Tip:
Highlight text to annotate it
X
Dámy a páni!
Dnešné vystúpenie uvedie
zo "Stars in Their Eyes"
Matthew Kelly!
Je to tvorca najúspešnejšej komédie,
aká kedy v Británii vznikla.
Je to najviac sexy Brit v Hollywoode,
ktorého vysielajú na 3 amerických kanáloch.
Má viac návštev v programe Lettermana
než ktorýkoľvek iný komik.
Patrí mu svetový rekord
v počte stiahnutí z internetu,
celosvetovo predal 5 miliónov DVD
a je to jediný Brit,
ktorý zahviezdil v Simpsonovcoch.
Vyhral jednu Emmy, dva Zlaté Glóbusy,
a 6 BAFTA ocenení.
A teraz má aj najrýchlejšie
vypredané turné stand-upov v histórii.
Takže, kto dnes budeš?
Dnes, Matthew, budem...
Ricky Gervais!
Naživo prichádza neohrozený
sám pán Midas,
(všetko, čoho sa dotkne, sa zmení na zlato)
"The Podfather", fenomén,
kráľ komédie,
Ricky Gervais!
Ďakujem.
Nič moc, že?
Išiel do toho celý rozpočet.
Už som tu len ja a mikrofón.
Dokonca bez plášťa.
Neuveriteľné.
Niektorí komici majú na javisku stolík,
na ktorý si dajú pohár a tak.
Nie!
Jedna z tých cien.
Nie skutočná, omnoho väčšia replika.
Nechcem, aby ste si mysleli, že som trpaslík.
Nie je na nich nič zlé.
Ja len trpaslík nie som.
Ľudia hovoria,
"Z trpaslíkov si nemôžeš robiť srandu."
Ale môžeš, z nich áno.
Z teroristov by som si nerobil srandu.
Ale čo spravia trpaslíci?
Naozaj skvelé uvítanie,
je skvelé byť tu v Londýne.
A hovorím, že turné začína práve teraz!
Ďakujem.
Ďakujem.
Povedal som turné, no, okrem
Škótska, Brightonu, Birminghamu...
Mal som v priebehu roka niekoľko
vystúpení pre charitu...
Viem, čo si myslíte, "Ricky Gervais,
stále robíš veci pre charitu?"
Ticho!
"Robíš toho až príliš."
Nie, nerobím...
Čo? Koľko som daroval
za minulý rok na boj proti rakovine?
To je jedno.
"Daj nám aspoň hrubý odhad."
Milióny.
A nemajú za čo.
Ale poviem vám toto.
Ak by som dostal rakovinu ja,
tak by som prišiel do najbližšej
nemocnice a povedal,
"Ok, za ten prístroj som zaplatil ja.
Zveste dole toho plešatého skurvenca!"
Keď hovoríme o plešatých skurvencoch,
robil som vystúpenie pre teenagerov,
čo majú rakovinu... Čo?
...v Albert Hall,
minulý rok.
Robil som to už aj dva roky predtým,
v roku 2004,
ale minulý rok zase volali,
"Stále sú chorí."
"Ty za to môžeš."
Viete, čo myslím?
Nie, ale bolo to super
a deti s rakovinou tam mali voľný vstup.
Po vystúpení sa s nimi stretnete a tak.
A robil som to naposledy minulý rok
a pozrel som sa dole a jedného
som spoznal a pomyslel som si,
"Pred dvoma rokmi prišiel do zákulisia.
Hovoril mi o chorobe, a že má 18 rokov.
To bolo pred dvoma rokmi.
Teraz musí mať 20 rokov.
Tak ako môže byť kurva stále teenager?"
Viete, čo myslím?
Skurvený klamár.
O tom, že je chorý neklamal,
mal bolesti, keď sa smial,
ale nemal by byť...
A tak som teda vystupoval
a on sa pri tom smial...
Myslel som si, "Ty sa budeš smiať."
Zúril som.
Čo je moc, to je moc.
Tak som povedal, "Ahoj, teba si pamätám.
- Pred dvoma rokmi si prišiel do zákulisia."
- "Hej..."
- "Povedal si, že máš 18."
- "Hej..."
- "Takže teraz máš 20."
- "Hej..."
"Vypadni!
Vypadni."
Zavolal som ochranku.
Bránil sa, ale nevládal.
Oni boli namakaní.
Aj keď najskôr nevedeli,
za čo ho chytiť,
ale potom... Nie.
Jeho kvapačka skoro niekomu vypichla oko.
Hovorím, "Vyhoďte ho!"
Publikum začalo pískať.
Povedal som, "Počuješ to? Nechcú,
aby niekto ako ty so mnou vyjebával."
Nie, bolo to skvelé vystúpenie
a bolo to v Albert Hall,
domove Hitlerovho semenníka.
Hitler má iba jedno vajce,
druhé je v Albert Hall.
Nevidel som ho, a to som ho hľadal,
čo je divné.
Ak by som ho mal ja,
dal by som si ho do vestibulu.
Na podstavec do vitríny.
Do pohára na vajce.
Rád by som sa na to pozeral.
Nie ako gay.
Nehovoril by som, "To je nádherné vajce!"
Hovoril by som,
"Je to stelesnením čistého zla.
Hitlerovo semeno."
Hitler má iba jedno vajce,
druhé je v Albert Hall.
Ďalšie ma jeho matka.
Čo mal tri? To vôbec nedáva zmysel.
Prečo by si to brala jeho matka?
Jedine, ak by si povedala,
"Je to môj syn a mám ho rád,
ale je to stratený prípad.
Ja to viem.
Nechcem, aby viac dýchal.
Beriem si späť jeho semenník,"
či by povedala, "Moji Adolfovia."?
To meno vymrelo, však?
Nikto sa nevolá Adolf.
Nepoznám nikoho...
- "Ako sa volá?"
- "Adolf."
Žiadne deti v škole...
Samý Robbie a Kyle.
Učiteľ si zapisuje dochádzku...
Britanny, tu, Justin, tu,
Adolf, tu.
Fascinujúci fakt o Hitlerovi...
Ľudia sa vždy na mojich
hodinách aj niečomu priučia.
Svoj imidž prebral od Charlieho Chaplina.
Znie to ako vtip,
ale je to absolútna pravda.
Chaplin mal tie fúzy ako prvý.
A on Chaplina zbožňoval.
Mal všetky jeho filmy z Hollywoodu.
Dvakrát videl film "Diktátor", aj keď vedel,
že si z neho robí srandu, páčilo sa mu to.
Vždy ma zaujímalo, prečo mali
len dvaja ľudia tie hlúpe fúzy.
On to mal od neho.
A predstavoval som si deň,
kedy to spravil...
Prišiel za generálmi,
Goebbels, Goering, Himmler,
a hovorí... "Dobré?"
"Čo?"
"Oholil som si to po stranách."
"Prečo?"
"Aby som bol ako Chaplin."
- "Ten komik?"
- "Hej..."
- "Myslíš si, že robíš komédiu?"
- "Myslel som si..."
- "Naozaj?"
- "Hej, prečo nie?"
"Podľa nás nie si vtipný."
"Opatrne."
Na zdravie.
Minulý rok som robil
jedno benefičné predstavenie v New Yorku.
Autizmus.
A ako väčšina ľudí, tak aj ja
som sa stretol s autizmom
iba pri skvelom výkone Dustina
Hoffmana vo filme "Rain Man".
Ale práve som si kúpil nový dom,
a susedia chodili okolo
a strkali nosy dovnútra...
Robíme stavebné práce
a potrebujeme súhlas.
Takže na nich musíme byť milí.
A potom, choďte do piče!
Veľká brána... Choďte do piče!
A jeden pár má syna, autistu,
a jeho matka mi hovorila,
"Toto je Douglas, má 17 rokov,
nemá žiadnych kamarátov,
lebo nechodí von."
A tak som povedal,
- "Vezmem ho von."
- "Naozaj?" - "Hej."
Tak som ho zobral von v sobotu.
Povedala, že miluje zoo.
A zoo je asi len kilometer od toho domu.
Takže idem po ulici spolu s Douglasom.
A robí toto...
Nespustí oči z mamy.
Celú cestu robí toto.
Celú cestu.
A ona je vo dverách,
máva mu naspäť, plače,
až nakoniec ide dovnútra a zatvorí dvere.
Zavolal som taxík
a išli sme do kasína.
Musíte z toho niečo vyťažiť, nie?
Nech to nie je úplne preflákaný deň.
Zapísal som ho, že prišiel so mnou,
mal oblek a všetko.
Rovno som išiel k stolu s Blackjackom.
V tom sú najlepší, nie?
Nie som doktor, ale myslím si...
To im ide.
Povedal som,
"Ok, Dougie, vieš, o čo tu ide.
2 je dobré, 1 zlé, ok?"
- "Áno."
- "Super."
Za pol hodinu som prišiel o 1000 libier.
Povedal som, "Dougie,
sprav tú vec, počítaj karty.
Zapamätaj si karty.
Sprav tú vec, než už to je čokoľvek.
- A povedz mi 2 pre dobrú kartu..."
- "Hej, hej..."
Ďalších 1000 libier v prdeli.
Pomyslel som si,
"Čo to je za autistu?"
Bol som zmätený.
Hodil som nejaké karty na koberec.
- "Koľko to je?"
- "Neviem."
"Ja odtiaľto vidím, že to je 7!"
Strata času...
Tak som ho zobral domov a povedal,
"To je nejaký omyl.
Chodí ako Rain Man, ale nevie ani hovno.
Staviame bazén, zmierte sa s tým."
Radšej by nám mali dať súhlas na stavbu.
Ak nám ho nedajú, tak si ten dom nechám,
ale prenajmem ho za libru na týždeň
nejakým narkomanom.
"Ako by sa vám páčili oni ako susedia?"
Jednou z možností slávy
je konať dobro.
Ale úprimne, niektoré veci
sú dôležitejšie než druhé.
Sranda bokom.
Rakovina je veľmi dôležitá,
autizmus tiež.
Ale nedávno ma požiadali,
aby som išiel robiť charitatívne vystúpenie
pre obete obezity.
Čo?
Povedala "obete obezity".
A ja na to,
"myslíš tučných ľudí?"
A ona, "Nie, lebo obezita..."
Ona to vlastne povedala takto,
lebo samozrejme jedla.
Hádzala do seba nejaký fastfood.
Ale povedala,
"Obezita je choroba."
To teda nie je, však?
Len rada ješ, že?
Nie je to choroba, však?
Ako to môže byť choroba?
"Som tak skurvene chorý...
...strašne chorý...
...strašne... "
Povedal som,
"Čo je to za chorobu?"
A ona,
"Všetko chutí dobre."
- "Všetko?"
- "Hej...ale šaláty nie."
Nie je to choroba, že?
Lepra je choroba.
Predstavte si Ježiša v chráme...
Chodia tam za ním ľudia v obväzoch...
"Ježiš, moja tvár sa rozpadá."
"Nemôžem... Mám tu obézneho človeka,
ktorý je už tretí koláč."
Jedia príliš veľa.
To je problém. Jednoduchá veda.
Ale oni si sťažujú, však?
Robia toto...
"Som tučný.
Sedačky v lietadle...
...nie sú pre mňa dosť veľké."
Nie, nie sú.
Lebo ak by boli, tak by sa
do lietadla zmestilo len 12 ľudí.
Neuveriteľné.
- "Nie je to fér!"
- Je to fér.
A keď už hovoríme o tom,
čo je fér v lietadlách...
Ako to, že si môžem zobrať
iba rovnaké množstvo batožiny...
...ako 250 kg chlap?
To má byť čo?
Môžeme si zobrať 32 kg.
Chcel by som povedať, "Nie!
On tých 32 kg minul na svoje kozy!"
Nie je to choroba.
Videl som dokument o žene,
ktorá mala 177 kg,
lebo jedla 10 porcií hranoliek denne.
"To stačí."
10 porcií hranoliek. Nič iné nejedla.
10-krát išla do obchodu s hranolkami...
V taxíku.
Ani nešla pešo, aby spálila nejaké kalórie.
Tak jej zdrôtovali čeľuste...
Tak tie hranolky jedla rozmixované.
Vlastne jedáva hranolkovú kašu.
Teraz ani neprežúva,
čím by spálila aspoň 5 kalórií.
Takže stále priberá.
Ide do nemocnice,
aby jej zošili časť žalúdka.
Sedí tam, vyzerá utrápene.
Pred operáciou nemôžete jesť, že?
A povedala, "Je to veľmi nebezpečný zákrok...
Ale je to jediná možnosť, ktorá mi zostala."
1.
Cvičenie?
Veď ani nechodíš.
Šaláty?
Ani ich neochutnáš.
Iba 9 porcií hranoliek denne?
Aspoň niečo na začiatok, nie?
Je to začiatok.
Nerobím si srandu.
Sám mám trochu nadváhu.
Niekto raz zakričal, "Neserieš!"
(doslova, inak tzn. "No nekecaj!")
Pomyslel som si, "Môže byť."
To by bolo super, keby doktor povedal,
"Nie si tučný, máš zápchu."
Pred týmto turné som musel ísť
na lekársku prehliadku...
Už som mal lekárske prehliadky kvôli
vystúpeniam, skontrolujú vám pulz a povedia,
"ok, si v poriadku, do 3 týždňov nezomrieš."
Ale vždy si hovorím,
"Čo ak neprejdem? Čo ak doktor povie,
nemôžeš ďalej vystupovať."
Potom vidím v telke Johnnyho Vegasa
a pomyslím si, "Som v pohode."
Je to ako môj banský kanárik.
Keď som v reštaurácii,
- "Chcete puding?"
- "Ešte žije Johnny Vegas?"
- "Áno."
- "Tak to prines."
Išiel som na Harley Street.
A doktor povedal...
"Toto bude komplexnejšie,
pretože je to veľké turné...
- Budem potrebovať vzorku moču."
- "Ok."
Dal mi tú vec, do ktorej som sa vymočil
a priniesol mu to späť.
"Môžete sa vyzliecť do spodného prádla?"
Tak som sa vyzliekol...
"Do p..."
Zrovna v ten deň som mal biele boxerky.
A na nich veľká škvrna od moču.
Prečo ma nevaroval? "Daj si pozor.
Za chvíľu budeš len v spodnom prádle."
A nič som s tým nemohol spraviť.
Len som tam tak stál.
Tie boxerky mali v strede taký prúžok,
tak som to skúšal potiahnuť...
A potom to vystrelilo späť.
Videl to.
Okamžite si to všimol.
Nemohol som nič robiť.
Pomyslel som si, "Veď to je doktor,
nemôže to nikomu povedať."
A potom ma napadlo, "Ak by som bol ja doktor,
tak by som všetko každému vykecal."
"Nikdy by si neuhádol,
čo som dnes našiel v jednom zadku."
Každému to povie...
A tiež som sa musel dotknúť prstov na nohe.
Čo nie je problém, pokiaľ nestojím pred cudzím
človekom a nemám na sebe pomočené boxerky.
Človek sa vtedy naozaj necíti príjemne.
A pred doktorom sa človek tvári,
že je úplne v poriadku.
- "Bolí to?"
- "Nie, ani trochu."
"Dotkni sa prstov na nohe."
Ľavou zadnou...
A pravdou je, že už som vo veku,
kedy človek robí zvuky,
pri tom ako sa zohýba a zdvíha.
Keď má človek 20 rokov, "***".
40 rokov...
To má byť čo?
Asi to je varovanie pre rodinu a priateľov.
"Starý otec sa zohýba..."
"A je znova ***.
Pokračujeme s grilovaním."
Vekom sa veci menia.
Niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu.
Teraz som vo veku,
kedy je absolútne v pohode,
aby som pomáhal kamionistovi,
ktorého nepoznám, keď cúva.
Keď máš 20 rokov a si chudý,
"Choď do piče, kamoš!"
Ale teraz, "V pohode, môžeš...
Poď, poď.
Opatrne, za rohom je záhon."
Ako taká robotnícka trieda.
Taký drsnejší...
Ako ľudia v pracovnom oblečení.
- "V pohode?"
- "Hej..."
"Chceš šálok čaju?"
Každopádne, pomočil som sa.
Super.
Povedal som o tom kamarátovi.
A on, "Mal si ísť na komando."
(angl. ekvivalent pre "ísť na ostro")
Čo? To by nebolo trápne, že?
Pomočil som sa, čo spravím?
Už viem! Dám si dole boxerky.
"Takto sa to suší, doktorko."
Mal som ísť na komando?
Chlapi z komanda nenosia boxerky...
Musia ich nosiť, nie?
Prečo nemáš boxerky?
Čo...?
Ja som z komanda a mám boxerky.
To som v živote nepočul.
Veď to uvidia!
Mal som ísť na komando...
Mám trochu nadváhu, ale kým som
nebol slávny, tak som sa o to nestaral.
Teraz už musím, lebo...
...človek o sebe číta
a noviny potrebujú adjektíva.
Nemôžu povedať,
"Ricky Gervais, komik."
Hovoria napríklad,
"Ricky Gervais, bucľatý komik."
Prečo to hovoríš...?
Nenahováraj im!
Nech si spravia vlastný názor.
Jeden povedal, "Guľatý komik."
Guľatý?
To je ako gigantický vombat.
Ja nie som guľatý.
Hovoria o mne, že som nezbedný bacuľko.
Nie je to nejaký herec gay porna?
"To som ja! Nezbedný bacuľko!"
Raz som behal s iPodom...
Paparazzi ma odfotil...
Na druhý deň to bolo v The Sun
cez celú stránku
a titulok bol "iPodge"
(tučný trpaslík)
Drzí bastardi.
Dawn French si robila srandu z mojej váhy.
Čo...?
Ale áno...
Ale áno...
Minuloročný vianočný diel
French and Saunders...
Páči sa mi to, pozerám to už roky.
A pozeral som to doma...
Začína scénka...
Dawn klope na dvere...
Jennifer je vo vnútri,
"Kto je to?"
- "Ja!"
- "Kto ja?"
"Ja. Ten malý tučko s veľkým egom."
Otvoria sa dvere...
"Myslela som si, že si Ricky Gervais."
Dobrý vtip.
Ale vážne, komici si stále robia
navzájom zo seba srandu.
A ona si zo seba robí tiež srandu.
Hovorí, že obaja máme veľké ego,
asi je to aj pravda, sme umelci...
I keď, keby tu bola Dawn,
tak by ste to asi nevideli.
Robím si srandu...
Niečo by ste videli, nie?
Vyzeralo by to ako "ROY".
Ona s tým začala.
Nie, robí si srandu z nás oboch,
hovorí, že máme veľké ego,
že sme obaja tuční a je to pravda,
ale sú to iné kategórie,
rôzne váhové triedy.
Treba zájsť aj do detailov.
Na stupnici to vyzerá takto,
príliš chudý, chudý, priemer,
nejaké to kilo naviac, ja........ Dawn.
Ona s tým začala.
Nie je to choroba.
Takže to nie je nič vážne.
Keď tak o tom hovoríme...
Raz mi volali kvôli M. E.
Nie M. S.
Nie tí zmrzačení.
M. E.
To je to, keď ľudia hovoria,
"Dnes sa mi nechce ísť do práce."
M. E.!
Ospravedlňujem sa tým,
čo trpia chorobou M. E.
Nebudete sa sťažovať, že?
Ospravedlňujem sa, lebo som zistil,
že to je skutočná choroba.
Myslel som, že to je psychosomatické,
ale naozaj je to fyziologické.
A je to veľmi nepochopená choroba,
takže sa z toho ľahko robí sranda.
Je to kvôli symptómom.
To nie je ako, keď stratí človek končatinu.
- "Sme unavení."
- "Ako vieme, či sú chorí?"
A znie to ako choroba
tejto rozmaznanej spoločnosti,
ktorá akceptuje choroby,
ktoré tu neboli stovky rokov.
Nevidíte krajiny tretieho sveta, kde...
Nikdy by ste nepočuli o hľadujúcom Afričanovi,
ktorý sa sťažuje na M. E.
"Sookie...
Choď k studni... "
Toto nie je rasistické, ok?
Nechcem byť označený za rasistu
ako Jade Goody.
Ten Celebrity Big Brother
je stále viac a viac bláznivejší.
Začalo to dobre. Prišiel H zo skupiny
Steps a povedal, že je gay.
A my sme mali povedať,
"Robíš si srandu!"
Jeho meno je Ian Watkins!
Kde tam je H?
Celé tie roky to muselo byť
H ako homosexuál.
Snažil sa nám napovedať...
"Ako sa voláš?"
"Hovor mi proste... H"
Nie je to rasistické.
"Sookie, choď... "
Toto je delikátna vec.
Jeden chybný krok a som Jim Davidson.
Kľud! Viem, čo robím.
Ide o ten prízvuk, nejde mi to.
Snažím sa byť ako Nelson Mandela.
Taký dôstojný...
Vznešený...
Rozpráva takto, "Winnie,
čo to zakopávaš v záhrade?"
Nie je to rasistické,
je to v pohode, je to imitácia.
Ľudia sa toho boja, že?
"Je to rasistické? Môžem to povedať?
Nedotkne sa ich to?"
Hlavne tento rok,
lebo je 200. výročie zrušenia otroctva,
takže si to všímajú viac.
Ale kedysi to rasistické nebolo, spoločnosť
to vnímala za prirodzené až do 50. a 60. rokov,
v Anglicku aj USA.
Jedna udalosť bola ale veľmi dôležitá
v Hnutí za občianske práva.
Černoška Rosa Parks
odmietla belochovi prenechať
miesto v autobuse.
Bol na to zákon,
ale ona toho mala už dosť.
Zatkli ju a potom sa ten zákon zmenil.
Ale to jej nestačilo.
Začala sedávať na mieste pre invalidov.
Neuveriteľné.
Hovorila so šoférom počas jazdy.
Vydávala ľuďom peniaze?
Hovadina!
Čo mala za problém?
"Sookie... "
Hľadujú.
Aká tu má byť vlastne pointa?
Aha! M. E.
"Sookie,
choď k studni."
To nebolo zlé.
Choďte do piče!
6 BAFTA ocenení!
Ďakujem.
Vlastne ich mám 7.
Zabudol som...
Kto to počíta? Ja!
"Sookie, choď k studni,
zober vodu a prines ju sem."
To bol Yorkshirský akcent!
Čo to kurva robím?
Nestojí to za to.
"Sookie, choď k studni."
"Sookie, dcéra moja.
Choď k studni..."
"Sookie, choď k studni."
Snaží sa byť taký ľahostajný,
akože o nič nejde.
Je to iba každodenná rutina.
"Sookie, choď k studni,
zober vodu a prines ju sem."
Jebať na to!
Čo to má byť?
"Sookie, Sookie..."
Čo ti jebe?!
"Sookie, choď k studni,
zober vodu a prines ju sem."
Ticho! To bolo dobré!
Čo ti jebe?!
Panebože.
"Sookie, choď k studni,
zober vodu a prines ju sem."
"Otec, ja nemôžem."
"Prečo?"
"M. E."
Hovoril som, že to za to nestojí.
Ďakujem.
Vtipná stránka hladomoru.
Robil som pre charitu aj predtým,
než som bol slávny.
Keď som pracoval v Únii študentov
na londýnskej univerzite.
Prvá veľká charitatívna vec,
s ktorou som mal tú česť,
bola Terrence Higgins Trust,
jednalo sa o AIDS.
Bolo to v polovici 80. rokov
a ľudia sa pýtali,
"Čo to je za novinku AIDS?"
Odvtedy už dosť pokročil.
Teraz sa tomu darí celosvetovo.
Má to svoj deň, 1. december.
Nemyslím si, že sa to chytilo
tak ako Vianoce.
Doma nemáme žiadne ozdoby.
Ale niečo som zistil,
stále sa učíte.
Prvý *** vírus boli vlastne
dva rozdielne vírusy,
ktoré sa skombinovali
v opiciach Rhesus
a tak vznikol pôvodný AIDS,
ten pre nich nebol nebezpečný,
ale prenieslo sa to na šimpanzov,
ktorí občas jedávajú tieto opice.
U šimpanzov to potom zmutovalo.
A keďže sme geneticky na 98,6%
rovnakí ako šimpanzy,
tak sa to prenieslo na ľudí.
A prvý človek dostal AIDS,
keď krájal mäso šimpanza a porezal sa.
Aj keď to je podľa mňa len výhovorka...
Niečo by ste si museli vymyslieť, nie?
Prídete za doktorom,
"Cítim sa strašne."
A doktor, "To ma neprekvapuje."
"Je to M. E.?"
"Horšie.
Želal by si si, aby si mal M. E."
Nemal by sa smiať,
má pre neho hrozné správy.
Hrozný doktor.
"Ty si prvý človek,
ktorý dostal AIDS."
- "Je to také zlé?"
- "Asi áno."
Stále sa smeje.
"Ako som to mohol dostať?"
"Sú dva spôsoby.
1.
Jebal si šimpanza do zadku."
"Ja a jebať šimpanza do zadku?
V žiadnom prípade."
"Ako inak som to mohol dostať?"
"Ja neviem, možno si krájal šimpanza
a porezal si sa na prste."
"To je ono!
Porezaný prst..."
Stavím sa, že hneď išiel do džungle,
našiel si toho šimpanza a povedal,
"Dostal som od teba AIDS!"
"Čo?"
"Dostal som od teba AIDS!"
"Odo mňa si dostal fajku."
"Nie. Dostal som od teba AIDS."
"A ja som ho dostal odkiaľ?"
"Jedol si opice!"
"Ja nejedávam opice!"
- "Buď si ich jedol alebo jebal."
- "Jedol som ich."
Tak sa to stalo.
Stále sa učíte.
Globálne otepľovanie.
To je veľmi vážna téma, pri ktorej
sa snažia celebrity ukázať v dobrom svetle.
A je to asi vážne,
ide o koniec sveta, ale...
...môže to priniesť do Anglicka super počasie.
To je dôležitý aspekt. Vezmite si
Boba z Yorkshiru...
Je nádherné leto, hrá kriket, griluje.
"Musíš s tým prestať, Bob.
Nemôžeš už jazdiť na aute.
Nemôžeš používať aerosóly,
lebo to vadí Eskimákom."
Bude to mať v piči, no nie?
Pardon, to je rasistické.
Neviem, odkiaľ sa to vzalo.
Naozaj mi to je ľúto.
Už nemôžete hovoriť Eskimáci.
Chcú, aby sa im hovorilo Inuiti.
Neviem, kto sa sťažuje.
Žijete uprostred snehu...
Kto hovorí,
"Ako nás to nazval Gervais?!"
"Vrie mi krv...
...čo je tu vlastne fajn..."
Prví Eskimáci.
Pardon, to je rasistické.
Inuiti emigrovali z Ázie.
Usadili sa v polárnych oblastiach
na severe Kanady,
na Sibíri
a v Grónsku.
A keď tam prišli a ten na čele povedal,
"Toto je fajn, nie?"
Prečo ten za ním nepovedal,
"Čo?"
"Usadíme sa tu?
Navždy?"
"To myslíš vážne?"
"Hej, prečo nie?"
"Lebo tu kurva mrznem!
Poďme ďalej, nájdime nejaké stromy!"
Ale najhoršia predpoveď
o tejto planéte, čo som počul, je,
že okolo roku 2030
nebudú v mori žiadne ryby.
Podľa CNN, najlepší odhad...
Žiadne ryby v mori okolo roku 2030.
A ja za to viním Comic Relief (charita).
Spomeňte si na ten
hlúpy slogan, ktorý vymysleli.
"Dajte človeku rybu...
...a bude mať jedlo na 1 deň.
Dajte mu rybársky prút..."
A im z toho úplne preskočilo!
Ďalšia a ďalšia...
"Daj mi to!
Daj mu rybu, ty chamtivý ***!"
Comic Relief...
Každý jeden rok mi Richard Curtis volá,
"Ricky, Afrika je stále
najchudobnejšie miesto na svete,
je to samý AIDS, hladomor a vojna.
Prídeš...?"
"Nie, znie to kurevsky hrozne!
Naozaj si ma nezaujal, Richard."
Raz mi volal ohľadom niečoho iného.
Chcel, aby som hral v jeho seriáli
"The Vicar of Dibley". (hrá tam Dawn)
A ja na to,
"Povedz mi zase o tom výlete do Afriky."
Ona s tým začala.
Nie je to choroba.
Po prvýkrát som sa stal slávnym,
keď som hral v "The Office"
namiesto toho,
aby som zostal iba za kamerou...
Môj život sa zmenil, ale...
Chcel som, aby ľudia vedeli,
že mojím cieľom nebola sláva, ale tá práca.
Nechcel som byť spájaný s tými,
čo spravia čokoľvek len aby boli slávni.
A celá táto téma ma dosť trápila.
Prvý rozhovor som spravil v roku 2001,
keď začal seriál "The Office".
Novinárka ma touto otázkou
naozaj nachytala. Spýtala sa,
"Akú radu by ste nám dali,
ako sa stať slávnym?"
A ja na to,
"Zabil by som prostitútku."
Myslel som si,
že to bola naozaj múdra odpoveď.
Pozerala na mňa,
akoby som bol blázon.
A to som nebol ja ten z Ipswichu.
(v roku 2006 tam zabil Steve Wright 5 prostitútok)
Miestne noviny z Ipswichu mi zavolali.
- "Netrápi Vás, že urážate ľudí?"
- "Nie, lebo to ja nerobím."
"Hej, ale robiť vtipy
o vraždách v Ipswichi..."
"To nie je vtip o vraždách v Ipswichi.
To je skutočná anekdota,
naozaj som to povedal novinárke.
A bolo to 6 rokov
pred vraždami v Ipswichi..."
Čo jej trochu pokazilo náladu.
Tak povedala,
- "Počuli ste o tých vraždách
a pripomenulo Vám to...?" - "Nie...
Nie, to nie je o tých vraždách.
Je to o sláve.
Ak chce byť človek slávny,
tak mu stačí spraviť niečo hrozné."
Vysvetlil som jej to a ona,
"Ďakujem pekne."
Na druhý deň bol v novinách nadpis,
"Ricky Gervais sa ospravedlňuje
za nechutný vtip."
Čo na tom nepochopila?
Potom začali všetky tie klebety.
(Chinese whispers = čínske šepkania, angl. idiom)
To je rasistické. Je mi to ľúto.
Neviem, odkiaľ sa to vzalo.
Tvrdiť, že Číňania nevedia šepkať...
To by bol divný rasový znak, nie?
Niekto za vami príde a povie,
"Problém s Číňanmi je,
že nevedia šepkať."
- "Čo?"
- "Nevedia šepkať."
- "Samozrejme, že vedia."
- "Nevedia.
Číňania nevedia šepkať.
Sleduj.
- Chang, poď sem! Pošepkaj mi niečo."
- "Ajoj!"
"Čo ti jebe!"
Hulákanie "ajoj" musí byť rasistické.
V rovnaký deň, čo The Sun
publikovali fotku Jade Goody
s popiskom
"Rasistická špina",
publikovali fotku čínskeho hráča
biliardu s popiskom "Hlava rezancová".
Ale keď sa ma novinárka opýtala,
"Akú radu by ste nám dali,
ako sa stať slávnym?"
A ja som povedal,
"Zabil by som prostitútku."
Znamená to, že ak niekomu ide iba o slávu,
tak mu stačí spraviť niečo hrozné.
Masoví vrahovia sú ľudia,
ktorí chceli byť slávni.
Dnes je taká situácia, že ľudia spravia
čokoľvek, aby sa stali slávnymi.
A dokážem si predstaviť ľudí,
ktorí si doma čítajú noviny a hovoria,
"Tento násilník získal celú stránku."
Kde to skončí?
Videli ste tie reklamy na znásilnenie v TV?
Nie reklamy na znásilnenie...
"Začíname o 10:00,
každý to musí vyskúšať."
Nie. Sú tam dvaja chlapi
a jeden z nich sa vychvaľuje,
"Hej...včera som mal jednu žubrienku,
bozkávali sme sa a maznali.
Potom som ju hodil na pohovku a..."
Potom sa to zmení,
on je na súde a k tomu je komentár,
"Ak na to nedostanete súhlas,
tak môžete ísť do väzenia za znásilnenie."
Čo za spoločnosť
musí ľuďom pripomínať,
aby neznásilňovali?
To si akože ľudia hovoria,
"Idem znásilňovať, mami!"
"Nie! Zabudol si?
Spomeň si na tú reklamu."
- "Čo?"
- "Znásilňovať nemôžeš!"
- "Čo nemôžem?"
- "Znásilňovať nemôžeš!"
"Čo nemôžem?"
Kto tú reklamu vymyslel?
"Musíme im to pripomenúť."
Čo to na súde vyzeralo takto?
Sudca sa spýtal,
"Prečo si ju znásilnil?"
"Zabudol som!"
"Nabudúce si zabudneš aj hlavu!
Vypadni odtiaľto, ty blbec!"
Počuli ste tie reklamy
v rádiu na podobnú tému?
Počujete nejakú tichú uličku,
niekto tam ide v podpätkoch,
prichádza auto,
"Potrebuješ odvoz, zlatko?"
A potom je tam komentár,
"Ak chcete vedieť, koľko stojí takýto taxík,
tak sa spýtajte obete znásilnenia."
Nerobte to.
Najhoršia rada, akú som kedy dostal.
Naozaj ich to zloží,
lebo to prináša späť hrozné spomienky.
Nechcem, aby ste spravili rovnakú chybu,
akú som spravil ja.
Vtrhol som na policajnú stanicu a spýtal sa,
"Koľko si mu zaplatila?" A ona...
Naozaj nezodpovedná reklama.
Ako táto,
"Zraz ma rýchlosťou 50 km/h
a je 80% šanca, že prežijem."
Podporovanie hazardu!
Tie reklamy sa mi páčia, ale...
Sokrates povedal,
že sláva patrí hrdinským činom.
Sláva patrí hrdinským činom.
No, vtedy to tak asi bolo,
nebol žiadny Hit Magazine ani Big Brother.
Naozaj ste museli niečo spraviť,
aby ste boli slávni.
Museli ste byť nejaký bádateľ
alebo vodca ľudu.
A v histórii to tak aj vždy bolo.
Pred 500 rokmi bol najslávnejším
človekom Leonardo Da Vinci,
vďaka všetkým obdivuhodným veciam,
ktoré spravil.
Bol to maliar, vynálezca...
Čo to? Prepáč, pokračuj.
Nemôžem sa baviť s jedným,
je to tu veľké.
Aj v omnoho menšej miestnosti
by som ťa ignoroval, ty pičus. Ticho!
Hej, Leonardo Da Vinci.
Naozaj ma to štve, keď ľudia hovoria,
"Leonardo Da Vinci
vynašiel helikoptéru."
"Nie..."
"Hej, pred 500 rokmi."
"Nie. On helikoptéru nevynašiel."
Spraviť si nejaký náčrtok a povedať,
že to bude lietať, to nie je žiadny vyná***.
Myslím, že sa ho vtedy všetci vypytovali,
"Ako presne by to lietalo?"
Sir Isaac Newton bol najslávnejší človek
vo svojej dobe vďaka všetkému, čo spravil.
Pohybové zákony.
Objavenie gravitácie.
Rozprával som sa s Karlom Pilkingtonom...
Je to taký iný druh génia.
Dostali sme sa k vede a on sa ma spýtal,
"Kto je z nich najlepší?"
"No, ja neviem, asi...
...Isaac Newton, otec modernej fyziky."
A on, "Čo také spravil?"
A ja, "Pohybové zákony.
Objavil gravitáciu."
A on, "Čo?"
"Objavil gravitáciu."
A Karl na to,
"To predsa nebol problém."
A ja, "Čo?"
"Veď sme nelietali."
A ja mu hovorím,
"Nie, počúvaj.
Jedného dňa sedel pod stromom
a na hlavu mu spadlo jablko."
A Karl povedal,
"Prečo nebol v práci?"
Minulý rok sme mohli vidieť
"Celebrity Love Island"
a Bianca Gascoigne povedala,
že jej celoživotný hrdina
je Calum Best.
A s Karlom a mojim ďalším kamarátom
Glynnom sme sa o tom raz rozprávali.
A Glynn povedal, "Calum Best?
Ten je slávny len preto, že bol slávny jeho otec."
A Karl na to,
"Ale to isté môžeš povedať aj o Ježišovi."
Má hlavu ako skurvený pomaranč.
Dnes sa môžete stať slávnym...
...vďaka čomukoľvek.
Môžete ísť do Big Brother
a stať sa slávnym.
Ale vďaka čomu?
No, Kinga...
Ona je slávna vďaka tomu,
že pred 56 kamerami národnej TV
si strčila vínovú fľašu do ***íny.
Čo na to povedali jej rodičia,
keď k nim na druhý deň prišli priatelia?
"Včera som videl tvoju Kingu v telke."
"Áno? Čo robila?"
"Robila sa s fľašou."
Nadia, prvý transexuál,
čo vyhral Big Brother.
Tento rekord asi nikto neprekoná.
A ona tam išla aj pre trochu
iné dôvody ako len kvôli sláve.
Chcela si niečo dokázať,
a nielen sebe ale aj celému svetu.
Narodila sa ako muž a chcela,
aby ľudia uverili, že je to skutočná žena.
A uverili. Pamätám si ako tam
v jednu noc nejakí chlapi hovorili,
"To je ale škaredá žena."
Videli asi jej veľké ruky.
Na to sa vždy vykašlú.
Môžete si dať spraviť všetko.
Všetko zmeniť.
Elektrolýzu, nechty, vlasy,
make-up, šaty.
Pri nákupoch v Tescu,
celý chlieb do ruky...
Zdravím.
Čo ti jebe.
Spravili ste to najťažšie!
Zožeňte si menšie ruky!
Je jedno odkiaľ,
napríklad zo Saudskej Arábie.
Možno budú divné, ale aspoň...
Alebo si zožeňte jednu
a počkajte si na toho,
kto kradne peňaženky
na Times Square...
"Mám ťa!"
Ľudia stále nosia hák.
Dnes už musí existovať aj niečo lepšie.
Jedine, ak utekáte z jednej lodi na druhú...
Musí existovať niečo lepšie než hák!
Prídete o ruku... bum, hák.
Môžete nosiť nákupy, to je všetko.
Je mi ľúto Kapitána Hooka...
(hook = hák)
Nemal by mať meno
na základe svojho postihnutia.
Určite mal iné priezvisko.
Ak by ste sa volali Hák,
a prišli by ste o ruku,
zmenili by ste si to na čokoľvek iné.
Je to príliš očividné.
"Voláme ho Kapitán Hák."
Veď to je urážka.
To je ako nazvať Stephena Hawkinga,
Doktor Kreslo.
Predstavte si prvú operáciu
zmeny pohlavia.
Nikto o tom nikdy nepremýšľal,
či to je vôbec možné.
Mali ste to, čo ste mali.
Hotovo.
A potom si raz niekto povedal...
"Chce to už zmenu."
Prišiel za doktorom,
- "Pán doktor."
- "Áno?"
"Mám nápad."
"Aký?"
"Dáme to preč, nie?
Odrežte ich, dajte mi tam mušličku."
"Čo?"
"Odrežte ich, dajte mi tam mušličku, prsia.
Čo je na tom? Čo si myslíte?"
A doktor, "Tak fajn."
A rok musíte žiť ako žena.
Nemôžete to meniť len tak...
...hala bala.
Musíte o tom popremýšľať
a potom sa vrátiť.
"Som si istý. Chcem to.
- Zmeníte ma na ženu?"
- "Hej."
- "Prsia?"
- "Hej."
"Skutočné prsia?"
"No, nebudete môcť kŕmiť..."
- "***ína?"
- "Hej."
- "Skutočná ***ína?"
- "No, nebude tam čapík."
- "Zmestí sa tam ***?"
- "Čo?"
- "Chcem v nej mať penisy." - "No, ja to len
spravím, nechcem vedieť, čo budete robiť."
"Nie, potrebujem poriadny starý ***."
"Ja to nechám na Vás.
Ja to iba spravím. Robte si s tým, čo chcete."
- "Ja proste zbožňujem penisy."
- "Ale nehovorte!
Ten Váš bude za chvíľu v koši,
tak si ho zoberte so sebou domov!"
Myslíte si, že si ho zobral?
Ja by som si ho vzal.
A dal ho pod podušku
pre Vtáčiu vílu.
Musí to mať nejakú hodnotu, nie?
Jednou z dôležitých vecí na sláve
je dobrá povesť.
Pre každého je veľmi dôležité, akú má povesť,
nech už čokoľvek robí, kdekoľvek býva...
...kedykoľvek v živote...
Človek spraví toľko obdivuhodných vecí
a niekto o ňom začne hrozné klebety.
Napríklad klebety
o Richardovi Gerovi.
Niekto raz povedal,
že si dáva pieskomilov do zadku.
Prečo by to robil?
Hral v "Pretty Woman".
Čo odišiel z placu a povedal si, "Julia Roberts
je pekná, ale radšej si dám pieskomilov do zadku"?
A keby to aj spravil,
tak ako by sme o tom vedeli my?
Nesnažil by sa to zatajiť?
Jednému novinárovi zašepkal,
"Nikomu to nehovorte,
ale rád si dávam
pieskomilov do zadku.
Nervózny."
Alebo predavač zo zverimexu
volal do novín,
- "Richard Gere sa tu zastavil."
- "A?"
"Kúpil si pieskomila."
"A?"
"Asi si ho vopchá do zadku.
Dostanem 100 libier?"
Samozrejme, že nič také nerobí.
Ja to viem.
Ale tieto veci si človek zapamätá.
A viem, že to je hlúposť.
Ale keby som prišiel k nemu na návštevu...
"Rád ťa vidím."
...a mal by tam pieskomila,
tak by mi to bilo do očí.
A on by to videl a spýtal sa,
"Čo?"
- "Nič. To je pieskomil."
- "Hej."
- "Domáce zvieratko."
- "Presne tak."
Ale keby išiel do kuchyne,
musel by som to skontrolovať.
- "Čaj?"
- "Áno, s mliekom a bez cukru."
Otvoril by som klietku...
Vybral ho.
Museli by ste si to preveriť.
To je jediná možnosť
ako to skontrolovať.
Čo môžu spraviť...
Je to dokonalý zločin. Naozaj.
Nemôžu vytočiť 112,
"Zase ma obchytáva".
Pamätáte si tie klebety
o Marcovi Almondovi?
Prišiel do nemocnice s bolesťami.
Vypláchli mu žalúdok.
Našli v ňom semeno od 10 ľudí.
Čo to bolo za doktora?
"Zajtra ti snáď už bude lepšie, Marc!
Tak sa na to pozrime.
Jedno, to je teda niečo..."
Kto počíta semeno zo žalúdka?
A aby to bolo dôveryhodnejšie,
tak povedali aj ako sa to stalo.
Vraj Marc fajčil námorníkov,
jedného za druhým.
Čo to bolo za námorníkov?
Vyšli z prístavu a povedali si,
"Musím si zatancovať!
Som na mori už 2 roky,
potrebujem ženu.
Nepotrebujem! Tu je Soft Cell. A je to!"
(skupina, v ktorej hral Marc Almond)
Ale ak ste slávni,
tak ste v novinách neustále.
Nikdy to nie je až také zlé.
Naposledy ma trochu naštvali
z The Sun, zavolali mi,
"Vieme, že ste si kúpili nový dom.
Prídeme Vás zajtra pozrieť."
- "Prečo?" - "Napíšeme o tom niečo pekné."
- "To ste už mohli spraviť. Nemuseli ste volať."
Potom som si pomyslel, že je to
dobré na udržanie vzťahov a tak.
"Ok, ale nehovorte, kde to je
a koľko stál."
Na druhý deň v novinách,
"Je v Hampsteade, stál 2,5 milióna"
To ma naozaj naštvalo,
lebo stál 3,5 milióna.
A keď si podáte žiadosť
o stavebné povolenie ako na bazén...
To je verejný záznam!
Nikto mi nič nepovedal,
iba sa to na druhý deň
objavilo v 2 novinách.
Aj keď obidve noviny mali rovnakú
nezaujímavú informáciu,
oni to roztiahli do úplne inej formy...
Prvé noviny napísali,
"Gervais vo vojne so susedmi."
Boja sa, že môj bazén bude tak veľký,
že sa Londýn prepadne pod zem.
Druhé noviny,
"Gervais oblieva susedov."
Oni ma zbožňujú.
A toto je príklad toho,
keď si musia niečo vymyslieť,
aby zaplnili miesto.
Toto je celkom pekné.
"Gervais zaplatil v septembri
za dom vyše 2 milióny.
Povedal, že sa tam usadil
so svojou 20-ročnou priateľkou."
To sedí dokonale, nie?
"Necháva svoj divoký
spôsob života za sebou."
Toto nemusíte vedieť, ale zvyčajne
som už o 18:00 v pyžame.
Prídem z práce, zapnem telku,
oblečiem si pyžamo.
Aj keď tam máme spoločnosť...
Môj dom, moje pravidlá.
Do pyžama...
Ak tam máme príbuzných, Jane mi hovorí,
"Nedávaj si to s dierou!" To jej stačí.
Posledné, čo chcete je, aby vás
uvidela svokra v predklone
a povedala, "On má nádor!".
Ale pyžamo nebudete vyhadzovať,
je také pohodlné a mäkké.
Človeku padne presne na mieru.
Nikto neuvidí...
Ja som vlastne vynašiel hru
so starým pyžamom, ktoré má dieru.
Nosíte ho
a zrazu sa tam objaví malá diera,
0,5 cm diera,
a keď chlap pozerá telku,
tak sa tam trochu škriabe.
Je to také príjemné...
Myslím, že to je antropologické.
Šimpanzy to robia.
Nie mne, sebe.
Nebolo by to dobré,
nemajú protichodný palec...
Nikdy by som neskúšal, aby mi šimpanz
vyhonil, takže si to zapíšte za uši!
A zistil som,
že ak vytiahnem kúsok kože...
Možno kúsok z gulí
alebo kúsok z predkožky...
Môžete vytiahnuť len 1 cm
a potom sa musí hádať...
Nazval som to
"Nechutný Jim Jam"
Vytiahnete iba 1 cm.
Otočíte sa k priateľke,
"Nechutný Jim Jam!
Vták alebo guľa?"
Možno som génius.
Asi to predám do Waddingtons.
(firma vyrábajúca spoločenské hry)
Predstavte si obrázok na krabici.
A celá rodina... starý otec,
"Vták alebo guľa?"
Stará mama na to...
Vlastne starý otec
by to mohol naozaj vytiahnuť...
Ticho! Doma to budete hrať.
"Nechutný Jim Jam!
Vták alebo guľa?"
Problém s klebetami a chýrmi je,
že ak to je napísané,
tak tomu môže niekto uveriť.
Môže to byť najnepravdepodobnejšia,
nemožná, nelogická, vymyslená hovadina...
...a ak to je vytlačené,
tak tomu niekto uverí.
Napríklad Biblia.
Starý zákon, ten je môj obľúbený,
naozaj zaujímavé čítanie.
Páči sa mi tam ten Boh.
Tam je lepší.
V Novom zákone je taký ľahkovážny.
Ako moderný rodič.
"Nastav druhé líce."
Boh v Starom zákone
je ako otec z 50. rokov.
Zoberie si opasok,
"Čo si kurva...?
Veď kurva poznáš pravidlá!
Hovoril som ti...
Teraz si ma nasral, ty sráč!
Potopa!
Na teba mor! Choď do piče...
Čo si spravil ty?
To nie je až také zlé.
M. E."
Ja som ateista od 8 či 9 rokov.
A keď som chodil na strednú školu,
(v Anglicku 11-16 rokov)
zaujala ma teória evolúcie,
veľký tresk,
uhlíková metóda C14,
a fakt, že Zem je stará 4 miliardy rokov.
Chudák, môj učiteľ náboženstva.
Znepríjemňoval som mu život.
A pri pohľade späť,
bol to trochu hlupák.
Bol jeden z tých, čo si myslia,
"Kurva, radšej si nebudem vytvárať problémy."
Prišiel do školy na motorke
a celý deň hral stolný tenis s debilmi.
Mňa nenávidel, pretože som bol múdry
a nezožral som mu žiadne hovadiny.
Takže, keď povedal niečo ako,
"A Boh vytvoril Zem za 6 dní
a je stará 5 000 rokov."
"Nie, nie je!
Je stará 4 miliardy rokov."
- "Ako to mohol spraviť?"
- "Boh môže robiť čokoľvek."
"Prečo to spravil za 6 dní? Prečo nie za 5?
Trochu ho popoženieme..."
A hovoril veci, ako že Boh robí všetko.
Všetko vytvoril. Všetko, čo sa stane, on chce,
aby sa stalo. A všetko, čo robí, je dobré.
To samozrejme tiež nie je pravda.
"Prečo umierajú novorodenci?
Sú nevinní.
Prečo sa niekto narodí v chudobe?"
A on povedal,
"Božie cesty sú nevyspytateľné."
To je teologický ekvivalent na,
"Pozri sa tam!"
To nie je odpoveď.
Na súde prisaháme na Bibliu,
a keby vám sudca povedal,
"Hovoríte, že ste boli v noci doma, ale my sme
našli na mieste činu Vašu DNA. Ako to vysvetlíte?"
A vy by ste povedali,
"Moje cesty sú nevyspytateľné.
Dobrú noc." Nepomohlo by to!
Takýto hlúpy bol ten učiteľ.
Deti sa ho pýtali,
"Prečo prisaháme na súde na Bibliu?"
Očividne, odpoveď by mala byť,
že ak človek verí v Boha a že ho sleduje,
potom by sa človek cítil vinný,
čiže nebude klamať.
Zatiaľ čo on vymyslel toto,
"Všetky zákony sveta
sú spomenuté v Biblii."
"Nie, nie sú!"
"Ale áno. Všetky zákony sveta
sú spomenuté niekde v Biblii."
"Aj filmové pirátstvo? Ty deb...!"
Jeden kritik, ktorý viem,
že je pobožný, povedal,
"Gervais spochybnil Bibliu.
To je príliš ľahké..."
To by ale nemalo byť!
Ak tomu veríte a podľa vás to je seriózna vec,
tak by to nemalo byť ľahké spochybniť.
Nemôžete spraviť to isté
s učebnicou matematiky.
Nemôžete povedať,
"Pozri sa na toto.
Najkratšia vzdialenosť medzi
dvoma bodmi je rovná čiara.
To napísal aký pičus?"
Povedal,
"Boh je všadeprítomný.
Je všetko.
Je doslova rozložený po celom vesmíre."
A prišiel som na hodinu pripravený.
Myslel som si, že zostane bez slov.
Prišiel som tam ako frajer a povedal,
"Je Boh prítomný aj vo vákuu?
Vedecky bolo dokázané, že tam nie je nič."
A on na to, "Hej."
Hotovo. To je všetko!
Ako môžem vyhrať?
Tak som začal hovoriť,
"Je v mojom zadku?
Je vo Vašom zadku?"
Inteligentné argumenty nefungovali.
"Je v zadkoch nás všetkých?"
Vrátane zadku Richarda Gera,
tam musí byť plno.
Nový zákon je založený na tom,
že Ježiš je poloboh,
ktorý sa narodil z panny.
A pamätám si na jednu historku o tom,
ako sa pýtal Jozef nepríjemné
otázky o Máriinom tehotenstve.
"Si tehotná?"
- "Nebola si s...?"
- "V žiadnom prípade."
"Tak ako sa to teda stalo?"
"Sú dve možnosti.
1.
Už viem. Pamätáš si,
keď som prala v Galilejskom mori?
Svätená voda sa mi dostala do...
Nie?
A čo ak to dieťa
je poloboh?"
A všetci na to povedali,
"Ok, môže byť."
Ale každý má právo na svoj názor.
A ak veríte v Boha,
tak sa mýlite.
Každý má právo na svoj názor.
Keď je človek slávny, tak je to inak.
Každý vám povie svoj názor.
Ani sa nespýtate,
ale oni vám to povedia aj tak.
V 99% prípadoch je to
len samá chvála,
ale pred pár týždňami
som písal so Stevom Merchantom
a mali sme prestávku na obed.
Išli sme si kúpiť sendvič
v centre Londýna.
Ja som si kúpil sendvič a čakal som
vonku, Steve bol ešte vnútri.
Zjednával cenu.
A tváril som sa,
že píšem správu na mobile.
Ľudia chodili okolo...
Všetko bolo fajn, hovorili si,
"To je ten chlap z The Office."
"Ako sa volá?"
"Hej, je to on..."
"Robíš si srandu?"
(hláška zo seriálu "Extras")
Akurát jeden chlap robil toto...
Ja som bol tu.
Hovoril som si, "Kamoš,
toto nie je telka, ja ťa vidím tiež."
A rozhodol sa prísť ku mne,
ale chcel mi dať vedieť,
že ho neohromujem len preto,
že som bol v telke.
Chcel byť taký odmeraný.
Takže prešiel z Pána Magooa
na toto...
"Máš sa, kamoš?"
"Hej..."
"Dáš mi podpis?"
"Hej, pre koho to je?"
"Daj tam Johnnymu."
"Johnnymu, všetko najlepšie,
Ricky Gervais. - Čau."
- "Extras bolo super."
- "Díky."
"Office bola sračka!"
Ja som sa nepýtal!
Povedal niečo dobré aj zlé.
To je život.
Ja ho nepoznám,
takže mu to nemôžem vrátiť.
"Máš pekné topánky.
Ale v tých okuliaroch
vyzeráš ako jebko."
A naozaj tak vyzeral.
A bol menší než ja.
Ja som si o autogram nikdy nežiadal.
Pamätám si, keď som pracoval
v Únii študentov.
Bola tam kráľovská návšteva.
Prišla princezná Anna.
Vedel som, že sa to stane
a mal som absolútnu pravdu.
Ja a ďalších 6 manažérov
sme sa s ňou mali stretnúť.
Prišla dovnútra a povedala,
- "Ako sa voláš?"
- "Ricky Gervais."
"Čo robíš?"
"Som manažér podujatí."
"Dobre."
- "Ako sa voláš?"
- "David."
"Čo robíš?"
"Som manažér dopravy."
"Dobre."
Na koniec rady a von.
A celý deň si všetky ženy v kancelárii hovorili,
"Príde princezná! Čo spravíte? Čo sa stane?"
Čo najlepšie sa mohlo stať?
Príde a povie,
- "Ako sa voláš?"
- "Ricky Gervais."
- "Čo robíš?"
- "Som manažér podujatí."
"To je kurva husté.
Chceš zámok?"
Môj otec bol celý život robotník.
A okolo roku 1976
pracoval na veľkej stavbe.
Stavali sídlo pre americkú spoločnosť
Metal Box, ktorá prišla do Anglicka.
A v oblasti Readingu a Berkshiru
to bola veľká udalosť,
pretože to malo vytvoriť prácu
pre približne 3 500 ľudí.
Takže na slávnostné otvorenie
mala prísť samotná kráľovná.
Takže tam bola kontrola, či tam
vôbec kráľovná môže prísť a tak.
Otec mi hovoril, že museli postaviť
nový samostatný záchod,
ktorý mohla použiť iba kráľovná.
A vyšlo ich to na 10 000 libier.
Po započítaní inflácie
by to dnes vyšlo na 80 000 libier.
Takže príde deň D, otec ide do práce,
prebehne návšteva...
...príde domov z práce
a ja sa ho pýtam,
"Tak ako to išlo?"
A on na to,
"Ani ho nepoužila..."
Chápete?
Predstavte si robotníkov ako hovoria,
"Ide na záchod!"
A ona, "Ideme preč."
"Nie! Kráľovná!
Záchod.
Rýchlo sa vyserte!"
Skutočná sláva.
Najznámejšia tvár na svete,
Anglická kráľovná.
Musí to byť hrozné.
Už len veci ako tamto,
verejné záchody.
Ja by som nešiel. Zadržal by som to
na celý deň. Nenávidím verejné záchody.
Je to najhoršie miesto na svete.
A nemyslím len tie
v centre mesta v podzemí,
kde musíte prejsť
okolo pedofilov a tulákov.
Môžete byť v naozaj peknom bare,
zamatové kreslá, olejomaľby,
biele víno, Vivaldi na jukeboxe,
dobrý rozhovor, "Samozrejme, Kierkegaard
bol génius. Len si odskočím na záchod."
Do piče...
Všetko pomočené.
Kto to spravil?
Celý cm moču.
To nemôže byť od kvapiek,
to by trvalo tisíce rokov.
Niekto tam musel prísť a povedať si,
"Jebem na to..."
A tak ste tam a hovoríte si,
"Bože môj, cm moču.
Kašlať na topánky,
len nech sa to nedostane na ponožky.
Nemôžem mať ponožky od moču iných ľudí..."
To je koniec večere.
A tak sa snažíte držať si nohavice.
"A čo je toto?
Ako to spláchnem bez reťaze?
Musím sa postaviť na..."
Kto kradne zámky?
Kto kradne zámky z kabínok?
Kto je tak zúfalý,
že tam príde so skrutkovačom?
"Jedného dňa si postavím vlastný záchod.
Toto mi ušetrí 1 libru."
Zámok je malý.
Ako ale ukradnú záchodovú dosku?
Nikto sa ho ani nespýta,
či s tou záchodovou doskou prišiel?
Takže ste v tejto pekelnej diere,
všade samý moč,
držíte si nohavice *** zemou,
držíte dvere...
Nemáte dosť rúk!
"Bože môj!"
Ale vždy tam je nejaký toaletný papier.
Väčšinou je zastrčený v diere.
Kto vytvára tie diery?
Niekto bol tak zúfalý,
že to vyhryzal zubami...
Kto to vlastne vynašiel?
Koho napadlo,
"Milujem penisy, neznášam tváre.
Spravím dieru
a sadnem si. Budem čakať
až kým tam niekto strčí svojho vtáka..."
A aj sa tak stalo!
Ako to vlastne začalo?!
Ako to vôbec niekoho napadlo?
Alebo tam len tak niekto prišiel,
išiel na záchod,
"Je tu diera.
Asi pre môjho vtáka, nie?
Je to tak!"
Neviem, ako tieto veci začínajú!
S týmto týpkom som chodil do školy.
Bol to debil. Nie, vážne.
Už som o ňom hovoril,
volá sa David Beasley, to on povedal,
že ak vás chytia kanibali...
Keď vás varia v hrnci,
tak vám ukazujú pornografické obrázky,
takže máte erekciu
a oni majú viac mäsa na zjedenie.
Ale tiež mi povedal jednu vtipnú historku.
V jeho štvrti sa stal škandál.
Nejaký starší chalan,
ktorý býval len o pár dverí vedľa,
mal problémy kvôli neslušnému chovaniu.
Bol to gay.
Išiel na verejné záchody
pri Cemetery Junction,
čo je oblasť Readingu.
A išiel do kabínky. Bola tam diera.
A čakal, ľudia chodili a ochádzali.
Čakal celú večnosť,
kým prišiel niekto, čo to pozná.
Vták do diery...
On ho chytil.
Potom už človek nemôže ujsť.
Aspoň si myslím,
nikdy som to neskúšal.
Vyfajčil ho.
Čo ste si mysleli, že s ním spraví?
Zahrá na ňom "London's Burning"?
"Nejaká veľká dentálna niť."
Samozrejme, že ho...
Vyfajčil ho.
A keď obaja vyšli von,
bol to jeho otec.
Všetok Colgate na svete by nepomohol, že?
Kto z nich o tom kecal po meste?
- "Ahoj, zlato. Som doma!"
- "Mal si dobrý deň?"
"Hej, videl som Tobyho."
- "Ako sa mu darí?"
- "Celkom dobre."
V administratívnej budove
Únii študentov, kde som pracoval,
boli nechutné záchody
na druhom poschodí.
Vošli ste tam
a tam dvaja chlapi takto...
Neviem, čo tam robili.
Ale my sme sa to rozhodli
ako manažment vyčistiť.
Dali sme tam dve dievčatá na dozor,
aby nikto nič netušil.
Premaľovali sme grafiti.
A asi na jeden deň
to boli nádherné záchody.
Potom sa tam nasťahovala nová skupina.
A pamätám si, že tam bolo toto grafiti
cez celú nádhernú bielu stenu.
Predstavte si, že tam niekto prišiel
a napísal toto,
"Pojebem tvoju manželku
a ty sa na to budeš pozerať.
Máš záujem?"
Nie!
"Pojebem tvoju manželku a ty sa na to
budeš pozerať. Máš záujem?"
A pod tým telefónne číslo.
Neviem, či o to mal niekto záujem.
Ale rád by som to videl v Dragon's Den.
(relácia o obchodných nápadoch)
To by bola skvelá epizóda, nie?
Ten malý plešatý divný moderátor,
ktorý žije na prízemí hovorí,
"Náš ďalší súťažiaci
potrebuje 4 libry na fixky.
Nezabudnite, že musí dostať
najvyšší počet bodov."
Duncan Bannatyne,
"V čom presne chceš podnikať?"
- "Ste ženatý?"
- "Hej."
- "Má Vaša žena rád sex?"
- "Hej."
- "Baví Vás pozerať sa na veci?"
- "Hej."
Len aby ste vedeli, čo na to hovorím ja.
Nemám záujem!
Poviem ešte jednu vec,
predtým než odídem.
Nebojte sa! Týka sa to záchodu.
Keď sme sa pred 20 rokmi s priateľkou
nasťahovali do nášho prvého bytu...
Bolo to hrozné miesto.
Bolo to v King's Cross. Hrozná štvrť.
Schátralá ulica aj budova.
Na tie podmienky to bolo pridrahé,
ale nič lepšie sme si dovoliť nemohli.
Bola to len jedna miestnosť
s takou malou akoby kuchyňkou.
Takže sme sa tam rozhodli
preniesť posteľ.
Bolo tam miesto len na jednu posteľ.
Takže v noci sme spali
na takomto priestore.
Posteľ sa tam zmestila presne na milimeter,
musel som ju natlačiť až na stenu,
aby sa dali otvoriť dvere.
A z postele som mohol otvoriť chladničku.
Chladnička, sporák, drez.
Žiadny záchod.
Mali sme tam spoločný záchod,
ktorý bol dve poschodia pod nami.
Tak čo spraviť v noci,
keď sa ti chce ísť na malú?
Dáš si nohavice a ideš von,
alebo ideš do drezu.
To druhé.
A pamätám si ako mi pred 20 rokmi
Jane v ospalom stave hovorí,
"Aspoň najskôr vyber riady."
Nevybral som ich. Len som ich nadvihol
a pustil to rovno do odpadu.
Boli ste fantastickí! Ďakujem.
Ďakujem.
Ďakujem.
Ďakujem.
V žiadnej inej profesii
človeka nežiadajú o prídavok, že?
Stavbár si odrobí svoju prácu
a nevolajú na neho, "Vráť sa!"
- "Čo?" - "Vráť sa!"
- "Čo? Tak dobre."
"Fajn, že som kúsok vynechal."
Hovoril som o klebetách a chýroch.
Ja sa do toho nezapájam.
Keď niečo čítam, tak si poviem,
"To je zaujímavé.
Možno to je pravda."
Nikdy to nešírim ďalej.
Ale...
...tohto som bol svedkom,
takže si myslím,
že sa o to s vami môžem podeliť.
V minulom roku som išiel s priateľkou
na finálovú šestku "The X Factor".
Je to v štúdiu vo Wembley.
Prišli sme tam. Uvítal nás
taký chlap so slúchadlami.
"Ahoj, Ricky! Vďaka, že si prišiel.
Vo vnútri sú ďalšie celebrity."
"Do piče...
- Môžeme ísť úplne dozadu?"
- "Hej, jasné."
Išli sme dozadu,
kde boli aj ďalšie celebrity.
Bolo to fajn. Boli sme úplne vzadu.
Moja priateľka, ja...
Asi o meter ďalej
Chris Tarrant a jeho dcéra.
Pred nimi šéfkuchár Aldo Zilli,
a jeho žena.
Keď to začne, tak sa postavíte
a tlieskate a to je všetko.
Neviem, či Chris a Aldo
sa stretli už aj predtým,
ale vyvádzali ako šialení.
Naozaj.
Aldo sa stále obzeral
Chris ho stále rozosmieval,
potom sa smiali obaja,
vstali a tancovali.
Chris mal svoju obľúbenú bundu
a vyhrnul si rukávy.
Ben zahral Joea Cockera.
A Chris tam robil hlúposti
a Aldo sa obzeral a smial sa.
Boli úžasní...
A je to naozaj naživo,
takže počas reklamy sa nerobí nič.
Porotcom spravia make-up,
hlavne Simonovi.
Sú tam nejakí zabávači pre publikum.
Neviem, asi to je každý týždeň,
ale jeden sa pýtal ľudí,
či majú nejakú otázku na porotcov.
"Malé dievčatko tam na kraji,
- Koľko máš rokov?"
- "7."
- "Ako sa voláš?"
- "Sarah."
- "Koho sa budeš pýtať?"
- "Simona.
- Simon, prečo fajčíš?"
- "Dobrá otázka. Simon, prečo fajčíš?"
Ľudia začali hulákať,
"Prečo fajčíš?"
A Simon povedal,
"Fajčenie je pre teba dobré, zlatko."
A všetci začali...
A späť, 3, 2, 1.
Ďalšia prestávka.
"Tá dáma ***,
- Ako sa voláš?"
- "Emma."
- "Odkiaľ si?"
- "Z Essexu."
"Akú máš otázku?"
"Simon, vezmeš si ma?"
A Simon povedal,
"Prečo nie?"
Ako išiel naspäť, tak ho Louis Walsh
poklepal po ruke a niečo mu ukázal.
A on povedal,
"Chris Tarrant má otázku."
A späť, 3, 2, 1.
A s priateľkou sme sa na seba pozreli,
"Super!
Ešte pred šou sa Chris Tarrant
a Louis Walsh dohodli.
Chris sa opýta otázku.
Bude to nepríjemná otázka pre porotcov.
Porotcom sa to bude páčiť,
publiku sa to bude páčiť.
Roznesie sa to do ulíc a bude späť."
Takže...
Tretia prestávka.
Hovorí,
"Chris Tarrant, dámy a páni!"
Publikum...
Bolo to hlasnejšie,
nemôžem napodobniť tisíc ľudí.
Chris povedal,
"Táto otázka je pre Sharon Osbourne.
Si očividne vydatá za veľmi
inteligentného muža, Ozzyho..."
Ďalej sa nedostane...
Sharon si myslí, že si robí srandu.
A tak spraví toto...
Ľudia pozerajú.
"Si očividne vydatá za veľmi
inteligentného muža..."
Sharon sa na neho pozrie a povie,
"Choď do piče, Tarrant!"
A všetci, "Čo?"
A Chris,
"Nie, počúvaj..."
"Niet divu,
že ťa opustila žena, ty pičus."
Ja som sa tváril takto.
Deti sa pozerali na mamu,
"Čo to...?"
"Znamená to hlupáčik."
- "Naozaj? Môžem to..."
- "Nie, nehovor to."
A Louis jej hovorí,
"Sharon, nie, ne..."
"Jebem na neho..."
Jedna ***ávka za druhou.
Tam a späť.
Myslím, že to bol Louisov nápad,
lebo hovoril,
"Je mi to ľúto!"
Bola ako Boh zo Starého zákona.
Chris povedal, "Počúvaj!
Tvojho manžela poznám 25 rokov!
Nerobím si z teba srandu, do čerta!"
A späť, 3, 2, 1.
Začína posledný výstup,
všetci sa postavia,
okrem Chrisa, ktorý vyzerá takto.
"Čo sa to stalo?
Práve ma zotrela,
bol som ponížený.
Radšej si stiahnem rukávy."
A to je koniec toho programu.
A všetci idú na ITV2
s Benom Shephardom
pred oznámením výsledkov.
Chris tam bol pozvaný,
ale mysľou je trochu inde.
Každý tam o tom hovoril.
"Čo sa to stalo?
Robil si z nej srandu?
Začal to on alebo to ona nepochopila?
O čo tam išlo? Čo z toho bude?"
Vrátili sa na oznámenie výsledkov.
4 voľné miesta.
30 sekúnd pred začiatkom
tam všetci prišli a sadli si.
Všetci sa postavia okrem Chrisa,
ktorý stále vyzerá takto.
A jeho dcéra takto.
Prvá prestávka,
Sharon Osbourne si zoberie mikrofón
a hovorí,
"Chcela by som sa ospravedlniť
všetkým mamičkám a detičkám v publiku
za môj hrozný slovník.
Ale keď niekto útočí
na našich milovaných,
sme ako levice, všakže?"
A všetci jej začnú tlieskať!
A Chris na to,
"Toto je hovadina!"
Nikomu to nehovorte.
Ste fantastickí, ako som povedal,
je skvelé byť v Londýne.
Regionálne turné som ukončil
vystúpením v Edinburgh Castle.
Bál som sa toho, lebo tam bolo
8 000 ľudí, a ľudia hovorili,
"Na Festival Fringe by si nemal chodiť."
Myslel som si, že budem mať zlé recenzie.
Ale boli všetky skvelé, okrem jednej.
Od Kate Copstick
som dostal 3 hviezdičky.
Nemyslela si, že som bol dobrý.
A tá vie, čo je dobré. Vystupovala
s The Chuckle Brothers.
Je to vážne ako dýka do srdca,
keď človeka ohovára takáto komická ikona.
Hlavne preto, že vyzerá
ako Syd Little v ženských šatách.
Bál som sa týchto vystúpení,
"Bože, idem do Londýna."
A po prvom dni boli všetky recenzie skvelé.
A jedny noviny napísali, "Komik,
o ktorom sa hovorí najviac za celú dekádu!"
Bol som polichotený. Pomyslel som si,
"Komik, o ktorom sa hovorí
najviac za celú dekádu!
To nemôže byť pravda."
Premýšľal som...
"Som na druhom mieste."
Ak nájdu v mojom bazéne mŕtveho chlapa
s nohou zo stoličky zastrčenou v zadku,
tak možno budem...
(viz. Michael Barrymore a mŕtvy Stuart Lubbock)
Dovtedy budem rád aj za druhé miesto.
To nie je eufemizmus.
Regionálne turné som začal
aj ukončil v Škótsku.
A prvé vystúpenie som spravil v januári.
Bolo to v Glasgowe.
V Glasgowe som mal vždy veľký kapitál.
Nemal som to vyťahovať.
Prišli a chceli to celé zničiť.
Takým staromódnym spôsobom.
Ako Frankenstein.
"Dostaňte ho!"
*** Frankensteinom som si vždy predstavoval
ekvivalent miestneho pedofila z 19. storočia.
Spomínate si na tú plagátovú
kampaň spred pár rokov?
Boli tam fotky všetkých známych pedofilov.
"Tamtoho poznáš?"
"Áno, poznám!
Všetci sú pedofili!"
- "Tamten v parku..."
- "Ten v parku pracuje."
"Je to pedofil!"
A došlo to až k tomu,
že v Portsmouthe
naštvaný dav
podpálil dom detského lekára.
A povedali, že tam mal plaketu.
Pedofil si vyvesí plaketu?
"Detská starostlivosť,
založené v roku 1979."
Kamoš mi povedal, že som nemal začínať
turné v Škótsku, lebo tam neznášajú Angličanov.
Povedal som,
"Ale... To je klišé."
A on, "Je to pravda.
A takisto sú tam všetci alkoholici."
Povedal som, "Hovadina!
Mnohí sú už aj narkomani!"
Boli ste fantastickí!
Ďakujem!
Ďakujem!