Tip:
Highlight text to annotate it
X
Takýto je nasledovný postup.
Budem ti to čítať...
a ty budeš počúvať.
A necháš si to zapnuté.
Nebudeš to prerušovať.
Nebudeš rozprávať len tak.
O niektorých veciach asi vieš.
Začnem pekne po poriadku.
Pedanti. To hej.
Dôslední, vzdelaní.
To všetko oni boli.
Nijak výnimoční. Raz ***, raz dole.
Mali blbé dni, kedy sa veci
kazili a oni si liezli na nervy.
A mali dobré dni,
kedy by nikto nemohol poprieť,
že sú naozaj šikovní.
Nerobili nič zložité,
to bolo jasné na prvý pohľad.
Ani neprišli s ničím novým.
Možno tak v porovnaní s kolesom.
Zobrali jednoducho len nejaké veci
a postavili z nich niečo viac.
- Nemáme ešte dohodnuté stretnutie.
- Aký dátum dávate na toto?
- 28. Prečo?
- Neviem.. dám tam toho 28-eho.
Rozmýšľali ste *** tým,
čo ďalšie môžeme predložiť?
- Ani nie.
- Lebo ja...
Stojím za tým, nerozmyslel
som si to.
S Phillipom sme sa bavili,
že by to mohla byť sranda.
To je jasné, že by
to bola sranda.
Ale už nemáme čas hrať sa
s bleskami na trafe.
To si rob vo voľnom čase.
Vo voľnom čase?
50 hodín týždenne som v robote
a ďalších 30 robím potom v garáži.
A nie je to žiadne trafo.
Nejaký čas by som ušetril,
keby som jedol na zá***.
Koľko máme patentov?
Za posledných 14 mesiacov?
- Podpísal si zmluvu?
- Nikto nič nepodpisoval.
To je jedno.
Ideme podľa zmluvy.
Vychádza z tej garáže niečo,
čo je na odbyt?
Nevynáša to tak, aby sme
sa mohli vykašľať na normálnu prácu.
Abe chcel povedať,
že teraz idú testovacie karty.
Pozrite si adresy, kam to posielame.
Sú to byty a domy.
Nie sú to firmy, veľkosklady
alebo obchody.
- Sú to malí zákazníci.
- Hackeri.
Hej, deti,
čo rozoberajú otcov počítač.
Uznávam, že môj podiel viny
nie je malý.
Celý minulý rok,
ako sa Platts stále vyhováral...
- ...nemusím zachádzať do podrobností
- Poďme do toho.
Čo prosím?
Len mu to povedz.
Mali by sme to skúsiť.
Včera som bol s bratom.
Že v jeho firme to už
dvaja tak urobili.
- Povedzme Plattsovi, že to zvažujeme.
- Kašli na Plattsa.
Môže to byť jedinečná
šanca ako sa dostať na trh.
A spravíme si na tom meno.
Kamoši, keď to bolo na vás,
držal som s vami.
A vôbec som si nebol istý,
čo vlastne robíme
a či s tým súhlasím.
Ale teraz je rad na mne
a ešte hráme podľa pravidiel,
tak ja chcem ísť do toho.
Zober si to,
u nás sa to pokazí.
Robert,
blbne nám chladnička.
- Skazí sa mi to v aute.
- Tu sa to skazí tiež. Ber.
- Dobrú noc.
- Majte sa.
- Tak máme za sebou ten prejav.
- Aký prejav?
Ten, čo sme mali pred 5 minútami.
Ja som to musel načať.
Keby som bol príkrejší, poslúchli by.
- Mal si to hovoriť ty. Vieš to lepšie.
- To ťažko.
Ak sa máme stále babrať
na úrovni školskej fyziky...
tak to kľudne môžeme robiť.
Phillip a Robert sú do toho
blázni a to je dobre.
Ale ja o to nemám záujem.
Viem, že nemáš.
Okrem toho...
Phillip a Robert nás nepotrebujú.
Akurát potrebujú vybavenie.
A čo chcem robiť ja,
tak na to tiež nepotrebujem ich.
Ani Phillipa, lebo to nie je
žiaden software.
- Už spí?
- Nie a treba ju okúpať.
- To bude peklo ak ju okúpem ja.
- Pohoda.
Ak aj na to Robert pristúpi
a to asi nie...
- Nechápem ako to rozdelíme.
- Nech to robia dva mesiace.
- Oni robia svoje, my svoje.
- Povedali, že stačí 14 hodín.
Nejedz to.
Vážne. Je to humus.
Už sme pár várok vyhodili.
Pokazil sa filter.
A keď ho rozdrtím?
Chlapíci majú sponzora.
- Čo majú?
- Tekuté hélium. Musia mať sponzora.
To je toto.
No a to je ten rozdiel.
O tom je naša krabica.
Nemusíme sa pretekať
s nikým o to,
kto vymyslí lepší spôsob
ako to schladiť.
- Aaron, podaj mi šesťuholník.
- To sa nepredá.
Zoberieme to z iného konca.
Nemusím chladiť okolitý priestor
stačí, ak zvýšime úroveň,
od ktorej to už vedie prúd.
Keď budeme ostreľovať tieto hrany...
Oni spúšťajú keramický člen,
a znižujú teplotu.
Keramike klesá odpor a
prepúšťa vnútorné magnetické pole.
Ja navrhujem, nech
na to spustíme krabicu.
Sústredíme magnetické pole,
aby to obrátilo.
A von prenikne opačné pole
k vnútornému.
To by malo zmeniť teplotu supravodivosti
na niečo prijateľné.
- A to je?
- Okolo izbovej teploty.
Ako to bolo?
Že najlepší matematik je ten lenivý?
- Čo si to chcel?
- Šesťuholník som chcel.
- Ako to voláš?
- Daj sem.
- To sú prvého typu?
- Supravodiče?
Hej, prvého typu.
Je v tom problém?
V robote ich máme kopec,
ale sú na nich kódy.
- Keď bude treba, tak ich kúpim.
- A zdroj ako urobíme?
Čo?
- To zoženiem.
- Vážne?
Nebol si touto verziou
***šený.
Ak bude treba, tak ich kúp.
Ostatné sa zoženie.
No a čo ten zdroj?
Poznáš tú historku ako
NASA minula milióny dolárov
na vývoj pera, ktoré vie
písať v beztiažovom stave?
- A ako to vyriešili Rusi?
- Používali ceruzku.
Presne, obyčajnú drevenú ceruzku.
No a z Phillipa mám dojem,
že funguje ako tá NASA.
- Paladium?
- Je to v tých projektoch, ako to robia tam?
Majú zmes platiny a paladia.
S tými zmenami, čo som navrhol
to už nebude treba.
Len machrujú.
Chcú ukázať, že majú prachy.
Potrebujem nový rozvádzač.
- Šetrím na 100 gramov paladia.
- Pozrel sa ti na to Robert?
- Teraz tam mám jeho rozvádzač.
- Nejde to opraviť.
- Ok. Kde to kupuješ?
- Vo WalMarte. Za 50 dolárov.
- Dobre. A prines bloček.
- Hej.
Čo má nižší odpor,
platina či paladium?
- Abe?
- To je jedno.
- Na odpore nezáleží.
- Potrebujem tvoj súhlas.
- Skúšal si pohýbať
- Objímkou?
- Robert ju dotiahol.
- No dobre. Dobre.
- No a čo je lacnejšie?
- Chceš to kupovať?
No ak sa ti v garáži nepovaľuje
pár gramov paladia.
Načo by to tam dávali, ak
to nie je treba?
Jeden katalyzátor.
V dobrom stave.
Nezabudni ho dať naspäť.
Emisie ti narastú o 300 %.
- Je tam toho dosť?
- Hej, malo by.
Ak nie, zoberiem z môjho auta.
Teraz medené vedenie.
- Teraz bude nepojazdná, že?
- Bez potrubia?
- Zíde sa nám aj freón.
- Netreba, bude to izbová teplota.
Veď keby niečo.
Počkaj, prestaň. Tie trubky kúpim.
Toto by nám neušetrilo peniaze.
Už si to odcvakol?
- Nazdar Jay, ako to ide?
- Dobre.
Nemali by sme mať okuliare?
- Ochranné okuliare?
- Čo?
Ochranné okuliare. Netreba ich?
Hej, Phillip, teraz sem nechoď.
A zober si masku.
Máme to, nie?
Myslíš si to aj ty?
Je to menšie, ale tak to má byť.
No a pozri čo použili oni.
Odrátame chladenie, ktoré
my nepotrebujeme.
Zvyšok je ortuťová vaňa.
Vieš to najlepšie sám,
že pravdepodobne len machrujú.
Už keď to dostali, tak to použili.
- Čo? Ublížil si si?
- Nie. Nič necítim.
Ten zvuk je zvláštny.
- Aké to je?
- Neviem.
Možno sa mi to len zdá.
Pozor.
- Druhá časť. Poďme na druhú časť.
- Hej.
Nemáme nejaké sklo,
alebo niečo priesvitné...
Aby sme sa mohli pozerať dnu?
Pyrex možno.
- Už som dnu
- Púšťam.
Neviem o ničom, čo by
neporušilo to pole.
Ale musíme vidieť, čo sa deje dnu.
- Koľko to stojí?
- No.
- Čo?
- Chceš dať moju kameru...
dovnútra krabice, kde
nevieme, čo sa deje?
Ak sa niečo stane,
zaplatíš mi ju?
Dobre, v krabici je mierny podtlak.
Napustíme argón.
- Ktoré tam dávaš?
- To modré.
Vážil som ho,
má 77 gramov.
Meria to v dekagramoch.
Ukazuje mi to 7.7 deka.
Púšťaj...
0.05 litra argónu.
- Pripravený?
- Zapni len platňu.
Len prvú platňu a potom...
Pár sekúnd.
- Teraz zapneš krabicu?
- Hej.
Skontrolujme to.
Aaron, počkaj ešte.
Skontrolujme, či je všetko
dobre nastavené. Počkaj.
Vyčkaj ešte.
Dobre.
Čo?
- Má to tak byť?
- Neviem.
- Vypnem to.
- Ešte nie.
- To som nebol ja.
- Niečo vyhorelo?
Hej. Je to v prdeli.
- Pozrieme kameru?
- Dobre.
- Dvíhame.
- Už?
Raz, dva, tri.
Hej. Dúfam, že si hladný.
Kara je u mamy a ja umieram hladom.
Hej. Jedol by som.
Abe, je 7 hodín.
7 hodín večer.
- Dobre. Ja mám nejaké jedlo.
- Super.
- Počuj, sú tam decká?
- Počkaj.
Hej. Sú tu.
Tak nič, pôjdeme inam.
Už zastavujem pri vás tak poď.
Poď ***. Zoberieme nejaké
veci do obchodu.
Ale dojdi pre mňa ku dverám.
- Ako chceš.
- Seriózne, dojdi k dverám.
Dobre. Tak zatiaľ.
- Máš sa, Abe?
- Čau Brad. A ty?
Dobre.
- Ako dlho bude u vás?
- Dlho nie.
Ak má problémy, nech si ich rieši.
Ty nie si jeho otec.
Viem. Len mi to prišlo
ako dobrý skutok že ostane u nás.
Aspoň že si priznáš,
že je to charita.
Máš chuť na steak?
Jedlo!
Nechcem steak.
Kúpme po ceste nejaké tacos.
- Chcem potom ničo vyskúšať.
- Dobre.
Môžeme cestou kúpiť tacos.
Alebo si potom skočiť na steak.
O čom to melieš?
Nemám prachy na steak.
Je to stabilné?
Aaron, máme to stabilné?
- Čo si s tým porobil?
- Čo?
- Ako by to krave z huby vytiahol.
- Pozri, je tam platňa.
Namontoval som to do krabice,
aby som reguloval prúd.
- Bolo to jednoduchšie.
- Ale reguluješ len krabicu.
Platňa je ako bola.
Akurát ju postupne nabíjam.
Počuješ to?
Už s tým nič nerobím.
Ono sa to samo ďalej stupňuje.
Je to ako spätná väzba,
a samo sa to drží na istej hladine.
A keď už tam je,
stiahnem to...
...a hotovo. Zotrváva to.
Je to stabilné. Zostane to takto.
Takže to funguje?
- Hej.
- A koľko to dáva, 10 percent?
Ešte zopár drobných to zrazí,
keď to dosiahne vrchol.
Poď sem a pozri sa na toto.
A o čo ide?
- Koľko dávajú tieto baterky?
- Asi 24 voltov.
- Viac nie, že?
- Hej.
Tak máš rozladený merák.
Tiež som myslel. Skúsil som tri iné.
Všetky ukazujú viac.
- Celú noc som...
- O čo ide?
Celú noc a dnes cez obed som to
všetko dva krát skontroloval.
Niečo je tu zle.
Nemôže to dávať viac, než tam dáme my.
- Trochu viac.
- No ale aj tak.
Nie je ani pol druha volta
navyše.
Bude to baterkami.
Sú to nejaké šmejdy, nedávajú presne.
Aj tak je to divné.
Chceš vidieť niečo fakt divné?
Tak si prejdime znova.
Dve baterky. 24 voltov.
Koľko dáva táto jedna?
Schválne.
Dvanásť voltov.
- A táto?
- Zase dvanásť voltov.
Tak čo robí ten zvuk?
To sa stratí.
Hej, o pár minút to doznie.
Ale čo to robí?
Ja neviem. Niečo im poviem.
Že striekame proti švábom alebo čo.
Veď len jeden alebo dva dni.
- Pokiaľ ich do toho nechceme.
- No oni tu tiež majú nejaké veci.
Ak to Phillip zistí, bude
to chcieť rozoberať.
- Ešte to musím doladiť.
- Jasné. Máš pravdu.
Abe, je to moja garáž.
A oni mi nájom neplatia.
Tá vec mala cenu.
O tom boli jasne presvedčení.
Ale načo je to dobré?
Behom pár hodín...
našli aplikácie vo všetkom od
dopravy po vystreľovanie satelitov do vesmíru.
Predstavovali si prístroje
o veľkosti lietadla.
Všetko by bolo lacnejšie.
Malo to využitie a oni to vedeli.
Ale okrem tých všetkých výhod
si boli vedomí aj toho,
že najhoršie, čo môžu urobiť,
je predať niečo, čomu
úplne nerozumejú.
Tak to držali v tajnosti.
A robili večierky.
Narodeniny, výročia, sviatky,
spúšťanie nejakého projektu.
Príležitostí bolo veľa.
Dôležité bolo, aby sa objavil Thomas Granger,
ich posledná investorská nádej.
Nemôžu mu mať za zlé,
ak si ich nevšímal.
Prišiel pre radosť svojej dcéry Rachel.
A tá prišla pre radosť Abeovi.
Ako si to povedal Grangerovi?
- Otoč mi to mäso.
- Nemôžeš ho volať pán Granger.
Musíš ho volať Thomas
alebo tak.
- No tak.
- Seriózne, lebo nás nebude brať vážne.
- Myslí si, že sme decká.
- Lebo ho voláš pán Granger.
Pozrie sa na teba a predstaví si
6 ročného fagana. Tak to nepôjde.
Abe sa podujal popísať a vysvetliť
princíp zariadenia.
Ale po týždňoch a mesiacoch
sa ich ***šenie premenilo na dojem,
že je to *** ich sily.
Aha ho.
Nemôžem sa ti dovolať.
- Kam si volal?
- Do práce aj na mobil.
Nie som tam.
Fakt?
- Počúvaš zápas?
- Carolina hrá s Michiganom.
- Kto vedie?
- Nemám poňatia.
Máš dnes na práci niečo dôležité?
Chceš tým naznačiť, že v Cortex Semi
máme nedôležitú prácu?
Chcel som rozvinúť reč o tom,
ako dlho sme už priatelia
ako sme si vybudovali vzájomnú
dôveru a tak.
Ale čo povieš na taký návrh.
Ak sa uleješ z roboty a sľúbiš
mi pomôcť s nejakými vecami,
ukážem ti najdôležitejší objav,
aký kedy človek uvidel.
Vyzerá to ako horčica.
Je to tenučká vrstva.
Je to proteín.
Vylučuje ho huba Aspergillus Ticor.
To ti povedal on?
Nie. Vedel aký je to proteín,
ale nevedel odkiaľ pochádza.
Robil nejaké snímky na takom
ich prístroji.
Hádaj kam ideme?
- Nevidel si Willa?
- Nie, prečo?
Stretnutie s Ariel sa
odkladá na stredu.
A on na to čakal.
Kam idete?
Vieš čo robia vývojárom
po štyridsiatke?
- Domov dôchodcov?
- Presne. Vieš čo?
Ja viem, kde je Will.
Poviem mu to až pôjdem.
- Dobre. Dík.
- Počkáš ma vonku?
- Ty máš auto.
- Aha. Zober si kľúče.
Povedzme, že som tu prvý krát.
Mohli by ste zopakovať presne to,
čo ste mi povedali?
- Takže, o čo ide?
- Nahromadený proteín.
- Povedzte to jemu.
- Nahromadený proteín.
- Aký proteín?
- Z nejakej huby.
- Z nejakej huby.
- Odkiaľ pochádza.
- To neviem. Mali ste to zobrať do labáku.
- Tam ideme teraz.
- Pracovali ste vo vývoji, nie?
- Hej.
Ako ste sa dostali sem?
Viete, čo robia s vývojármi po 40ke?
Vyvedú ich von a zastrelia.
To bolo o čom, Abe?
Stačilo mi ukázať fotky.
- Chcem, aby si tomu veril.
- Veril čomu? Že je to nejaký proteín?
- Verím ti.
- Počúvaj.
Ten ďalší chlapík, kam ideme.
Myslí si, že si robíme srandu, tak bacha.
Prečo si to myslí?
Prosím.
Aspergillus Ticor.
Tá huba je všade.
V posteli, na pokožke.
Dokonca v tráviacom trakte. Všade.
Vlastne kvôli tej hube sa veci
vo vlhku kazia a podobne.
Ďakujem.
Máš tú vzorku, čo som priniesol?
Tu je. Terger.
Té-E-eR-Gé-eR.
Povedz, čo si povedal,
keď som ti to ukázal.
- Myslel si si, že je to vtip.
- Je to vtip.
A ako to vieš?
Ukáž mu to prosím.
Tu dorábame proteín A
z huby Aspergillus Ticor. Pridáme cukor.
Pretrepeme. Odstredíme.
Znova pridáme cukor.
- Trvá to mesiac kým sa dorobí.
- Také množstvo, ako som priniesol.
Také množstvo aké som priniesol.
Takže máme inkubátor na huby.
- Tak to nie je.
- A ako to je?
Také množstvo proteínu môže
huba vylúčiť aj inak. Prirodzene.
Ale trvá to dlhšie.
Stačí jej trocha vlhkosti a kľudu,
začne ho vylučovať a hromadiť.
- Hromadí ho, ale trvá to dlhšie.
- Ako dlho?
- Dlho.
- Pár dní, alebo ako?
Na také množstvo proteínu,
aké máme my,
čo ho každých 5 dní oškrabujem...
a o 5 dní ho tam je znova plno,
on hovorí že treba asi 6 rokov.
Nechcem toho týpka podceňovať.
Tak som spravil pokus
a dal som dnu hodinky.
- A?
- Skús si to sám.
- Kde je teraz krabica?
- Zobral som ju späť do obchodu.
- Digitálky alebo normálne?
- Oboje.
- A čo sa stalo?
- Skús si to sám.
Mysleli sme, že
obmedzujeme gravitáciu.
Že blokujeme ten druh sily.
Ale deje sa omnoho viac.
Blokujeme aj niečo úplne iné.
Keď si reguloval príkon,
všimol si si, že je to parabolické?
To je dôležité. Parabola je dôležitá.
Pozri sem.
Ja neviem, Abe.
Zapnem to a necháme to
bežať 60 sekúnd.
Bez ničoho. Bude to prázdne.
To je 22.
Vo všetkých rovniciach o pohybe,
teple, entropii.
Vo všetkých Feynmanových diagramoch,
ktorá veličina môže byť zá***á?
Iba jedna.
A nie je to hmota.
22 hodín, 27 minút v krabici.
- Je to nepárne čislo.
- To je 1347 minút.
- 1347, ty si nejaký počtár.
- Ako si vedel, že bude nepárne?
Lebo tak to funguje.
Máme bod A a bod B.
Nech v bode A je 12:00
a v bode B je 12:01
Jasné? Zapneme stroj a vajíčko je
na mieste A.
- Cestuje dopredu...
- Zapíšme si to.
- Neni čo zapisovať.
- Ja len pre seba.
Normálne docestuje do miesta B.
Keď sa tam dostane,
príkon sa parabolicky znižuje,
až by to malo zastať.
Ale stočí sa to naspäť k A.
Keď sa to dostane do A,
zase sa to stočí.
Vajíčko bolo dnu 2 minúty
a cestuje *** dole.
- Po parabolickej dráhe.
- Presne.
Zase sa vráti a toto
sa deje asi 1300 krát.
Napokon ide ešte do B.
Cestovalo nepárny počet krát
dopredu a dozadu.
Prečo okolo 1300?
A prečo nie presne 1300?
- To sa nedá odpozorovať.
- Daj to sem.
Neviem, prečo to nie je presne.
Funguje tam nejaká náhodnosť.
Vždy keď to prechádza okolo B,
s istou pravdepodobnosťou,
ktorá je dosť malá,
sa to neotočí naspäť k A.
Trvá to približne 1300 opakovaní,
než to nastane.
A nastať to musí, inak by
sme to už nikdy neuvideli.
No pozrime sa na to.
22 hodín, 14 minút.
- 1334 minút.
- Párne.
Vošlo to v bode B.
Vyšlo v bode B.
- Chcem len, aby si to prežil ako ja.
- Pokúšam sa.
Veci, čo dávame do krabice,
sú voľné.
Nie že nie sú uzemnené,
ale že nie sú viazané.
Blokujeme ich pohyb vpred,
takže len tak poskakujú.
V tej krabici je to ako ulica,
ktorá je slepá na oboch koncoch.
A nie je to žiadna červia diera,
je to obyčajná termodynamika.
Nie je to termodynamika.
- Môžeme to zverejniť.
- No jasné.
Vážne, môžeme to zverejniť.
Aaron, to vajíčko je naprd.
Nevie sa hýbať.
Aj keby sme mali vajíčko
v bode B,
tak bude stále behať *** dole
kým ho to samo v Béčku nevyhodí.
Ale ak by sa nám to podarilo,
mohli by sme vojsť v bode B
a vyjsť v bode A, než sa to stočí späť.
Chceš spraviť väčšiu krabicu.
To si povedal ty.
Ty chceš spraviť väčšiu krabicu.
Už mi veríš?
Neverím ti.
Poď sa napiť.
- Musíme to niekam odviezť.
- To hej.
Krabica musí byť dosť veľká
na človeka.
Testoval som to.
Vyše polovice cievok nič nerobí.
Vnútorný okruh má dostatočný výkon
a stačí tak menšia platňa.
To nestačí.
Mohli by sme...
zobrať veľa malých platní
a urobiť z nich klietku okolo.
Aké malé platne?
Sčítava sa to, takže veľa malých
polí dáva jedno veľké.
Superpozícia, to dáva zmysel.
Ide skôr o to, nájsť miesto,
kde to môžeme odložiť.
A kde nás nikto nebude rušiť.
Zamkneme to do kumbálu.
Niekam, kde nikto nebude snoriť
a babrať s tým.
A kde je klíma.
Niečo už nájdeme.
Takže ako to spravíme?
Kopec malých polí?
To bude roboty.
Koľko dní to asi zaberie?
Abe, vieš, čo by šlo?
Pozri, bol si svedkom
šialeného experimentu.
Viem, že stále si to dávaš
v hlave dohromady.
Chcem ti len povedať, že to,
čo uvidíš teraz, nie je vtip.
Nedovolil by som si teraz
klamať ti alebo žartovať.
Keď to uvidíš, nekrič,
nebúchaj, neutekaj nikde.
Určite máš pocit, že niečo
na teba hrám. Ale nehrám.
Prisahám, že nie.
Kto to bol, Abe?
Počkáme 6 minút.
Si v pohode, môžeme ísť?
Čo si robil celý deň?
Keď si tam bol prvý raz?
Zavrel som na izbu
v hoteli.
- Potom ešte dojdi do obchodu.
- Čo som asi robil ja.
- Asi som šiel naspäť do práce.
- Najskôr.
Najskôr som šiel do práce.
Asi hej.
Toto mi už nerob, Abe.
Nerob to pokiaľ by ma to
mohlo nejak ovplyvniť.
Zdvihni to.
Ahoj Rachel.
Prečo nechceš tipovať?
Mohli by sme,
ale ťahajú to až v sobotu.
A aj keby sme vyhrali 10 miliónov,
tak je to 200 000 na 30 rokov.
- To sa oplatí.
- Ale bude to treba viackrát.
- Len som to testoval. Tam a späť.
- Chcem to skúsiť aj ja.
Presne ako ty.
- V robote som povedal, že som chorý.
- OK, aj ja poviem.
- Potom som šiel do skladu.
- Musím ešte hodiť Lauren do školy.
Tak sa stretneme až tam.
Potrebujeme obe autá.
Tvoje zaparkuj ďalej,
aby ho nebolo vidno zo skladu.
- Prečo?
- Potrebujeme sa dostať domov.
- No ale načo...
- Pochopíš neskôr.
Ok, neskôr.
Keď som prišiel do skladu,
naplnil som krabicu argónom.
A dotiahol som obal,
aby to neunikalo.
- Uniká to?
- Furt to niekde uniká.
O pol deviatej som
nastavil časovač na 15 minút.
Nastúpil som do auta
a odišiel do Russellfieldu.
A už to nechápem.
- Čo?
- Načo je časovač?
Lebo v momente keď sa to spustí,
tak sa to skončí.
- A vyhodí nás to z krabice.
- Aha, jasné. Sorry.
Nerád by som bol pri tom,
keď budeme vyliezať.
O 8:45 som bol na ceste
a prístroj sa sám zapol.
A 8:49 už bežal naplno.
V Russellfielde som
si objednal izbu a izoloval som sa.
Čo si sa?
Zavrel som okná, vypol všetky médiá...
telefón, telku, budík, rádio.
Všetko.
Nechcel som riskovať, že
natrafím na niekoho známeho,
alebo že uvidím niečo v správach.
Zahrávame sa s kauzalitou
a o tom nič nevieme.
- Chcel som len...
- Čo?
- Vyňal som seba z rovnice.
- Opatrnosti nikdy nie je dosť.
Hej.
A čo si robil celý deň?
- Sedel som tu. Zobral som si knižky.
- Bol si nervózny?
Hej.
Je to ubíjajúce.
"Evacipovať"
O pol tretej som zašiel
do zdravotníckych potrieb.
Kúpil som kyslíkovú
fľašu a masku.
Zavolal som do môjho podielového
fondu a spýtal som sa
akcie ktorej veľkej spoločnosti
cez deň narástli najviac.
Bol som zvedavý, či sa dá
z toho niečo vyťažiť.
Stačí, keď si stiahneme burzové
informácie.
Môžeme, v knižnici
v Russellfielde majú počítače.
O štvrť na 4 som dorazil
do skladu a vypol krabicu.
Kleslo to na znesiteľnú
hladinu okolo 3:19.
Treba tam vliezť,
keď to má prijateľné hodnoty.
A kým to nie je úplne vypnuté.
Je to krátky úsek.
A bolí to?
Trochu hej.
Ale dá sa to vydržať.
Je to keď ta kopne prúd.
- Ale ak si dnu, si za vodou.
- Prosím?
Ty si tým prešiel
a ja len dúfam, že teraz nemáš
rakovinu alebo nie si
impotentný.
Ale čo myslíš, aké je to
asi bezpečné?
Nedokážem si predstaviť,
že by sa tento prístroj
čo len zďaleka dal označiť
za bezpečný.
Viem len, že som tam bol 6 hodín
a stále žijem.
Nerozmyslel si si to?
Nastavil som si stopky
na šesť hodín.
Zapojil kyslík, zjedol
prášky a skúšal som spať.
Zaspal si?
- Čo?
- Či si zaspal?
Najprv nie.
Netrpím klaustrofóbiou,
ale potil som sa a nešlo
mi nastaviť kyslík.
Dýchal som úplne inak ako keď
som si to skúšal vonku.
Nakoniec som sa ukľudnil.
No a možno to bol Dramamine,
ale spomínam si,
bol som potme,
mašina vrčala.
A ja som bol úplne pokojný.
Ako nikdy.
Zobudil som sa sám
aj bez budíka.
Počkal som až stroj dobehne.
Dobehne z môjho pohľadu.
Už to aj znelo, že je
v poriadku vyjsť von.
Ale stopky ešte ukazovali pár minút.
Tak som im veril a počkal.
Nie som v šoku, Abe.
Prestaň už.
Vyliezol si skoro.
Mal si počkať kým skončia stopky,
potom je už nápor malý.
Vrátili sme sa späť?
Hej.
Je 8:50, utorok ráno.
Dobre. Počkaj moment.
Najťažšie bolo za mnou.
Nechal som všetko ako bolo.
Prístroj som nechal zapnutý
a zmizol som preč.
Aby to tvoja kópia našla poobede
v poriadku a vliezla dnu?
Aj preto, že moja kópia
už vtedy bola dnu na ceste späť.
Kto vie, čo by sa stalo,
keby som prístroj vypol.
Čiže sa nedá použiť znova.
No a keďže moja kópia šla
do hotelu mojim autom.
Musel som si zobrať taxíka.
Ale môžeme použiť tvoje auto.
- Nakupuješ cez makléra, že?
- Hej už môžem. Čo kúpime?
Super. Dnes, pred pol jednou
kúpime akcie RGWU.
Zistí sa, že ich obrat za štvrťrok
vzrástol trojnásobne.
A ich akcie tým narastú
o 100 percent.
- A čo robia?
- Ako to myslíš?
V čom tá spoločnosť podniká?
Vyrábajú niečo, alebo...
Neviem.
Hlavne, že porastie ich cena.
Ich akcií sa predáva toľko, že ani
náš veľký záujem neovplyvní ich cenu.
Teba ani nezaujímalo, čo vyrábajú?
Tak preto si chcel veľkú spoločnosť.
Aby sa náš záujem stratil.
- Myslíš, že som prehnane opatrný?
- Neviem.
Je tam kopec iných akcií,
čo dnes narastú viac,
ale robíme to len na skúšku.
- Panebože.
- Ona sa nevymáčkne.
Ja viem, Abe.
To je otázka.
No ale čo je odpoveď?
Máš 400 miliárd.
Na charitu si dáš koľko chceš,
máš 100 izbovú vilu,
ktorá ladí s tvojou jachtou
a lietadlom.
V podstate si môžeš robiť,
čo len chceš.
Nikto ti nič nemôže.
- Vrátila si sa...
- Si *** zákonom.
Totálne *** zákonom.
Vrátila si sa z dvojročnej cesty po svete.
Čo budeš robiť?
Ako vyplníš svoj deň?
Viem, čo sa pýtaš. Ale je to
hypotetická otázka, tak čo?
A ako na ňu odpovieš?
Zlatko, jasné že je to len otázka.
Pýtame sa ťa jednu otázku.
No a myslíš, že čo by som robila
so svojim životom, alebo len tak zajtra?
To je jedno, panebože.
Robila by som niečo tvorivé,
niečo čo pomôže ľuďom.
- A čo ma bude uspokojovať.
- To je skvelé.
- Moja skvelá žena. Svätica.
- Sklapni. Nemal si sa pýtať.
Ja by som robil toto:
Ráno by som vstal...
šiel by som do Gabriel Capital a.s.
a povedal by som sekretárke,
že idem za pánom Josephom Plattsom.
A keby vyšiel von,
narval by som mu päsťou
rovno do nosa.
Jednu poriadnu ranu.
Dobre mierenú.
- No to by bolo na čase.
- Super.
Skade sa to v tebe berie?
Vždy si toho chlapa obhajoval.
- Neverím tomu.
- Keby som vedel,
že sa to nikto nedozvie,
tak by som to spravil.
Že by som si to vyskúšal
a potom by som sa vrátil naspäť.
A povedal sám sebe, nech to nerobím.
Chcem len vedieť, aký je to pocit.
Nič viac.
Som na teba pyšná.
Môj muž je hrdina.
- To by šlo.
- Ja viem.
Volal si na deratizáciu?
Zlatko, sú to vtáky.
Chceš mať na povale mŕtve vtáčiky?
- Neznie to ako vtáky.
- Že vraj máme na povale potkany.
Tá myšlienka zaznela.
A čo bolo vypovedané,
nešlo vziať späť.
Rozumieš tomu, nie?
Pozri, mňa strašiť nemusíš.
- Povedal som ti snáď...
- Ak by si zabránil sebe...
svojej kópii aby vrazil Plattsovi,
prečo by potom musel liezť do krabice?
Napriek nulovému významu,
napriek tomu, že to
nikomu neprospeje.
Ten nápad žil ďalej.
- Ako by si to spravil?
- Nespravím to.
- Len zo srandy.
- Nespravím.
- Ak by sme to ošetrili...
- Pozri, Abe..
Netvárme sa, že vieme
narábať s paradoxmi.
Alebo s ich následkami.
Neverím tomu.
Zabiť matku než sa narodím a podobne.
Ono sa to musí nejak samo urovnať.
- Čo ja viem.
- Vieš, čo viem ja?
Najhorší pocit je ten,
že to čo spravíš,
sa už niekde dávno rozhodlo.
Že žiješ druhú
alebo tretiu iteráciu.
Mal si niekedy pocit,
že nič nie je v poriadku?
Že máš v živote chaos?
A začneš riešiť, že čo to
asi tak mohlo spôsobiť.
Ľudia to často zhadzujú na rodičov.
Že keby ich matka kojila dlhšie,
že by to bolo úplne inak.
Sú to luzeri.
To sú. Ale čo ak to
nie je len tak?
Čo ak vieš, že takto sa to
odohrávať nemá?
Ja neverím na tie reči
o osude a tak.
Ani ja. Ale povedz mi
čo je horšie?
Myslieť si, že si paranoidný?
Alebo vedieť, že by si mal byť?
Nepozeraj sa tak,
som v pohode.
Myslel som si že budeš.
Ja jej verím.
- Keď som sa rozhodol ti to povedať.
- Ty si sa rozhodoval?
Vedel som, že ty si ženatý a že si
hovoríte všetko. A ona sa to dozvie.
- Nejde o dôveru.
- Ja viem.
Omnoho lepšie to bude,
keď za pár dní,
ju prekvapím, zoberiem ju na
mesiac do Kostariky na dovolenku.
Postupne jej to vysvetlíme.
Nakúpime si nejaké nehnuteľnosti.
Zatiaľ jej len povedz,
že si mal šťastie na burze.
- Nechápeš to.
- Nie.
Zamotal by som sa do
výmyslov.
Po kúsočkoch jej to vysvetlíme,
ale chce to čas.
Musíme to rozplánovať.
A najbližší krok bude
postaviť väčšiu krabicu.
Kam sa vojde viac ľudí.
Možno je to bezpečné aj teraz,
ale cítim sa ako v truhle.
A myslím, že mám víťaza.
- Koľko toho je?
- Päť a pol.
Návratnosť?
Ty koki...
To sa nechytám.
No a čo s Robertom a Phillipom?
Nechcem im to hovoriť.
Oni toho veľa spravili
pre našu skupinu.
Nechcem im to povedať.
Ak to mám zobrať na seba,
tak kľudne.
Nech je vina na mne.
Môžu si zobrať,
čo len chcú.
Prepíšem na nich všetky naše
patenty za tie dva roky.
Nech si vezmú zariadenie,
aj garáž aj dom.
Dám im aj auto, ak im
to pomôže.
Ale o tomto im nepoviem.
Nepovieme im.
Vnútri je to také iné.
Cítiš ako si odrezaný
od sveta.
Je to ako paralelný svet
a celý pozostáva z teba.
Aj zvuk je vnútri iný
ako vonku.
Znie to ako spev.
Vonku to asi tak neznie.
- Niečo sa mi tam snívalo.
- Čo také?
Bol som pri mori
a počúval som vlny.
Bolo to ukľudňujúce.
Bola noc.
A bol príliv.
Počkaj,
čo to máš na ruke?
- Tečie ti krv?
- Je to krv.
- Otoč sa.
- Odkiaľ to je?
Máš to aj na zošite.
- To si ty. Krvácaš z ucha.
- Čože?
- Tečie ti krv z ucha.
- Sakra. Počkaj.
- Je to normálne? To neni normálne.
- V prístroji?
Hocikde.
Myslíš, že to spravila krabica?
No hurá, možno dnes
niečo aj spravíme.
Čaute, ako to ide?
Keď tu bolo zavreté,
moc sme s tým nepohli.
Už zase museli robiť striekať šváby.
Ale ten hrdina sa neunúval
dať nám vedieť dopredu.
Beztak ich požerú jašterice.
- Veď hej.
- Striekali proti jaštericiam.
- Čo?
- To prečo?
- A ozaj, dík za ten darček.
- Ako sa vám darí?
Vieš, vy dvaja, robíte si srandu,
ale fakt ste iní.
Počkaj, prečo ho voláš hrdina?
- Čo?
- Povedal si že hrdina.
- On ti to nepovedal?
- Nie.
Bývalý chalan Rachel došiel
na moju party s brokovnicou.
- Čože?
- Fakticky.
Už som si to vypočul od Kary.
- Filby!
- A poviem ti to aj ja. Máš ženu a dieťa.
Sranda, že vy dvaja ste jediní,
komu to vadí.
- Všetci si myslia, že som konal správne.
- Ale nekonal.
Nemôžeš riskovať svoj život,
kto by sa postaral o Karu a Lauren?
Len preto, že tebe záleží
na Rachel.
Ona si o také niečo
koleduje.
Dúfal som, že ty budeš
mať pochopenie.
Čo mám chápať?
Nikdy si taký nebol.
No ale to je presne to.
Teraz sa to už zmenilo.
Čo sa zmenilo?
Ti dobre vieš, čo sa zmenilo.
Vtedy v noci,
keď si mi vysvetľoval
ako ten prístroj funguje.
Bolo to pre mňa všetko nové,
mal som toho plnú hlavu.
A keď som uvidel toho chlapa,
musel som niečo urobiť.
Nemôže len tak
terorizovať ľudí.
Viem, že to bola
hlúposť, jasné?
Ale to všetko,
čo teraz robíme,
Trvalo mi, kým som si
na to poriadne zvykol.
Aj keby šlo len o teba,
tak by to bola dobrá somarina.
Ale ty máš aj rodinu
a navyše teraz...
keď je všetko také
pomotané.
- Ja viem, ok?
- Ja viem, že vieš, ale musíš...
Ja viem, ok?
Filby! Filby!
Ty potvora...
Ak by si ho zbadal, mlč.
Nemôžem za to, že sa stratil
a dúfam, že sa nenájde.
Tak čo tu potom robíme?
Kara sa o toho kocúra bojí.
Tak idem toho kocúra hľadať.
- Ja ti neviem.
- Čo?
Neni to divné, že nás vrátnik v sklade
vidí vchádzať dnu...
ale nevidí nás vychádzať?
No a čo si asi myslia tu
na recepcii.
Dvaja chlapi si každý deň
berú na 6 hodín izbu.
Vypol si ho?
Ty si si zobral mobil?
Môžem sa pozrieť, kto volá?
Môžeš, nevrátili sme sa.
Ale nesmieš si to brať so sebou,
jasné?
To je Aaron.
Ahoj moja.
Nie, som preč. Musel som ísť dozrieť
na projekt do mesta.
Áno?
No to je super.
Ale musím ísť na obed s vedúcim tuná.
Odlož mi to,
dám si to potom.
Dobre.
Tak o šiestej.
- Čo?
- Čo?
Toto sme mali vyhrať a
prehrávame 5 minút pred koncom
- Bude faul.
- Nie.
Bude foul, oni
nedajú trestné.
... a dostanú tri body.
- Tri body aha.
Už to sedí.
Nie si hladný?
Naposledy som jedol o pár hodín.
Čauko.
- To nemyslíš vážne.
- Sorry, zabudol som ho vo vrecku.
- Je to Kara.
- Hej.
Ako fungujú mobily?
Keď máš dva rovnaké mobily
a majú rovnaké číslo,
tak oba zvonia naraz?
- Nie to nie.
- Ale je to rádiový signál.
Ale je to sieť.
A sieť len nájde prvý telefón
a prestane hľadať.
Zvoní len jeden
- A tento zvoní.
- Hej.
Takže tvojej kópii v hoteli
telefón nezvoní.
Hej.
Možno sme práve niečo pošahali.
- Naisto to tak funguje?
- Neviem.
Si v pohode?
- Je mi fajn. Tebe?
- Fajn.
Kara spí? Zobudil som ťa?
Hej. Ja som nespal.
Len som tak driemal.
Asi si už zvykám na
tie 36 hodinové dni.
Môžeme to spraviť,
ale musí to byť teraz.
- Vieš, kde býva?
- Prečo teraz?
Zajtra ideme zase, že?
Presne ako dnes.
Hej, ideme zistiť akcie.
Pred pol hodinou
ma zobudil alarm z auta.
Decká sa korčuľovali
a búchali do áut.
Takže teraz vyrazíme,
namlátiš Plattsovi, zalezieme do krabice.
A vrátime sa pred tým
ako decká spustia alarm.
Stačí keď budeme stáť na ulici,
to ich odradí.
Tým pádom sa moja kópia
nezobudí,
nepôjde za tebou
a zajtra zalezú do krabice ako normálne.
- Budú iní, ale..
- Ale dostanú sa do krabice.
No a ako sa my dostaneme späť,
ak prístroje nebežia?
- Oni bežia?
- Hej.
Púšťam ich teraz aj piatej poobede.
Chcel som zistiť, ako to...
Robíme to pre moje potešenie,
alebo je to pokus?
- Oboje.
- O piatej.
Čiže ak skončíme o tretej,
máme pred sebou 10 hodín v krabici.
V aute mám fľaše.
No to bude dlhý deň.
Nie je to Racheline auto?
Nie, to je jej otca.
Majú rovnaké autá.
Videl si to?
To je pán Granger. To je Thomas.
Sedí tam v aute.
Čo?
Určite je to on.
Čo do čerta robí
o druhej ráno pred mojim domom?
To nechápem.
Špehuje nás?
- Čo robíš?
- Zistíme, čo chce.
Vypadnime preč.
- Videl si ho dnes?
- Nie.
Ja som ho videl.
Poobede okolo šiestej.
Ty si si ho teraz
vôbec nevšimol?
Nie, prečo?
Dnes poobede bol hladko oholený.
Naisto.
Chystali sa so ženou
na nejakú oslavu.
A teraz má trojdňové
strnisko.
- Fakt?
- Tuším, že hej.
Rachel, to je Abe.
Prepáč, že budím.
Mohla by si mi dať
číslo na tvojho otca?
No. Môžeš.
- Super. Dík.
- Čo robí?
Len tak tam sedí.
Na chvíľu vystúpil,
bál som sa že sem príde.
Ale sadol si naspäť do auta.
Tuším je opitý.
Prepáčte, že ruším.
Môžem hovoriť s
Thomasom Grangerom?
Áno, tu je James Miller
z Putney & Myers.
Zdravím, pán Granger?
Thomas Granger?
Čo tu robíte?
Stojte!
Čo sa stalo?
Len som sa potkol.
Ktorú krabicu použil?
Spravil si len jednu, nie?
Hej, čo myslíš,
koľko som ich narobil?
Tieto sú nastavené,
ako som ich zapol o piatej.
Možno jednu použil a vrátil
sa o piatej.
Možno je práve
v jednej z nich.
Tak ich vypnime
a pozrime sa dnu.
Mal si v pláne mu to povedať?
Nenaseriem sa,
kľudne mi to povedz.
Nie. Prisahám.
Vieš, že by som nemohol.
Si si istý?
Ty máš problém s tým
udržať to medzi nami.
V žiadnom prípade by
som o tom nikomu nehovoril.
- Nenapadá ti žiadna situácia?
- Nie.
Niekedy môže človek robiť veci,
o ktorých predtým ani netušil.
- To nie.
- Čo nie.
Nenapadá mi možný dôvod.
Ani mne.
Čo ak by to bolo
nevyhnutné?
- Keby šlo o nejaký stav núdze?
- Čo ja viem. Vtedy by si to povedal?
Neviem. Podľa toho
aký stav núdze.
Dedukcie nemali konca.
Pokúšali sa dopátrať príčiny.
Ale aj keď ho zobrali k Abeovi do domu,
Spýtaj sa ho na meno.
Granger nebol viac,
než živá mŕtvola.
Čo povedal?
Došlo im, že trpí
rekurziou.
Mimo to si ale museli priznať,
akokoľvek sa im to nepáčilo,
že odpoveď neexistuje.
- Čo mohol zmeniť?
- Veľa nie.
Za tie hodiny toho nemohol
veľa stihnúť.
Toto určite zmenil.
Prvý raz, sme o tomto nehovorili,
takže o niečo sme istotne prišli.
Určite to nebolo tak veľa.
Nejde o to ako veľmi,
ale že niečo isto zmenil.
Chápem ťa.
Navonok možno riešil
čo robiť s mužom v kóme,
ktorý leží vedľa.
Ale v duchu Abe už spisoval
zoznam.
Dva miligramy triazolamu,
každých sedem hodín.
Spánok pri minimálnom metabolizme.
V tomto stave spotrebuje telo
približne 0.3 litra kyslíku za minútu.
Čiže 2000 litrov za 4 dni.
Jedna kyslíková fľaša
má 625 litrov.
Na prežitie telo potrebuje
minimálne dva a pol litra vody denne.
Jedlo neprichádza do úvahy.
A na druhej strane
bude potrebovať.
Trochu rajského plynu.
Okolo ich dvoch prístrojov
a dve poschodia nahor.
Tam bola iná miestnosť.
Ktorá obsahovala niečo,
čo budeme nazývať Záloha.
Aha ho.
Nemôžem sa ti dovolať.
Fakt?
Do práce aj na mobil.
Nie som tam.
Fakt?
Nemám poňatia.
Som uťahaný.
Chceš tým naznačiť, že v Cortex Semi
máme nedôležitú prácu?
Chcel som rozvinúť reč o tom,
ako dlho sme už priatelia.
ako sme si vybudovali vzájomnú
dôveru a tak
Ale čo povieš na taký návrh.
Ak sa uleješ z roboty a sľúbiš
mi pomôcť s nejakými vecami,
ukážem ti najdôležitejší objav,
aký kedy človek uvidel.
Tej diskusii sa nedalo vyhnúť.
Abe by chcel vedieť,
ako.
Aaron by mu povedal
ako narazil na skladné listy.
A ako na meno Abram Terger
videl napísané dve miestnosti.
Potom by Abe chcel vedieť,
ako.
Aaron by mu povedal,
že šiel tam ***.
A našiel bežiacu zálohu.
Hneď vedel, o čo ide.
Ale Abe by sa spýtal Ako.
A potom by šla ta pasáž
o rozmontovaní krabice.
A ako sa dá jedna zložiť a pomocou
druhej preniesť naspäť.
Dajú sa použiť znova.
Dajú sa recyklovať,
povedal by Aaron.
Ako, spýtal by sa Abe.
A Aaron by povedal,
ako veľmi človeku uľahčí,
ak vie čo a ako jeho obeť
bude raňajkovať.
Ak je navyše dobre pripravený.
Ako?
A tu niekde vstupujem
do príbehu ja.
Alebo z neho vystupujem,
je to relatívne.
Lebo keď sa Aaron vrátil
druhý raz, bolo to ťažšie.
Nečakal, že sa budem brániť.
Bol už príliš vyčerpaný,
aby ma premohol.
Ale z dôvodov,
ktoré sú mi jasné až teraz,
som pochopil, že on proste
chcel viac.
Viac do toho investoval.
Takže som odišiel.
Už spravil aj to,
čo som mal v pláne ja.
Nahrával si rozhovory počas
celého dňa.
Vďaka tomu sluchátku
mal 3 sekundový náskok pred svetom.
Aaron, musíš sa vyspať.
Fakt vyspať.
Nemôžem, mám nabitý plán.
Stačilo mu opakovať slová,
ktoré vopred počul.
A ostatní opakovali ich repliky.
Toto je nahrávka čislo 3.
Abe šiel pre moje auto
a ja idem na ihrisko.
Stretnem tam Willa.
Pozvem ho na party
a zariadim aby šiel aj Rachelin priateľ.
Will.
Ty snobisko tlsté.
Čo to máš?
Máš tam mobil?
- Nie, to je len rádio.
- Vyzeráš ako od FBI.
- Vyzeráš ako od FBI.
- Schôdza s Ariel sa presúva na stredu.
Čo? To som tu čakal
nadarmo?
Ja viem, sorry.
Dobrá trefa, Aaron.
No to bolo slabé, Aaron.
Zišiel by si sa nám
minulý týždeň pri zápase.
Ale aspoň si si pocvičil golf.
Dojdeš sem s lacnou kravatou
a robíš tu machra.
Čo robíš večer?
Už som mal byť v Raleigh,
kvôli tebe som zmeškal let.
- Poznáš Roberta?
- Hej.
Večer oslavuje narodeniny.
Neprídeš?
- Mám sa stretnúť s bratrancom.
- Zober aj jeho. Bude tam Rachel.
- Dajú sa zase dokopy.
- Určite.
Nepáči sa mi to?
Prečo?
Lebo sa to dá vyriešiť miliónom
inými spôsobmi.
A všetky sú bezpečnejšie.
Môžem jej zavolať a
pozvať ju niekde inde.
Alebo jej ani nepoviem o tej party.
Na dnes to vyriešiš. Ale čo zajtra?
A pozajtra?
- O zajtra sa postarám zajtra.
- Nemôžeš ju stále strážiť.
Ten chlapík je magor.
V pohode príde na party s brokovnicou.
Čo by asi spravil keby
ju zastihol samotnú?
Vieme, čo sa ako stane.
Máme to plne pod kontrolou.
Až to skončí, ten chlap
pôjde do basy a je pokoj.
Sám si to povedal.
Musíš to spraviť aj ty.
Povedala, že tam príde,
lebo tam máš byť ty.
Nechci mi povedať, že som
sa vracal nadarmo.
Nebude strieľať?
- Nie. Nebude.
- Nikdy nestrieľal?
- Ani keď si ho prekvapil?
- Nikdy.
Nevystrelil keď som ho prekvapil.
A aj Robert hovoril,
že večer nestrieľal.
Nemá na to nervy.
A my všetko vieme.
Sme jasnovidci.
Stále musíme byť opatrní.
Možno sa dostaneme
k tej puške potajomky.
To môžeme.
Najprv ju nechá v aute.
Nemusím ani...
- ... ale ak ti to pomôže.
- Čo máš s rukami?
Čo ako?
Prečo píšeme ako prváci?
Neviem.
Písmená vidím.
Viem, ako majú vyzerať.
Ale neviem to trafiť.
Skús si to ľavou rukou,
je to to isté.
Hádaj čo je dnes.
Nie, nie.
Dnes má Robert narodeniny.
Má rád platne, tak
som mu kúpil Best Of Bread.
Nie, normálne vinylové.
Detailne ti môžem povedať,
ako som ten večer spravil ja.
Ale je to nič platné.
Lebo svet si uchováva v pamäti
len aktuálnu, poslednú iteráciu.
Koľko pokusov potreboval Aaron,
keď papagájoval dialógy,
z vlastného playbacku?
Koľko mu trvalo, kým
to všetko sedelo?
Tri pokusy?
Štyri?
Dvadsať?
Chcem veriť tomu, že mu
už stačil len jeden.
Dokážem aj zaspať,
keď si predstavím, že len jeden.
Pomaly a metodicky
spätne špecifikoval dokonalý okamih.
Zobral jednoducho len nejaké veci
A postavil z nich niečo viac.
A keď už všetko bolo
na svojom mieste...
stačilo len počkať si na
konflikt.
Možno nevyhnutná
dávka moralizácie pred okamihom,
kedy sa v miestnosti
rozľahla panika.
Na pozadí sa ozval krik,
keď vošiel pištoľník dnu.
A nakoniec sa mu to podarilo
vyladiť do perfektného kusu.
Získal si obdiv a úctu.
Konieckoncov, zachránil im životy.
Kto vie, čo by sa stalo,
keby tam nebol?
Viem, že je to nahovno. Ok?
Viem, že sa ti nepáči,
čo som všetko robil.
A že si naštvaný.
Pravdupovediac, ani ja
nie som veľmi ***šený tebou.
Ale obaja vieme, že to prejde.
Poďme niekam
do cudziny.
Aaron, nemáme tu peniaze.
A museli by sme ukradnúť
sami sebe pasy.
Prachy? Prachy zarobíme.
Vo Vegas majú všetky možné stávky.
Beží basketbal.
Za jednu noc zarobíme
na tisíc dovoleniek.
Pasy. Veď oni ich
nepoužívajú.
No tak.
Čo povieš na Star City.
Pozrieme sa ako trénujú
kozmonauti.
Ostávam tu.
Prečo?
Zmontujú si svoje krabice.
A tvoj už vie, čo to vlastne
vyrobil.
Nemôžeš ich navždy strážiť.
Abeova krabica nefunguje.
Má ju zle zapojenú.
A ak to aj opravia,
budem im kradnúť súčiastky.
Nepotrvá to dlho.
Nebude to fungovať.
Tvoja kópia povie, že je čas
prejsť na iný projekt.
A moja mu dá za pravdu.
Sú to kamoši.
Načo tu zostávaš?
Povedz mi nejaký dôvod.
Aký význam to má
zostávať tu?
Teba len štve, že
sa nedá vrátiť ešte viac späť.
Tak ti poviem, zober Karu a Lauren,
nalož ich do krabice
a potom si ich s Aaronom rozdelíte
a môžete s tým nadobro prestať.
- Nevracaj sa už.
- Každý si zoberiete jednu polguľu.
Neviem prečo som ti o tom
vôbec hovoril.
Ale teraz ti hovorím,
choď preč.
Rob si čo do pekla chceš.
Nemám ťa ako zastaviť.
Ale sem sa nevracaj.
A nepribližuj sa k nim.
K hocikomu.
Splatil som ti všetky dlhy.
Povedal som ti, čo viem.
Môj hlas je dôkazom,
že toto všetko je pravda.
Mohol som ti napísať list,
ale môj rukopis už
nie je, čo býval.
Možno si to duchaprítomne
nahral ty.
Máš na to právo.
Už nebudem kontaktovať.
Dobré ráno.
Každého pol metra.
Na všetky strany.
A keď budeš hľadať, nenájdeš ma.
preklad
kohut@host.sk