Tip:
Highlight text to annotate it
X
Život cirkevného zboru je v podstate toto...
...veci, o ktoré ste okradnutí, ak nie ste pripojení k cirkevnému zboru,
sú ponajprv všetky tie "navzájom" a "jedni druhých" verše v Novej zmluve.
Pomyslite na tie veci, ktoré máme robiť jedni druhým a navzájom
v kontexte cirkevného zboru. Vezmime si tých, ktorí vás vedú.
Prečo je to dôležité?
Nuž, preto, lebo Boh vzbudzuje mužov s takými pastoračnými schopnosťami
a schopnosťami učiť a kázať, že ak ste v cirkevnom zbore,
ste v tom prostredí, o ktorom hovorí Efezským 4, v prostredí darov daných cirkvi
na budovanie svätých pre službu.
A tak jedna z vecí, ktoré zistíte, keď sa stanete súčasťou zboru, je, že ste skutočne budovaní.
Ja skutočne verím..., premýšľajte *** tým - kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, Ja som v ich strede.
O čom to hovoríš?
Nuž, Pán hovorí o tomto:
že napriek tomu, že je všade,
sú miesta, na ktorých zjavuje svoju prítomnosť zvláštnejším spôsobom než zvyčajne.
Tým nechcem povedať, že nemôžete mať súkromné skúsenosti s Pánom, ktoré sú úplne úžasné.
No ako pravidlo Kristus hovorí, že tam, kde sa môj ľud spoločne schádza,
tam im zjavím svoju prítomnosť spôsobom, ktorý nie je mimo toto zhromaždenie zvyčajný.
To, čo chcem zdôrazniť, je toto: možno si vypočujete Paula Washera doma.
Zažil to už niekto z vás?
Ja som také situácie zažil, že predtým, ako som si doma vypočul jednu kázeň,
konkrétne si pamätám jednu, ktorú som počul v zbore Johna Pipera, a bol som tam osobne,
a bol som s Božím ľudom, bol som s nimi v modlitbe,
bol som priamo na mieste, uprostred bratov a sestier,
kde sme sa mohli navzájom povzbudzovať
a kde sme sa mohli porozprávať spolu o Pánovi.
A potom prišiel John Piper a kázal
a ja som bol uchvátaný, pripadalo mi to ako jedna z najlepších kázní, aké som kedy v živote počul.
No keď som prišiel domov a sám som si pustil CD s nahrávkou, bolo to...
Čo sa stalo?
Neznelo to vôbec ako tá istá kázeň.
Nuž, je to preto, lebo kde sú dva alebo traja zhromaždení v Jeho mene,
niečo sa uvoľnilo a Kristus bol prítomný spôsobom, ktorý nie je možné napodobniť.
A ja tým nehovorím, že nemôžete doma počúvať nejakú kázeň a nebyť spasení,
a že nemôžete niečo prežiť.
No je pravidlom, že Kristus navštevuje zhromaždené zbory
spôsobom, ktorý je veľmi často jedinečný, veľmi špeciálny.
Ďalšia vec, ktorú tu máte, sú duchovné dary.
Naše duchovné dary veľmi jasne vidíme v 1. Korintským. Môžete si prečítať kapitoly 12, 13 a 14.
Duchovné dary nie sú dané na to, aby sme upozorňovali na seba,
sú dané, aby boli používané kolektívne na vzájomnú pomoc.
V skutočnosti, dokonca aj keď idete do Efezským 4,
počúvajte to,
"apoštoli, proroci, evanjelisti, pastieri, učitelia",
tieto dary boli dané, aby sa používali na budovanie svätých.
Za akým účelom?
Za účelom služby.
A čo takáto služba spôsobuje?
Bratia a sestry, je to okolo verša 16 v tej kapitole,
Kristovo telo sa buduje v láske.
Bratia a sestry, my, telo, sme budovaní, títo muži sú daní do zborov, aby vás zbudovali
pre služby, ktoré vám pomáhajú budovať sa navzájom,
a keď to robíte, buduje sa spoločne celé telo.
A to je to, čo sa deje, používame svoje dary, naše dary nemajú byť len súkromné,
odložené do ručníčku, zatvorené v skrini, aby sme sa z nich vytešovali len my sami.
Jednou z vecí, do ktorej sme ako kresťania povolaní,
je nasledovať Kristov príklad v umývaní nôh druhým.
Máme si navzájom slúžiť.
Máme sa navzájom milovať.
Máme sa navzájom napomínať.
Máme sa navzájom vrúcne milovať.
Bratia a sestry, musíme niesť bremená jedni druhých.
Všade sú tieto verše so slovom "navzájom", ktoré hovoria,
že jednoducho nemôžete žiť oddelene od cirkevného zboru.
Biblia tiež hovorí, aby sme neopúšťali svoje zhromaždenia. Prečo?
Pretože keď to robíme, pomáhame tým k vzájomnému podnecovaniu sa k láske a dobrým skutkom.
Bratia a sestry, poviem vám toto: hriech je rád osamote.
Je to tak.
A v cirkevnom zbore je človek viditeľný.
Kedy nechcete prísť do zboru?
Nuž, zvyčajne je to vtedy, keď nechcete, aby vás druhí konfrontovali.
Nechcete, aby s vami ľudia hovorili, nechcete, aby vyzvedali.
Nechcete, aby sa dozvedeli o vašom hriechu.
Keď spolu žijeme v cirkevnom zbore, je tam určitá dynamika, ktorá spôsobuje,
že sa navzájom budujeme, používame svoje dary na vzájomné vzdelanie.
Slúžime si navzájom, robíme praktické prejavy vzájomnej lásky.
Sme schopní sa navzájom povzbudiť.
Sme schopní sa rozhliadnuť a vidieť rôznorodosť darov.
A to je tá vec, keď je človek sólo.
Keď ste sólo, máte len svoj vlastný dar.
Ale v cirkevnom zbore máte celú paletu darov.
Je tú celá zbierka darov, a keď sme v zhromaždení,
máme prístup k nim všetkým.
Zatiaľ čo, keď som sám, som tam len ja.
Alebo keď som s rodinou, som s manželkou, a máme svoj čas.
Keď však prídem do tohto kolektívneho tela, potom mám celú skupinu darov.
Viete, Boh sem pridal všetkých týchto rôznych ľudí a všetky tieto rôzne dary.
Je tu istá jedinečnosť a nesieme bremená jedni druhých.
Schádzame sa spolu a modlíme sa spolu.
Bratia a sestry, tomuto sa jednoducho nemôžete vyhnúť.
Samotné ustanovenie Večere Pánovej nám má ukázať,
že Ježiš Kristus nezomrel pre jedného človeka.
Zomrel pre celé telo, a to znamená spoločenstvo.
A samotné toto ustanovenie celé hovorí o tom, že nesmieme pohŕdať cirkvou.
Tí ľudia v 1. Korintským 11, o ktorých čítame,
že sa schádzali mať Večeru Pánovu, no to, čo oni robili,
v skutočnosti nebola Večera Pánova.
Dôvod, prečo to nebola Večera Pánova, bol ten, že pohŕdali cirkevným zborom.
Ak sa dostanete do bodu, v ktorom pohŕdate cirkevným zborom,
Večera Pánova prestane byť tým, čím má byť.
Čím má byť? "Koľkokoľvek ráz by sme toto činili, činíme to na Jeho pamiatku".
Znamená to zvestovať Jeho smrť, kým nepríde,
je tu pamiatka a je tu zvestovanie.
A táto pamiatka je na to, čo Kristus vykonal pre nás kolektívne.
Takže čo sa týka života cirkevného zboru...
...vzájomné nesenie bremien neznamená len modlenie sa jedni za druhých.
Vždy nabádam našich diakonov, aby boli ostražití na potreby bratov a sestier.
Tam, kde vidíme potreby, pomáhame.
Ako často si navzájom dávame oblečenie
alebo veci do domácnosti, a keď sa vyskytne nejaká práca, tak si vypomáhame.
Snažíme sa tu byť jeden pre druhého v láske a vzájomnej podpore.
A zvyčajne, keď sa tu niekto vyskytne
a povie, "No, ja by som tak nejak bral všetok ten úžitok
cirkevného zboru, ale inak sa veľmi nechcem pripojiť."
Zvyčajne, keď na to osobne hľadím, keď sem prídu takíto ľudia,
sú to ľudia, ktorí chcú brať, ale nechcú dávať.
No o čom je život v zbore? Dávanie, dávanie, dávanie, dávanie.
Používam svoje duchovné dary, aby som dával.
Používam svoje finančné zdroje, aby som dával.
Dokonca aj na modlitbách - nie som sebecký, nesiem bremená aj druhých.
Dávam.
Máme tu dary dané určitým konkrétnym mužom
a oni z nich dávajú, aby mohli byť ostatní bratia a sestry zbudovaní,
a potom mohli dávať a budovať ďalších.
Bratia, keď sa usilujeme milovať jedni druhých, samotná podstata tento lásky je:
Boh tak miloval svet, že urobil čo?
DAL!
Toto nemôžete nijako obísť - bez dávania neexistuje prejav skutočnej lásky.
Dnes je to tak časté - žijeme vo svete, kde veľa ľudí neznáša manželstvo.
Nemajú radi záväzné sľuby, a tak vidíme ľudí, ktorí sa tu zastavia
a chcú brať Večeru Pánovu, chcú počuť kázeň.
Chcú užívať všetky tieto veci,
chcú prijímať úžitok,
chcú sa najesť.
No nechcú to jedlo servírovať,
nechcú umývať podlahy,
nechcú rozmiestňovať stoly,
nechcú bratom a sestrám umývať nohy.
Nechcú byť v pozícii, v ktorej sa od nich niečo očakáva.
Toto však nie je novozmluvné kresťanstvo.
A toto tiež nie je cesta k hojnosti ovocia, ako hovoril John.
Ovocie, súrodenci! Na čom záleží? Na viere pôsobiacej skrze lásku.
To je to, o čom to celé je.
Chcete život plný ovocia?
Žite život s očami viery upretými na Krista.
A choďte a milujte všetkých ľudí.
Milujte ich však láskou, ktorá je podľa pravdy.
Nie prevrátenými a pokrivenými spôsobmi tohto sveta,
ale spôsobmi, o ktorých Boh hovorí, že sú skutočnou láskou.
To je cesta k životu, ktorý je plný ovocia.
Keď sa ľudia oddelia od zboru, sú izolovaní.
Nikomu sa nezodpovedajú.
To je tiež veľmi časté - ľudia chcú prijímať úžitok, ale nechcú mať žiadnu zodpovednosť.
Keď však vstúpia do členstva v zbore, dávajú sa pod starostlivý dohľad ľudí v zbore.
To je zodpovednosť - vydávanie počtu.
Dávajú sa pod disciplínu cirkevného zboru.
Podriaďujú sa autorite tých, ktorí ich v zbore vedú.
Som presvedčený, že keď sa niekto nepripojí k cirkevnému zboru, ako je napísané v liste Židom,
"Poslúchajte svojich vodcov a ustupujte im",
toto nemôžete robiť mimo cirkevného zboru.
Inými slovami, byť mimo cirkevného zboru znamená byť na mieste neposlušnosti.
Ak sa nepodriaďujete vedeniu príslušného cirkevného zboru,
ste v neposlušnosti voči Božiemu Slovu.
Z tohto sa nemôžete nijako vyzuť.
Keď Kristus povedal svojim učeníkom, "Poď za mnou."
A potom idete do knihy Skutkov a čo sa tam deje?
Evanjelizácia, a keď sa ľudia obrátili, okamžite zakladali cirkevné zbory.
Začali písať listy? Komu Pavol píše?
Zboru v Korinte, zboru vo Filipách, zboru v Ríme, zboru v Tesalonikách.
Alebo ľuďom vo vedení týchto zborov.
Timoteus, ktorý bol v prvom liste v Efeze.
Títus, ktorý šiel na Krétu,
kde bol cirkevný zbor, do ktorého šiel ustanoviť starších.
V niektorých listoch vidíte prosbu o odovzdanie pozdravu zboru v tvojom dome alebo tak.
V celej Novej zmluve
vidíte jeden predpoklad:
život prebieha v miestnom cirkevnom zbore.