteľne výraznou a...
Prenikavou chuťou.
Je nesmierne prenikavá.
Prenikavá?
Áno.
Nuž, a toto...
Tohto tu som si zobrala.
Každopádne,
sa to podáva s rybou a je to famózne.
Chystám sa ti to uvariť.
- To by bolo božské.
- Áno.
A, Dort, pripravíme ti večierok.
- Skutočne?
- Veľmi sa tešíme.
Mimochodom, chcem ťa
zoznámiť s jedným mužom.
Myslím, že sa ti bude naozaj...
On je...
Vysoký. Veľmi vysoký.
- Prosím?
- Vysoký. Je vysoký.
- Extrémne vysoký.
- Ja som extrémne vysoká.
- Ale on je ešte vyšší, takže to je dobre.
- Je dokonca ešte vyšší.
Tak to je fajn.
Super.
Celkom dobré.
Ale nie skvostné.
Zdravím, dámy.
Dá si niekto niečo?
Áno.
Obslúžte sa. Tá olivová
pasta je vynikajúca.
Julia, tu si.
John!
Tu si.
Takže kde máš
tú svoju sestričku?
Tamto. Ahoj, John.
- Zdravím, Paul.
- Tam.
Veľa sme jej o tebe porozprávali.
Nuž, nechcem ju
rušiť pri rozhovore.
S Ivanom Cousinsom?
Veď sa práve zoznámili.
Neviem si predstaviť Dorothy,
ako uteká s Ivanom Cousinsom.
Drahí blízki...
John, je to naozaj nádhera.
Nikdy predtým som
nebol na takejto svadbe.
Nech sa páči, Julia.
- Naozaj krásna svadba.
- Ďakujem, otec.
Ale z toho manželstva
nie som vôbec ***šený.
Ty si nebol ***šený
ani z toho nášho.
To je pravda.
Na ambasáde všetko
v poriadku, Paul?
Áno. Ďakujem, Phila.
Ďakujem.
Teda nie tak úplne, pretože nám
skresali príspevky na knižnicu o 90 %.
Vyzerá to tak, že má senátor
McCarthy veľmi dlhé chápadlá.
Senator McCarthy je muž,
ktorý vie, čo robí.
A ja obdivujem ľudí,
ktorí vedia, čo robia.
My poznáme mnoho ľudí vo Washingtone,
ktorí prišli o svoje zamestnanie,
po dlhých rokoch v štátnej službe,
bez akéhokoľvek dôvodu.
A Paul musel spraviť zoznam každej
jednej knihy z knižnice na ambasáde.
Určite však nenaznačuješ,
že francúzska vláda je lepšia.
- A...
- Zatancujeme si?
Poď, zatancuj si so mnou.
S dovolením.
Povedala si, že to nechceš rozoberať,
a zrazu začneš a rozoberáš to.
Ja viem, nikdy sa nepoučím.
Kde je moje veľké šidlo?
Tu som, šľahám o dušu!
Na večeru bude... majonéza?
- Výborné.
- Dobré, však?
- Veľmi. Od sestry.
- Pošlem recept Avis.
Strašne sa teším.
- Myslím, že je to prielom.
- Nuž, rozhodne to tak chutí.
Dorothy je tehotná.
Paul.
Nie je to úžasné?
Áno.
Už je dobre.
Bude dobre.
- Som taká šťastná.
- Ja viem.
Ja viem.
Ak nepatrne zahrejete misku,
kým tam rozbijete žĺtka,
všetko to zmení.
Spoľahlivá majonéza.
Absolútne spoľahlivá.
Spísala som to.
- Nesúhlasíš?
- Ohľadom majonézy? Vôbec nie.
Som presvedčená, že máš pravdu.
Vedecky dokázané.
To je moje motto.
Julia.
Máme menší problém.
- Náš vydavateľ...
- Pre našu kuchársku knihu...
...si myslí, že naša kniha
nie je v angličtine.
Ale vaša kniha je v angličtine.
Odmietli ju.
Ale navrhli, že ak
budeme pokračovať,
mohli by sme si nájsť spolupracovníka,
ktorý by mohol vziať, čo máme,
a upraviť ju pre
amerických kuchárov.
Urobila by si to, Julia?
Či by som to urobila?
Áno.
Teraz si zahráme hru
"Hádajte, kto príde na večeru."
Túto stredu budem hostiteľkou
významného hosťa.
Nápoveda číslo 1.
Rozdiel medzi mnou
a Juliou Childovou...
...sa zrazu radikálne znížil.
Radikálne.
Odpovedám na vašu otázku, nie, nie je to
Amanda Hesserová z The New York Times
ani Nigella Lawsonová,
ani Ina Gartenová.
Ale dám vám nápovedu číslo 2.
Pripravím boeuf bourguignon,
čo je úplne prvé jedlo,
ktoré náš vzácny hosť uvaril,
z knižky "Zvládame umenie
francúzskej kuchyne."
Boeuf bourguignon.
boeuf bourguignon Julie Childovej.
Keďže nikto neuhádol moju hádanku,
budem vám to musieť prezradiť.
Je to Judith Jonesová,
vydavateľka zodpovedná...
za vydanie Juliinej
kuchárskej knihy,
žena, ktorá rozpoznala dejiny
rukopisu na prepisovacom papieri.
Je to staršia pani a pravdepodobne
nie je zvyknutá jesť o desiatej večer,
preto sa snažím naozaj usilovne
a mäso udusím už večer predtým.
A kým ho budem variť,
takmer cítim, ako s Juliou
komunikujeme skrz časopriestor
na hlbokej, duchovnej,
tajuplnej úrovni.
Hoci väčšinou
hovorím sama so sebou.
- Ako dlho sa to musí variť?
- Dve a pol hodiny.
Vitajte.
Som Julia Childová.
Dnes si pripravíme slávnostnú
hostinu alebo les fętes d'holiday.
Začneme s polovične vykosteným
kurčaťom alebo poularde demi-désossée.
Najprv vyberiete pečienku, opražíte
ju na cibuľke a necháte na desiatu,
alebo z nej môžete pripraviť pečeňovú
pastu, ktorú natriete na krekry,
na slané krekry Ritz.
Slané.
Alebo ak máte domáce zvieratko,
mačku či psa, tí zbožňujú pečienku.
Pečienku nikdy neodhadzujte.
- Pečienku nikdy neodhadzujte.
- Pečienku nikdy neodhadzujte.
Teraz položíte kurča bruchom dole,
a narežte pozdĺž chrbtice,
až ku krku.
Chrup!
Dokázala som to.
Vyrezala som si diabla z prsta!
Ale svojim spôsobom
som rada, že sa tak stalo.
Viete, z času na čas sa v
kuchyni prihodia nejaké nehody.
Nikdy sme ale neprebrali,
ako sa vtedy zachovať.
Ako prvé musíte
zastaviť krvácanie.
Najlepší spôsob je zatlačiť
priamo na ranu, asi takto.
Mali by ste zdvihnúť
ruku *** hlavu..
Odporúčam prírodné
koagulanty ako kuracia pečienka.
Čo je ďalší dôvod,
prečo ju nikdy nezahodiť.
Panebože, ono to pulzuje!
Ako hotový turniket.
Prečo sa všetci točíte?
Nuž, myslím, že si asi trochu
zdriemnem. Bon appé***.
Nie, nie, nie!
Veď je to len veľká,
nudná zvierka receptov.
Je to absolútne na nič.
Budem musieť väčšinu povyhadzovať
a začať úplne odznova!
Musí to byť kuchárska knižka,
ktorá sprístupní francúzsku kuchyňu
pre Američanov, ktorí nemajú kuchárov.
Ktorí sú bezslužobní.
Je to vôbec slovo?
Bezslužobní?
Myslím, že áno.
Julia?
- Čo ak by sme museli odísť z Paríža?
- Prečo by sme odchádzali z Paríža?
Pretože moja funkcia
vyprší po 4 rokoch.
Tak to máme ešte čas.
8 mesiacov.
A táto kuchárska kniha nie je niečo,
čo by si mohla dokončiť za 8 mesiacov.
Nie. Ale 2 roky
sa zdajú ako reálne.
Julia.
Čo ak ma preložia niekam inam?
Urobili by také niečo?
Áno.
Ja ich vôbec nezaujímam.
Paul. Ale samozrejme, že áno.
Nezaujímam, naozaj.
Nuž, ak nebudeme
môcť zostať v Paríži,
tak proste stránky Louisette
a Simce pošlem poštou,
a oni mi ich môžu
poslať zase späť.
Preto vymysleli poštu a
a kopírovací a prepisovací papier,
alebo môžem nasadnúť
na vlak do Paríža,
v každom prípade my tri musíme
absolútne spolupracovať.
Respektíve my dve, keďže
Louisette nepohla ani prstom.
Ale stále budeme
niekde v Európe.
Nemyslíš?
To sa dá ťažko odhadnúť, vzhľadom
k momentálnej politickej klíme.
Senátor McCarthy
nemá rád ľudí ako sme my.
My? Prečo?
Čo sme urobili?
My sme nič neurobili.
O to vôbec nejde.
Ide o to, že sme boli v Číne.
A to je viac ako dostačujúce.
No ale ešte stále sme tu.
- Áno, sme. Máš pravdu.
- Áno.
Pripíjam na knihu.
Francúzska kuchyňa pre každého!
Alebo Francúzska kuchyňa na doma.
Páči sa ti to? Ktoré viac?
Obidva sa mi páčia.
Drahá Avis,
ukončená je časť našej
kuchárky, od kapitoly omáčky.
Samozrejme to
nemôžeš nikomu ukázať,
jedine že nemajú,
nikdy nemali,
a nebudú mať nič spoločné
s vydavateľským priemyslom.
Existujú ľudia, ktorí
po ničom inom netúžia,
len aby ukradli tento
recept na holandskú majonézu.
Meškáme! Myslíš,
že tam bude?
Louisette? Samozrejme, že áno.
Veď sa to koná v jej dome.
Trošku som si zažartovala.
- A o čo vlastne ide?
- Louisette mi to nechcela povedať.
Vraj je to prekvapenie.
Možno chce odísť od projektu.
Čo by bolo úplne božské.
- Julia.
- No čo, bolo.
Priateľky moje,
toto je Irma Rombauerová.
Pani Radosť?
Prvé vydanie "Radosť
z varenia" som písala rok.
Iba rok?
Vrátane odskúšania receptov?
Nuž, ja som ich vlastne všetky
neskúšala. Bolo ich tak veľa.
A potom som našla vydavateľa,
malé nakladateľstvo v St. Louis.
Koľko vám za ňu zaplatili?
Ja som musela zaplatiť im.
3000 dolárov.
- 3000 dolárov?
- Malý majetok.
Ale mala som peniaze z poistky,
keďže môj manžel...
- Nie!
- Spáchal samovraždu?
Áno.
A tak ma napadlo: "Na čo iné by
som mala tie peniaze použiť?"
A potom sa kniha
začala predávať,
a pod krídla si ju zobrali Bobbs-Merrill,
takže mám teraz skutočného vydavateľa.
A oni vám už dali
nejaké peniaze?
Vôbec žiadne.
Podviedli ma.
Ukradli mi moje autorské práva,
a teraz ide kniha do
reedície a hádajte čo?
- Čo?
- Index je absolútna kalamita.
Ak hľadáte Mestské Kurča,
nenájdete ho pod "M".
Naozaj?
Ale pod "Stehná, Falošné."
Nie.
Chcela sa baviť len o tom,
ako ju podviedol jej vydavateľ
o tisícky dolárov za honoráre.
A preto som si uvedomila...
Že to naozaj nebude prechádzka ružovou
záhradou, tento vydavateľský priemysel.
Toto ti poslala Avis.
No teda.
Čože mi píše.
Avis sa páči moja
kapitola o omáčkach.
To je skvelé, zlatko.
Ale nie.
Niekomu ju ukázala.
Čo som jej vyslovene zakázala.
Ukázala ju vydavateľovi v
Houghton Mifflin v Bostone,
a bostonský vydavateľ ju ukázal
riaditeľovi vydavateľstva a...
Paul! Paul!
Áno? Čo je, čo je, čo je?
Oni chcú...
Oni chcú vydať našu knihu.
To sú skvelé správy!
A chcú nám dať zálohu.
Koľko?
- 250 dolárov.
- Nie!
A keď knihu dokončíme,
ďalších 500!
Som na teba taký hrdý.
Vydavateľovi sa páči naša kniha!
Proste ju zbožňuje.
"Tak som sa so zápachom
spáleného duseného vo vzduchu,"
"prebudila s príšernými
kŕčmi v žalúdku,"
"a zavolala do práce, že som chorá."
A vrátila sa na pár
hodín späť do postele.
Daj to tam. Daj to na blog, pre
prípad, že by to niekto z práce čítal.
A vrátila sa na pár
hodín späť do postele.
Napoludnie som sa nejakým zázrakom
vedela postaviť do vzpriamenej polohy.
Čo budete variť?
A zase kúpila ingrediencie
na ďalšie boeuf bourguignon.
Boeuf bourguignon.
Doplazila som sa domov.
A uvarila ešte jedno
boeuf bourguignon.
A ako zákusok,
bavorský malinový krém.
Ku koncu dňa som
sa cítila už dobre.
Varila som večeru pre legendu,
aj napriek tomu, že som o nej ešte
pred pár mesiacmi vôbec nevedela.
Možno ti ponúkne zmluvu na knihu.
Čo ak áno?
Čo by to znamenalo?
Možno to, že som spisovateľka.
Koľko ľudia zarábajú
písaním kníh?
Akože ako zálohu?
To netuším.
- 100.000 dolárov?
- Ani to nevyslovuj.
Prosím?
Zdravím.
Ja viem, ja viem, ja viem.
Aj tu. Leje ako z krhle.
Ja viem.
Ja viem.
Ja viem.
Nuž, ďakujem.
Dovidenia.
Takže neprídu.
To bol ten chlapík z
The Christian Science Monitor.
Prší.
A my žijeme na Long Island City
a ona je už staršia pani.
Je to ponižujúce.
Ale má to aj svetlú stránku,
zostane nám viac duseného.
Mohol by si aspoň raz
nevidieť svetlú stránku?
Áno. Veď to nie
je koniec sveta.
Napadlo ma, naozaj som si myslela,
že je to v kapse. "Zmluva na knižku."
Ja, Judith Jonesová,
šťastné na veky vekov.
A že si ušetríme trochu peňazí,
a nemuseli by sme žiť ***
pizzeriou do konca nášho života.
Ako im to vysvetlím?
Moji čitatelia budú sklamaní.
Tak veľmi sa tešili.
- Tvoji čitatelia budú sklamaní?
- Nemala som to nikomu hovoriť.
Prežijú to.
Nejakým spôsobom,
to tvoji čitatelia prežijú.
- Je to bez chuti?
- Už nie.
Ďakujem za upozornenie.
Takmer si ma nechal nakŕmiť Judith Jonesovú
boeufom bourguignonom bez chuti.
Toto je nočná mora.
Povedala som všetkým, že príde.
Prežijú to.
A keď sa tento rok skončí,
a už sa neviem dočkať, kedy skončí,
tvoji čitatelia budú
nejakým spôsobom žiť ďalej.
- A ja nie, to chceš povedať?
- Ja neviem. Netuším.
Čo sa asi tak stane, keď už
nebudeš stredobodom vesmíru?
To je úžasné.
Konečne som sa
pre niečo nadchla.
Dobre, možno som
trochu narcistická.
Trochu?
Na stupnici do desať?
Fajn, 9.3. Ale čo myslíš, o čom je
blog? O mne, o mne, deň za dňom.
Myslel som si, že to bude
sranda. Pekná hlúposť.
Akurát sa ukázalo, že začínajú pribúdať
tie tvoje, ako to nazývaš "zrútenia",
ale mne to ako zrútenia nepripadá.
Ja mám skôr pocit, ako by som
žil s totálne sebeckou osobou,
ktorá píše pre bandu
úplných cudzincov.
Malo to byť veľké
dobrodružstvo, ale nie je.
Je to náš život.
Naše manželstvo.
Ale momentálne sa necítim
dobrodružne, ale pekne na prd.
- Bol to tvoj nápad!
- Ja viem. A ľutujem to.
Čo som si do pekla myslel?
A poviem ti ešte niečo.
Nie som žiaden svätec.
- Ale áno, si.
- Nie, nie som!
- Ale áno, si.
- Nie, nie som!
A vždy, keď to povieš,
sa cítim ako kretén!
A neopováž sa o
tom napísať blog.
- O čom?
- O tejto hádke.
Odchádzam.
- Si v poriadku Julia?
- Áno, som.
Absolútne v poriadku.
Drahá Avis, dnes
sme skončili s balením,
a zajtra odchádzame z
milovaného Paríža do Marseilles.
Paula vymenovali za Splnomocnenca
pre kultúrne záležitosti na juhu Francúzska.
Mám problémy vôbec
predstierať, že nie som zničená.
Idem kúpiť chlieb.
Výhoda Marseilles spočíva v tom, že
nebude mať toľké rozptýlenia ako Paríž.
Takže budeme môcť
dokončiť našu knižku.
Hoci nie v stanovenom termíne.
Aspoň, že sme stále
vo Francúzsku.
Drahá Avis, neviem,
čím sme si to zaslúžili,
ale ocitli sme sa v Nemecku.
Presnejšie na predmestí Bonnu
zvanom Plittersdorf na Rýne,
čo znie viac malebne,
ako v skutočnosti je.
Mimochodom, je nemožné,
aby sme stihli náš nový termín.
Budeme potrebovať
minimálne ďalšie dva roky.
Medzičasom povolali
Paula do Washingtonu.
A nemáme tušenia, prečo.
Konečne ťa povýšia.
Už predsa musia.
Tak to neviem, prečo ma musia
kvôli tomu volať do Washingtonu.
Mohli mi proste poslať ďalekopis.
Bolo by to oveľa lacnejšie.
V tom prípade ťa teda
dajú na staré miesto.
Opýtajú sa ťa, či uprednostňuješ
Paríž alebo Paríž.
Je to možné.
Nepravdepodobné, ale nie nemožné.
A keby nás poslali späť do Paríža,
mohla by som sa poobzerať po byte,
keď tam budúci týždeň pôjdem.
Dobrý nápad, však?
Sľubujem, že ti zavolám
okamžite, ako mi oznámia,
že nás posielajú späť
do Paríža, dobre?
V poriadku.
- Ja viem, zlatko, ja viem.
- Myslím, že by sa to mohlo stať.
Mohlo by sa, ja viem.
Vydrž. Tak je to dokonalé.
- Povedz syr, kačička.
- Posuň si trochu ruku.
- Dobre. Skvelé.
- Nohy k sebe, zlatko.
Je to veľmi jednoduché.
Proste jej povieme, že by mala
mať nižší podiel na honorároch,
pretože je *** slnko jasnejšie, že ona tomu
nevenuje 40 hodín týždenne, tak ako my dve.
- Skôr 60. 80.
- Presne tak.
- My dve sme vaches enragées.
- Presne to sme. Šialené kravy.
Ale ja to Louisette
nedokážem povedať.
- Budeš to musieť urobiť ty.
- Urobím. Budem chladnokrvná.
Budem ju mať oveľa radšej,
keď to bude za nami.
Neber to tak, že by si
nám vôbec nepomáhala.
Ale veď ja pomáham.
Bol predsa môj nápad pridať
hrášok do receptu coq au vin.
My vieme a bol to
naozaj skvelý nápad,
ale z knihy sa stal
magnum opus.
Ale sme predsa team.
Veď sme Tri labužníčky.
Jedna za všetky.
Áno, to je úplna pravda,
Louisette. Je to pravda.
A ty si bola pre projekt
skutočným prínosom.
Ďakujem.
Ale...
Ale...
Rozvádzam sa.
- Prosím?
- Jean-Luc ma opúšťa.
To ma veľmi mrzí.
Louisette.
Zabudni, že som
vôbec niečo spomenula.
Ale nie je spravodlivé, že Louisette
dostane rovnaký podiel ako my dve.
Simca, teraz na to nie je vhodná
doba. Veď sa bude rozvádzať.
Ale ona vôbec neprispieva.
Vôbec neprispievaš, preto
by mal byť tvoj podiel 10 %.
10 %?
Vôbec nič nerobíš.
25.
- 15.
- 20.
18 a ani o halier viac.
A naše mená by
mali zostať nemenné.
"Od Julie Childovej a Simone Beckovej,
s Louisette Bertholleovou."
- "S"?
- Malými písmenami.
Nie, nie, nie, nie, Simca.
Naše mená presne... Presne...
V abecednom poradí. Abecedne.
Veď dať hrášok do coq au
vin nebol vôbec jej nápad.
- Nie.
- Ale mňa to trápi.
Pre mňa?
Drahá Avis. Prežili sme si
našu vlastnú verziu Kafku.
Paul odišiel do Washingtonu,
a v mojej vlastnej prostote...
som si myslela, že to musí byť z
dôvodu, že si vláda Spojených štátov...
konečne uvedomila,
aký je ohromne hodnotný.
Ani zďaleka.
Vyšetrovali ho.
Strávil tri dni vypočúvaním
v miestnosti bez okien,
s polmetrovou kopou papierov,
zlovestne stojacich na stole.
Pýtali sa ho na
priateľov, na knihy,
na naše roky v Číne,
na náš patriotizmus.
Dokonca sa ho opýtali,
či je homosexuál.
- Ste homosexuál, pán Child?
- Nie.
Nie som homosexuál.
My nežartujeme.
Toho som si veľmi
dobre vedomý.
Vrátil sa domov sprostený viny,
ale absolútne poznačený.
Julia, bola to nočná mora.
Čo budem robiť?
Mám pocit, ako by bol
celý môj život zbytočný.
- Paul.
- Mám ešte jedno obdobie,
potom odídem do
dôchodku a čo ďalej?
Na niečo už prídeme.
Ja proste neviem,
na čo to všetko bolo dobré.
Vieš?
Ty máš aspoň svoju knihu.
Nuž, tá kniha je aj tvoja.
Je!
Bez teba by žiadna
kniha nebola.
Teda niežeby sme ju ja a
Simca vôbec niekedy dokončili.
- Jedného dňa určite.
- Začínam rozmýšľať, že kedy asi.
Takže aby sme to uzavreli,
hádajte, kto včera o
18:22 neprišiel na večeru?
Správne.
Začalo liať ako z krhle a Judith
Jonesová zrušila naše stretnutie.
Dočista ma to zdrvilo.
A k tomu všetkému...
sme sa strašne pohádali
s manželom a on odišiel.
Boeuf bourguignon bolo fantastické,
teda niežeby som ho jedla.
A čo sa týka bavorského malinového
krému, beriem ho do práce.
Ránko.
Julie, mohla by
si prísť ku mne?
Nič som mu nepovedala, prisahám.
Julie?
- Cítiš sa lepšie?
- Oveľa.
Takže si pripálila dusené?
Ale nie preto som neprišla do práce.
Neprišla som, lebo som mala...
Žalúdočnú chrípku.
Pozri, žijeme v slobodnej krajine.
Ale táto tvoja záležitosť na internete...
Nechcem sa tam objaviť. Jasné?
A ak sa necítiš na to, aby si
chodila do práce, daj mi vedieť.
Niekto to miesto bude chcieť.
Máme tu určité poslanie.
Mrzí ma to.
Ktokoľvek iný by ťa už vyhodil.
Republikán by ťa vyhodil.
Ale ja nie som žiadne hovado.
Som v šoku.
Nemôžem tomu uveriť.
Veď vy ste niečo ako ideál. Keď to
nevyjde tebe s Ericom, komu potom áno?
Rôznym ľuďom áno.
Ale mne nie, lebo som mrcha.
Som Sarah. Som mrcha.
Ja viem. Viem, že si.
Mimochodom, rozišli
sme sa s Garthom.
Bože, ani som sa len neopýtala. Som
jednosmerka, presne ako povedal Eric.
Nič sa nedeje.
Aj tak som ho neľúbila.
Naozaj si myslíš, že som mrcha?
- Áno.
- Ja viem.
Ale kto nie je?
Julia.
Premýšľala som o mne a Julii.
Ona bola sekretárkou vo
vládnej agentúre a ja tiež.
Vzal si ju naozaj dobrý muž.
Naozaj dobrý muž si vzal aj mňa.
Obidve sme boli stratené
a istým spôsobom nás
obidve zachránilo jedlo.
Máme mnoho spoločného. Ale priznajme
si pravdu, ja nie som Julia Childová.
Julia Childová nikdy nestratila
nervy len preto, že niečo prekypelo,
alebo krachlo v rúre alebo
proste skončilo fiaskom.
A som si istá, že nebola nikdy
odporná na svojho manžela.
A nikdy sa nesprávala ako:
"Kto má čas na manželstvo?"
A s ľútosťou oznamujem,
že ja sa tak niekedy chovám.
Kiežby som jej bola viac podobná.
Ona si svojho manžela zaslúžila, ja nie.
Taká je pravda.
Každopádne, to je
nateraz s pravdou všetko.
Na večeru bude jogurt.
Zdravím. Dovolali ste sa Ericovi
Powellovi do Archeologického magazínu.
Nechajte mi odkaz.
Včerajšia noc bez
teba bolo peklo.
Kde si?
Chýbaš mi.
- Prosím?
- Zlatko, deje sa niečo?
Nie.
Ako ťa také niečo napadlo?
Máte s Ericom nejaké problémy?
Samozrejme, že nie.
- Máte, ale nemôžeš hovoriť?
- Nie je doma.
Práve som dočítala tvoj blog
a bolo to zvláštne a veľmi hlboké.
- Kde je?
- Vonku.
Išiel po pizzu.
Varenie si zavesila na klinec?
Iba dočasne.
Dávam si menšiu prestávku.
No tak sa k tomu zase vráť.
Prospeje ti, ak aspoň raz v
živote niečo dotiahneš do konca.
- Julia sa nevzdávala.
- A kto vraví, že niečo vzdávam?
No ja len vravím,
že to nerob.
Ahoj.
Vrátil si sa?
Prosím, však si sa vrátil.
Čo máme na večeru?
Avis povedala, že tu bude.
Aj keby sme meškali.
Ak tu nebude,
môžeme ísť taxíkom.
Pravdepodobne majú v Bostone taxíky.
Príde. Bude mať na
sebe kárované sako.
Podľa toho ju rozpoznám.
Čo tým myslíš, že rozpoznáš?
Čo sa zmenila?
No...
"Hľadaj ženu v stredných
rokoch v károvanom saku."
- Takže...
- Vy ste sa s Avis nikdy nevideli?
Sme iba listové priateľky.
Vy sa nepoznáte?
Poznáme. Píšeme si.
Ale ako ste si vôbec začali písať?
To je dlhý príbeh.
Avisin manžel, Bernard De Voto, už
nebohý, bol úžasný, úžasný spisovateľ.
Do Harper's Magazine napísal článok
o nožoch z nerezovej oceli,
- a ako ich absolútne znenávidel.
- Áno.
A tak som mu napísala ***šený list,
pretože mal stopercentnú pravdu,
a Avis mi odpísala.
A ja zase jej.
A ona zase mne.
A už je to myslím 8 rokov.
- Avis.
- Julia.
- Moja drahá priateľka.
- No pozrimeže.
Úžasná priateľka.
Boh ti žehnaj.
Toto je vskutku veľmi pôsobivá činnosť,
pani Childová a pani Becková.
Ďakujeme veľmi, veľmi pekne.
A vaša vydavateľka je ***šená.
Veru tak.
Myslím, že je to brilantné.
Na trhu nie je
naozaj nič podobné.
- Ale problém nie je len v rozsahu.
- Je to 700 stránok.
- Áno, vieme. Je to dlhé.
- Áno, vieme, že je to dlhé.
Máte 700 stránok len
receptov na omáčky a hydinu.
Napadlo nás, že by ste to
mohli vydať ako sériu zväzkov.
Zväzok Prvý, Omáčky.
- Zväzok Druhý...
- Hydina.
Áno.
Zväzok Tretí, Ryby.
Mäso, zelenina a múčniky.
To máme raz, dva tri...
6 zväzkov.
Vajcia.
- Vajcia.
- Vajcia. Sedem. 7 zväzkov.
Ale my nechceme
vydať encyklopédiu.
Myslel som si, že cieľovou
skupinou budú gazdinky.
Áno, gazdinky chcú
niečo rýchle a zhustené.
Niečo takéto.
Ale ak môžem
prehovoriť za všetkých,
ak by ste mali v pláne ju zrevidovať,
určite by sme mali záujem aj naďalej.
Simca, je mi to tak ľúto.
Proste si si vybrala
zlého spolupracovníka.
Áno, mala som pracovať s tou ženskou
"Pečená Aljaška v kvetináči."
Proste odídeme z Houghton Mifflin
a nájdeme si iného vydavateľa.
Boj sa len začal. Julia,
tvoja kniha je majstrovské dielo.
Čo je Cukríková pena?
A mimochodom, zálohu si nechaj.
Celých 250 dolárov.
Nevráť im ani halier.
Prečo sme sa do toho vôbec
rozhodli ísť? Čo nás to napadlo?
Kto by si na to pamätal?
Ja áno.
Chceli sme napísať francúzsku kuchárku
pre Američanky, ktoré nemajú kuchárky.
Takže to aj urobíme.
Proste začneme odznova.
Hotovo. Jednoduché ako facka.
To bude. Dezerty máme hotové.
Vďaka Simce sú náramné.
Ďakujem.
Akurát, že som
to ešte nespísala.
Ale aspoň budem mať
v Osle čo robiť.
Eric, príď sa pozrieť na to
najúžasnejšie kura na svete.
Zlý!
Páni!
Panebože!
To je fantázia. Nie,
myslím to vážne. Je to super!
Chcem si túto chvíľu vychutnať.
Chvíľu, kedy nie je nič nemožné.
Chvíľu, kedy si predstavím,
že sa im to bude páčiť,
predá sa milión výtlačkov,
ktoré zmenia svet.
Áno. Ale to chce
fľašku úžasného vína.
- Nemyslíš?
- Áno.
Čo máme na večeru?
Čo ak neje bravčové?
Je kritička. Samozrejme, že je bravčové
Zvládneš to. Dobre to dopadne.
Máš pravdu. Viem, že máš
pravdu. Určite máš pravdu.
- Prišla skôr?
- Presne načas.
- Ja to dokončím.
- Ďakujem, ďakujem.
Si hrozný človek.
Život s tebou je peklo.
Kto je?
Amanda Hesserová z
The New York Times.
Poďte ďalej.
Keď robíte niečo takéto,
Julia priam dýcha všade naokolo,
ako učiteľka, ako mienka.
Keď varím, rozprávam sa s ňou.
Mám pocit, ako by
bola so mnou v kuchyni.
Čiže niečo ako váš
imaginárny priateľ.
Áno.
A samozrejme, ona je človek,
pre ktorého každý deň píšem.
Hoci pochybujem, že by to
niekedy čítala. Ja neviem.
Túžim sa s ňou stretnúť.
Chcela by som byť družičkou
na jej svadbe v roku 1946.
Uvedomujem si, že by to znamenalo
nevysvetliteľnú epizódu cestovania v čase,
ale to je proste vec,
na ktorú myslievam.
Máme v pláne sa vypraviť
do Juliinej kuchyne v Cambridge,
v Smithsonianskom múzeu,
keď bude projekt za nami.
Ale najprv ho musím dokončiť.
Zostáva mi 15 dní a 24 receptov.
A ešte stále musím vykostiť kačku.
Niekde som čítala, že je neslušné
pri jedle vravieť mňam, ale mňam.
Lower Manhattan Development Corporation,
Julie Powellová. Prosím o strpenie.
Lower Manhattan Development Corporation,
Julie Powellová. Počkali by ste prosím?
- Áno.
- Výborne.
- Lower Manhattan Development...
- Julie, tu Sarah.
The New York Times.
Nemôžem tomu uveriť!
Ja viem, ja viem, ja viem.
Môžem ti zavolať naspäť?
Musím ti zavolať.
Vydrž.
Dobrý deň, pri telefóne
Julie Powellová. Želáte si?
- Ahojky.
- Čau.
Hádaj čo?
Správy na odkazovači?
65.
- 65?
- 65?
Ak som sa dovolala Julie Powellovej z
raňajších New York Times, tu Judy Clainová.
Som editorka u Little Brown
a rada by som s vami prebrala,
či by ste nemali
záujem napísať knihu.
Môžete mi zavolať na
049-0067.
Dobrý deň, tu Sarah Chalfantová.
Som literárna agentka.
Nie som si istá,
či nejakého máte,
ale rada by som s vami prebrala
možnosti vášho zastupovania.
- Som producent CBS Morning News.
- Eric, ja budem spisovateľka!
Ty už si spisovateľka.
Tu Ruth Spungenová,
Editorka Magazínu Jedlo a Víno.
Zavolajte mi prosím na
číslo 157-3245.
- Musím urobiť hruškový koláč.
- Neskôr.
Ahoj. Tu mama.
Ty si v The New York Times!
Ani neuveríš, ale
všetci mi vyvolávajú.
A sesternica tety
Jessie Dorrie v Abilene,
tá, ktorej manžel vyhral
súťaž v jedení koláčov,
a je blázon do krížoviek,
majú predplatené The New York
Times. Dokonca to videli v Abilene.
Všetci sú takí ***šení!
Tu Ken Dryer.
Som editor v Random House,
a práve som dočítal váš blog, ktorý
je úžasný. Radi by sme niečo uverejnili.
Som editorka v Bon Appé***.
Zdravím, som producent na Food
Network. Radi by sme sa s vami stretli.
- S vami porozprávali.
- Máme pár nápadov.
Neviem, či ste
sa zamýšľali ***...
- Knihou.
- Filmom.
- Televíznym seriálom.
- Vašim vlastným programom.
- Zavolajte mi.
- Zavolajte mi.
Zavolajte mi.
Vďaka ti bože.
Alkohol.
- Nech sa páči.
- Ďakujem.
- Ahojte, tu Julie.
- A Eric.
- A varíme ako o závod.
- A blogujeme.
A kopec iných veci,
takže zanechajte odkaz.
- Ty ich robíš lepšie.
- Akurát tak silnejšie.
Zdravím, tu Barry Ryan
zo Santa Barbara News-Press,
a píšem článok o 90.
narodeninách Julie Childovej,
a opýtal som sa
jej na váš blog,
a úprimne, nebola z neho dvakrát ***šená.
Tak volám, či by ste sa nechceli vyjadriť.
Haló?
Áno, to som ja.
To povedala?
Julia Child toto povedala?
Čítala môj blog?
Nie, nemám k tomu čo povedať.
Ale ďakujem za zavolanie.
Julia ma nenávidí.
Jule?
Nenávidia nás.
Kto?
Houghton Mifflin.
- Ale to je nezmysel.
- Je to tak. Vôbec sa im to nepáči.
Nie, píšu, že kniha je dobrá.
Ale nechcú ju vydať.
Myslia si, že je príliš nákladná.
Že je "ekonomicky neúmerná."
8 rokov našich životov sa ukázalo,
že bolo len niečo, čo som robila,
len aby som vôbec niečo robila.
Nuž.
A teraz čo?
- Si učiteľka.
- Áno.
Mohla by si učiť.
Je tak?
Vrátime sa domov a...
Kde sme doma?
Kde žijeme?
- Domov je všade, kde sme.
- Áno.
Dobre? A na niečo
prídeme. Niečo vymyslíme.
- Mohla by si učiť u nás v kuchyni.
- Pravda.
Mohla by si učiť v televízii.
Televízii?
- Ja?
- Áno.
- Paul.
- Nie, Julia.
Myslím, že by si bola
televízna hviezda. Naozaj.
- Paul!
- Naozaj.
Prestaň.
Nežartujem.
Vážne.
Niekto tvoju knihu vydá.
Niekto si ju prečíta a
pochopí, čo si dokázala.
Pretože tvoja kniha je úžasná.
Tvoja kniha je dielo génia.
Tvoja kniha zmení svet.
Počuješ ma?
Si taký zlatý.
Ty si ten...
najúžasnejší muž.
Srať na nich.
Judith, pozrela by
si sa na toto prosím?
Naša nebojácna literárna
prieskumníčka, Avis De Votoová,
je priateľka s nejakou ženou, ktorá
napísala kolosálnu francúzsku kuchárku.
Houghton Mifflin ich práve odmietol.
"Francúzske recepty pre americké
kuchárky." Príšerný názov.
Uži si to, Judith.
Mňam.
Mňam.
Ó Bože.
- Tu to je! Ako inak.
- Čo...
- Kto to je?
- Netuším.
Špeciálna zásielka
pre pani Juliu Childovú.
Ako je rezko.
Nech sa páči.
Vážená pani Childová,
prečítali sme si Vašu skvostnú
francúzsku kuchársku knihu,
naštudovali, odskúšali recepty,
ohodnotili a tak ďalej.
A dospeli sme k záveru,
že je to výnimočná kniha...
ktorú s nesmiernou
hrdosťou vydáme.
Paul! Paul!
Čo? Čo je? Čo sa deje?
Knopf...
Knopf chcú vydať našu knižku.
Vyslovuje sa to
"K-nopf" alebo "Nopf"?
- A koho to zaujíma?
- A koho to zaujíma?
Chcú nám ponúknuť
preddavok 1500 dolárov.
Pane na nebi.
"Sme presvedčení, že vaša kniha spôsobí
pre francúzsku kuchyňu v Amerike to isté,
"čo Rombauerovej Radosť z
varenia spôsobila v klasickom varení.
"A budeme ju tak aj predávať."
Julia!
Keď sa stretneme,
čo bude dúfam čoskoro,
chcela by som s vami
prebrať najmä titul knihy.
Pretože je nesmierne dôležité,
aby sa táto kniha odlíšila
od ostatných
kuchárskych kníh na trhu.
- Toto je váš bežný spôsob?
- Absolútne nie.
"Zvládame umenie
francúzskej kuchyne."
Čo vy na to?
Práve v tejto chvíli nemám
ani najmenšie tušenie.
- Julia, to nepôjde.
- Dobre teda.
Zbožňujem ho.
Ona povedala "neznáša"? Julia
Childová použila slovíčko "neznáša"?
Nie.
Ale povedala, že mi chýba rešpekt,
vážnosť alebo také niečo.
Dá sa byť vôbec ešte vážnejší?
Myslíš si, že si ona myslí,
že ju využívam?
Nemohla čítať tvoj blog.
Čítala ho?
Nevedel, či ho čítala.
Ale rozhodne má
na neho svoj názor.
Myslíš, že je to preto,
že tak často ***ávam?
Mohlo by byť.
Kto vie?
Pozri, ak nechápe, o čo sa
snažíš, tak má nejaký problém.
Ona nemá žiaden problém.
Žiaden.
Strávila som s ňou rok.
Je dokonalá.
Tá Julia Childová v
tvojej hlave je dokonalá.
Tá Julia Childová, ktorá nerozumie,
o čo sa snažíš, dokonalá nie je.
Záleží iba na tej,
ktorú máš v hlave.
Nikdy sa s ňou nestretnem.
Ale ty už ju predsa poznáš.
- Ďakujem.
- Nemáš za čo. Kedykoľvek.
- Ona ma zachránila.
- Sama si sa zachránila.
Topila som sa a ona
ma vytiahla z oceánu.
Nenechaj sa uniesť.
Julia Childová sa začala učiť variť,
pretože milovala svojho manžela,
a milovala jedlo,
a nevedela, čo iné by
so sebou mala robiť.
A postupom času našla šťastie.
Dlhú dobu som to nechápala,
ale teraz už áno.
Julia ma to naučila.
Ale Julia ma naučila
aj ďalšiu vec.
Naučila ma variť.
Tak a sme tu.
Zostáva 1 deň a 1 recept.
Môžete si myslieť, že vykostenie
kačky znamená ***ľudský výkon.
- A celá procedúra...
- Nič nie je nemožné.
...môže na prvýkrát trvať aj okolo
45 minút, ale len kvôli strachu.
Nemusíte sa ničoho báť.
Žiaden strach, Julia.
Žiaden strach.
Vezmite si nôž a
konfrontujte ho s kačkou.
Konfrontovať s kačkou.
Ty si moja kačka.
Urobíte hlboký rez
pozdĺž chrbtovej kosti vtáka,
od krku až ku chvostu,
kým neodhalíte chrbticu.
A s malým, ostrým nožíkom,
hranou vždy proti kosti...
Ja som to dokázala, pozri, Julia.
Vyzerá presne ako tvoja.
Zviažte vykostenú kačku
na doske, tvárou dole.
...vložte na cesto
a obaľte ju do neho.
...2 hodiny a vyberte ju z rúry
a nechajte ju na pár hodín vychladnúť.
Vyzerá presne tak,
ako by aj mala vyzerať.
- Tu máš. Zvládneš aj taniere?
- Áno.
- Určite?
- Zvládnem.
Obchádzam ťa.
A tu ju máme!
No teda!
Ďakujem.
La picce de résistance.
365 dní. 524 receptov.
- Gratulujeme!
- Ďakujem, decká.
Zlatko. Je to vynikajúce.
Niečo úžasné.
Strašne mi to chutí.
Fakt.
Eric, bez teba by som
to nikdy nedokázala.
Ako raz niekto povedal,
ty si maslo pre môj chlieb,
nádych pre môj život.
Na môjho manžela.
Ľúbim ťa, zlatko.
Ďakujem.
A je koniec.
Projekt sa skončil.
Vrátili sme sa tam, kde sme začali,
Eric, ja, mačka,
s menším strachom,
sediac vonku na terase pri večeri.
Chcem vám všetkým poďakovať.
A hádajte čo?
Bon appé***.
Vidíš, ako sú tie priehradky vyššie?
Dala si ich urobiť na objednávku.
Tam je jej slávny
mažiar a tĺčik.
Ako myslíš.
- Výborne.
- Odfoť ma.
Dobre.
Super. Daj inú pózu.
Akože s ňou hovoríš.
Paráda.
Ešte jednu.
Takú rozkošnú.
To je ono.
To je presne tá pravá.
To je ona.
Daj mi chvíľočku.
Mám ťa rada, Julia.
Tak tu si!
Vonia to výborne.
Čo to bude?
Navarin d'agneau.
Niečo pre teba.
Paul Child zomrel v roku
1994 vo veku 92 rokov.
Julia Childová zomrela v roku
2004 vo veku 91 rokov.
Zvládame umenie francúzskej kuchyne
vyšlo v 49. edícii.
Kniha Julie Powellovej Julie & Julia
vyšla v roku 2005.
S Ericom stále žijú v Queense, hoci už
nie *** pizzeriou. Julie je spisovateľka.
Podľa jej knihy bol natočený film.
preložila larelay
www.titulkari.com