Tip:
Highlight text to annotate it
X
Iba čas nás naučí, čo je pravda a čo legenda.
niektoré pravdy neprežijú večnosť.
Ale legenda o dieťati s modrými očami
bude žiť navždy.
a šepkali sme ju do všetkých štyroch strán vznešených bielych hôr.
My, Yagahlovia, sme boli lovci najmocnejších zo všetkých šeliem,
manakov. Ale náš svet sa začal meniť.
Manakovia prichádzali do nášho údolia neskoršie a neskoršie
a boli aj doby, keď neprišli vôbec.
V našich lovcoch rástol nepokoj,
a v našich ľuďoch rástol hnev.
Iba jeden človek spomedzi nás, ktorého sme volali Stará Matka,
posledné jej dieťa, iba ona mohla prehovoriť k duchovi Zeme
a požiadať Múdrosť Otcov, aby zachránili našich ľudí.
Veľakrát sme o to žiadali.
Až jednu noc odpovedali na jej volania a poslali nám znamenie.
Znamenie začiatku konca.
Našli sme ju v horách. Objímajúc mŕtvu ženu.
Otcovia ju poslali.
Prišla, aby nám povedala
o štvornohých démonoch,
ktorí ukončia náš svet.
Prídu do nášho údolia v čase,
keď sa vyberieme na náš posledný lov.
Ale žiadny strach.
Z tohto lovu vyjde bojovník.
A aj jeho žena.
Budú nás viesť novým životom
v ktorom už Yagahlovia nebudú nikdy hladovať.
V tú noc Stará Matka nevidela tvár bojovníka, s ktorým sa rozprávala,
ale vedela, že to dieťa s modrými očami
je požehnaním, ktoré musí chrániť.
Pre našich ľudí to bola Evolet, prísľub života.
Pre chlapca menom D'Leh bola viac než to.
Iba jeden z Yagahlov neveril proroctvu Starej Matky :
Otec toho mladého chlapca,
ten, ktorý nosil Biely Oštep a pískal na píšťalku pri love.
Dohliadnem na tvojho syna ako na vlastného.
Viem. Ale sľúb mi, že nikomu nepovieš, prečo som odišiel.
Nemôžeme čakať na posledný lov.
Hoď ešte raz! Dobrý hod !
Ka'Ren.
Ka'Ren.
Nie, ty nie.
Tvoj otec opustil našich ľudí. Choď preč.
- No tak, vyhraj !
- Musíš vyhrať, Ka'Ren!
Nechaj ho !
Ka'Ren, povedal som, nechaj ho!
- D'Leh...
- Je to syn zbabelca.
Už to nikdy nevyslov.
Ani nikto z vás.
Si sám. Ako ja.
Čo sa stalo vaším ľuďom ?
Boli zabití.
Štvornohými démonmi.
Nebudeš nikdy sama, Evolet.
Vidíš to svetlo ?
Tamto?
Nepohybuje sa po oblohe tak, ako iné.
To svetlo je ako ty, v mojom srdci.
Nikdy nevyhasne.
Nikdy nevyhasne ?
Nie. Nikdy.
Evolet, poď sem.
Neodbiehaj od chatrče bez toho, aby si mi to povedala.
A po mnoho mesiacov Evolet a D'Leh hľadeli jeden na druhého,
a láska v ich srdciach silnela.
Až kým, po niekoľkých rokoch
nadišiel deň posledného lovu.
D'Leh, ako dlho musíme ešte pozorovať ?
Pokiaľ neprídu manakovia.
- A kedy prídu ?
- Neviem.
- D'Leh, kedy sa zo mňa stane lovec ?
- Keď sa prestaneš toľko vypytovať.
Veľký lovec Tic'Tic prišiel do chatrče Starej Matky.
Myslí si, že nadišiel čas proroctva.
Povedala mu, aby počas tohto lovu nezabil žiadneho manaka.
Myslí si, že Ka'Ren
porazí Biely Oštep
a požiada o Evolet.
Baku, pozri, čo som ti našiel.
Vieš, aký je Ka'Ren dobrý lovec.
Musíme ujsť.
Spolu môžeme prejsť cez Veľké Hory.
Opustiť našich ľudí ?
Ako môj otec ?
Nemôžem to urobiť.
Toľko som na toto čakal.
Jediný spôsob, ako byť spolu,
je zabiť manaka.
Tam sú ! Tam sú !
Pozri !
Pozri sa, koľko ich je !
Dnes neprepichnem srdce manaka.
Budem jedným z vás.
Jeden z vás, čo požiada o Biely Oštep.
Nech Otcovia Yagahlov a mocný manak zvolí najlepšieho z vás.
- Ka'Ren, máš prvý hod.
- Ka'Ren, manak je tvoj.
Budeš naším vodcom.
D'Leh, a čo ty ?
Chcem vyhrať a získať Evolet.
Všetci spolu, naraz !
Tic'Tic našiel vodcu býkov.
Spomaľ ! D'Leh !
Utekajú !
- Zažeňte ich späť !
Baku, prichádzajú !
Prichádzajú ! Prichádzajú !
Oni ...
Prichádza posledný !
Je to veľký býk !
D'Leh prichádza !
Ka'Ren, hoď !
Nepusti ho! Drž ho !
Je príliš silný.
Poďme, Ka'Ren.
- D'Leh, musíme ísť.
- Nemôžem. Mám chytenú ruku.
Pozrite, pozrite !
To je D'Leh!
Zabil ho !
A úplne sám !
Nikomu sa to ešte nepodarilo.
To bolo odvážne.
D'Leh zabil manaka.
Nepovolil sieť.
Bol jediný.
Na čo čakáš ?
Múdry Duch, zabil som manaka.
Žiadam o Biely Oštep.
A s ním aj moju ženu.
Evolet.
Od toho dňa už nebol viac
D'Leh synom zbabelca.
Odteraz ho budú Yagahlovia uznávať
za to, že im priniesol naposledy
požehnaného manaka.
A hoci sa Stará Matka vo svojom srdci radovala,
že vidí Evolet takú šťastnú,
v duši sa obávala, že ten kto zabil mocného netvora
nebude mať dosť odvahy na to, čo má prísť.
Prečo s nami Tic'Tic neoslavuje ?
D'Leh ?
- Je niečo, čo musím urobiť.
Čo chceš ?
Nebol som statočný.
A ani som nelovil.
Otcovia Yagahlov stáli dnes pri nás.
Čo som mal robiť ?
Keby som sa vzdal Bieleho Oštepu, vzdal by som sa Evolet.
Nemôžem to urobiť !
Je tvoja, aby si sa vzdal ?
Yagahlom nie je vlastné domáhať sa Bieleho Oštepu lžou.
Vrátil som Biely Oštep Tic'Tic-ovi.
- Prečo by si to robil ?
Nezabil som toho manaka, Evolet.
- Ale áno, zabil. Chytil si ho do siete.
Nie, klamal som !
Snažil som sa ich pustiť s ostatnými.
Moja ruka sa tam zachytila.
A potom mi nabehol manak na môj oštep.
Neurobil som nič !
Evolet, pamätáš sa, čo som hovoril o našom svetle ?
Cítim stále to isté.
Budeš stále v mojom srdci.
Nikdy sa to nezmení.
Ale jednako ...
vzdávaš sa ma.
Tú noc prišiel do údolia Yagahl mohutný biely dážď.
A ako zmrznutý dážď prepadla D'Lehovo srdce clivota.
A s bielym dažďom prišli štvornohí netvory.
Zostaň tu.
Moha !
Pozor !
Nezabíjaj ich...
...zajmi ich!
Baku, no tak! Schovaj sa !
Nemôžeme im pomôcť.
Priviaž ju k môjmu koňovi.
Nechaj ...
Pusti ma !
Čo to robíš ?
- Idem za nimi.
Cez Veľké Hory ?
To je nemožné.
Oni prišli cez Veľké Hory, nie ?
Oni sú démoni. Možno vedia lietať.
- Nevidel som, že by mali krídla, ty áno ?
Myslíš si, že ich porazíš sám? Kto si ?
On nie je sám.
Ja idem s ním.
Bez ostatných lovcov všetci zomrieme.
Idem aj ja.
- Nie, Baku, ty zostaneš tu.
Ale ty, Ka'Ren, ty musíš ísť s nimi.
Nedotýkaj sa ma !
A ak povedia zbohom našim starším
a deťom našich ľudí,
Múdry Duch Yagahlov
požehná im a ich oštepom.
Stará Matka vedela, že nikdy už nebudú lovci
ale odvtedy budú bojovníci.
Blíži sa noc, zostaneme tu.
Nie, pokračujeme. Už sme blízko.
Nevidím potme, ty áno ? Zostaneme tu.
Najeme sa a pospíme si.
Prečo nemáš so sebou Biely Oštep ?
Bojíš sa ?
Odpovedz !
- Ka'Ren, spi.
Baku? Baku!
Čo tu robíš ?
Choď domov !
- Môžem vám pomôcť.
Môžem niesť vak s vodou.
- Choď domov !
Zabili moju matku !
Je to pre neho ***.
Iba nás bude zdržiavať.
D'Leh, som smädný.
V tých kameňoch je stále oheň.
- D'Leh!
Žije.
Musíme sa poponáhľať !
Prečo je Stará Matka taká zmrznutá ?
Biely dážď nie je priateľom lovcov.
Pohltil všetky stopy po odvlečených bratoch a sestrách.
Teraz bol pre Otcov Yagahlov sprievodcom na ich ceste.
A prešli veľa dní a nocí k vzdialenej zemi
kde končili Veľké hory
a kde sa zrodil príbeh chlapca s modrými očami.
Miesto, kde štvornohí démoni zabili Evoletiných ľudí.
Ideme už niekoľko dní. A ani stopy !
Možno majú krídla.
- Možno áno.
Ale naši bratia a sestry nemajú.
Nezabudni prežúvať.
Táto striga zanechala stopy.
Ona je nešťastím.
Páči sa mi tvoj duch ...
ale musím ho zlomiť.
Možno to iba stratila.
Tu to nie je.
- Baku, zostaň nablízku.
Čo to bolo ?
Musíme ich oslobodiť dnes v noci.
- Nie dnes v noci
Toto nie je vhodné miesto.
Vedia, že tu číha nebezpečenstvo a budú dávať pozor.
My tiež.
Idem prvý, potom Ka'Ren, a potom ty.
D'Leh! Poď !
Viem pochopiť tvoju bolesť.
Ale musíš byť trpezlivý.
Na môjho pána...
...môže tvoje diabolské kúzlo pôsobiť.
Ale na mňa ...
...nebude.
D'Leh!
Už sa ťa nikdy nevzdám.
Tadiaľto !
Choď !
D'Leh!
Bež !
Tamto ! Tadiaľto !
Ka'Ren!
Bež ! Bež !
Tic'Tic! Choď !
Tic'Tic!
D'Leh, Evolet, sem !
D'Leh!
- Vezmem chlapca !
Nie, nechoď !
- Vrátim sa po teba. Sľubujem.
Baku!
Nemal si tu byť.
Kto je ?
Myslím, že hovorí o D'Lehovi.
Skús to znovu ...
...a oboch vás zabijem.
Nikdy ...
...už nikdy odo mňa neutekaj.
D'Leh sa vráti. Sľúbil mi to.
- Ka'Ren, myslíš, že je ešte nažive ?
- To je teraz jedno.
Snažil sa nás zachrániť !
Odpusť mi, Tic'Tic.
Mal som ťa počúvnuť.
Dnes v noci ... ti prinesiem jedlo.
Stará Matka dozerala na ich cestu so všetkých síl
a jej duch ich stále sprevádzal.
Ale tú noc, nemohla vládnuť *** silami zeme
a nemohla zastaviť vodu z nebies.
D'Leh bude musieť sám čeliť mocnému zvieraťu,
ktoré ovláda túto krajinu.
Nezjedz ma, keď ťa oslobodím!
- Bál som sa, že si zomrel.
- Neboj sa o mňa.
Pozri, tam.
Bol tam útok. Počul som ich kričať.
Šli tam.
Tic'Tic, odchádzame.
Poď!
D'Leh, vráť sa.
Uhni nabok!
Musíš si na mňa pamätať.
Dal som ti život.
Hovoríš k Spear Toothovi ?
Ako to, že hovoríš našou rečou?
Nechutí ti jedlo Nakuov?
Je inakšie, ale dobré.
- Pochádzame spoza hôr.
- Vieme odkiaľ ste.
Ako to viete? Ako to, že rozumiete našej reči ?
Už predtým prišiel z hôr jeden muž.
Hľadal novú krajinu. Náš mudrc mi povedal,
aby som sa naučil jeho reč.
Ty ... ty máš jeho tvár.
Čo sa mu stalo?
Odviedli ho veľmi dávno.
Kam ho odviedli ?
Poď.
Keď k nám prišiel tvoj otec, stal sa mojím priateľom.
Potom diablov duch ukradol tvojho otca,
rovnako ako veľa našich ľudí.
Odviedli ich do hniezda Veľkých Vtákov
a odleteli preč za piesok.
Kam ich vzali?
Do Božích hôr.
Nikto sa nikdy nevrátil.
Náš mudrc povedal, že ty nás tam povedieš.
Ja?
Hovorí sa, že
jedného dňa príde ten,
kto oslobodí náš ľud.
Ten kto hovorí k Spear Toothovi.
A keď odvážni ľudia Naku pochovali svojich mŕtvych,
poslali správu všetkým kmeňom v krajine,
že ten čo hovorí k Spear Toothovi prišiel.
Ich volanie bolo volanie do vojny.
Prečo si myslia, že môžem oslobodiť ich ľudí?
Niečo musíš o svojom otcovi vedieť.
Keď zomrela tvoja matka pri pôrode,
tvoj otec si nevzal na starosti len teba,
ale celý náš ľud.
Hladovali sme.
Nemohol čakať, či sa proroctvo Starej Matky splní.
Tvoj otec neutiekol.
Odišiel, aby zachránil náš ľud.
Ako si ma mohol nechať, aby som celý čas veril,
že môj otec nás zradil?
Pretože on to tak chcel.
Tvoj otec bol ten, kto nosil Biely Oštep.
Bál sa, že keď odíde, ostatní ho budú nasledovať
a opustil našich ľudí.
A prečo mi to hovoríš teraz?
Dobrý muž
nakreslí okolo seba kruh a stará sa o tých vnútri.
Jeho ženu, jeho deti.
Iní muži nakreslia väčší kruh a dovedú dovnútra svojich bratov a sestry.
Niektorí muži
majú vznešený osud.
Musia nakresliť okolo seba
kruh, ktorý obklopuje oveľa, oveľa viac.
Tvoj otec
bol jeden z tých mužov.
Musíš sa sám rozhodnúť
či ty si tiež takým mužom.
Toto je Kawu, náš najrýchlejší bežec.
Prináša hlas od ľudí, ktorí takto žijú.
Ukradli oveľa viac mužov.
A teraz sa sťahujú k Veľkým vtákom. Rýchlo.
Musíme ich nájsť predtým ako dostihnú tých vtákov.
Nemáš žiadnu ženu?
Deň predtým ako si prišiel,
jej zobrali život.
A ukradli nášho syna.
Som Baku.
- Tudu.
- Nie, ja som Baku.
Baku, Tudu.
Baku, Tudu.
On ho zabije! Musíš pomôcť!
Nechaj ho ísť!
Aby si vyhovel tvojej čarodejnici ...
... si ma udrel?
Len to skús ...
Budeš to ľutovať.
Svet Naku plynie rýchlo
a zo všetkých smerov prichádzalo veľa bojovníkov.
TukTukovia,
ktorí sa pohybujú ako veľkí bežiaci vtáci
a schovávajú svoje oči za stromy.
Kmeň Kuura, sú nízki ako naše deti.
A z údolia bez slnka prišli tí s krvou na ich čelách.
Ale najsilnejší zo všetkých boli Hutovia.
Ich vodca hovoril za všetkých bojovníkov krajiny.
Povedz mu, ak jeho ľudia pôjdu s nami, porazíme ich.
Hovorí, že si iba chlapec.
Povedz mu, že som starší ako vyzerám.
Quina je Hoda. Hodovia sa nesmejú.
Išli rýchlejšie a rýchlejšie a nezastavovali,
aby sa najedli alebo aby si oddýchli.
A každým dňom sa k nim pridávalo viac oštepov.
K rieke ... rýchlo!
To slovo "yahala", čo znamená?
Znamená to: "Musíme ich poraziť."
Prišli Veľkí vtáci.
Evolet!
Evolet!
Baku, D'Leh je tu!
Tudu, tento muž s oštepom sa nikdy nevzdá.
Jemu ani jej.
Možno má ten chlapec pravdu.
D'Leh nemôže letieť *** vodou ako môžu oni.
Ale kto by mohol bojovať s toľkými oštepmi ?
Táto rieka sa vinie ako had na slnku.
Hovorí, že hadie oko na slnku oddychuje
a pod mesiacom sa nehýbe.
Je kratšia cesta k hlave hada?
Musíme sa pozrieť za Veľký Piesok.
Ale nikto nemôže ísť tak ďaleko.
Hory a piesok, vyzerajú rovnako.
A stratíme našu cestu.
Pôjdeme celý deň.
Nájdeme hlavu hada.
A oslobodíme našich ľudí!
Musíme si oddýchnuť.
Muž od rieky hovoril pravdu.
Chodili v kruhoch veľa dní a zablúdili.
A hadie oko sa nedalo nikde nájsť.
Musíš zabudnúť...
... muž, ktorý ťa sleduje.
Nikto nikdy ...
... neprekročil more piesku.
Všetci zomrú.
Tic'Tic, Tic'Tic... našiel so hadie oko !
Vidíš to svetlo? Toto ?
Pamätáš, čo hovorili riečni ľudia?
Oddychuje pod slnkom, ale pod mesiacom
sa nehýbe.
Nakudu, povedz im, čo som povedal.
Dovedie nás to k hlave hada.
A keď prišiel posledný mesiac do údolia Yagahl,
zdalo sa, že Starú Matku všetka odvaha opustila.
Nejedla a neprehovorila niekoľko nocí
pretože vedela, že len jeden osud sa mal naplniť.
Múdry Duch ...
To som ja, Katan.
Božie hory
a hlava hada.
- Evolet, si v poriadku?
- Ssh, buď ticho.
Baku, poď sem!
Ako môže človek urobiť takú vec otcovi Manakovi?
Oni nie sú ľudia ako my, Baku.
Tak potom čo sú?
Niekto hovorí, že prišli z hviezd.
Iní veria, že preleteli cez Veľkú Vodu
keď ich zem spadla do mora.
Musia pracovať rýchlejšie!
Čo mám robiť, všemohúci?
Obetovať niekoho.
Všemohúci nie je potešený...
Prines obetný dar.
Je ich na nás príliš veľa.
Nikto ich nemôže poraziť.
Nie, D'Leh.
Tí, ktorých prinútili urobiť ich prácu,
tých je dokonca viac.
Myslíš, že s nami budú bojovať?
To je na tebe, aby si to zistil.
Nechaj si toto pre seba.
D'Leh! D'Leh!
Neboj sa, Baku.
Dovediem ťa domov.
- Kde je Evolet?
- Ženy spia v iných stanoch.
Ale dnes som ju videl.
Tic'Tic čaká pri piesku s množstvom oštepov.
Dnes zabili Moha. Bol obetovaný.
Je to moja chyba, že sú v tomto hroznom zmätku.
Potrebujem vaše odpustenie.
Otcovia určili teba, aby si nás viedol.
A my budeme stáť na tvojej strane.
Povedz im, koľko oštepov máme.
Na počte oštepov nezáleží.
Ľudia nemôžu poraziť Bohov.
Má čarovnú moc.
Hovorí k Spear Toothovi.
Hovorí, že slepý muž vie veľa o Bohoch.
Raz bol ich služobník, ale utiekol preč.
Od tej doby ho tu ukrývajú.
Múdry muž ...
Povedz nám viac o týchto Bohoch.
Boli traja, ale teraz zostal len jeden.
Musí existovať spôsob ako ho poraziť.
Povedal, že raz, iba raz počul Boha
hovoriť čoho sa bojí.
Rozprávali o jednom, čo nosí znak,
ktorý môžete vidieť v noci na oblohe.
Nazývajú to Uruana, "Znamenie lovca".
Najjasnejšia hviezda všetkých nebies.
Pýta sa, či máš znamenie lovca.
Bez znamenia nemôžeš poraziť Boha.
Počkaj, počkaj. Pás na tvojej ruke.
Odkiaľ to máš?
- Muž, ktorý zachránil jeho život.
- Kde je?
Jeho kosti sú pochované v piesku so všetkými ostatnými.
Chce vedieť, prečo sa pýtaš na toho muža.
Bol to môj otec.
Opýtaj sa ho, kde je Tic'Tic.
Idú na nás!
Mám toho už dosť.
Prosím, Veľký Lovec, nehovor to.
Potrebujeme ťa.
Nebudú s nami bojovať.
Majú svoje vlastné proroctvo.
Proroctvo má veľa tvárí, veľa spôsobov ako ho naplniť.
Tvoj otec ... mi dal toto.
- Nie, Veľký Lovec, je to tvoje ...
- Vezmi si to.
Buď ako tvoj otec.
Buď ako tvoj otec.
Buď ako tvoj otec.
Poď ku mne.
Oslobodím ťa.
... teraz sa staneš mojím.
Ukradol si otroka Všemohúcemu.
Vlastním ju.
To by si ty nemal hovoriť.
Daj mi to.
Daj nám ten nôž.
Pozrite na jej jazvy ...
... podobajú sa ...
... na Znamenie!
Našli sme Znamenie!
Na ruke otrokyne!
Všemohúci, neodvažujem sa ...
... ti povedať, čo sme našli.
Povedz!
Znamenie ...
... Lovca!
To nemôže byť!
D'Leh ...
Viem aké to je stratiť dobrého priateľa.
Tvoj otec bol mojím.
Sotva si ho pamätám.
On ťa spomínal.
Bolelo ho srdce, keď hovoril o chlapcovi za Veľkými Horami.
Pripravoval sa odísť za tebou.
To bolo keď ho vzali.
D'Leh ...
Muži čakajú.
My, ľudia Yagahlovia,
lovíme najmocnejšie zviera, manaka.
Je veľký a my sme malí a stále ho porážame.
Pretože lovíme spolu. Ako jeden.
Keď vyjde slnko,
spojíme sa s našimi bratmi a sestrami v Božích Horách
a presvedčíme ich, aby bojovali s nami
spolu, ako jeden!
Čo sa stalo?
Počuj, Baku, dnes sa musíš stať lovcom.
Ja?
"Yahala."