Tip:
Highlight text to annotate it
X
V tejto kapitole si spravíme zhrnutie a uvedomíme si, ako sú naše súčasné problémy vzájomne prepojené.
Musíme ich vnímať takto, inak nám budú riešenia neustále unikať.
Poďme si teda zhrnúť kľúčové trendy,
ktoré sa budú zbiehať v krátkom období v blízkej budúcnosti.
Začali sme porozumením peniazom a faktu,
že peniaze sa do obehu požičiavajú aj s úrokom,
a že to spôsobuje tlak na množstvo kreditu, teda peňazí,
aby ich množstvo neustále rástlo o nejaký počet percent každý rok.
To je zároveň definícia exponenciálneho rastu,
ktorý môžeme vidieť v grafe množstva peňazí a inflácie.
Stretli sme sa s údajmi o dlhu, povedali sme si,
že dlh je požiadavka na budúcnosť, a náš dlh prevyšuje všetky historické úrovne.
V rovnakom čase sledujeme významný sociologický trend
postupného klesania miery úspor.
V súčasnosti teda máme najvyššie úrovne dlhu, aké boli kedy zaznamenané
a zároveň najnižšiu úroveň úspor, akú sme kedy zaznamenali.
Videli sme, že naše zlyhanie šetriť je prítomné na všetkých úrovniach spoločnosti
a zahŕňa dokonca aj zlyhanie investovania do infraštruktúry.
V ďalšej kapitole sme videli, ako aktíva, primárne nehnuteľnosti
boli predmetom bubliny, ktorá praská,
a bude to trvať ešte zopár ďalších rokov.
Keď praskne kreditná bublina, výsledkom je finančná panika, ktorá sa končí deštrukciou množstva kapitálu.
To však nie je úplne presné, tento výrok to vystihuje lepšie:
"Panika nespôsobuje deštrukciu kapitálu;
panika len ukazuje, do akej miery bol ten kapitál zničený už predtým tak,
že bol investovaný do beznádejne neproduktívnych činností."
Vidíme teda, že praskajúca bublina nie je niečím,
čo by sa ľahko dalo napraviť štátnymi orgánmi,
pretože ich snaha o predchádzanie ďalšej škody je nesprávne umiestnená.
Škoda sa už stala.
Je zhmotnená v množstve domov, v množstve obchodných domov, ktoré sa predali za privysoké ceny,
a v množstve tovaru, ktoré sme kúpili a priviezli na dlh.
To všetko sa už stalo. Ostáva už len zistiť,
komu ostal v rukáve čierny Peter, a momentálne sa títo páni
usilovne snažia všetkých presvedčiť, že ste to vy, daňoví poplatníci.
Ďalej sme zistili, že najhlbšie finančné deficity vlády USA
spočívajú na demografickom probléme,
ktorý sám osebe nemôže byť napravený žiadnym zákonom ani optimizmom.
Je to jednoducho fakt.
Je to nepríjemný fakt,
podobne ako občas gravitácia, ale stále je to fakt.
S tým súvisí aj poznanie, že aktíva silnej generácie, ktoré určujú mieru ich bohatstva,
teda akcie, dlhopisy a nehnuteľnosti,
musia byť niekomu predané, aby z nich bolo možné uvoľniť hodnotu.
Ukázali sme si však aj to,
že za silnými ročníkmi nasledujú slabšie ročníky,
ktorým sa silné ročníky budú snažiť predať svoje aktíva.
Ak je predajcov viac ako kupcov, ceny klesajú.
Popri tom všetkom sú ekonomické ukazovatele a údaje, ktoré si sami prezentujeme,
systematicky znehodnocované do tej miery, že neodrážajú skutočnosť.
Ak tieto nepravdivé údaje vedú k zlým rozhodnutiam, nečudo,
že sa nachádzame v našej súčasnej situácii.
Len návratom k čestným a správnym údajom sa môžeme strategicky usilovať o plánovanie našej budúcnosti.
V ďalšej kapitole sme videli, že energia je zdrojom všetkej ekonomickej aktivity
a že ropa je dodnes našim najdôležitejším zdrojom energie.
Celé naše ekonomické usporiadanie je vystavané
na predpoklade neobmedzených zásob energie,
čo je však v súčasnosti nesprávny predpoklad.
Jednotlivé ropné ložiská a ich súbor dosahujú vrchol svojej ťažby.
Vrchol ťažby ropy je teda skôr pozorovaním toho, ako ropné ložiská starnú.
Preskúmali sme rozpor, ktorý očividne existuje medzi peňažným systémom,
ktorý vyžaduje exponenciálny rast a faktom, že náš primárny energetický zdroj
buď dosiahol svoj vrchol, alebo ho čoskoro dosiahne.
Akosi však USA ani nezačalo investovať do budúcnosti bez lacnej ropy.
Nemáme žiaden plán B.
Napokon sme sa rozprávali o tom, že životné prostredie,
teda prírodné zdroje a prírodné systémy, na ktorých závisíme
vykazujú jasné známky, že naša exponenciálne rastúca populácia potrebuje
exponenciálnu ťažbu surovín,
čím zrýchľuje vyčerpávanie surovín a zmenu ekosystémov alarmujúcou mierou.
Tiež už vieme, že aj drobné zásahy do systémov, na ktorých závisíme,
ako napríklad zmeny množstva dažďov, môžu spôsobiť obrovské a neplánované náklady,
ktoré majú prioritu *** inými potrebami.
Už aj v minulosti sme čelili problémom a aj týmto problémom budeme čeliť.
Obavy však mám z toho, keď si ich znázorním všetky naraz.
Na časovej osi
vidíme, že praskajúca bublina s nehnuteľnosťami sa odohráva v rovnakom čase,
ako prvá vlna silných generácií odchádza do dôchodku.
V približne rovnakom čase presiahne dopyt po rope dostupné zásoby,
čo bude mať za následok nenormálne drahé prispôsobovanie,
neznáme náklady spojené s vyčerpávaním zdrojov
a podobne aj klimatické zmeny v nie príliš vzdialenej budúcnosti.
A *** tým všetkým
stojí naše národné zlyhanie v šetrení a najvyššia miera dlhu
v histórii, čo limituje naše možnosti.
Táto časová os siahajúca do roku 2020
ukazuje významné výzvy,
ktoré sa zbiehajú v neuveriteľne krátkom čase.
Otázkou teda je: "Odkiaľ sa vezmú peniaze,
aby sme zvládli tieto výzvy,
ak naše úspory sú vyčerpané a naše dlhy sú vyššie ako kedykoľvek predtým?"
Každá jedna z týchto udalostí predstavuje náročnú výzvu pre našu národnú ekonomiku,
akékoľvek dve z nich súčasne sú zničujúce.
A čo ak prídu naraz tri a viac?
Nie je ťažké si predstaviť ekonomické zničenie našej krajiny ako dôsledok
alebo kolaps dolára ako uchovávateľa hodnoty.
Koľko biliónov dolárov bude potrebných na financovanie dôchodkov pre silné generácie?
Koľko biliónov na to, aby sme prestavali našu infraštruktúru a prispôsobili sa vrcholu ťažby ropy?
Odkiaľ prídu desiatky biliónov, ktoré uhradia deficity v našom
dôchodkovom systéme a v systémoch zabezpečenia?
Ako naplníme naše penzijné záväzky,
keď sme zaťažení najvyššou mierou dlhu?
Odkiaľ budú pochádzať peniaze na to, aby sme odstránili následky praskajúcej bubliny s nehnuteľnosťami?
O koľko drahšie bude v budúcnosti jedlo a suroviny,
keď ropa dosiahne vrchol, ale stále väčšie množstvo ľudí
požaduje stále viac na naše zmenšujúce sa zásoby?
Každý z týchto trendov bude vyžadovať roky, ak nie desaťročia príprav,
a my sa nachádzame tesne pred nimi bez toho,
aby sme o nich vážne diskutovali a plánovali.
Každým ďalším dňom márnime vzácny čas
a problémy sa stále zväčšujú a ich riešenie je stále drahšie ak nie nezaplatiteľné.
Odkladanie na neskôr nie je strategické a môže to byť zničujúca taktika.
Charakteristikou zrelého dospelého človeka je zvládanie komplexnosti a plánovanie dopredu.
Podľa môjho názoru, česť výnimkám,
naše súčasné politické a korporačné vedenie tejto krajiny nerobí ani jedno.
Potrebujeme to zmeniť.
Máme najvyšší čas, aby sme sa vzdali adolescentnej predstavy,
že môžeme mať koláč, môžeme ho zjesť a požičať si na ďalší koláč.
Je čas, aby sme sa jednoducho vrátili k životu v rámci našich rozpočtov.
Musíme si určiť priority, určiť rozpočet a pevne sa ich držať.
A čo vy? Ak ste sa do toho ešte nepustili, mali by ste zvážiť možnosť,
že cesta do budúcnosti možno nebude tak úplne rovná,
možno na nej bude zopár zákrut a temných miest a možno skončí na úplne nečakanom mieste,
a že ste nažive v jednom z najzaujímavejších období ľudskej histórie,
v čase, keď sa budú diať veľké zmeny.
Môžete mať strach alebo môžete mať radosť z príležitosti,
voľba je na vás.
Čo s tým všetkým spravíme?
Čo môžete spraviť vy a aké kroky by ste mali zvažovať v tejto dobe?
Prosím, pridajte sa ku mne v poslednej kapitole tohto kurzu.
Ďakujem za vašu pozornosť.