Tip:
Highlight text to annotate it
X
[PJ:] Ó, ahoj! Pozrite, povedzte mi úprimne
mám v týchto nohaviciach príliš veľký zadok?
Alebo počkať, je možné, že nie dosť veľký! Nie je už načase nechať si trochu zväčšiť zadok?
Alebo možno malú liposukciu, aspoň aby som sa zbavil týchto pneumatík.
A možno, keď už som v tom, peknú plastiku brucha. Toto všetko narovnať predsa nemôže bolieť!
Ale počkať, prečo by som mal zostať len pri tom?
Keďže som dosť lenivý pracovať na týchto prsných svaloch
možno by sa mi zišli nejaké implantáty
zároveň s šikovným menším liftingom krku.
A samozrejme, že niečo musím spraviť s týmto mužským plešatením, však?
Čože? Lifting obočia?
Nie, neviem, či chcem natrvalo vyzerať celkom vyjavene.
Myslím, že na záver si dám radšej sadu botoxových injekcií
ktoré mi vyrovnajú tieto vrásky. Poznáte botox, ten chemický neurotoxín
ktorý dočasne znehybní vaše nervy kvôli ilúzii mladosti?
Marshall McLuhan kedysi povedal
že to posledné, čo si ryba kedy všimne v jej prirodzenom prostredí, je voda.
Podobne sa zdajú byť tie najzrejmejšie a najvýznamnejšie skutočnosti našej ľudskej kultúry tými
ktoré najviac unikajú nášmu rozpoznaniu.
Len keď sa zastavíme, často s rizikom odcudzenia sa spoločnosti
aby sme spochybnili základné princípy a myšlienky, ktoré usmerňujú náš život
stáva sa temná pravda o našej údajnej „normálnosti“ jasnejšia.
Dnes žijeme v mori s obrovskými vlnami posadnutosti statusom
materializmom, márnivosťou, egom a konzumentstvom.
Náš vlastný život sa stal definovaným
nie našim produktívnym myslením, prispením spoločnosti a dobrou vôľou
ale povrchnou, klamnou skupinou asociácií
medzi ktorými samotné usporiadanie našej spoločnosti teraz vyžaruje lacný romantizmus
spojený so zbytočnou konkurenciou, demonštratívnou spotrebou a neurotickými závislosťami
často vo vzťahu k fyzickej kráse, statusu a vyzývavému bohatstvu,
v skutočnosti však so spoločenskou konformitou, vydávajúcou sa za individualizmus
ktorý necháva cnosti vyrovnanosti, inteligencie, pokoja, verejného zdravia
a skutočnej kreativity zhniť na periférii.
Ovzduším kultúry, ktorú dnes dýchame, preniká ťažké znečistenie.
Začína v období nášho formovania, v ktorom byť chytrý a snažiť sa
znamená byť šprt, blbeček, alebo čudák.
Spoločnosť namiesto toho prenecháva uznanie tým s akceptovaným vzhľadom
bohatstvom a tupými svalmi namiesto mozgu
čím posilňuje predstavu, že premýšľať, poznať a spochybňovať znamená byť zosmiešňovaný
zatiaľčo zachovávať status quo, byť konformný k ideálom vnúteným spoločnosťou
znamená byť odmeňovaný.
V ktorom okamihu sa z multimiliardára s piatimi zámkami
najväčšej ikony úspechu, ako ho vníma a prijíma kultúra
stáva presvedčivý príklad ťažkej duševnej poruchy
pripisovanej vlastne patologickej závislosti a odhaľujúcej, že miliardár
nie je nič viac, než spoločenská ohavnosť v prestrojení
rozhodnutá hromadiť tak premrštenú úroveň bohatstva, schopného vyriešiť problémy inde
ktoré neslúži ničomu ďalšiemu, než samotnému egu.
Ale znova opakujem, nemôžeme byť na nich príliš tvrdý, dobre?
Pretože robia len to, čo ich naučili.
Rovnako ako viery v ktoré veríte alebo herná stratégia, ktorú používate, aby ste prežili
oboje je upravované a podporované podmienkami prostredia vášho života
rovnako ako veľa ďalších vĺn vplyvu
v tomto mori mémov, z ktorých sa skladá duch doby.
Takže by sme sa možno mali začať pýtať
čo sa vlastne snažíme dosiahnuť, než sa sťažovať
a pozerať sa na spoločenskú normálnosť pokroku a úspechov, ktoré existujú.
Neviem ako vy, ale ja začínam mať podozrenie
že nový komerčný životný štýl, ktorý nám vnútili ekonómovia a historici
ako akýsi zázrak ľudského/spoločenského rozvoja
je v skutočnosti skrytou formou retardácie.
Neviditeľný manifest hodnotovej deformácie, vďaka ktorému sme chorý
antisociálny, namyslenejší
ľahostajný k životnému prostrediu a možno
stále poddajnejší frakciám ovládajúcim samotnú našu spoločnosť.
Možno, ale len možno
nie sú kroky našej modernej kultúry k tzv. úspechu
vôbec prejavmi pokroku spoločnosti
ale symptómami upadajúcej kultúry.
Od tvorcu filmovej trilógie Zeitgeist
prichádza najhoršia reality show všetkých čias
tá skutočná
GMP Films uvádza
Kultúra v úpadku
sprevádza vás: Peter Joseph
www.CultureInDecline.com
Ameriku zasiahla nová choroba, ktorá sa rýchlo šíri po celom svete.
Choroba, ktorá vo svojom ranom štádiu väčšinou nie je rozpoznaná
a jej nositelia ju takmer vôbec nepostrehnú.
Choroba, ktorú nešíri fyzický vírus alebo genetická predispozícia
ale kultúrne mémy, myšlienky.
Myšlienky, ktoré vlastne nakazia myseľ, rozvíjajú sa a mutujú do rôznych psychických napätí
ktoré mnohým bránia v dosiahnutí duševnej pohody.
Volá sa C.V.D., Porucha zbytočnej spotreby (Consumption-Vanity Disorder).
Je to epidémia modernej spoločnosti, ktorá nielenže kontaminuje
myseľ a hodnoty nakazených
ale taktiež robí z nášho sveta žumpu mini-hypermarketov
porúch presvedčení o sebe samom, márnotratného materializmu
a agresívnej spoločenskej bezohľadnosti.
Nasledujúcu správu sponzoroval Inš***út pre výskum poruchy zbytočnej spotreby.
[Terapeut:] Pracujem s týmito dievčatami už niekoľko rokov.
Mnohí o tejto poruche nevedia,
že sa vyskytla v mnohých substresoch alebo mutáciách.
Tieto ženy trpia H.G.S., čiže syndrómom atraktívneho dievčaťa (Hot Girl Syndrome).
Takže ako vidím, máme tu niekoľko nových tvárí.
Nechcela by ste sa nám niektorá predstaviť?
Pred pár rokmi som sa presťahovala do Los Angeles a...
začala som si všímať zvláštne zmeny, ktoré sa diali s mojim telom
ako napríklad, že moje sukne začali byť kratšie a kratšie a...
začala som míňať stále viac peňazí za kozmetiku, topánky s podpätkom a lacné šperky
a potom začali botoxové injekcie
a ja som jednoducho nemohla prestať.
Moje pery boli čoraz našpúlenejšie
a po druhom alebo treťom zväčšení zadku
som si na DVD dookola púšťala reprízy „Budúca americká top modelka“
a „Radikálne vylepšenie vzhľadu už za pár dní“
randila s jedným debilom (mediálnou futbalovou hviezdou) za druhým
a potom som sa dozvedela
že som na titulnej stránke časopisu Vogue. – Óóóóó!
To bude v poriadku, miláčik. Ja som bola tiež na titulke Vogue.
S vašou podporou môžeme skoncovať so syndrómom H.G.S. ešte počas vášho života.
Pokiaľ by ste chceli pomôcť týmto obetiam, darujte prosím všetky výrobky
Gucci, Louis Vuitton & Prada vašej miestnej skládke.
[PJ:] Ak sa vrátime na začiatok 20. storočia
zistíme, že priemysel sa nachádzal na zásadnej križovatke.
Rýchly technologický rozvoj začínal byť výzvou
pre samotné základy tradičnej ekonómie
a teda aj pre fungovanie spoločnosti.
Viete, že jadrom nášho socio-ekonomického systému sú „práca“ a „dopyt“.
Bez dopytu po výrobkoch by samozrejme nebola potrebná výroba ani zamestnávanie.
A bez zamestnania by pracujúca verejnosť nemala žiadny príjem alebo kúpnu silu
na nákup tovaru, vďaka ktorému je ekonomika udržiavaná v ***.
Začiatkom 20. storočia spôsobila mohutná expanzia produktivity
prostredníctvom zavádzania strojov a mechanizácie
niečo, čo priemysel nikdy predtým nevidel:
nadbytok tovaru.
Časopis 'Nation's Business' v článku z roku 1927
uskutočnil rozhovor s vtedajším ministrom práce Jamesom Davisom, ktorý prehlásil:
„Je možné, že potreby sveta nakoniec
pokryje trojdňový pracovný týždeň.“
O pár rokov neskôr popísal tento fenomén inžinier
R. Buckminster Fuller ako schopnosť dosiahnuť „viac s menej“
keďže energia, pracovná sila a zdroje potrebné
na dosiahnutie konkrétnych cieľov skutočne klesali
hoci úspechy samotné prichádzali stále rýchlejšie.
Priemysel sa inými slovami stával technicky efektívnejším.
Amerika až do 20. storočia a západná spoločnosť všeobecne
si udržiavajú etiku byť celkovo hospodárnym.
Prevládal konzervatívny étos získavať tovar kvôli jeho užitočnosti
étos kultúry potrieb a nie prehnaných túžob
a väčšina ľudí skutočne nevidela dôvod zvyšovať svoju spotrebu
len preto, že mohli.
A tak mali vládnuci priemyselníci a vrchní úradníci v tej dobe na výber.
Buď sa mal systém prispôsobiť tejto novej produktivite „viac výstupov s menej vstupmi“
čo by znamenalo nárast voľného času, skrátenie pracovného týždňa
a prispôsobenie mzdových rebríčkov a hodnoty tovaru
tak aby odrážali túto novo nájdenú hojnosť, ak by to bolo potrebné
alebo sa muselo stať niečo dramatickejšie: hodnoty a kultúrne trendy
tvoriace samotný jeho základ, by sa museli zmeniť,
pričom samotná myšlienka spotreby sa stala sama o sebe a pre seba prospešnou
spotrebovávať kvôli samotnej spotrebe
aby zostal zachovaný status quo.
Vzhľadom k samotnej povahe filozofie kapitalizmu nie je potrebné pripomínať
že tá druhá... Čože? Áno, správne!
Vzhľadom k samotnej povahe filozofie kapitalizmu nie je potrebné pripomínať
že tá druhá myšlienka bola považovaná za jedinú racionálnu voľbu.
Vtedajšia prevládajúca morálka priemyslu neustále zvyšovať zisk a výnosy
nemohla byť opustená. A tak alternatívna myšlienka
pracovať smerom k hojnosti s cieľom uspokojiť ľudské potreby
ktorá by otvorila cestu takej úrovni osobnej slobody, ktorú sme nikdy doteraz nevideli
či snáď prekvitajúcej novej dobe osvietenstva ľudstva
bola rýchlo zamietnutá v samotnom záujme triedy vlastníkov
a svet, ktorý okolo seba vidíte, plný stále rastúceho počtu blbostí
zbytočností, materializmu, odpadu, v dlhu uväznených mzdových otrokov, konfliktov
a divokej, bezmyšlienkovitej spotreby sú toho výsledkom.
[Reportáž v televízii:] Nákupná sezóna odštartovala cez sviatok násilne:
brigádnik spoločnosti Wall-Mart bol ušliapaný nakupujúcimi
dychtiacimi po vypredajových zľavách po dni Vďakyvzdania.
Šialenec v blízkosti Grand Rapids v štáte Michigan vtrhol o piatej hodine ráno
do obchodu Wall-Mart a nakupujúcich zrazil k zemi.
Hoci niekoľko ľudí spadlo na zem, nakupujúci sa cez nich valili dopredu.
Ukľudnite sa ku*va!
Len do mňa niekto strčte a jedného z vás dobodám, vy ******!
Tu je ďalší incident, 28 ročnú tehotnú ženu
zvalil rovnaký dav na zem.
Svedkovia incidentu hovoria, že žena potratila.
V preplnenom obchode s hračkami v južnej Kalifornii bolo počuť výstrely.
Svedkovia hovoria, že žena nastriekala ostatným kupujúcim do tváre sprej.
Išlo o slzotvorný sprej.
Tí, ktorí poznali Damoura, označili jeho smrť za „celkom zbytočnú“.
Chovali sa ako zvieratá. Len aby si kúpili niečo za 5 dolárov,
aby ušetrili 5 dolárov. Vlastne tohto človeka zavraždili.
- Ako dlho si tu?
- Som tu... 3 dni.
- Povedz mi vlastnými slovami, čo ťa sem privádza? - Televízor
Môj synček chce, ach... myslím, že chce iPad, dúfam, Samsung?
- Ale dopadlo to tak, že ho nepredávajú za tú polovičnú cenu.
- To je veľmi zlé.
V obchodoch je to samé strkanie a predieranie sa.
Nikdy som v správach nič také nevidel. Už si to niekedy zažila?
Nie na čierny piatok, na hudobných koncertoch.
Ale viem, ako to chodí, som pripravená.
Takže si pripravená na ostré lakte? - Celkom áno.
Čo hovoríš na toto trochu divoké konzumentstvo
ktoré niekedy skutočne naberá na sile?
Neviem, myslím, že to každého veľmi stresuje.
[PJ:] Zoznámte sa s Eddiem Bernaysom. Je považovaný za otca modernej reklamy,
najviac sa preslávil pretvorením prevažne opovrhovaného slova „propaganda“
na ***ýchaný, hrejivý eufemizmus „Vzťahy s verejnosťou“.
Bernays náhodne vybral obľúbené myšlienky z freudovskej psychoanalýzy
a začal ich používať v reklamných kampaniach.
Myšlienka bola prostá:
zneužívať celkom primitívnu, naliehavú spoločenskú potrebu väčšiny ľudí
ako napríklad sexualita a status a spájať ju s výrobkom.
[Reklama:] Je oveľa dlhší než minulý rok!
Áno, to je, u niektorých modelov je takmer o 10 cm dlhší.
Óóóóóó!
[PJ:] Tovar sa mal stať menej dôležitým, s ohľadom na svoju užitočnosť
a skôr mal byť symbolom reprezentujúcim identitu alebo individualizmus majiteľa
faktický prerod bežných potrieb na emocionálne potreby.
Bernays bol odpoveďou na rastúce volanie lídrov priemyslu
po preprogramovaní spoločnosti a vytvorení kultúry nového spotrebiteľa.
Charles Kettering, v roku 1929 riaditeľ General Motors
písal o potrebe „udržať spotrebiteľa nespokojného“.
Paul Mazur, bankár na Wall Street, prehlásil:
„Musíme Ameriku posunúť od kultúry potrieb ku kultúre túžob.
Ľudia musia byť trénovaní, aby túžili.
Chcieť nové veci, dokonca ešte predtým, než tie staré celkom spotrebovali.
Musíme v Amerike formovať novú mentalitu.“
A fungovalo to!
Technologická inovácia – rozhlas a televízia – uskutočneniu tohto cieľa nesmierne pomohli
dôkladnou kampaňou vedenou naprieč americkou spoločnosťou
ktorá sa rýchlo rozšírila do celého sveta.
Reklama už naďalej nebola zameraná na popisovanie funkcie tovaru
a jeho solídnosti. Teraz to bolo založené na manipulácii spoločnosti
vytváraní pocitu menejcennosti, hanby, viny a klamných problémov
ktoré sa dali vyriešiť len podvolením sa k nákupu.
[Lee Camp:] V priebehu 80 rokov života
sledujeme televíziu v priemere 15 rokov.
15 rokov je náš mozog rozomieľaný a sodomizovaný
zombifikovaný a potom glorifikuje výrobky a blbosti.
A to s nami vy*ebáva. Pretože reklamy sú s*ačky.
Sú to s*ačky. Predstav si, že by reklama bola obyčajný chlapík,
ktorý ťa zastaví na ulici a hustí do teba:
Hej! Hej ty! Hej! Hej!
Keby si nosil tieto džínsy, až potom by po tebe išli kočky.
Myslím fakt luxusné kočky, nie tú škaredú kisňu, ktorej hovoríš priateľka.
A mimochodom, mohol by si jej spomenúť
že potrebuje trochu schudnúť a urobiť niečo s vlasmi?
A to by aj mohla! Stačí aby do seba cpala tieto diétne tablety a používala tento gél na vlasy.
A mimochodom, obaja by ste asi mali
fajčiť tieto cigarety a piť toto pivo. Potom by ste boli fakt cool.
Aj keď máš z toho trochu žlté zuby,
ale to sa dá napraviť, stačí aby si používal na zuby túto bieliacu s*ačku.
A potom fakt po tebe pôjdu luxusné kočky.
A mimochodom, si spokojný s veľkosťou svojho penisu?
Ak áno, tak to je super, veľa týpkov je šťastných aj so „smiešnou veľkosťou“.
Hovoríš tomu tak? „Smiešna veľkosť“? Mnohým dievčatám sa to páči.
Chcem povedať, ešte som žiadnu takú nestretol, ale stavím sa, že nejaké existujú.
Ale ak zmeníš názor, stačí vziať si len pár týchto dobrôt
a čoskoro budeš musieť brnknúť kamošom, aby ti s tým tvojim lanom pomohli
ako s vlečkou na svadobných šatách!
Ale ako chceš zavolať svojim nosičom, keď máš len tento mizerný telefón?
Mal by si používať túto dotykovú s*ačku
ktorá dáva ľuďom pocit, že sú niečo viac než ty,
keď majú tento telefón. A sú. Sú lepší než ty.
Ó bože, som nervózny zo všetkých týchto vecí, ktoré potrebuješ a nemáš ich.
Si z toho nervózny? Si? Čo? Si?
Si teraz nervózny? Si? Áno? Si?
No dobre, potom si len potrebuješ vziať trochu z tohto a o 2 týždne
na tom budeš lepšie než všetci ostatní!
A navyše ako bonus získaš vedľajší efekt: vďaka týmto tabletám budú tvoje chlpy na zadku lesklé
a oveľa ovládateľnejšie a výrazne pružnejšie.
Mimochodom, musím ísť, pretože tvoja priateľka sa práve rozhodla
že jej to celkom pristane v klasických šatách a to musím rýchlo zmeniť
než prestane brať kokteil Ambien/Prozac, ktorý som jej dal
a potom prestane s neustálym nakupovaním
len aby zaplnila tú prázdnotu vyvolanú sebe-nenávisťou, ktorú som vytvoril.
Pofľakoval by si sa s takýmto týpkom?
[PJ:] Vidíte, že v samom jadre reklamy
je zneužívanie našej hlbokej spoločenskej podstaty.
Prevracia empatické identifikovanie sa s komunitou
na zbraň posudzovania okolím a relatívnej neistoty.
Pred pár rokmi bola dokončená mnohoročná štúdia
ktorej obsahom bolo zavedenie západnej televízie do kultúry
ktorá s ňou nikdy predtým nemala žiadnu skúsenosť. Bolo to na ostrove Fidži.
Koncom sledovaného obdobia
si dopad materialistických hodnôt a márnivosti vybral veľkú daň.
Významné percento mladých žien, napríklad tie
ktoré predtým žili životným štýlom so zdravou váhou a plnými rysmi
sa stali posadnutými štíhlosťou.
Poruchy príjmu potravy, o ktorej v tejto kultúre doslova nikto nikdy nepočul
sa začali šíriť a zmenilo to predovšetkým ženy.
Ale vráťme sa k našej lekcii z histórie.
Tento márnivý materializmus a neurotická posadnutosť spotrebou
nech už je akokoľvek silná, nestačili na to, aby zaistili
kapitalistickému náboženstvu stabilitu
a stály prospech pre kňazov triedy vlastníkov.
Okrem výroby súhlasu prostredníctvom reklamy
technologický vek priniesol pre biznis ďalší nepríjemný problém:
zvýšenú efektivitu výrobkov.
Nielenže sa výroba hýbala rýchlejšie než tradičná spotreba
ale tiež sa reálne zvyšovala kvalita rôzneho tovaru
v dôsledku vedeckého rozvoja v oblasti návrhu
čím sa stávali opakované nákupy stále menej častými.
No ale to nebolo dobré.
Len si spomeňte, kľúčovým hnacím prvkom práce, zisku a spotreby
a teda všeobecne kľúčovým hnacím prvkom našej ekonomiky
sú nedostatok a neefektivita.
Výkonnosť bola v skutočnosti vždy nepriateľom trhovej ekonomiky
a čím je tovar lepší a má dlhšiu životnosť, tým horšie pre priemysel.
Takže praskla voda a zrodilo sa plánované zastarávanie.
V roku 1932 propagoval priemyselník Bernard London publikáciu nazvanú
„Koniec hospodárskej krízy prostredníctvom plánovaného zastarávania“
v ktorej myšlienka vyrábať všeobecne mizerný tovar
na vytváranie väčšieho dopytu po práci a raste vyznievala logicky.
Niektorí to dokonca chceli uzákoniť ako povinné pre všetky odvetvia priemyslu
takže o životnom cykle výrobkov by nerozhodoval skutočný stav technologických možností
ale len neustála potreba práce a zvyšovania spotreby.
Najpozoruhodnejším historickým príkladom tejto doby
bol v tridsiatych rokoch žiarovkový kartel Phoebus.
V dobe, keď žiarovky mali životnosť okolo 25 000 hodín
kartel prinútil každú firmu, aby obmedzila životnosť žiaroviek
len na 1000 hodín, aby sa zabezpečili opakované nákupy.
Nakoniec sa to stalo súčasťou strategického prístupu vo všetkých odvetviach.
Keby ste si to preštudovali a porovnali súčasnú skutočne dosiahnuteľnú efektivitu
s tým, čo reálne robíme, aby sme udržali túto mašinu na odpad a dlh v ***
z tých premárnených príležitostí by sa vám chcelo vracať.
Posledná poznámka, ktorú tu uvedieme
sa týka problému samotnej kúpnej sily.
Spoľahlivé zlyhávanie (tovaru) bolo potrebné na to, aby sa zaistil peňažný obeh a tzv. rast
dokonca aj v prípade, ak by na to spotrebitelia nemali.
Takže, vitajte v úverovej expanzii.
Prístup k úveru je na západe v skutočnosti
kľúčovým hnacím prvkom ekonomického rastu už dlhú dobu.
Letmý pohľad na súčasné hodnoty celosvetového súkromného a verejného dlhu
ukazuje, že to nie je osobná anomália alebo anomália štátu
žiť výrazne za hranicami svojich finančných možností.
Je to vlastne zabehnutá móda.
Aktuálny globálny objem dlhu
výrazne presahuje celú globálnu peňažnú zásobu
a toto požičiavanie si (peňazí) z ničoho nahradilo
obmedzenia nerozlučne späté so zamestnanosťou a mzdami.
Avšak, nech už sa to javí akokoľvek nepríjemné
s ohľadom na ekologickú nezodpovednosť a spoločenské neurózy
podstata sa nachádza oveľa hlbšie.
Často zabúdame, že skúsenosť za posledných pár tisíc rokov
hovorí o tom, že niektoré druhy si zjavne zaslúžia viac než iné
a že otroctvo, vykorisťovanie a zámerná bieda jednej skupiny
kvôli výhodám inej, sa považuje za nejaký prírodný zákon.
V priebehu stredovekého feudalizmu, boli sociálne rozdiely jasne definované,
kráľ a jeho šľachta, a baróni, atď.
vládli veľkému počtu nevoľníkov, ktorí boli v podstate otrokmi,
výmenou za základné zdroje a bežnú ochranu.
V tejto dobe bolo bežné, že z rodovej či náboženskej nadradenosti kráľov
a jeho zmocnencov vychádzalo právo vládnuť.
Lenže ako sa feudalizmus posúval k štátnemu monopolu merkantilizmu
a potom ku kapitalizmu voľného trhu
pohľad na priemerného pracujúceho roľníka
alebo mzdového otroka pracujúcej triedy, ako je to dnes
sa premenil a akákoľvek jeho nepatrná ochrana, ktorá tu bola predtým
bola odstránená, aby to podporovalo doktrínu
hlásajúcu, že keď človek nie je schopný v trhovej ekonomike získať prácu
jeho právo na život alebo jeho samotná existencia sú celkom bez zabezpečenia.
Adam Smith, David Ricardo a Thomas Malthus,
a ďalšie kľúčové postavy začiatku moderného kapitalizmu
dali veľmi jasne najavo, že systém, ktorý obhajujú nie je pre každého.
Nie je to tak, že takýto systém vlastne chceli.
Neboli nacistami, alebo niečo také
ale ak vezmeme do úvahy svet nedostatku, v ktorom žili
javí sa to ako pomerne prirodzené.
Adam Smith, keď si všímal povahu spoločenského usporiadania, ktoré definuje majetkové vzťahy
prehlásil: „Vláda občanov
až do dneška, keďže je zriadená na ochranu majetku
v skutočnosti je zriadená na obranu bohatých pred chudobnými
alebo na ochranu tých, ktorí nejaký majetok majú pred tými, ktorí vôbec žiadny nemajú.“
David Ricardo rozvíjal Smithovu „neviditeľnú ruku“
pseudo-darwinistického pohľadu trhového prežitia
rozšírenú o predstavu, v ktorej nevyhnutná chudoba a nedostatok chudobných
mali byť „spoločenským prírodným zákonom“, podobne ako gravitácia.
Malthus išiel dokonca tak ďaleko,
že povedal, že chudobným len škodíte, keď sa im snažíte pomáhať.
Prehlásil: „Namiesto doporučovania čistotnosti chudobným,
by sme mali podporovať opačné návyky.
V našich mestách by sme mali spraviť užšie ulice
nacpať viac ľudí do domov a koledovať si o návrat moru.“
Samozrejme že mnohí, keď dnes počujú takúto rétoriku, prirodzene na ňu reagujú obavami
nerozumejú zdroju takýchto bezcitných postojov.
Kedy sme sa vrátili do pred-priemyselnej Európy
a boli svedkami obrovskej nerovnosti, nedostatku a chudoby
možno by vaša intuícia, vzhľadom ku skutočnosti, že populácia rástla rýchlejšie, než výrobné kapacity
mohla dôjsť k záveru, že nosná kapacita Zeme
jednoducho nedokáže zvládnuť súčasný počet obyvateľov.
Možno by ste potom tiež boli zástancami veľmi podobných dôvodov
týkajúcich sa toho, prečo majú niektorí ľudia žiť a prosperovať
a iný umierať a trpieť nedostatkom.
Prečo si niekto zaslúži veľké bohatstvo a uznanie
a niekto iný musí byť odsúdený k chudobe a živoreniu.
Je teda možné ľahko vidieť, ako je dôkladne udržiavané triedne rozvrstvenie.
Ich ekvivalenty v modernej kultúre – rasizmus a sexizmus
ešte aj dnes ustupujú len pomaly.
Všetky súčasné ekonomické smery od keynesiáncov po rakúsku školu
podporujú koncept „slobodného trhu“
ktorý meria vašu hodnotu nie skutočnosťou, že existujete ako ľudská bytosť
ale miestom, ktoré zaujímate alebo nezaujímate v stroji ekonomiky.
Zamyslite sa *** týmto Ricardovým citátom:
„Postupným zužovaním okruhu zákonov „v prospech chudobných“
vštepovaním chudobným hodnoty nezávislosti
tým, že ich učíme, že nesmú očakávať systematickú alebo automatickú pomoc
ale spoliehať sa sami na seba
že obozretnosť a rozvaha nie sú zbytočnými ani nevýhodnými cnosťami
sa budeme postupne približovať k solídnejšiemu a zdravšiemu štátu.“
Mýtus tohto systému spočíva v presvedčení, že ľudia dostanú to, o čo sa usilujú
ako keby mali všetci rovné podmienky
ako keby súperiaca podstata so sebou inherentne neprinášala korupciu – Chybne!
Človeče... Bob, čo tu robí?
- Ľudia, aké s*ačky vám to Peter Joseph Stalin tlačí do hlavy v tejto časti?
- Počúvaj, kamoš... - Počúvajte ľudia.
To čo tu tento vodca nenávisti voči slobode zdá sa nechápe
je to, že chudobný sú ku*evsky hlúpy!
Sú hlúpy a lenivý a dostávajú, čo si zaslúžia, jasné?
Je mi na nič zo zavádzania štátu, ktorý robí pestúnku
a zdaňuje moje ťažko zarobené peniaze
takže tí kreténi môžu ísť a žiť si
so svojimi lístkami do lotérie a krabicovým vínom a...
Sorry Bob. Si v poriadku?
Zavrite ho naspäť do jeho klietky.
Možno sa v tejto chvíli pýtate
ako toto vôbec súvisí s konzumentstvom?
Ak rozumiete tradičnému étosu trhového kapitalizmu
a ako odmieta prijať možnosť postarať sa o každého
spolu s mylnou predstavou, že tí, ktorí s tým prestanú prosperujú najlepšie
že musia byť chytrejší a viac si zaslúžia žiť než iný
ako keby to bol nejaký prírodný zákon
potom funkcia spotrebnej kultúry v súčasnosti slúži k celkom inému účelu.
Je tu ako mocný nástroj sociálnej kontroly
a udržovanie status quo triedneho rozdelenia a podrobenia.
Pomáha udržovať trend, ktorý je tu už veľmi dlho
od dôb korunovaných kráľov,
ktorí boli predurčení, aby ovládali a vykorisťovali masy slabých.
Materiálne sebectvo jednotlivca, dnes tak oslavované
nie len dokonale vyzdvihuje klasické ekonomické hodnoty
Ricarda a Smitha, ale tiež posilňuje moderný neoliberalizmus
v ktorom je izolovaný, nezávislý, úzky vlastný prospech a narcizmus
považovaný za hlboko posvätný,
zatiaľčo akýkoľvek pokus pracovať v prospech širšej spoločnosti
v prospech prostredia spoločenstva, za kacírsky.
Zároveň to zvyšuje triedne rozdelenie, pretože spotrebná kultúra
vytvorila konkurencii a statusu abstraktný zmysel
v ktorom mať viac ako druhí sa rovná úspechu.
A zrazu, 1% populácie vlastniace 40% bohatstva planéty
to ešte viac potvrdzuje
aj to ako človek prekračuje bezdomovca na ulici
a predpokladá, že to tak musí byť kvôli ich nedostatku iniciatívy,
lenivosti alebo menejcennosti všeobecne.
Moderná kultúra spotreby, choroba zbytočnej spotreby
zabezpečuje, že pozornosť verejnosti zostáva odvedená a je vo vojne sama so sebou.
Zabezpečuje, že zisky z týchto márnotratných a zbytočných nákupov
poháňaných emocionálnou nespokojnosťou
budú aj naďalej udržovať a ospravedlňovať existenciu bohatej elity
a zabezpečia, že chudobný a biedny tohto sveta
budú ponechaní na svojom mieste
pretože, no hádajte čo? Musí to byť nejaký „prírodný zákon“.
Myšlienky na záver:
Pravdepodobne najviac zmanipulovaným a klamným konceptom dnešného sveta
je ten o „slobode“.
Poéziou politického historického vývoja to prebiehalo
od všeobecného záujmu zaistiť kvalitu života, skutočne odstrániť útlak
až k marketingovému triku, ako vám predať veci, ktoré nepotrebujete
aby bola zaistená integrita inherentne elitárskej skorumpovanej politickej ekonómie.
Neviem ako vám, ale mne je skutočne celkom ukradnuté
z koľkých rôznych druhov pást alebo dezodorantov
si môžem vybrať v obchode
keď sa mi zároveň vo voľbách ponúka na výber fraška medzi dvomi politikmi,
ktorí sú jasne z rovnakého vrhu.
Skutočne ma vôbec nezaujíma sloboda môcť si namiešať čo ja viem
dvojité-biele-mocca-grande-espresso-s-odtučneným-mliekom-
nesladené-bez-kofeínu-vyhoň-mi-ho-pleskni-ma-po-zadku-Latte
s extra šľahačkou v Starbuckse!
Ako vidíte, najlepšou formou ovládania spoločnosti je tá,
pri ktorej vlastne pretrváva ilúzia výberu
a márnivá posadnutosť spotrebou prekvitajúca po celom svete,
ktorá teraz stelesňuje novú formu demokracie.
Zabudnite na oligarchickú plutokraciu, ktorej vláda pokračuje a ničí svet.
Sústreďte sa len na bohaté celebrity na predných stránkach katalógov tovaru,
tváriacich sa ako časopisy.
Zabudnite na to, že majetkové a peňažné príjmy sú meradlom úspechu
a aké je to v skutočnosti klamné,
pretože psychologický fenomén relatívnej deprivácie ukazuje,
že mať viac a viac luxusu
vás často neurobí šťastnými
ale len neurotickejšími, nesebaistými a antisociálnymi.
Zabudnite na neustále rastúce používanie antidepresív
a ďalšie zdravotné duševné poruchy, ktoré sa v našej materiálnej spoločnosti objavili,
a namiesto toho robte to, čo robí väčšina ľudí: choďte nakupovať!
Dnes sa nakupovanie skutočne stalo pre ľudí formou terapie
ak to pozorujete
umelými prostriedkami, ako sa ako človek cítiť lepšie.
A zabudnite na skutočnosť, že najväčším klamstvom v pozadí politického systému je to
že v tieni trvalej ekonomickej nerovnosti môže existovať politická rovnosť.
Faktom je, že toxické podmienky, ktoré sme okolo seba vytvorili
táto nová materialistická sloboda, je príčinou obrovského plytvania
nielen zdrojmi planéty, ale obrovským mrhaním ľudského potenciálu
a samotnej celistvosti človeka.
Čím viac vlastníte, tým viac ste vlastnený.
A okrem toho je každý krásny, keď sa smeje.
[zvoní mobil]
Prepáčte dámy a páni, meškám na pedikúru
než sa uvidíme nabudúce, udržte svoj zrak prilepený na najhoršej
napriek tomu najskvelejšej reality show všetkých čias.
Volám sa Peter Joseph a rovnako ako vy
som zástupcom a obeťou kultúry v úpadku.
Zvláštne poďakovanie za darovanie svojej ľudskosti patrí dievčatám H.G.S. :)
Zvláštne poďakovanie Lee Campovi | www.leecamp.net
Napísal a zostrihal Peter Joseph, keď si pri tom dával kura a vafle.
Niektoré zábery v tejto relácii nemajú licenciu a sú použité v copyrightovom režime „fair use“.
...len to skúste a zažalujte nás.
www.CultureInDecline.com
[Terapeut:] Ak vezmeme do úvahy čo všetko deň čo deň zažívate,
keď sa snažíte vyrovnať s touto poruchou, ako to ovplyvnilo vaše živobytie?
Začnem napríklad u vás... Akú robíte prácu?
- ***. - ***. - Modelka Victoria Secret.
- ***. - Modelka Louis Vuitton.
- ***. - Modelka hosteska. - ***.
- Modelka American Apparel...
No dobre. ***.