Tip:
Highlight text to annotate it
X
A je to. Máme to, Bob! Ahoj! Prepáčte, trochu meškáme.
Ospravedlňte ma na moment.
Hej Bob, chytaj! [rozbíjanie skla] [výkrik]
Prepáč kamoš!
Vitajte v „Kultúre v úpadku“. Volám sa Peter Joseph.
Táto relácia je šitá na mieru pre tých, ktorí chcú byť trochu skeptickejší
pokiaľ ide o spoločnosť, možno preto, že ste ako ja.
Ako tak narážate na tento experiment, ktorému hovoríme globálna spoločnosť,
nemôžete sa ubrániť rastúcim obavám,
možno aj frustrácii, pokiaľ ide o spôsob akým sme sa my, ľudská rodina,
rozhodli organizovať sa na tejto malej planéte.
Zosnulý astronóm a známy obhajca vedeckého myslenia Carl Sagan (1934-1996)
vo svojom slávnom seriále „Vesmír“, vysielanom na kanále PBS, kedysi nastolil otázku:
„Keby nás navštívil pokročilejší druh z inej časti galaxie
a boli by sme nútení vysvetliť spôsob akým spravujeme našu planétu,
ani nehovoriac o súčasnom stave ľudských záležitostí
boli by sme hrdí na to, čo by sme popísali?“
Ako by sme vysvetlili, že takmer polovica sveta,
viac ako 3 miliardy ľudí, buď sotva prežíva v biede a s chorobami,
alebo jednoducho zbytočne zomiera
tempom približne jeden človek každých pár sekúnd,
a to všetko sa deje v dobe rozmachu pokročilej technologickej reality,
keď by sme ľahko mohli nakŕmiť, ošatiť a poskytnúť prístrešie každej rodine na Zemi
na slušnej životnej úrovni?
Ako by sme objasnili globálnu vojnu:
230 miliónov ľudí zabitých inými ľuďmi len za posledných 100 rokov
na základe nezmyselnej teritoriality, zdrojov,
dogmatických, zastaralých ideológií?
Znova opakujem, k tomu všetkému dochádza v tieni objavujúceho sa vedeckého poznania
že sme naozaj jednou rodinou, zdieľajúcou jednu domácnosť,
viazaní úplne rovnakými prírodnými zákonmi
a teda rovnakou zjednocujúcou ideológiou fungovania.
A čo náš ekonomický systém, základný kameň, ktorý určuje našu spoločnosť,
ani nehovoriac o našich dominantných motiváciách?
Ako by sme vysvetlili fakt, že namiesto toho, aby sme sa efektívne organizovali
ako jeden systém a správne riadili túto domácnosť, ktorú zdieľame,
detinsky sa rozdeľujeme, súperíme a navzájom sa vykorisťujeme
prostredníctvom archaickej, od prírody celkom oddelenej hry.
Mimochodom hry, ktorá nielen udržiava
obrovský rozsah sociálnych zverstiev
ale ako sa zdá, ešte ďalej destabilizuje spoločnosť
a zhoršuje naše verejné zdravie.
Prepáčte, že to hovorím, mne ako jednotlivcovi
je jedno čomu veríte a ani to nijak zvlášť nerešpektujem.
Prečo? Pretože naozaj nerešpektujem ani to, čomu verím ja sám.
Nemáme žiadny dôkaz, ktorý by ukazoval, že akékoľvek tradičné hodnoty,
zriadenia, spoločenské štruktúry alebo bežné zvyky
ktoré tu máme dnes, budú relevantné aj zajtra.
Jediná vec, ktorá podľa všetkého obstojí v skúške času, je samotný pojem zmeny,
neustále sa rozvíjajúce porozumenie nám samým a svetu, ktorý obývame.
Niektorí si možno pomyslia, že to je vlastne definícia ľudskej inteligencie.
Čo si o tom myslíte vy? Ani nie tak o tom, čo vieme
ale skôr o tom, akí sme zraniteľní.
Takže keď sa pozriete z okna, spýtajte sa sami seba.
Vidíte inteligenciu alebo vidíte dogmu?
Vidíte kultúru, ktorá načúva a snaží sa zosúladiť
so stále sa vyvíjajúcim prírodzeným usporiadaním
alebo vidíte zúfalo ú***é úsilie mnohých,
predovšetkým tých v mocenských pozíciách,
ako sa snažia zachovať všetko stále rovnaké
na škodu celého ľudského experimentu?
Rovnako ako vy
som možno len jedným členom tejto rodiny, ktorá má dnes 7 miliárd členov
a ako vo väčšine rodín, niekedy je ťažké sa zhodnúť,
ale niekedy sa veci tak zvrhnú, že potrebujeme vážny zásah.
Nasledujúci seriál je tým zásahom
v nádeji na záchranu kultúry, ktorá je očividne kultúrou v úpadku.
Od tvorcu filmovej trilógie Zeitgeist
prichádza najhoršia reality show všetkých čias
Tá skutočná
GMP Films uvádza show
Kultúra v úpadku
s vašim sprievodcom - Peterom Josephom
V Spojených štátoch je volebný rok
a niektorí možno povedia, že to je volebný rok pre celý svet.
Politický systém Spojených štátov, ktoré sú stále dominantným impériom,
minul len v uplynulej dekáde približne 25 miliárd dolárov.
Je to suma, ktorá by mohla ak by sme ju každý rok rovnomerne rozdelili,
poskytnúť strechu *** hlavou a nakŕmiť každého bezdomovca v Amerike
a tak efektívne skoncovať s epidémiou bezdomovectva.
Možno rovnako ako ja, na konci tejto relácie zistíte
že by bolo lepšie míňať peniaze správnym spôsobom.
Nech už to dopadne akokoľvek, prezidentské voľby roku 2012
sa chystajú stať sa jednými z najnákladnejších
a údajne najdôležitejších volieb všetkých čias,
pokiaľ vezmeme do úvahy prebiehajúcu dlhovú krízu, krízu nezamestnanosti
ohromnú destabilizáciu, ktorú pozorujeme naprieč spoločnosťou.
Nezaujíma ma však konkrétne ľavica alebo pravica,
alebo politické kvality niektorého z kandidátov.
To čo ma zaujíma, je myšlienka globálnej demokracie ako taká,
ako sa traduje, a ako slepo ju prijíma
obrovská väčšina ľudí na tejto planéte, ako jedinú možnosť
uspokojovania ich záujmov a vytvárania blahobytu
a teda optimálneho stavu správy spoločnosti.
To je to, čo ma zaujíma.
[Peter Joseph:] Radšej než debatovať o tom, kto by mal byť budúcim prezidentom
prečo neurobíme krok späť a nezamyslíme sa *** niektorými širšími otázkami?
Ako napríklad, čo ja viem,
trebárs začnime otázkou prečo vôbec máme prezidenta?
Čo to má byť, stredoveký feudalizmus?
Myslel som si, že dni kráľov, diktátorov a odovzdávania nesmiernej moci jednému človeku
sa chýlia ku koncu. Alebo, všeobecnejšie,
nezdá sa vám trochu absurdné hlásiť sa k participatívnej demokracii
keď samotná verejnosť má reálne nulovú rozhodovaciu právomoc
pokiaľ ide o skutočné rozhodnutia zástupcov, ktorých si zvolili?
Je dosť nanič, že tí zvolení nemajú doslova žiadnu zodpovednosť pred zákonom
robiť to, čo prehlasovali vo svojej volebnej kampani,
ale ak sa pozriete do histórie, objavíte historický fakt
že verejné blaho bolo vždy druhoradé oproti iným záujmom
predovšetkým finančným a obchodným záujmom.
To je teraz samozrejme všeobecne známe, alebo nie?
Prečo americká vláda, celkom v rozpore s každým známym verejným záujmom,
dovolila, aby bol súkromný bankový systém,
systém, ktorý vlastne nič nevytvára,
vykúpený z verejných prostriedkov za 13 triliónov dolárov?
Máte na Floride dom za 14 miliónov s výhľadom na oceán.
Máte letný dovolenkový dom v Sun Valley v Idahu.
Vy a vaša žena máte zbierku umenia obsahujúcu obrazy v hodnote miliónov dolárov.
[PJ:] Zatiaľ čo verejnosť bola ponechaná hlboko ponorená v dlhoch,
strate zamestnania a stagnujúcej ekonomike.
Ak budeme ďalej zotrvávať v tejto malej hlúpej hre, ktorú sme si vymysleli
a nazývame ju ekonomikou rastu, v ktorej všetko určuje pohyb peňazí,
bolo by snáď užitočné spočítať si, čo by mohlo skutočne pomôcť
tomuto ekonomickému systému, aby fungoval na nejakej slušnej úrovni.
[George Bush jr.:] Preto pokiaľ zvýšime dane tzv. bohatým,
v skutočnosti zvyšujeme dane ľuďom, ktorý vytvárajú pracovné miesta
a pokiaľ je cieľom rast súkromného sektora,
musíme uznať, že najlepšou cestou na vytvorenie takéhoto rastu
je ponechať kapitál v pokladniciach ľudí vytvárajúcich pracovné miesta.
[PJ:] Ak by sa všetky peniaze, ktoré boli minuté na bankový záchranný balíček
namiesto toho použili na zmiernenie dlhu domácností,
a Goldman Sachs, JP Morgan
spolu s ostatnými technicky bezvýznamnými, nič neprodukujúcimi finančnými inš***úciami
by boli ponechaní zakúsiť krach a bankrot, ktorý si zaslúžia
a keby bol súčasne ako celok znárodnený celý bankový systém USA,
americká ekonomika by mohla mať šancu. Prečo?
Pretože banky v skutočnosti nič nevytvárajú. Pracujúci ľudia áno.
Ak chceme v takomto systéme rast, potrebujeme pracovné miesta.
Ak chceme pracovné miesta, potrebujeme dopyt
a dopyt si žiada, aby mali ľudia voľné peniaze na míňanie.
Odľahčením bremena verejného dlhu
by sme zasadili skutočné semienka ekonomického rastu.
Hoci sa to môže zdať zrejmé, mnohí zabúdajú na jednu vec:
Záchranné balíčky nijako nesúvisia s pomocou americkej ekonomike,
nefungujú a ani nebudú fungovať ako pomoc
ktorejkoľvek zranenej suverénnej ekonomike na svete.
Prečo? Pretože žijeme v plutokracii a nie v demokracii
a jediná skutočná sila sa ukrýva za oponou a nie pred ňou.
Finančné a obchodné sily vlastnia a ovládajú nielen túto krajinu,
ony vlastnia a ovládajú celú planétu.
A nie, nie je to spiknutie. Je to porucha hodnotového systému.
Pokiaľ bude znak dolára spojovaný s každým steblom trávy,
každým kúskom pôdy, s každou prchavou myšlienkou alebo vynálezom,
ani nehovoriac o posudzovaní hodnoty jednotlivcov
a ich práva na život cez prácu, nemali by sme očakávať nič iné.
Od počiatku samotného štátu
v spojení s fundamentálnou silou peňazí
ako najvyššieho hnacieho mechanizmu ľudských rozhodnutí a teda presvedčení
vždy bola a je skutočnou silou tá finančná
a tí malí ľudia, ktorých volíme do úradov každých pár rokov,
majú tiež svojich vlastníkov a na to nezabúdajme.
- Demokracia: Veríte, že niečo také existuje v dnešnej Amerike?
- Keď hovoríte „veríte“, existuje to? Ako lesné požiare, Boh
alebo diabol?
- Aký je Váš názor na americký demokratický systém ako taký? - Je pokazený.
Je hlboko, hlboko rozvrátený. - Demokracia samozrejme pochádza z Grécka
a teoreticky ide o to, že vládnu ľudia. Ale či sa to uplatňuje v praxi
v tejto krajine v roku 2012? Ani zďaleka! Toto je korporatokracia.
[PJ:] Vzhľadom na tieto skutočnosti, porozmýšľajme teraz o celej
tejto záležitosti s demokraciou trochu dôkladnejšie.
Keďže tradícia našej demokracie súvisí so zástupcami
volenými zjavne na to aby premýšľali za nás,
zásadnou otázkou sa stáva: Odkiaľ sa títo ľudia berú?
Prečo sú na televíznej obrazovke títo a nie iní?
Rozhodli ste vy, že práve títo ľudia sú tou najlepšou voľbou
aby sa uchádzali o takéto kľúčové vodcovstvo,
alebo ste si všimli, že sa tí najčastejšie skloňovaní kandidáti
najmä na prezidenta, tak akosi objavujú odnikiaľ
a dôveryhodnosť získavajú prostredníctvom médií len samotnou opakovanou mediálnou publicitou?
Pojem „demokracia“ pochádza z gréckeho δημος (demos), čo znamená ľud
a κρατειν (kratein), čo znamená vládnuť.
Ľudia v danej spoločnosti vyjadrujú svoje názory prostredníctvom hlasovania
a politika sa vytvára podľa záujmu väčšiny.
Zdá sa, že tento proces bol formalizovaný v starovekom Grécku
a od tej doby sa stále prispôsobuje.
Netrvalo ale dlho a objavil sa určitý cynizmus
čo sa týka samotného procesu, vzhľadom na fakt
že základom myšlienky demokracie je predpoklad, že verejnosť, ktorá volí
je dostatočne vzdelaná, aby vedela, čo robí.
Franklin D. Roosevelt raz príznačne prehlásil:
„Demokracia nemôže uspieť, pokiaľ tí, ktorí vyjadrujú svoju voľbu
nie sú pripravení voliť múdro.
Skutočnou poistkou demokracie je teda vzdelanie.“
Na druhej strane Winston Churchill bol menej zhovievavý, keď povedal:
„Najlepším argumentom proti demokracii
je päťminútový rozhovor s priemerným voličom.“
Škandalózny Mark Twain trafil klinec po hlavičke keď povedal:
„Keby voľby mohli niečo zmeniť, nenechali by nás voliť.“
Chcel by som, aby ste sa spýtali sami seba: Keby sme patrili k vládnucej triede
k „triede vlastníkov investícií“, aby som parafrázoval Thorsteina Veblena (1857-1929)
a chceli by sme zachovať naše záujmy proti zásahom zvonka
čo by sme urobili?
Najprv potrebujeme zaujať čo najširší uhol pohľadu.
Potrebujeme zaistiť, aby hlasujúca verejnosť mala čo možno najmenej informácií
o významných otázkach, ktoré by mohli byť v rozpore s praktikami nášho establišmentu.
Súčasne s tým tiež potrebujeme odstrániť čo možno najviac nezávislého, logického
kauzálneho, vedeckého myslenia.
Podporme teda mimoriadne podfinancovaný, zastaraný
a zanedbaný systém verejného vzdelávania,
systém zameraný len na to, aby človek jedného dňa získal prácu
a nie aby sa učil ako kriticky a logicky myslieť.
- Srdcom demokracie je skutočne základný predpoklad, že verejnosť je dostatočne vzdelaná
v kritickom myslení. Že vie, ako o veciach premýšľať a ako ich hodnotiť
a vďaka tomu dokáže robiť správne rozhodnutia, je to tak? Aký je Váš názor na
americké vzdelávanie a jeho dopad na demokratický proces?
- Myslím si, že v Amerike máme vo vzdelávaní viacero problémov.
Jeden: Myslím, že sa potýkame s ohlupovaním Ameriky.
- Máte pocit, že takýto žalostný vzdelávací systém
establišmentu v skutočnosti vyhovuje? - Ó, úplne!
Rozhodne! Ide o to udržať ľudí v hlúposti, zaujať ich povrchnou zábavou.
Ak sú neinformovaní, nemôžu klásť odpor!
[PJ:] A aby sme túto situáciu ešte posilnili,
potrebujeme tiež hodnotové systémy
stimulov a odmien, ktoré podporujú pasívnu poslušnosť
názorové systémy a hodnoty, ktoré sú tvrdohlavé, iracionálne
a podporujú uzavreté myslenie.
Náboženstvo je za týchto okolností mimoriadne užitočné.
Je možné, že sa náboženstvo politizuje
a že ho kandidáti využívajú ako nástroj?
Verím, že Boh stvoril vesmír.
Písmo a Pán Ježiš nám prikazujú tomu vzdorovať všetkými prostriedkami, ktoré máme.
Nemodlime sa, aby bol Boh na našej strane
vo vojne alebo inokedy, ale modlime sa, aby sme my boli na strane Boha.
Nech Boh požehná Cirkev adventistov siedmeho dňa.
Myslím, že Boh, ktorý nás miluje, ktorý nám dal život, ktorý nám dal bytie...
A tak mi dovoľte odkázať všetkým námorníkom, vojakom a letcom,
ktorí sa zúčastnili na tejto misii: Robíte božiu prácu.
Ak sú ľudia vychovávaní k poslušnosti a slepému nasledovaniu,
budú túto poslušnosť prejavovať voči všetkým, ktorí si nárokujú autoritu.
Zaškrtnuté.
Ďalej je kľúčové si uvedomiť
jedinečný, sociologický rys usporiadania človeka.
Niečo, čo nazývame „psychológiou stáda“.
Je to tendencia nás ľudí, chovať sa pod vplyvom masy
krajne bezmyšlienkovito a tvárne.
Slovami Charlesa McKaya, známeho autora knihy
"Extraordinary Popular Delusions and the Madness of Crowds" (Neobyčajne obľúbené ilúzie a šialenstvo davov):
„Hovorí sa, že ľudia premýšľajú v stádach;
uvidíme, že v stádach podliehajú šialenstvu,
a spamätávajú sa z toho len pomaly a jeden po druhom.“
Neplatí to ale len o futbalových chuligánoch.
Takéto davové presvedčenie je možné generovať jednoduchým zdieľaním kultúrnych udalostí.
Pamätáte sa na 11. september 2001? Pohovorme si o hromadnej nepríčetnosti!
Táto udalosť vytvorila okamžité masové šialenstvo plné strachu a pomsty
a americkej vláde a ostatným vládam naozaj netrvalo dlho
než ovládli a využili toto šialenstvo na podporu
drakonickej legislatívy a nezákonných invázií.
Táto psychologická tendencia stáda je nielen veľmi užitočná
na vštepovanie a smerovanie pozornosti na iné problémy
ale má tiež rozhodujúci vplyv na stanovenie strnulých hraníc verejnej diskusie
a tak vzniká tendencia, že tí, ktorí začnú klásť otázky prekračujúce tieto hranice
sú stádom ostrakizovaní a odmietaní.
Asi to poznáte, keď niekto hovorí
o rovnomernejšom rozdelení príjmov v spoločnosti:
Všetok rast, ktorý nastal v našej krajine za posledné desaťročie alebo viac
skončil u horných jedného, dvoch percent. „Zasraní komunisti!“
Keď niekto premýšľa o očividnej mocenskej manipulácii a korupcii
„Sakra! Je mi zle z tých konšpiračných teoretikov a ich lží!
Neexistuje tajná dohoda FED (Centrálna banka USA) v prospech vlastných záujmov!“
A Bože nedopusť, aby sme dostali tých dobrákov,
ktorí chcú naozaj použiť moderné vedecké poznatky
a zlepšiť nimi spoločnosť. „Áno, správne!
Pomocou technológie nakŕmiť, obliecť a dať strechu *** hlavou každému človeku na Zemi?
Utopickí hlupáci!“ [rozbíjanie skla]
Zapamätajte si, že asi najlepší spôsob, ako kontrolovať myslenie ľudí
je nastoliť hlboký strach zo spoločenského odmietnutia
a spojiť tento strach s kultúrne tabuizovanými témami.
Takže, ak už sme túto základnú prácu dali do pohybu,
musíme sa teraz vysporiadať s otravným problémom,
že by verejnosť mohla natoľko zmúdrieť
aby sa pokúsila vmanévrovať k politickej moci človeka,
ktorý nám spôsobí problémy.
Preto máme v zásobe aj špecifickejšie štrukturálne poistky.
V podstate potrebujeme zabezpečiť, aby sa títo nežiadúci kandidáti
neboli schopní dostať nadohľad hlavných médií a tým aj verejnosti
a pokiaľ áno, je zvykom s nimi zaobchádzať ako s cvokmi.
Tvrdíte, že heroín a prostitúcia sú uplatňovaním slobody?
To čo naznačujete je „Viete čo?
Ak zajtra zlegalizujeme heroín, všetci ho budú užívať.“
Koľko ľudí by tu bralo heroín, keby bol legálny?
Ako to docielime? Peniazmi
a náš korporačný volebný obvod ich má dostatok.
Potrebujeme len zabezpečiť, aby nič nebránilo použiť tieto peniaze
na ovplyvňovanie politiky.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu USA z roku 1976, bola zlegalizovaná sloboda kandidátov
bez obmedzenia používať súkromné peniaze pre svoju kampaň
a takéto použitie peňazí bolo vlastne položené na rovnakú úroveň ako právo na slobodu prejavu.
V skutočnosti to znamená
úplné odstránenie regulovanej férovosti
a preto, kto má najviac peňazí, má najviac zdrojov
a teda aj vplyv. Dokonalé.
Ale zaistime si to ešte trochu lepšie.
Zabezpečme tiež, aby naše korporácie
mali zákonné oprávnenie neobmedzene podporovať naše malé bábky.
Našťastie v roku 2010 naši kamoši z Najvyššieho súdu USA opäť
potvrdili, že vláda nesmie v kandidátskych voľbách obmedzovať
politické výdaje žiadnej korporácie
pretože sú, znovu opakujem, chránené prvým dodatkom ústavy.
Takže teraz si môžeme zbesilo kupovať reklamný priestor na propagáciu kohokoľvek sa nám zachce
koľko len chceme, vďaka čomu v médiách prehlušíme opozíciu.
...a dvakrát zaškrtnuté.
Aj pri týchto širokých opatreniach
je stále ešte dôležité kontrolovať základný vývoj
volebného procesu, od začiatku do konca.
Najlepší spôsob ako to dosiahnuť je vytvoriť falošnú dualitu:
Ilúziu súperenia medzi stranami.
Potrebujeme systém dvoch strán, ktoré sa vo všeobecnosti neustále medzi sebou hádajú
ale v skutočnossti obe presadzujú základnú politiku elít,
ktorú potrebujeme na udržanie našich výhod.
Krása tejto dominantnej dvoj-straníckej frašky
nespočíva len v tom, že dáva verejnosti takú potrebnú ilúziu voľby,
dôležitejšie je, že utláča nové tretie strany.
Ako vieme, tieto protivné bohorovné tretie strany
spôsobujú problémy od samého začiatku.
Dodatky o občianskych právach, volebné právo žien,
široké práva robotníkov, zákony zakazujúce detskú prácu a ďalšie nepríjemnosti pre priemysel,
to všetko v priebehu histórie vzišlo od povstávajúcich tretích strán,
nie od nás – dominantnej, etablovanej skupiny.
Takže tu musíme byť ostražití.
Potrebujeme, aby si ľudia tak zvykli na túto dvojstranícku diktatúru,
že im nevadí ani to, ak tieto dve strany priamo riadia
väčšinu samotného volebného procesu.
Potrebujú mať moc organizovať zmenu hraníc volebných obvodov,
primárky, vplyvné skupiny a rozpravy
a samozrejme, my – vládnúca trieda, budeme moderovať ich kroky
prostredníctvom lobovania, príspevkov na kampaň,
presne pomocou toho, čo sľubuje voľný trh: slobody manipulovať so všetkým.
Zoznámte sa s našimi priateľmi: Komisia pre prezidentské debaty (CPD).
V roku 1988 strana demokratov a republikánov
alebo „demopublikánov“, ako im rád hovorím,
zriadila Komisiu pre prezidentské debaty (CPD).
Vystupujúc ako nestranícka inš***úcia CPD úspešne ovládla
najvplyvnejšiu volebnú udalosť – prezidentské debaty.
CPD ako súkromná korporácia, ktorej predsedajú bývalé špičky
republikánskej a demokratickej strany, prostredníctvom tajných kontraktov rozhoduje
kto sa na debatách zúčastní a o čom sa bude hovoriť.
Tie otravné tretie strany spolu s kontroverznými myšlienkami
môžu do hry vstúpiť len ak sa „demopublikáni“ rozhodnú im to dovoliť.
No fakt, viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa títo protivní spoločenskí nováčikovia
naozaj dokázali postaviť proti otrepanej, úbohej logike
a zúženej tématike, tak typickej pre naše zmanipulované debaty?
[Barrack Obama:] Ale pre zdravotnú sestru, učiteľa, radového policajta,
ktorí zažívajú koncom každého mesiaca malú finančnú krízu:
Musia si vziať extra pôžičku, len aby zaplatili splátky hypotéky.
Nevenovali sme im pozornosť.
Ak sa pozrieme na našu daňovú politiku, je to klasický príklad.
[PJ:] Je mi ľúto, že vás prerušujem, pán prezident, ale úplne súhlasím.
Nemáte však pocit, že daňová politika
a iné bežné vyjadrenia na témy, ktoré trápia priemerného Američana
sú vlastne vcelku neškodné v porovnaní
so samotnými základmi nášho ekonomického systému?
Viete, mám na mysli vytváranie peňazí z dlhu, účtovaním úroku na tento dlh,
čo znamená, že vždy existuje viac dlhu, než peňazí, ktoré ho môžu splatiť.
To je samozrejme vhodné na to, aby sa vytváralo viac dlhu, na splácanie už existujúceho [a nesplatiteľného] dlhu
a v podstate, krach a bankrot sú nevyhnutné.
Skôr než horných sa to dotýka nižších stredných tried.
Prečo? Pretože práve nižšie triedy si berú úvery
na svoje bývanie a auto, kým horná trieda inkasuje príjem z úrokov.
Horné triedy sú v skutočnosti skôr než platcami úrokov ich príjemcami
prostredníctvom svojich vkladov a investícií.
Je zrejmé, že to štrukturálne upevňuje obrovskú a rastúcu priepasť medzi triedami.
Nemyslíte, že toto treba zvážiť?
Nie?
Záverom k CPD
naše korporácie teraz môžu poskytovať dary priamo CPD
a teda stranám, uplatňovať svoj finančný vplyv, a teda určovať agendu v ešte väčšej miere
čo je ďalšia finta ako obísť otravnú legislatívu,
ktorá korporáciám bráni prispievať priamo na politické kampane.
Krásna finta.
Nič však nie je dokonalé a opatrnosti nikdy nie je dosť.
Niekedy sa zíde dobrá staromódna, časom preverená taktika.
A tá najstaromódnejšia je starý dobrý priamočiary volebný podvod.
Nech nám pár našich korporátnych kámošov vyrobí nejaké volebné mašinky
s naozaj hroznou integritou
a dajme ich na čo možno najviac rozhodujúcich miest.
Jasne, viem, je to odfláknuté. Už sa dostalo na verejnosť,
že do strojov je možné sa na diaľku nabúrať s vecičkami za 10 dolárov
a s technickým vzdelaním z ôsmej triedy,
ale pretože je pozornosť väčšiny Američanov celkom rozptýlená ich dlhmi
klesajúcou životnou úrovňou a stratou zamestnania
slobodomyseľné média vyznievajú naprázdno.
Zrekapitulujme si to:
1) Slobodomyseľní ľudia majú sklon uznávať
potrebu neustálej adaptácie a zmeny
takže potrebujeme zaistiť, aby vzdelávanie podporovalo stávajúce tradície
tým, že nerozvíja kritické, logické myslenie, ale iba mechanické memorovanie.
2) Ďalej stanovíme jasné limity pre spoločenskú diskusiu
a zaistíme, aby tí, ktorí tieto hranice prekročia,
boli odstavení nekonečným zosmiešňovaním a znevažovaním.
3) Potom potrebujeme využiť psychológiu stáda
a prostredníctvom našich médií ho usmerniť, aby sa buď identifikovalo
so záležitosťami v popredí nášho záujmu, alebo hneď odviesť jeho pozornosť.
4) Pokiaľ ide o ovplyvňovanie vo veľkom,
potrebujeme mať slobodu robiť čokoľvek chceme
a používať naše obrovské korporátne bohatstvo na ovplyvňovanie
ako verejnej mienky, tak aj samotných kandidátov.
Náš legálny status právnickej osoby teraz zaručuje našu slobodu prejavu
a teda slobodného míňania peňazí.
5) Za ďalšie, vytvoríme verejnú ilúziu konkurencie a voľby
a získame čo možno najviac kontroly *** volebným procesom.
Naši demopublikánski pešiaci s naším neobmedzeným sponzorstvom a lobovaním
to teraz dobre zvládajú, vrátane obmedzovania verejnej diskusie
a odmietania všetkých zasahujúcich tretích strán.
6) Keby to nestačilo, srať na to! Sami si nanovo preusporiadame sčítanie volebných lístkov
s čiernou krabičkou, s ktorou sa ľahko nabúrame do hlasovania v najvplyvnejších volebných oblastiach.
A tak to chodí!
Od počiatkov civilizácie
mocní úspešne obmedzujú záujmy väčšiny
regulovaním hodnôt, ovládaním zdrojov prostredníctvom peňazí
a samozrejme ovládaním práve tých procesov, ktoré by im v tom mali brániť.
Je to spiknutie? Stretávajú sa títo mocní muži v temných miestnostiach
a pracujú na tom, aby vymysleli, ako si udržať svoju moc?
Vlastne nie, nie až tak, ako by ste si mohli myslieť.
Ako vidíte, strašne smiešne na tom všetkom je, že takýto proces
manipulácie sa vlastne generuje sám,
krok za krokom získava oprávnenie,
pričom po celý čas je to riadené základným súkromným záujmom.
Viete, skutočná korupcia sa nedeje na zákulisných stretnutiach, alebo v dokoch;
skutočná moc spočíva v tom, ako vy, verejnosť,
vlastne udržiavate, tolerujete a podporujete
práve tie systémy, ktoré vás utláčajú.
Myšlienky na záver: Mnohí ľudia, ktorí sledujú túto reláciu
budú pravdepodobne interpretovať rozsiahlu frašku, známu ako americká demokracia
alebo v skutočnosti frašku globálnej demokracie,
ako systém, ktorý potrebuje lepšiu reguláciu.
Americký zväz pre občianske slobody (ACLU), spravodajská TV Democracy Now, Michael Moore, Okupujte Wall Street, Annie Leonardová
a ďalšie inteligentné a priamočiare aktivistické inš***úcie a osobnosti
dožadujúce sa toho, čo nazývajú „zmenou“,
všetci sa v skutočnosti pohybujú v rámci rovnakého predpokladu:
„Kiež by sme len vedeli lepšie regulovať peňažnú a korporátnu moc,
mohli by sme dať svet do poriadku.“
Nie.
Nerád to hovorím, ale pokiaľ sa nezmenia samotné východzie body spoločnosti
a teda fundamentálne psychologické hnacie mechanizmy našej ekonomiky:
nerovnováha, nedostatok, úzkoprsý súkromný záujem, vykorisťovanie a konkurencia.
Pokiaľ sa tieto nezmenia do tej miery, že systém začne odmeňovať
a podporovať spoluprácu, ekologickú rovnováhu,
efektívnosť a udržateľnosť, nič sa v skutočnosti nezmení.
V spoločenských podmienkach, keď je všetko založené na výhodách na úkor druhých,
to čo dnes nazývame korupciou, vlastne vôbec korupciou nie je.
Je to len bežný obchod, nič mimoriadne.
Vážne, čo ste očakávali ľudia?
V ekonomike, ktorej inherentnou etikou je, že všetko je na predaj,
čo je ešte posilnené falošnou predstavou, že nie je možné inteligentne spolupracovať
v prospech všetkých, žiadna úroveň predpokladanej korupcie
by nás nemala prekvapovať.
V krátkosti, predpokladať, že si uchováme túto ekonomickú filozofiu
a potom ju tu popierať myšlienkou, že určité prvky spoločnosti
by mali byť peňažnou manipuláciou a ziskom nedotknuteľné
je celkom naivné a absurdné;
ale neverte mi to. Len seďte so založenými rukami a sledujte príliv a odliv
ako prechádzame od jednej sady skorumpovaných a škodlivých praktík k ďalším.
Iste, s naším konvenčným myslením pomaly vyriešime zopár problémov,
ale pokiaľ sa nezaoberáme jadrom celého systému,
je to žiaľ všetko zväčša mrhaním času
a zlepšenie bude len nepatrné.
Kým nedorastieme na túto úroveň, nečinne sa prizerajte, relaxujte, užívajte si show
a dovidenia nabudúce, som Peter Joseph,
zástupca a obeť kultúry v úpadku.
Všimnite si prosím, že žiadni demopublikáni neboli zranení
alebo zneužití v priebehu natáčania tejto relácie.
(Ich vyhynutie sa však môže javiť ako bezprostredne hroziace.)
Toto vysielanie bolo možné uskutočniť vďaka štedrým príspevkom nasledujúcich entít: Rockefellerova ***ácia,
George Soros, Theosofická spoločnosť, skupina Bilderberg,
Rada pre medzinárodné vzťahy (CFR), Nový svetový poriadok (NWO), Alex Jones
a satanská sekta smrti známa ako Hnutie Zeitgeist.