Tip:
Highlight text to annotate it
X
Matrix je jedna z najväčších metafor, aká bola kedy vytvorená.
Stroje vynájdené, aby uľahčovali ľudský život, nakoniec zotročujú celé ľudstvo
Toto je najbežnejšia téma v dystopickej science fiction.
Prečo je tento strach taký univerzálny, taký nutkavý?
Je to preto, že skutočne veríme, že náš hriankovač a notebook
sa stanú našimi mechanickými vládcami?
Samozrejme, že nie.
Toto nie je budúcnosť, ktorej sa obávame, ale minulosť, ktorú práve teraz prežívame.
Vlády boli vytvorené so zámerom robiť ľudský život jednoduchší a bezpečnejší,
ale vlády vždy nakoniec skončia tak, že zotročujú ľudskosť.
Tí, ktorých sme vytvorili, aby nám „slúžili“, nás nakoniec ovládajú.
Americká vláda, ktorá je tu „od a pre ľudí“
momentálne väzní milióny (nielen) svojich obyvateľov,
násilím berie polovicu príjmu občanov, reguluje, trestá, zabíja cudzincov,
uskutočňuje invázie do zahraničných krajín, zvrháva vlády,
má 700 imperialistických základní za hranicami,
znehodnocuje menu a ničí budúce generácie bremenom obrovského dlhu.
Tí, ktorých sme vytvorili, aby nám slúžili, nás nakoniec ovládajú.
Problém s hypotézou „štátu ako služobníka“ je ten,
že je historicky úplne nesprávna, empiricky aj logicky.
Myšlienka, že štát bol dobrovoľne vytvorený samotnými občanmi,
aby zabezpečoval ich ochranu, je celkom nepravdivá.
Pred obdobím vlád, v časoch kmeňového spoločenstva,
ľudské bytosti vyrábali iba to, čo spotrebovali
– neexistovala nadprodukcia potravy, alebo iných zdrojov.
Preto neexistoval žiaden dôvod, aby jestvovali otroci,
pretože tí by nemohli vytvárať žiaden nadbytok, ktorý by mohol byť skonfiškovaný.
Ak kôň, ktorý sa využíva na oranie, môže vyprodukovať iba toľko potravy,
aby uživil seba, nie je dôvod na to, aby bol domestifikovaný.
Avšak, keď zlepšené technológie v poľnohospodárstve umožnili
tvorbu nadbytočnej úrody, ihneď sa stalo veľmi výhodným vlastniť ľudí.
Keď kravy začali poskytovať prebytok mlieka a mäsa, oplatilo sa vlastniť kravy.
Najskoršie vlády a impériá boli v skutočnosti vládnucou triedou otrokárov,
ktorí si uvedomovali, že ľudské bytosti môžu produkovať viac ako spotrebujú,
a sú preto vhodným cieľom na lovenie, zajatie, skrotenie a vlastnenie.
Prvé egyptské a čínske ríše boli v skutočnosti ľudskými farmami,
kde boli ľudia doslova lovení, väznení, domestikovaní a vlastnení
ako hociktorá iná forma dobytku.
Z dôvodu technologických a metodologických zlepšení,
otroci produkovali dostatočný nadbytok, a tak práca vynaložená na ich otroctvo
bola iba zanedbateľnou podmnožinou ich celkovej produktivity.
Vedúca trieda – farmári – si nechávala veľkú časť nadbytočnej výroby
a poskytovala dary a úplatky represívnej triede – polícii a otrokárom
a propagandistickej triede – kňazom, intelektuálom a umelcom.
Tento stav trval niekoľko tisíc rokov, až do 16. – 17. storočia,
kedy opäť výrazné zlepšenia v organizácii poľnohospodárskej práce
a technológii vytvorili druhú vlnu prebytočnej produktivity.
Vznik súkromnej pôdy zreorganizoval a skonsolidoval práce
na poľnohospodárskej pôde, čo vyústilo do 5–10-násobne vyššej úrody
a vytvorilo novú triedu priemyselných pracovníkov,
ktorí sa premiestňovali z dedín do nových miest.
Táto enormná poľnohospodárska nadvýroba bola základom kapitálu,
ktorý poháňal priemyselnú revolúciu.
Priemyselná revolúcia nebola dôsledkom toho,
že by vládnuca trieda chcela oslobodiť svojich otrokov, ale skôr preto,
že si uvedomila, že dodatočné „slobody“ môžu dopomôcť
k ešte vyššej produktivite ich dobytku.
Keď sú kravy uzavreté vo veľmi stiesnených maštaliach,
narážajú svojimi hlavami do stien, čo vyúsťuje do zranení a rôznych infekcií.
Preto im teraz farmári dožičia viac priestoru –
nie preto, že by chceli dopriať svojmu dobytku viac slobody
– jednoducho chcú väčšiu produktivitu a nižšie náklady.
Ďalšia zastávka po „slobodnom pohybe“ nie je „sloboda“.
Rozmach štátneho kapitalizmu v 19. storočí bol vskutku rozmachom
„otroctva voľného priestoru“.
Dodatočné slobody neboli udelené ľudskému dobytku s cieľom ich oslobodenia,
ale preto, aby zvýšili ich produktivitu.
Prirodzene, intelektuáli, umelci a kňazi sú platení, aby zatajovali realitu.
Obrovským problémom vlastníctva moderného ľudského dobytku je rola,
ktorú zohráva „entuziazmus“.
Štátny kapitalizmus môže fungovať iba vtedy, ak podnikateľský duch
zvyšuje v ekonomike kreativitu a produktivitu.
Avšak nadbytočná produktivita vždy vytvára väčší štát,
zväčšuje vládnucu vrstvu a jej závislosť, čo znižuje motiváciu k produktivite.
Dane a regulácie sa zvyšujú, štátny dlh (budúca príjmy) sa zvyšuje
a životný štandard sa spomaľuje a upadá.
Zúfalstvo a depresie sa rozširujú po tom,
čo sa pocit vlastnenia ľudskej duše zakoreňuje v spoločnosti.
Riešenie tejto situácie poskytuje dodatočná propaganda,
antidepresíva
povery
vojny
morálne kampane všetkého druhu
vytváranie „nepriateľov“
hlásanie patriotizmu
kolektívny strach
paranoja z imigrantov a pod.
Základom je porozumieť skutočnej realite sveta.
Ak sa pozriete na mapu sveta,
nepozeráte sa na krajiny, ale farmy.
Sú vám poskytnuté určité slobody
– obmedzené vlastnícke práva, sloboda pohybu, sloboda stretávať a zhromažďovať sa –
ale nie preto, že by ich vaša vláda v princípe schvaľovala,
keďže ich neustále porušuje –
ale z dôvodu, že dobytok s možnosťou pohybu, je omnoho lacnejší a produktívnejší.
Je dôležité porozumieť realite ideológií.
Štátny kapitalizmus, socializmus, komunizmus, fašizmus, demokracia
– všetko sú to prístupy k manažmentu „ľudského“ dobytka.
Niektoré fungujú dobre dlhodobejšie – štátny kapitalizmus –
a niektoré len veľmi zle – komunizmus.
Nakoniec všetky zlyhajú, pretože je nemorálne a iracionálne
zaobchádzať s ľudskými bytosťami ako s dobytkom.
Nedávny rast „slobody“ v Číne, Indii a všeobecne v Ázii
je zapríčinený zlepšením manažérskych praktík štátnych farmárov k dobytku.
Prišli na to, že poskytnutím slobodného priestoru poskytnú kravy viac mlieka a mäsa.
Vládnuca vrstva taktiež rozpoznala, že ak nám zabráni v opustení farmy,
staneme sa viac depresívnymi, apatickými a neproduktívnymi.
Otrok je najviac produktívny, keď si myslí, že je slobodný.
Preto vám vládcovia musia poskytnúť ilúziu slobody, aby z vás vyťažili čo najviac.
Takže vám je „umožnené“ odísť – ale nikdy ku skutočnej slobode –
iba na inú farmu, pretože celý svet je farma.
Zabránia vám zobrať si príliš veľa peňazí, zahltia vás nekonečnou byrokraciou,
obmedzia vaše právo na prácu – ale inak máte „slobodu“ odísť.
Z dôvodu týchto ťažkostí, veľmi málo ľudí sa rozhodne odísť,
ale ilúzia voľného pohybu ostáva.
Ak by utiekla iba 1 krava z 1000,
ale ilúzia úteku by výrazným spôsobom zvýšila produktivitu zvyšných 999 kráv,
pre farmára by to predstavovalo čistý zisk.
Na farme ste držaný tiež pomocou procesu licencovania.
Najprofesionálnejší dobytok sú profesionáli,
a tak mu vládcovia dajú na krk obojok nazývaný „licencia“,
ktorá im dovolí praktizovať licenciu iba na svojej farme.
Spôsob ako ďalej zvýšiť ilúziu slobody,
na niektorých farmách si môžu vybrať medzi niekoľkými farmármi,
ktorí sú prezentovaní investormi.
Prinajlepšom sú im poskytnú minoritné možnosti v zmene spôsobu vlády.
Nikdy im nie je daná možnosť zatvoriť farmu a byť skutočne slobodní.
Štátne školy sú očkovacou injekciou pre dobytok.
Učia deti, aby „milovali“ farmu
a báli sa skutočnej slobody a nezávislosti
a útočili na každého, kto spochybňuje brutálnu realitu ľudského vlastníctva.
Naviac vytvárajú pracovné miesta pre intelektuálov,
na ktorých sa štátna propaganda spolieha.
Smiešna kontradikcia štátizmu, podobne ako náboženstva,
sa môže udržovať iba pomocou nekonečnej propagandy vtláčanej do bezbranných detí.
Idea, že demokracia a nejaký druh „sociálneho kontraktu“
ospravedlňuje krutosť páchanú na miliardách ľudí je zjavne smiešna.
Ak poviete otrokovi, že jeho predchodcovia si „vybrali“ otroctvo
a preto sa musí ich „slobodnému“ rozhodnutiu podriadiť,
odpovie vám jednoducho, že ak je otroctvo voľbou, potom si vyberá nebyť otrokom.
Toto je najviac znepokojujúci výrok pre vládnucu vrstvu,
a preto si vychovávajú svojich otrokov, aby napádali jedincov, ktorí si to dovolia povedať.
Štátizmus nie je filozofia.
Štátizmus takisto nie je dedičstvom histórie alebo racionálnych princípov.
Štátizmus je ospravedlnením existujúceho vlastnenia ľudí.
Je to výhovorka pre páchanie násilia.
Štátizmus je ideológia
a všetky ideológie sú variáciami rôznych praktík manažmentu ľudského stáda.
Náboženstvo je spreneverená povera, ktorej cieľom je zapustiť do detí strach,
ktorý bude neustále prevládať v ich životoch.
Nacionalizmus je spreneverená bigotnosť s cieľom vytvoriť štokholmský syndróm.
Protikladom povery nie je ďalšia povera, ale pravda.
Protikladom ideológie nie je odlišná ideológia,
ale jasný dôkaz a racionálne princípy.
Protikladom povery a ideológie štátizmu – je filozofia.
Rozum a odvaha nás oslobodia.
Nemusíte byť dobytok.
Vezmite si červenú pilulku...
Zobuďte sa.
Preklad TRIM Broker (Peter Margetíny)