Tip:
Highlight text to annotate it
X
Ak ste sledovali predchádzajúcu kapitolu o dlhu,
možno budete zvedaví,
či je množstvo našich úspor a našich aktív dostatočne veľké,
aby sa naša úroveň dlhu dala zvládnuť.
V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať aktívam.
V tejto kapitole Vám poskytnem dôkazy,
že USA zlyhali v šetrení peňazí na prakticky všetkých úrovniach spoločnosti
a vyslovím tvrdenie, že vláda Spojených štátov je insolventná.
Použijem presne tento termín.
Zatiaľ čo bankrot je právny proces, ktorý nastane vtedy, keď príjmy
nedokážu naďalej pokrývať dané záväzky,
insolventnosť nastáva, ak množstvo pasív prekročí množstvo aktív
a je to prvý krok na ceste k bankrotu.
Účelom tejto série je poskytnúť Vám základný kontext a informácie, ktoré potrebujete,
aby ste mohli zvážiť pravdepodobnosti a riziká,
ktorým naša ekonomika bude čeliť v nasledujúcich rokoch.
Môj názor už poznáte, podľa mňa bude najbližších 20 rokov
podstatne odlišných ako posledných uplynulých 20 rokov,
a na doloženie tohto tvrdenia
Vás prevediem informáciami zo 6 oblastí:
Dlh, Úspory, Aktíva,
Demografia, Vrchol ťažby ropy a Klimatické zmeny.
Každá z týchto oblastí je veľkou ekonomickou výzvou,
ale kombinácia dvoch alebo viacerých naraz... nuž,
zvážte túto možnosť sami.
Toto je graf miery osobných úspor od roku 1959.
Miera osobných úspor je rozdiel
medzi príjmom a výdavkami občanov USA vyjadrený počtom percent.
Napríklad miera 10% naznačuje, že z každého zarobeného dolára
bolo 10 centov ušetrených, nie minutých.
Dlhodobý historický priemer
občanov USA v období od roku 1959 do 1985 bol 9,2%.
Pre porovnanie, v Európe je priemer 10%
a v Číne ohromných 30% príjmov tvoria úspory.
Úspory sú pre nás, jednotlivcov, dôležité,
pretože vytvárajú akýsi nárazník v prípade určitých ekonomických ťažkostí
a tiež na národnej úrovni, pretože úspory sú dôležitá zložka pre tvorbu investičného kapitálu.
(Čo znamená, že úspory poskytujú majetok, plánovanie a nástroj na vytváranie bohatstva do budúcnosti).
Možno ste si nedávno prečítali alebo počuli,
že osobné úspory poklesli na svoje historické minimá,
ktoré boli naposledy pozorované v čase Veľkej depresie.
V skutočnosti však miera úspor postupne klesala od roku 1985 po súčasnosť,
čo naznačuje, že správy o poklese úspor nie sú nedávnym varovným signálom,
ale skôr kulmináciou 23-ročného poklesu úspor občanom USA.
Lenže my nie sme priemerný národ
a tento graf značne zakrýva fakt,
že extrémne bohatí si nasporia ohromné sumy peňazí,
zatiaľ čo miera úspor chudobnejších klesá do zá***ých hodnôt (= zadlžovanie).
Prečo je to dôležité?
Pretože ako povedal starogrécky filozof Plutarch:
"Nepomer medzi bohatými a chudobnými je najstarším a najosudnejším neduhom všetkých republík."
Čo ešte si môžeme na grafe všimnúť?
Pre začiatok, neustály pokles miery úspor naznačuje,
že väčšina berie ako samozrejmosť predpoklad,
že kredit bude dostupný aj v budúcnosti.
Takisto možno neujde našej pozornosti,
že miera úspor začala svoj pokles práve okolo roku 1985.
Hmm, počkajte..nevideli sme náhodou podobný rok na grafe s dlhom?
Ale áno, videli!
Tento graf ukazuje celkový dlh vo všetkých sektoroch
a tento graf mieru osobných úspor,
ale zaujímavé je, že naša národná tolerancia voči dlhu začala prudko stúpať
počínajúc v roku 1985, teda v čase, keď náš prístup k úsporám
začal svoj dlhý pokles smerom k nule.
Aby sa dalo veriť tomu, že budúcnosť bude väčšia,
lesklejšia a jasnejšia ako súčasnosť,
museli by sme veriť aj tomu, že nízke úspory a vysoké dlhy sú cestou k prosperite.
V tomto ohľade som minimálne skeptický, pretože mi to nijako nedáva zmysel -
porušuje to totiž hneď niekoľko prirodzených zákonov.
Ďalšou oblasťou úspor sú penzijné a dôchodkové fondy.
Na úrovni štátu i jednotlivých obcí môžeme pozorovať, že aj ony
zlyhali v šetrení,
keďže štátne i obecné dôchodkové sporenie majú deficit v hodnote 1 bilióna dolárov.
To znamená, že peniaze, ktoré štát a obce získali pomocou daní,
sa minuli na iné účely
ako na vloženie do dôchodkových fondov.
Môžeme len hádať, či myšlienka za týmto činom bola minúť peniaze dnes
a nechať niekoho iného prísť na to, ako vyrovnať deficit v budúcnosti.
Nuž, pre mnohé štáty tá budúcnosť už prišla.
A čo vlastne znamená, keď povieme,
že štátne a obecné dôchodkové fondy majú deficit v hodnote bilióny dolárov.
Ako sa to počíta?
Tento bilión-dolárový deficit sa nazýva Množstvo čistej súčasnej hodnoty (anglicky NPV amount)
Počítanie NPV zahŕňa všetky príjmy daného fondu,
(v tomto príklade sú príjmy 1000 dolárov ročne počas 6 rokov)
a tieto príjmy a prítoky peňazí
sa porovnávajú so všetkými výdavkami alebo odtokmi hotovosti v budúcnosti.
Keďže ale dnešný dolár má vyššiu hodnotu ako bude mať dolár v budúcnosti,
budúce výdavky musia byť prepočítané na dnešnú úroveň hodnoty dolára.
Potom následne sčítame a odčítame ČISTÉ príjmy a výdavky
a prepočítame ich na SÚCASNÉ hodnoty,
aby sme zistili, či výsledok bude mať pozitívnu alebo negatívnu HODNOTU.
Čistá súčasná hodnota.
Touto metodológiou sa počíta
rozpočet štátnych a obecných penzijných fondov.
Rast hodnoty aktív penzijných fondov
a dane v budúcnosti
vytvára kapitál, z ktorého sa budú v budúcnosti vyplácať penzie,
to sa prepočíta na súčasnosť
a my zisťujeme, že aby bol rozpočet týchto fondov na nule, musíme dodať
1 bilión dolárov, a to dnes, do týchto fondov.
Dôležité na počítaní NPV je fakt,
že do veľkej miery sme zobrali do úvahy predpokladané príjmy a výdavky v budúcnosti,
takže čakať a dúfať, že budúcnosť bude lepšia sama od seba, proste nefunguje.
Ak je potrebné vložiť do fondov 1 bilión dolárov dnes,
ale nestane sa to, na ďalší rok bude toto číslo len väčšie.
Jediný spôsob, ako by sa toto číslo mohlo zmenšiť,
je ten, ak by bolo menej ľudí, ktorý budú poberať dôchodok
alebo rast cien aktív prekoná predpokladaný rast,
ktorý bol započítaný do výpočtu NPV.
Pokračujúc, korporácie majú najvyššie zisky za posledné desaťročia,
ale aj tieto inš***úcie majú deficity v dôchodkovom sporení
vo veľkosti 1,5 bilióna NPV dolárov.
Asi tiež dali prednosť, hmm, inému použitiu pre túto hotovosť.
A pretože dôchodkové fondy zvyčajne investujú do dlhopisov a akcií v pomere 60:40,
akákoľvek recesia a pokles trhu len pridáva k tomuto deficitu.
Čiastočný pokles je priamym dôsledkom extrémne nízkych úrokových sadzieb na trhu -
vďaka páni Greespan a Bernanke! -
a tiež preto, lebo hlavný index trhu
zostáva na približne rovnakej úrovni ako bol pred 9 rokmi.
A to len v prípade, že nezohľadňujeme infláciu.
Ak by sme ju zohľadnili, zaznamenali by sme určitý pokles.
Penzijné fondy ďalej predpokladajú, že budú mať 8-10% zisk ročne,
ale keďže burza mala nulový zisk za posledných 9 rokov,
deficit vo fondoch je dokonale pochopiteľný.
Ale až keď sa dostaneme k federálnej vláde,
až vtedy sa objavia strašidelné čísla.
David Walker, kontrolór USA, ktorý nedávno odišiel do dôchodku,
a ja ho považujem za hrdinu,
povedal o vláde USA:
"1. Jej ekonomická situácie je horšia, ako je prezentované.
2. Používa nefunkčný obchodný model.
3. Čelí nerovnováhe v splácaní a deficitu v rozpočte, v úsporách a vo vedení."
To sú ale silné slová.
Podľa môjho názoru má však absolútnu pravdu.
Tu sú niektoré dáta, ktoré to potvrdzujú.
Toto je tabuľka prevzatá z každoročnej správy,
ktorá je zverejnená na stránke ministerstva financií USA.
Budeme sa dívať na NPV čísla.
Prvé z nich je deficit veľký takmer 9 biliónov dolárov,
ktorý reprezentuje stav vlády USA (dlh)
bez toho, aby sme zarátali programy Social Security a Medicare.
To znamená, že všetky príjmy vlády USA
plus hodnota všetkých aktív
by boli v rovnováhe so všetkými známymi výdavkami a záväzkami v prípade,
že by vláda USA odniekadiaľ získala 8,9 bilióna dolárov,
aby svoj rozpočet vyrovnala.
Ale to nie je ani pätina celkovej sumy.
Akonáhle pridáme programy Social Security a Medicare,
deficit sa vyšplhá na 53 biliónov
podľa výpočtov ministerstva financií.
Uf, počkajte chvíľu!
To je viac ako štvornásobok nášho HDP.
To znamená, že vláda USA je insolventná.
Prečo to nie je téma číslo 1 počas prezidentských volieb?
Krajina s takýmto deficitom
má skutočne vážne problémy a už značne pokročila na ceste do bankrotu.
Ak máte pocit,
že určite existujú nejaké peniaze odložené bokom
na nejakom špeciálnom vládnom účte, kde sú uzamknuté,
tak toto je obrázok Georga Busha,
ktorý stojí vedľa celého fondu na pokrytie programu Social Security.
Takto to je..celý fond je v skutočnosti táto skrinka plná papierov,
na ktorých sa píše, že vláda USA si požičala a utratila všetky tieto peniaze
a nahradila ich špeciálnymi dlhopismi.
Ale počkať, nie sú dlhopisy záväzkom vlády USA?
Ako si môže vláda sama dĺžiť peniaze? Nemôže.
Príjmy všetkých vlád pochádzajú od daňových poplatníkov alebo z pôžičiek,
takže keď príde čas na splatenie týchto špeciálnych dlhopisov,
tieto peniaze budú musieť prísť od daňových poplatníkov alebo si vláda bude musieť opäť požičať.
Ak by si človek mohol dĺžiť peniaze sám sebe a zarábať na úrokoch,
všetci by sme sa mohli stať nádherne bohatými tak, že by sme sami sebe vystavovali šeky.
Ale to je hlúposť a táto myšlienka je ľahko vyvrátiteľná.
Každopádne, v závislosti na tom, ktorá agentúra spočítala naše záväzky,
deficit federálnej vlády má veľkosť od 53 do 85 biliónov dolárov.
Toto číslo je tak veľké, že vystraší aj malé opice. :)
Tiež nám to ukazuje, že sa nám akosi nedarí použiť rast na zmiernenie tohto deficitu,
keďže toto číslo vzrástlo o takmer 40 biliónov počas posledných 10 rokov
a rástlo v dobrých i zlých ekonomických časoch.
A napokon, úspory majú vzťah k investovaniu
a podľa Americkej spoločnosti civilných inžinierov
máme nedostatky i v tejto oblasti.
V roku 2005 zhodnotili stav 12 kategórií infraštruktúry,
vrátane mostov, ciest, rozvodov pitnej vody a kanalizácie.
Celková známka pre USA bola "D".
Tiež spočítali, že je potrebná suma 1,6 bilióna dolárov počas najbližších 5 rokov,
aby sme sa dostali naspäť k najvyššiemu štandardu.
A keďže to bolo v roku 2005 a inflácia spôsobila masívny rast cien
predmetov vyrobených z kovu a asfaltu,
zaokrúhlime túto sumu na, povedzme, 2 bilióny dolárov.
Malé zhrnutie,
zisťujeme, že osobné zlyhanie šetriť sa odráža na štátnej i lokálnej úrovni,
ktoré sa ďalej odrážajú na zlyhaní korporácií šetriť,
ale to je všetko maličkosť v porovnaní so šetrením na federálnej úrovni.
Tento stav zakončuje zlyhanie investovania do infraštruktúry.
Všetky tieto deficity sú pred nami a vedú ma k záveru,
že najbližších 20 rokov bude podstatne odlišných od posledných 20 rokov.
Toto je naše dedičstvo - ekonomický a fyzický svet,
ktorý časom zanecháme ďalším generáciám.
Ako sme sa dostali do tohto stavu? Ako sa nám to len podarilo?
Ďalšou kapitolou sú aktíva,
kde sa pozrieme aj na to, ako aktíva súvisia s dlhmi a so zlyhaním v šetrení.