Tip:
Highlight text to annotate it
X
Použitím zraku mimo oblasti zaužívaných predstáv našich predkov, nám
ďalekohľady, tieto nádherné prístroje otvárajú cestu k hlbšiemu a
presnejšiemu pochopeniu prírody. - René Descartes, 1637
Tisícky rokov ľudstvo hľadelo na úchvatnú nočnú oblohu
bez toho, aby dokázalo rozlíšiť hviezdy podobné nášmu Slnku v Mliečnej ceste - našej Galaxii
alebo miliardy sesterských galaxií, ktoré napĺňajú Vesmír..
a tiež to, že sme len malým bodom
v 13,7 miliardy rokov starom príbehu vesmíru.
Našimi očami, ako jediným pozorovacím nástrojom, sme nemali možnosť
objaviť slnečné sústavy pri iných hviezdach a ani zistiť
či existuje život aj niekde inde vo vesmíre.
Dnes sme na dobrej ceste pri odhaľovaní
záhad vesmíru, pričom prežívame najúžasnejšiu epochu
astronomických objavov.
Som Dr. J a budem vašim sprievodcom dokumentom o ďalekohľade -
úžasnom nástroji, ktorý otvoril ľudstvu
bránu do vesmíru.
Oči na oblohe - 400 rokov objavov ďalekohľadom.
1. Nové pohľady na oblohu.
Pred storočiami, v roku 1609, človek vyšiel von z tepla domova
do blízkeho poľa.
Nasmeroval svoj podomácky vyrobený ďalekohľad na Mesiac, planéty a hviezdy.
Bol to Galileo Galilei.
Astronómia sa navždy zmenila.
Dnes, 400 rokov po Galileovi, ktorý ako prvý nasmeroval ďalekohľad na oblohu
astronómovia používajú obrovské zrkadlá na vzdialených vrcholoch pohorí na výskum oblohy.
Rádioteleskopy sústreďujú jemné švitorenie a šepot vzdialených priestorov.
Vedci vypustili ďalekohľady aj do vesmíru
vysoko mimo dosah rušivých efektov atmosféry.
A pohľad vyrážal dych!
Galileo v skutočnosti nebol objaviteľom ďalekohľadu.
Táto česť prislúcha Hansovi Lipperheyovi, nie príliš známemu
holandsko-nemeckému výrobcovi okuliarov.
Hans Lipperhey nikdy nepoužil ďalekohľad na pozorovanie hviezd.
Namiesto toho uvažoval, že jeho nový vyná*** by mohol byť užitočný,
v námornej doprave a armáde.
Lipperhey pochádzal z Middelburgu, v tej dobe to bolo veľké obchodné mesto,
v mladom Holandsku.
V roku 1608 Lipperhey zistil, že keď sa pozrie na vzdialený objekt
cez konvexnú a konkávnu šošovku
a ak sú obe šošovky umiestnené v správnej vzdialenosti jedna od druhej, objekt sa zväčší.
Zrodil sa ďalekohľad!
V Septembri 1608, Lipperhey predstavil svoj nový vyná***
princovi Mauritsovi Holandskému.
Nemohol si vybrať lepší moment,
nakoľko Holandsko bolo v tom čase zapletené
do 80 ročnej vojny so Španielskom.
Ďalekohľady zväčšovali objekty a preto mohli ľahko odhaliť
nepriateľské lode a vojakov, ktorí boli príliš ďaleko na to,
aby boli spozorovaní voľným okom.
Vskutku veľmi užitočný vyná***!
Holandská vláda Lipperheyovi ďalekohľad nikdy nepatentovala.
Dôvod bol ten, že si aj ďalší obchodníci nárokovali na vyná***,
najmä Lipperheyho konkurent Sacharias Janssen.
Spor nebol nikdy rozriešený.
A tak do dnešných dní ostáva skutočný pôvod ďalekohľadu zahalený tajomstvom.
Taliansky astronóm Galileo Galilei, otec modernej fyziky
sa dopočul o ďalekohľade a rozhodol sa zostaviť si vlastný.
"Asi pred desiatimi mesiacmi ma zastihla správa,
že nejaký Flám skonštruoval malý ďalekohľad, ktorý mal tú vlastnosť, že viditeľné objekty
hoci veľmi vzdialené od očí pozorovateľa,
boli zreteľne viditeľné akoby boli v susedstve."
Galileo bol najväčším učencom tej doby.
Bol tiež silným podporovateľom nového pohľadu na svet ktorý presadzoval
poľský astronómom Mikuláš Kopernik, ktorý tvrdil
na rozdiel od všeobecne uznávaných názorov, že Zem obieha okolo Slnka.
Na základe toho, čo Galileo počul o holandskom ďalekohľade
si skonštruoval vlastné prístroje.
Boli omnoho kvalitnejšie.
"Tým že som nešetril ani prácou ani výdavkami, som nakoniec úspešne
skonštruoval vynikajúci prístroj,
ktorý sledované objekty
zväčšoval stokrát v porovnaní s prirodzeným zrakom."
Nastal čas, aby sa ďalekohľad nasmeroval na oblohu.
"Prišiel som k názoru a presvedčeniu,
že povrch mesiaca nie je hladký, rovný a dokonale sférický,
tak ako tomu verilo obrovské množstvo filozofov,
ale je hrboľatý, drsný, a plný dutín a výčnelkov
a je podobný zemskému povrchu.
Krajina kráterov pohorí a údolí.
Svet ako náš!"
O niekoľko týždňov neskôr v januári 1610 Galileo pozoroval Jupiter.
Blízko planéty uvidel štyri svetelné body ktoré
noc čo noc menili polohu na oblohe pozdĺž Jupitera.
Bol to ako pomalý kozmický balet mesiacov obiehajúcich planétu.
Tieto štyri svetelné body sú dnes známe ako
Galileiho mesiace Jupitera.
Čo ešte objavil Galileo?
Fázy Venuše!
Práve tak ako Mesiac aj Venuša narastá a cúva,
od novu k splnu a späť.
Čudné prívesky na oboch stranách Saturna.
Tmavé škvrny na povrchu Slnka.
A prirodzene hviezdy.
Tisícky hviezd, ba možno milióny.
Každá príliš slabá na to, aby bola pozorovaná voľným okom.
Bolo to akoby sa ľudstvo zrazu zbavilo slepoty.
Bol tu celý vesmír ktorý čakal na objavy.
Novinka o ďalekohľade sa rozšírila Európou ako divoký požiar.
V Prahe za vlády Rudolfa II zdokonalil tento prístroj
Johannes Kepler.
V Antwerpách, holandský kartograf Michael van Langren vytvoril
prvé hodnoverné mapy Mesiaca, ktoré zobrazovali, ako bol presvedčený,
kontinenty a oceány.
A Johannes Hevelius, majetný poľský sladovník
si skonštruoval obrovské ďalekohľady vo vlastnej hvezdárni v Gdaňsku.
Hvezdáreň bola tak veľká, že pokrývala tri strechy!
Ale najkvalitnejší prístroj tej doby skonštruoval pravdepodobne
Christiaan Huygens v Holandsku.
Huygens v roku 1655 objavil Titan, najväčší Saturnov mesiac.
O niekoľko rokov neskôr jeho pozorovania odhalili Saturnov systém prstenca
niečo, čo Galileo nikdy nepochopil.
A nakoniec, ale nie prinajmenšom, Huygens videl tmavé oblasti a biele
polárne čiapky na Marse.
Mohol by byť život na tomto vzdialenom cudzom svete?
Táto otázka zamestnáva astronómov do dnešných dní.
Prvé ďalekohľady boli refraktory,
na sústredenie svetla hviezd používali šošovky.
Neskôr boli šošovky nahradené zrkadlami.
Prvý reflektor postavil Niccolo Zucchi
a neskôr ho vylepšil Isaac Newton.
Koncom 18 storočia odlial najväčšie zrkadlá
William Herschel, astronóm, pôvodne organista,
ktorý pracoval so svojou sestrou Caroline.
Herschel v dome v Bath v Anglicku vylial
dočervena rozpustený kov do formy a keď to celé vychladlo,
jeho povrch vyleštili tak, že bol schopný odrážať svetlo hviezd.
Herschel počas svojho života postavil viac než 400 ďalekohľadov.
Najväčší bol tak veľký, že potreboval štyroch ľudí
aby dokázali obslúžiť všetky možné laná, kolesá a kladky,
ktoré boli potrebné na sledovanie dráhy pohybu hviezd po oblohe,
ktorý je dôsledkom rotácia Zeme.
Herschel bol prieskumník, ktorý prehľadával oblohu
a katalogizoval stovky nových hmlovín a dvojhviezd.
Zistil, že Mliečna cesta musí byť plochý disk.
A taktiež v tomto disku odmeral pohyb Slnečnej sústavy
pozorovaním relatívneho pohybu hviezd a planét.
A nakoniec 13. marca v roku 1781 objavil novú planétu Urán.
Uplynulo viac ako 200 rokov, kým sonda NASA, Voyager 2,
priniesla prvý blízky pohľad na tento vzdialený svet.
V bohatej a úrodnej zemi severného Írska, William Parsons
tretí gróf Rosse, vybudoval najväčší ďalekohľad 19. storočia.
S kovovým zrkadlom sa tento obrí ďalekohľad s neuveriteľným priemerom 1,8 metra
preslávil pod menom "Leviatan Parsonstownu".
príležitostne, počas zriedkavo čistých bezmesačných nocí gróf sedel pri okulári
a plachtil vesmírom.
K hmlovine v Orióne - teraz známej ako "hviezdne jasle".
K mysterióznej Krabej hmlovine, pozostatku výbuchu supernovy.
A čo Vírová galaxia?
Lord Rosse bol prvý, kto zakreslil jej majestátny špirálový tvar.
Galaxia ako naša, mraky tmavého prachu a žiarivého plynu,
miliardy hviezd, a kto vie -
možno aj planéty ako Zem.
Ďalekohľad sa stal plavidlom prieskumu vesmíru.