Tip:
Highlight text to annotate it
X
Tak dobrý deň.
V prvom rade ďakujem za pozvanie
na túto veľmi inšpiratívnu, inšpirujúcu konferenciu.
Všeobecne, otázka vzťahu rastlín a rádioaktivity
je tu minimálne od začiatku 20. storočia,
keď Maria Curie-Skłodowska objavila rádioaktivitu
a udalosti za posledných 30 rokov
nám dávajú určitú možnosť spoznať tento vzťah bližšie
a taktiež nám dali určité neočakávané vedomosti.
Tak pozná niekto tento obrázok, ktorý je za mnou?
Vy ste určite nedávali pozor v škole.
Ale možno sa to ani v škole neukazovalo.
Takže to je v roku 1986,
26. apríla sa stala jadrová havária v Černobyľskej jadrovej elektrárni
a v dôsledku toho je v súčasnosti 40% Európy kontaminovaných
céziom 137, to je rádioaktívny prvok,
do úrovne 4000 Bq/m2.
Vlastne tieto čísla vám určite nič nehovoria.
Tak čo to znamená 4000 Bq/m2?
Je to veľa alebo málo? Čo myslíte?
Je to veľa alebo málo?
Dobre. Tak uvidíme, dobre?
Napríklad vieme, že prirodzená rádioaktivita
orných pôd, lebo všetko je rádioaktívne,
toto je rádioaktívne,
aj ten fotoaparát je rádioaktívny s tým veľkým objektívom.
Presne ten! Áno.
A možno, že ešte aj nejaké iné fotoaparáty sú rádioaktívne.
Asi všetky.
(smiech)
(potlesk)
Ďakujem, ďakujem...
Tak prirodzená rádioaktivita pôdy môže byť až 1000Bq/kg
a dokonca, ak máte radi umelé hnojivá,
tak kilogram superfosfátového hnojiva
môže mať rádioaktivitu až 5000Bq.
Takže 4000Bq, aj keď väčšina Európy je tým kontaminovaná,
nie je nejako obzvlášť veľká rádioaktivita.
Tak vráťme sa naspäť k Černobyľu.
Asi 1 až 2 roky po havárii sa tam objavili rôzne anomálie.
Viete, ako niekedy počujete.
Rádioaktivita- máme teraz veľkých potkanov, viete, takýchto.
Alebo psi s dvoma hlavami...
Tak takéto niečo sa tam objavilo.
Tu môžete vidieť, na strome vyrástol jeden takýto útvar,
ktorý dokonca nazvali "Witches broom" (čarodejnícka metla)
Takže môžeme povedať,
že rádioaktivita sa rovná nebezpečiu.
Súhlasíte?
Ale ja vám teraz v krátkosti, počas týchto zopár minút, ukážem,
že to síce platí, ale nie vždy.
Čo je veľmi zaujímavé, je, keď sa vrátime späť k Černobyľu,
že v súčasnosti, 25 rokov od havárie,
je všetko naspäť v normále.
Tu môžete vidieť krajinku a všetko vyzerá úplne perfektne,
až na to,
že je tam signifikantná kontaminácia rádioaktívnymi izotopmi.
Takže vlastne tieto rastlinky veľmi šťastne rastú v rádioaktivite.
Teraz otázka je: Ako je to možné?
Čo myslíte?
Tak to by som aj ja rád vedel ako je to možné.
Aby sme to trošku vyskúmali,
keďže my vedci radi skúmame rôzne veci,
nebudem zachádzať do detailov,
ale tak konkrétne:
My sme založili 2 pokusné políčka v Černobyľskej oblasti,
tu môžete vidieť mapku.
Tá veľká značka tam značí Černobyľskú jadrovú elektráreň.
A my sme založili jedno políčko v nerádioaktívnej oblasti
priamo v meste Černobyľ,
čiže tá oblasť bola dekontaminovaná
a má radiáciu tých 1400Bq.
Iba pripomínam, že kilogram superfosfátového hnojiva
môže mať až 5000Bq.
Takže keď nemusíte hnojiť ani nehnojte...
teda môžete hnojiť napríklad maštaľným hnojom...
to neviem akú má rádioaktivitu.
(smiech)
No a druhé políčko sme založili v rádioaktívnej oblasti,
asi 5km od Černobyľskej jadrovej elektrárne
a má asi 20x väčšiu rádioaktivitu.
Tak tu je vstup do nášho rádioaktívneho políčka.
Vidíte, sú tam všetky potrebné značky.
Tento výskum sa robí v spolupráci s ukrajinskými kolegami
My sme tam zasadili rastlinky a po roku sme ich zozbierali
potom znova zasadili, znova ich zozbierame
a tak to už máme teraz, myslím 4-tú generáciu.
A tu je konkrétne obrázok sóje,
ktorá sa zozbierala 1-vý rok.
Môžete vidieť, že semiačka,
ktoré boli pestované v rádioaktivite sú menšie troška
vyzerajú inak, že?
Ale keď sa už pozriete na ľan,
tak tam nevidíte nejaké veľké rozdiely.
No a my tieto semiačka zoberieme
a analyzujeme ich na proteíny.
Ale určite vás zaujíma rádioaktivita semienok, že?
Tak to je presne tento obrázok.
A tu môžete vidieť...(smiech)
že sója obsahuje trošku viacej rádioaktivity ako ľan,
ale nie veľmi veľa - 21Bq/g,
takže ľan obsahuje menej rádioaktivity.
Takže sú ***á vôbec nebezpečné?
Rastliny, ktoré rastú v rádioaktivite, ako veľmi sú nebezpečné?
Sú nebezpečné?
Tak najprv si musíme povedať,
že rádioaktivita je všade okolo nás,
ako som už uviedol názorný príklad s fotoaparátom
alebo napríklad, čo si ešte vyberiem,
tak môže to byť napríklad:
Liter olivového oleja má 182 Bq,
dokonca liter mlieka 52 Bq
a tu je dobrá správa pre pivárov,
pivo má len 14 Bq/L, ale... (smiech, potlesk)
ale prosím vás,
deťom nedávajte pivo na raňajky namiesto mlieka.
A tu je zasa zlá správa pre kávičkárov,
kilogram kávy môže mať až 1000 Bq.
Takže naše ***á zozbierané z Černobyľu majú 21 300Bq/kg u sóje
a ľan iba 1630.
Tak touto ***ýzou proteínov môžeme zistiť rôzne veci-
rôzne vedecké veci.
Tu vidíte jednu vedeckú schému, ktorá nám hovorí
aké proteíny sa akumulujú v rastlinách, ktoré rastú v rádioaktivite,
oproti tým, čo nerastú v rádioaktivite.
Môžete vidieť - naľavo je sója, napravo ľan.
Čiže, aby som to preložil do ľudskej reči,
tak vlastne predpokladáme, že rastliny sa adaptujú na rádioaktivitu tým,
že menia produkciu viacerých proteínov.
Tieto proteíny pomáhajú napríklad rastline
chrániť sa voči radiačným poškodeniam
a zároveň prispôsobia prebiehajúce biochemické procesy
novým podmienkam.
Takže, prečo je tento výskum dôležitý?
Preto, lebo jadrové nehody sa z času na čas stanú.
Bol tu Černobyľ v r.1986
a potom sme si všetci mysleli, že sa to už nemôže opakovať.
A čo sme tu nemali tento rok?
Mali sme tu Fukušimu.
A hrdí Japonci museli veľmi potupne priznať,
že áno, stalo sa to aj nám, v tej našej perfektnej krajine.
Ja som tam žil 3 roky.
A milujem Japonsko, potom aj japonské...
Takže ak budeme ...
(smiech)...(potlesk)
...moment...
Nedomýšľajte si, chcel som povedať japonské jedlo, viete...
čo varíme aj teraz doma, tak by som ...
Tak to už dokončíme, dobre?
(smiech)...(potlesk)
Toto je fantastická konferencia.
Budúci týždeň mám prednášku na vedeckej konferencii v Dijone,
tak tam by som si to nemohol dovoliť takto, viete,
ale tuná si to aspoň užívam. Dúfam, že sa nehneváte.
A však, prečítajte si...
(hurónsky smiech)...(potlesk)
Dobre...
(potlesk)
...tak ďakujem.
Tak bolo mi potešením.
(smiech a potlesk)