Tip:
Highlight text to annotate it
X
Hnutie Zeitgeist
Maharishiho univerzita managementu, 15. november 2009.
Dnešná prezentácia má názov „Kam smerujeme?“
Je to druhá časť z dvojdielnej série prednášok.
Prvá prebehla v Londýne, volala sa "Kde sa nachádzame?"
a týkala sa finančného systému a ďalších súvisiacich vecí, ktoré sú vám známe,
ak sledujete aktivity, ktorým sa venujem v rámci Hnutia Zeitgeist
ktoré je aktivistickou a komunikačnou časťou
ďalšej organizácie s názvom Projekt Venus.
Viac sa o týchto organizáciách dozviete v nasledujúcich minútach.
Prvá časť: Evolučné korene
Asi pred 10 000 rokmi vstúpil ľudský druh
do nového spoločenského usporiadania,
ktoré sa začalo tzv. „neolitickou revolúciou“.
Zdá sa, že sme vtedy začali meniť
prevažne rovnostársku spoločnosť
pozostávajúcu z lovcov a zberačov
na poľnohospodársku spoločnosť, v ktorej cielené pestovanie plodín
nahradilo hľadanie a zbieranie plodov vo voľnej prírode
a to ľuďom umožnilo kontrolovať produkciu jedla.
V rovnakom čase tiež došlo k výraznému pokroku
v tom, čo dnes nazývame technológiou.
Rozvíjali sa kamenné nástroje, tie vytvorili predpoklady pre dobu bronzovú,
ktorá na výrobu nástrojov stále viac využívala kovanú meď.
Následne prišla doba železná, čím sa nástroje spevnili,
a tak ďalej. Myslím, že smerovanie je zrejmé.
Keď sa pozrieme späť, vidíme, že od tých čias
sa neustále zvyšuje rýchlosť technologického rozvoja.
Rýchlosť tohto rozvoja sa zvyšuje exponenciálne.
Tento graf vytvoril Ray Kurzweil.
Ukazuje nám exponenciálny nárast v masovom používaní vynálezov,
predovšetkým v komunikačných a počítačových technológiách.
Vedľa neho je ďalší graf, ktorý ukazuje históriu technologických objavov
a neuveriteľnú mieru pokroku vo všeobecnosti.
Je možné s istotou tvrdiť, že táto evolúcia technológie
a teda vedy samotnej bola a stále je
fundamentálnym hlacím motorom pokroku a zmeny.
Je to primárny a základný faktor vývoja ľudskej civilizácie,
a to nielen tým, že umožňuje dosiahnuť špecifické ciele,
ale má aj ohromný dopad na to, čomu veríme, na filozofiu
hranice uvažovania a prirodzene na to, ako si vysvetľujeme svet okolo nás.
Vedecká metóda sama osebe je druh technologického nástroja.
A jej používanie neustále posúva naše poznanie
a porozumenie sveta okolo nás, čo sa odráža v zmenách.
Nanešťastie, kultúrne povery (povery, ktoré všetci zdieľame,
tradície) sú len málokedy v súlade
s prirodzene progresívnou povahou vedy a technológie.
Nazýva sa to „zaostávanie kultúry“.
Vychádza zo spoločenskej indentifikácie s existujúcimi tradičnými hodnotami
a zabehnutými praktikami spoločnosti.
Tieto emočné identifikácie,
a ospravedlňujem sa za tento obrázok, ale nemohol som odolať.
Tieto emočné identifikácie sú pre nás zdrojom bezpečia.
Mám dokonca takú anekdotu. Keď som sem šiel z letiska,
videl som Amishov. Zjavne žijú niekde v okolí
a viezli sa po ceste. Bola už noc. Viete, čo som videl?
Na svojom koňovi a aj na kočiari mali elektrické osvetlenie.
Chcel som povedať niečo v zmysle: „Hej, to je podvádzanie!“
Je to tak, že je skutočne ťažké pre akékoľvek tradičné zriadenie
pohybovať sa vo vývoji dopredu bez toho, aby ste používali
dostupnú technológiu a všetko, čo Vám táto technológia môže ponúknuť.
Klasický príklad tohto javu,
som si istý, že už ste o ňom počuli.
Keď talianský fyzik a astronóm Galileo Galilei
prvýkrát predložil dôkazy vládnucemu politickému a cirkevnému zriadeniu svojej krajiny,
ktoré sa týkali obiehania Zeme okolo Slnka,
stretol sa s hrozbami a silnou opozíciou politického
a náboženského zriadenia. Jeho dôkazy boli totiž v rozpore
s náboženskými textami a teda s tradičnými identifikáciami.
Inkvizícia následne zakázala šírenie Galileových spisov
na 76 rokov po jeho smrti.
Skutočnosťou je, že vládnuce zriadenia,
čím myslím inš***úcie s tradičnými uzákonenými myšlienkami
a inš***úcie so spoločenským vplyvom a mocou,
teda filozofické dogmy na jednej strane
a vlády a korporácie na druhej strane,
každá z nich má tendenciu podieľať sa na odmietaní nových myšlienok,
na nečestnosti a korupcii len preto, aby si zabezpečili
vlastné prežitie.
Dôsledkom je nepretržité kultúrne zaostávanie,
v ktorom je potláčaný spoločenský pokrok, ktorý začleňuje nové,
spoločensky prospešné vedecké poznatky.
Je to ako kráčať cez tehlovú stenu
keď zabehnuté a ortodoxné mocnosti neustále udržiavajú sami seba pri moci
pre svoje vlastné záujmy a pohodlie.
Aby som Vám názorne ukázal tento fenomén v modernom kontexte,
preskúmajme jednu z najstarších zabehnutých metód, ktorú používame dodnes:
peňažný systém.
Keď hovorím peňažný systém, nemyslím tým peňažnú politiku,
úrokové miery, systém čiastočných rezerv
centrálne banky, ani ďalšie pridružené atribúty.
Myslím tým základ konceptu peňazí
ako systému motivácie, získavania (tovarov a zdrojov) a výmeny (tovarov a zdrojov).
Takže najprv sa spýtajme základnú otázku.
Na čo sme vynašli peniaze?
Napriek názoru väčšiny dnešnej populácie
peniaze nie sú prirodzený zdroj.
Takisto žiadny zdroj nereprezentujú. (len jeho hodnotu...)
Peniaze sú metóda, ktorou spoločnosť organizuje nedostatok
a odmeňuje vytváranie vecí (tovarov a služieb).
Ak človek pestuje potraviny na svojom poli,
jeho produktom je pridelená hodnota týmto spôsobom:
1. Podľa toho, ako vzácny je jeho produkt v danej oblasti
a teda podľa grafu dopytu a ponuky
a 2. podľa množstva práce, ktorú investoval do výroby svojho produktu.
Vo všeobecnosti, ak je výrobok vzácny v spoločnosti,
jeho hodnota rastie.
Ak je na výrobu (vypestovanie) výrobku potrebná nejaká zručnosť, ktorá je takisto
vzácna v spoločnosti, cena výrobku je ešte vyššia.
Toto je základná teória ceny, o ktorej sa dozviete pri štúdiu ekonómie.
Zbežným pohľadom to vyzerá neškodne,
skúsme ale zvážiť niektoré nevyslovené
negatívne dôsledky tohto systému. Menovite mechanizmus zisku
a jeho vzťah k udržaniu moci vládnuceho zriadenia.
Jednoducho povedané, problémy a nedostatok rovná sa zisk.
Spoločensky negatívne atribúty spoločnosti
sa stávajú objektom pozitívne hodnoteného podnikania priemyslu.
Čím viac je problémov a nedostatku, tým viac peňazí sa dá zarobiť
na pokusoch o riešenia.
Čím viac efektivity existuje v spoločnosti,
tým menej príležitostí pre peňažný zisk.
Zamyslite sa *** tým. Inými slovami,
a môže to znieť trocha pesimisticky a stroho,
ale neexistuje takmer žiadna motivácia vyriešiť
akýkoľvek súčasný peňažne výnosný problém.
Je len prirodzené, že používaním peňazí je zaručené
pretrvávanie problémov.
Napríklad... Energia je základným kameňom modernej spoločnosti.
Mysleli by ste si, že nedostatočné
a spotrebované zásoby ropy, ktoré sú objektom špekulácií
v tomto čase,
budú u korporácií vyvolávať obavy, keďže spoločnosť momentálne na ropy závisí.
Že z toho vyplývajú len negatívne dôsledky.
Nie je to tak, nie v krátkodobom meradle.
Nič si ropné spoločnosti neželajú viac ako neustály nedostatok ropy. (Vysoký dopyt, nízka ponuka = VYSOKÁ CENA)
V rokoch 2007 až 2008, bublina špekulácii o rope, ktorá spôsobila zatváranie škôl,
prevádzku autobusov a spôsobila problémy hlavne nižším spoločenským triedam,
hlavne s kúrením a prepravou, je klasickým príkladom.
Ak ropná spoločnosť vie, že môže zarobiť viac peňazí tým,
že jej výrobky sú v nedostatku,
motivácia úmyselne limitovať výrobu bez ohľadu na dopady na spoločnosť,
alebo motivácia klamať o množstve dostupných surovín,
je veľmi vysoká.
To isté platí, nanešťastie, pre všetky spoločensky naliehavé problémy.
Ako napríklad znečistenie životného prostredia.
Čím viac znečistené sú naše zdroje pitnej vody,
tým viac môže priemysel zarobiť na ponúkaní výnosných riešení.
To vytvára perverzné posilnenie bezohľadnosti
priemyslu k otázkam životného prostredia.
Pretože čím väčšie sú škody, tým viac peňazí sa dá zarobiť.
Je to jednoducho tak, ako je nastavená táto hra.
Ale psychologické dôsledky sú hlboké a zvrátené.
Poďme sa zamyslieť *** zdravotníckym priemyslom,
ktorý by mal byť jedným s najviac altruistických
a progresívnych inš***úcií, ktoré máme,
keďže aj na ňom závisí naša kvalita života.
Avšak potrebujeme si uvedomiť jednoduchú skutočnosť,
že zdravotnícke zriadenie (nie nevyhnutne lekári a farmaceuti ako jednotlivci !) ktoré zamestnáva milióny zamestnancov,
rastie vďaka chorobám ľudí.
Čím menej ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť a čím viac chorôb vyliečime raz a navždy,
tým menej peňazí sa dá zarobiť.
Napríklad liečba rakoviny,
masívny mnoho miliárd ročne zarábajúci priemysel,
biliónový priemysel, ktorý zamestnáva mnoho zdravotníkov.
Predpokladajme, že by sme sa nejako dostali k lieku
na všetky typy rakoviny a bola by to nejaká
relatívne jednoduchá a ľahká metóda. Znamenalo by to, že by zrazu nebola táto cesta,
ako zarobiť všetky tie peniaze týmto priemyslom.
Uvedomujete si, čo by sa stalo s ekonomikou,
všetkým inš***úciám na výskum rakoviny a ich zamestnancom,
keby sa našlo schopné riešenie problému rakoviny?
A keď si to uvedomíte, naozaj si myslíte, že je nejaká motivácia
zbaviť sa tejto choroby na úrovni priemyslu?
Je to na zamyslenie.
Riešenie by takisto znamenalo prepustenie desiatok tisíc ľudí.
A uvedomte si, že je to zriadenie..
Keď máte na starosti zamestnancov a všetko ostatné
a aj keď pôvodne pracujete pôvodne pre altruistické dôvody,
v momente, keď ste na pozícii udržiavania skupiny
a tá skupina závisí na inš***úcii,
zrazu sa Vaše motivácie zmenia.
Ďalší príklad, čo keby automobilová firma vyrobila auto,
ktoré by vydržalo funkčné 80 rokov bez potreby ísť do servisu?
Bolo by poháňané bez potreby tankovania
pomocou batériovej technológie.
Tržná hodnota tohto auta by bola časom nulová
a pre firmu by to znamenalo miliardové straty kvôli zastaralej technológii
benzínových áut a nepotrebným autoservisom.
Som presvedčený, že mnohí z Vás vedia, že máme technológiu
na elektrické autá,
ktoré dokážu ísť max. rýchlosťou 80 míľ za hodinu a prejsť 1000 míľ na jedno nabitie.
Možno takisto viete o tom, že Biely dom
počas Bushovej administratívy, ktorá bola v podstate ropný kartel pri moci,
zabezpečil, že korporační partneri v ropnom priemysle boli chránení
pred touto novou skutočnosťou
tým, že Biely dom sa zbavil tejto myšlienky tým, že ju odsunul nabok.
Pravda je, že nie je dôvod, prečo by každé predané
auto nemohlo byť poháňané elektrinou už teraz. Nie sú,
lebo pokrok spoločnosti a zlepšovanie postavenia ľudí
sú druhoradé pri peňažnom zisku.
Poviem to znovu. Pokrok spoločnosti a zlepšovanie postavenia ľudí
sú druhoradé pri peňažnom zisku.
Taktiež, ak nie je možné zarobiť na riešení spoločenského problému,
tak sa problém nechá nevyriešený.
Stačí sa pozrieť na hroznú naliehavú núdzu v Afrike.
Alebo na rastúce bezdomovectvo na celom svete.
Myslím, že Geoge Carlin to vystihol:
"Všimli ste si, že jedinou metaforou, ktorú používame
vo verejných prejavoch pre riešenie problémov je, že vyhlásime tomu problému vojnu?
Máme vojnu proti zločinu, vojnu proti rakovine, vojnu proti drogám.
Všimli ste si, že nemáme žiadnu vojnu proti bezdomovectvu?
Viete prečo? Pretože sa na tom nedajú zarobiť peniaze.
Žiadne peniaze sa nedajú zarobiť na bezdomovcoch.
Ak by sa našlo riešenie pre bezdomovcov, na ktorom by korporácie
a politici mohli zarobiť par miliónov dolárov,
videli by ste, ako sa ulice Ameriky začnú sakra rýchlo čistiť.
Mnohí, keď rozmýšľajú *** takýmito vecami,
napadne ich slovo "korupcia".
Mnohí považujú takého veci za problémy etické.
Je ale skutočne skazené pre energetický priemysel chcieť
umelo obmedziť zásobovanie, aby na tom mohli zarobiť?
Je skorumpovaným správaním snažiť sa
o bezohľadné prežitie na trhu za cenu spoločenského pokroku?
V skutočnosti nie je. Je to proste "Biznis tak ako vždy".
To je to, čo sa Vám snažím ukázať.
Nemali by ste očakávať nič menej ako túto tendenciu.
Mechanizmus zisku vytvára zabehnutý systém,
ktorý podporuje prežitie a pretrvávanie bohatstva veľkým skupinám ľudí.
Faktom je, že nezávisle na tom, ako spoločensky prospešné môžu byť nové myšlienky a technológie,
budú považované za nepriateľské, pokiaľ ohrozujú zabehnuté
finančne poháňané inš***úcie.
Spoločenský pokrok je vlastne hrozbou zriadeniu.
Keď to poviem jednou vetou: Hojnosť,
udržateľnosť a výkonnosť sú nepriateľmi zisku.
Progresívne pokroky vo vede a technológii, ktoré dokážu vyriešiť
problémy nedostatku a nevýkonnosti raz a navždy, spôsobujú,
že doterajšie zriadenie, v ktorom tieto problémy existovali, bude zastaralé.
Preto, v peňažnom systéme,
korporácie nekonkurujú len iným korporáciám,
ale konkurujú aj pokroku samotnému.
Preto je zmena v spoločnosti takým problémom v peňažnom systéme.
Zabehnutý peňažný systém
odmieta plynulú zmenu.
Máte spoločnosť,
kde sa dajú peniaze zarobiť na neefektívnosti a nedostatku
a skutočne nemôžete očakávať rýchle uplatnenie nových metód,
ktoré by vyriešili tieto problémy.
Prepáčte, že to omieľam dookola, ale mnohí ľudia práve tieto úvahy prehliadajú.
Bol by som rád, keby som tento podstatný bod vyjasnil čo najviac.
Teraz by som nerád strávil priveľa času peňažným systémom,
pretože ako som spomínal, zameral som sa naň v predošlej prezentácii.
Rád by som však rýchlo zdôraznil dva dôležité problémy.
Prvým je ekonomická realita, že celý svetový ekonomický systém
je založený na tom, čo sa nazýva "Cyklická spotreba".
Jediný spôsob, ktorým tento systém môže fungovať je neustále obiehanie peňazí.
Peniaze sa musia presúvať od jednej skupiny k druhej,
aby sa udržal tzv. "ekonomický rast".
To sa uskutočňuje cyklickou spotrebou
všetkými členmi spoločnosti.
Zamestnania sú úplne závislé na dopyte po tovaroch v nejakej forme.
Ak by nebol dopyt po tovare a službách, nebol by ani dopyt
po práci a obeh peňazí by sa tým zastavil.
Opäť sa to odrazí v tvrdení, že nevýkonnosť rovná sa zisk.
Celý systém vyžaduje existenciu problémov, aby mohol fungovať.
Nie je to len paralyzujúce ako som už spomínal,
ale vytvára to neúnosné množstvo odpadov
a extrémne nerozumné využívanie zdrojov.
Druhá vec, ktorú som chcel zdôrazniť, je omnoho širšia
a má do činenia s prirodzenosťou peňažnej hry
počas dejín a jej základným zámerom.
Všetky dnešné spoločnosti, či sa nazývajú kapitalistické, socialistické
alebo komunistické, sú založené na existencii peňazí.
Peniaze určujú, čo je možné a nemožné v rámci spoločnosti.
Kapitalizmus voľného trhu je
dnes dominantným ekonomickým náboženstvom.
Vravím náboženstvom, pretože čo sa týka kultúrneho vnímania
tejto metódy, len máloktorý človek má schopnosť
predstaviť si nejaký iný spôsob fungovania spoločnosti.
Všetci sú plne indoktrinovaní. Praktikovanie voľného trhu
môže byť definované ako: Trh, kde dopyt a ponuka sú
neregulované okrem regulácie konkurencie danou krajinou,
a práva a fyzické a intelektuálne vlastníctvo sú dodržované.
Všimnite si časť: "Neregulované okrem
regulácie konkurencie danou krajinou."
Inými slovami, neexistuje žiadny úplne voľný trh.
Viem, že väčšina z Vás to vie, ale snažím sa Vám niečo ukázať.
Nikdy nemôže existovať niečo také ako úplne voľný trh
bez toho, aby sa systém sám despoticky nepoškodil bez možnosti opravy.
Prečo? Lebo základom honby za voľným trhom,
čím myslím honbu za vlastnými záujmami
a strategické získavanie podielu na trhu,
je herná stratégia, ktorá vedie nakoniec k monopolom a kartelom.
To je základom celej motivácie.
Je zábavné, ako dnešní ekonómovia toto popierajú.
Urobme príklad. Povedzme, že si otvorím obchod s elektronikou
v relatívne malom meste. Povedzme tu vo Fairfielde, Iowa.
V tom istom čase budú v rovnakej oblasti ďalšie tri podobné obchody.
Preto im musím konkurovať.
Postupom času, sa mi dajme tomu podarí presadiť moje konkurenčné stratégie
a zredukujem náklady tak veľmi, že môj obchod sa stane dominantným
a bude najvýhodnejším distribútorom určitej množiny výrobkov v oblasti.
Všetci v meste budú dávať prednosť môjmu obchodu pred tými ostatnými.
Kvôli tomu, dva z troch konkurenčných obchodov
odídu z biznisu a opustia mesto.
Takže v oblasti ostane už len jeden
ďalší konkurenčný obchod. Duálna konkurencia.
Keďže moje zisky boli vyššie ako toho druhého, môžem sa rozhodnúť.
Rozhodnem sa napríklad získať alebo kúpiť
ten konkurenčný obchod v meste.
Znie to rozumne, že? Preberanie obchodov sa deje neustále.
Konkurencia súhlasí, takže ich obchod kúpim,
dám si naňho svoje logo a boom, mám regionálny monopol.
Podobne, predpokladajme, že sa rozhodnem nekúpiť ďalší obchod,
miesto toho sa s konkurenciou radšej spriatelím a dohodneme sa, že budeme partneri.
Tiež sa dohodneme na nekonkurenčnom spôsobe spolupráce.
Aj to znie logicky, že?
Ale hádajte, čo sa stalo? Teraz máme kartel.
Takže biznis je založený čiastočne na hernej stratégii
získať podiel na trhu a samozrejme zisk.
Je len prirodzené hľadať spôsob, ako sa stať dominantným
v danom odvetví priemyslu.
Najvyššou úrovňou je monopol alebo kartel.
Je to prirodzený následok systému voľného trhu
stať sa tak dominantným a mocným, ako sa len dá.
Ale tým sa to nekončí. Som si istý, že väčšina prítomných
rozumie praktikám kongresového lobovania korporácii.
Je to považované sa úplne normálne. Čo je finančné lobovanie?
Lobovanie je prostitúcia štátu,
ktorý udeľuje výsady a výhodné pozície korporáciám.
Inak povedané, ak zaplatíte pár kongresmanom, aby podporili
záujmy Vašej spoločnosti, takto si upevníte
svoju ekonomickú pozíciu na trhu. Podobne to funguje s podporou volebných kampaní zo strany korporácií.
Ľudia povedia, že je to korupcia.
Nie, nie je. Je to voľný trh v činnosti.
Čo iné ste očakávali? Neexistuje nič také ako
objektívna vláda v peňažnom systéme.
Je to neuskutočniteľné. Celá spoločnosť
je založená na peniazoch a príjme
tak ako by tu niečo ako objektívna vláda mohlo fungovať?
Môžeme sledovať etické dôvody a postupy proti takémuto správaniu,
nikdy však nefungovali, nikdy ani nebudú fungovať.
Ovplyvňovanie (peniazmi) a teda korupcia sú prirodzeným vedľajším produktom nášho systému.
Mali by sme to skôr očakávať.
Skúsme však ísť v slede týchto myšlienok ešte ďalej.
Počas histórie sme tu mali jednu ríšu za druhou. Každá jedna sa snažila
o domináciu *** územiami a zdrojmi.
Hlavným dôvodom pre vojnu sú zdroje,
zisk, moc impéria a obchodný monopol.
Vlády sa v podstate neodlišujú vo funkcii od korporácií,
čo sa týka vlastných záujmov.
Invázia USA do Iraku sa dá považovať
za nepriateľské korporačné prevzatie.
Ani tí najnaivnejší dnes vedia,
že tá invázia nemala nič do činenia so zbraňami hromadného ničenia, slobodou a demokraciou pre Iračanov.
Nechcem znova otvárať túto tému, je to už minulosť, rozprávať o tom už
ani nie je v móde.
Už sme tak zvyknutí na túto úroveň korupcie,
že si to už ani nevšímame.
Avšak rád by som dôrazne upozornil na to, čo má vojna
spoločné s tým všetkým.
Je to primárne o dobývaní zdrojov,
priemyselnom zisku a rozpínaní impéria.
Slovami dvojnásobného držiteľa medaily cti,
generálmajora Smedley D. Buttlera: "Vojna je obchod,
vždy ním aj bola. Je to pravdepodobne najstarší, najvýnosnejší,
určite však diabolský. Je medzinárodným spôsobom zisku
a je jediným obchodom, kde sú zisky počítané v dolároch
a straty v životoch."
Je dôležité ukázať,
že dnešná honba za ziskom na trhu
vytvára odlišnú formu impéria.
Korporačné impérium.
Je založené na zlučujúcich sa ekonomikách vďaka obchodným dohodám.
Volá sa "Globalizácia"
Jim Garrison, prezident svetového fóra,
to povedal veľmi stručne:
Keď sa na to celé pozrieme, integrácie sveta ako celku,
špecificky v termínoch ekonomickej globalizácie
a mýtických kvalitách kapitalizmu "voľného trhu"
reprezentuje skutočné impérium s veľkou mocou.
Málo krajinám sa podarilo uniknúť "štrukturálnym zmenám"
a "podmienkam" Svetovej Banky, Medzinárodného menového fondu
a arbitrážam Svetovej Obchodnej organizácie.
Tieto medzinárodné finančné inš***úcie, aj keď je to neadekvátne,
stále určujú, čo ekonomická globalizácia znamená.
Sila globalizácie je tak mocná, že pravdepodobne už počas nášho života
budeme svedkami integrácie, hoci nerovnomernej,
všetkých národných ekonomík sveta do jedného globálneho
voľného trhu." Teda impéria.
Cieľom tohto systému
je vytvoriť svetový monopol.
Je to prirodzená cesta systému,
metodológie a filozofie ideológie voľného trhu samotného.
Je to tak psychologicky nastavené, verím, že je to jasné.
Základom je strategická dominácia a myslím, že je najvyšší čas,
aby sa ľudia prebudili a uvedomili si to. Nie je to založené na slobode.
Je to založené na dobývaní.
Jadro súčasnej spoločenskej funkčnosti je vo svojej podstate despotické.
Neexistuje nič také ako etický obchod.
Znovu vravím, etika a konkurencia sú nezlúčiteľné
kvôli tomu, že vyhľadávanie akejkoľvek výhody pre osobný zisk
je úplne neetické v akejkoľvek civilizácii.
Vždy to vedie ku konfliktu a vykorisťovaniu.
Nečestnosť je súčasťou fungovania systému na všetkých úrovniach,
či si to uvedomujete alebo nie. Buďme úprimní,
ako by si niekto rozumný mohol niekedy myslieť,
že vyrovnaný, mierumilovný, udržateľný a produktívny svet
by mohol vzniknúť z konkurencie, teda vlastne otvoreného boja,
kde jednotlivci bojujú navzájom o pracovné miesta,
kde korporácie bojujú navzájom o podiel na trhu
a kde vlády bojujú navzájom proti sebe o ekonomickú globálnu dominanciu -
to je mimo môjho pochopenia.
Žijeme v paralyzujúcom, odlúčenie podporujúcom,
samému sebe slúžiacom systéme, ktorý vytvára parazity (ti, čo len berú) a prostitúciu (tí, čo len dávajú).
Každý z nás, už kvôli nastaveniu tejto peňažnej hry
je nútený do pozície podriadenia.
Buď zamestnávateľovi alebo klientovi.
Ultimátnym cieľom je peňažný zisk,
nie služba pokroku spoločnosti.
Vysávame a vykorisťujeme. Je smutné, že jediná poriadna spolupráca,
ktorú nájdete v tieto dni,
alebo vlastne odvtedy, čo bol systém vytvorený,
je vtedy, keď existuje spoločný nepriateľ (spoločnosti napríklad).
Myslím tým to, keď jedna skupina ľudí spolupracuje, keď bojuje proti inej skupine.
Teda ľudia jednej korporácie spolupracujú na porazení inej korporácie.
Výhoda znamená nečestnosť (a naopak).
Verím, že tomu všetci rozumiete.
Poďme ďalej.
Rád by som sa vyjadril na tému kultúrne spoločných atribútov
modernej spoločnosti, tých inštitučných a ideologických,
o ktorých sa málokedy rozmýšľa v celkovom meradle.
Bude to možno trochu abstraktné, ale rád by som ukázal,
akým spôsobom je integrita týchto dnešných konvencií buď zastaralá,
pošpinená peňažným systémom a vlastnými záujmami
alebo jednoducho ignoruje základné príčiny spoločenských problémov,
ktoré sa tieto konvencie snažia vyriešiť.
Štyri body k tejto téme sú:
1. Zákony, práva a deklarácie.
2. Bezpečnosť.
3. Vláda ako ju dnes poznáme.
4. Aktivizmus a takzvaná "etika"
Zákony, práva a deklarácie.
V dnešnej spoločnosti, vláda sa pokúša o kontrolu ľudského správania
spôsobom hrozby vo forme zákonov.
Len málo pozornosti sa však venuje uvažovaniu, čo spôsobilo
tieto tzv. "kriminálne činy". Alebo spoločensky neprijateľné činy.
Ak človeka zatknú za krádež, veľmi málo pozornosti sa venuje
podmienkam v prostredí, ktoré vytvorili
záujem kradnúť v prvom rade. Motiváciu.
Je matka, ktorá kradne jedlo, aby nakŕmila svoju hladnú rodinu, kriminálnikom?
Nie je. Proste robí, čo musí.
Keď rozmýšľame *** touto skutočnosťou, tak sme ako ľudské bytosti
po telesnej stránke ako zvieratá, ani viac, ani menej.
Fungujeme na základe rovnakom podmieňovaní správania
a znovu sa ospravedlňujem za obrázok, ale chcel som ho použiť na porovnanie!
Faktom je, že fungujeme na základe rovnakého podmieňovania správania
a stratégiách prežitia ako väčšina ďalších druhov.
Zdá sa mi, že je nelogické a nezodpovedné
hodnotiť ľudské správanie bez zváženia
spoločenských podmienok.
V 90-tych rokoch bola spravená štúdia "The Merva Fowles".
Ukázala, že 1% nárast nezamestnanosti vo veľkých mestách USA
sa odrazil na relatívne podstatnom zvýšení zločinnosti.
Je to príkladom toho, ako tzv. "kriminálne" správanie
má priamy vzťah k socio-ekonomickým okolnostiam.
Nemalo by byť prekvapením, že veľká väčšina ľudí vo väzení
pochádza zo spoločensky deprivovaných podmienok.
Usporiadanie spoločnosti produkuje také správanie,
hlavne nedostatok, ak pozorne sledujete.
A rok za rokom počet ľudí vo väzení rastie.
Spolu s počtom zákonov v knihách.
Očividne, niečo nám tu nefunguje správne,
niečo nefunguje, niečo nie je v poriadku.
Ak by bola spoločnosť progresívne spravovaná so zameraním
na kolektívne prospievanie,
mali by sme byť potom svedkami neustáleho poklesu
zločinnosti a počtu väznených. A poklesu množstva zákonov.
Cieľom produktívnej a stabilnej spoločnosti
by mal byť zámer eliminovať potrebu väzníc, polície
a všetkého, o čom sme doteraz rozprávali.
Myslím, že Líza Simpsonová to vystihla.
- A tu máme opilca. A tu je mamkin pracovný stôl.
- Mami, ja viem, že máš dobré úmysly, ale nie je polícia
ochrannou silou, ktorá udržiava status quo pre bohatú elitu?
Nemyslíš si, že by sme skôr mali bojovať proti koreňom spoločenských problémov
miesto zatvárania ľudí do preplnených väzníc?
- Pozri Lisa! To je McGriff, policajný pes! (....)
Privádza nás to ku konceptu bezpečnosti.
Od 11.9.2001, bezpečnostné opatrenia na celom svete
sú až bláznivé a často iracionálne.
Široká verejnosť, a hlavne v USA je neuroticky posadnutá
bezpečnosťou.
Riešením násilného ľudského správania je evidentne posilnenie polície,
viac kamier a menej slobody.
Nechcem Vám kaziť ilúzie,
ale keby Vás chcel niekto zabiť,
vyhodiť lietadlo alebo obchodný dom do vzduchu,
alebo čokoľvek iné vo forme násilia,
vypustenie toxického plynu v metre...
Nájdu cestu, ako to uskutočniť.
Žiadna forma ochrany tomu nezabráni.
Logika tohto riešenia je nesprávna.
Je to nemožné, a celý základ bezpečnosti, ako ju dnes poznáme
je opačný k tomu, čo je potrebné spraviť
na vyriešenie tohto typu problémov.
Skutočná bezpečnosť príde až s vyriešením spoločenských problémov.
Zameranie na prostredie, na dôvody,
ktoré vedú k neurózam a nerušeniu ľudskej bytosti.
Toto je graf, ktorý sledoval posledných 200 rokov.
Os Y ukazuje očakávanú dĺžku života,
Os X ukazuje príjem so zohľadnením inflácie.
Každá bublina reprezentuje krajinu.
Veľkosť bubliny znamená populáciu a farba znázorňuje kontinent.
V pravom hornom rohu je farebná mapa sveta.
Všimnete si, že v roku 1800 bola očakávaná dĺžka života
pod 40 rokov vo všetkých krajinách
a príjem menší ako 3 000 dolárov.
Bol by som rád keby ste venovali pozornosť trendu nerovnosti,
hlavne čo sa týka príjmu, ako budeme sledovať tento graf v čase.
Všimnete si, že dĺžka života sa predlžuje
s mierou bohatstva. Čo však ešte vidíme?
Čo je do očí bijúce?
Neskutočný a rastúca ekonomická nerovnosť.
Napríklad Afrika je ponechaná "v prachu"
za západnými krajinami.
Dostali sme sa odtiaľto, sem.
Ekonomická nerovnosť očividne rastie. Prečo Vám to ukazujem?
Pred nejakým časom bol uskutočnený ďalší výskum niekoľkými vedcami.
Jeden z nich uskutočnil Richard Wilkinson z Univerzity v Nottinghame v Británii.
Ukázal silnú koreláciu medzi zločinnosťou a nerovnosťou v príjme.
Nie na absolútnom príjme, ale na nerovnosti v príjme.
Je to psychologické. V USA,
ktoré má medzi krajinami najväčšiu priepasť medzi bohatými a chudobnými na svete
a tiež patrí medzi najbohatšie krajiny na svete,
je zaujímavé, že má aj najväčší počet väzňov (v prepočte na 1 000 000 obyv.) na svete.
Prečo je tu tak veľa skazenosti?
Je možné, že kvôli veľkej ekonomickej stratifikácii.
Tu je graf, ktorý ukazuje rastúcu nerovnosť,
rozdelený na vyššie a nižšie triedy.
Zatiaľčo nižšie triedy ostávajú v priemere chudobné,
priepasť medzi nimi a vyššími triedami
sa rozširuje.
Myslím, že to je hlavný zdroj narastajúcej
zločinnosti na tejto planéte.
Vyzerá to tak, že existuje korelácia medzi rastúcou nerovnosťou
a počtom väzňov.
Čím väčšia nerovnosť v príjme, tým viac zločinu.
Prichádza to z toho, čomu ľudia vravia "psycho-sociálny stres".
Takže sa vráťme k môjmu pôvodnému stanovisku,
čo sa týka bezpečnosti. Myslím, že jedna z najdôležitejších vecí,
ktorú by sme mali zvažovať, je redukcia globálnej priepasti medzi bohatými a chudobnými.
Inak povedané, čím viac sa táto priepasť rozšíri vo svete,
tým viac konfliktov povstane na rôznych úrovniach.
Takže sa vráťme k deklaráciam
Dnes používame deklarácie, ako ich nazývame,
aby sme prisúdili ľuďom tzv. práva.
A podobne ako u zákonov, sú to umelé produkty kultúry,
ktoré sa snažia vyriešiť problémy, ktoré sa opakujú, tým,
že niečo deklarujú slovami, väčšinou na papieri.
Práva boli vynájdené, aby sme sami seba chránili
pred negatívnymi vedľajšími produktami spoločenského systému.
A opäť raz, miesto hľadania skutočného zdroja problému
vynašli sme tieto záplaty vo forme deklarácii
v pokuse vyriešiť problémy.
To však nefunguje, nikdy to nefungovalo.
V skutočnosti neexistuje nič také ako neodcudziteľné právo
mimo kultúru, v ktorej také právo platí.
My si to v rámci kultúry vymýšľame!
Tieto práva a slobody musia byť obsiahnuté predsa v spoločnosti už z princípu,
nie zaznačené nejednoznačne na papieri.
Klasickým príkladom, keď zvážime predstavu božského zákona,
je známych "10 prikázaní". Nepokradneš.
Nezabiješ. PREČO?
Toto sú povrchné predstavy
vytvorené ľuďmi, ktorí ešte nemali žiadne poriadne informácie,
ktorí nerozumeli, že žijeme v realite príčiny a následku.
Ak toto poviete ľuďom, aby sa nezabíjala a nekradli v skutočnosti nič nespraví, ako história potvrdzuje.
Moralita je prázdna myšlienka, ktorá nemá žiadny empirický podklad ako celok.
Inteligentné prikázanie by mohlo skôr vyzerať takto:
Budete neustále preorientovávať seba a spoločnosť,
aby sa redukovali reaktívne sklony, ktoré vedú k zvráteným dôsledkom
ako krádež a vražda.
(Evanjelium podľa Petra Josepha :)
[potlesk]
Podobná povrchnosť platí pre akúkoľvek ústavu
alebo listinu práv ktorejkoľvek krajiny na Zemi.
Listine práv USA je pokusom zabezpečiť
určité slobody a ochranu formou textu na papieri.
Zatiaľčo si uvedomujem hodnotu tohto dokumentu
a jeho dočasnú brilantnosť vzhľadom k dobe, v ktorom vznikol,
neospravedlňuje to fakt, že je produktom
spoločenskej neefektívnosti z dnešného pohľadu.
Deklarácia zákonov a práv je vlastne
zdokumentovanie chýb spoločenského usporiadania.
Dnes sa združuje mnoho ľudí v "patriotských" hnutiach a hnutiach za "slobodu"
Poznám mnoho z nich. Som čiastočne fanúšikov mnohých ľudí,
ktorí sa takto združujú, myslím, že ich činnosť je momentálne na mieste,
lenže tento dokument, nie je "spasiteľom" Ameriky.
Mnoho ľudí, zdá sa, verí,
že USA má nejakú magickú pozíciu na svete v nejakom zmysle.
Ktovie, možno preto, že sme povraždili mexičanov a indiánov a ukradli im ich krajinu.
Alebo preto, že v čase, keď bola spísaná ústava, len belosi
a majetní muži, čo bolo asi 10% celej populácie
národa, mohli voliť.
To je vláda ľudu?
Poďme ďalej. Demonštrujem Vám, o čom rozprávam.
Štvrtý dodatok ukazuje, ako ľudia majú
"Ochranu pred neprimeraným prehľadávaním a zabavením majetku"
Tento výrok je v zásade kvalifikovaný termínom
"Pravdepodobný predpoklad" v tomto dodatku.
Čo je "Pravdepodobný predpoklad"?
Jediný spôsob, ako to zistiť, je nájsť právnu definíciu,
ktorá je kultúrne akceptovaná.
Všeobecná definícia "pravdepodobného predpokladu" v tomto kontexte je:
Rozumná domnienka, že človek spáchal nejaký trestný čin.
Dobre, takže kvalifikátor tvrdenia je termín "Rozumný"
"Rozumný".. často definovaný ako "nestranný, logický,
nie nadmerný alebo extrémny".
Nuž teraz si musíme vyhľadať termín "Nadmerný"
Verím, že je Vám jasné, čo sa snažím ukázať.
Deklarácie sú nezmyselné po významovej stránke, preto im nemožno dôverovať.
Žiadnemu z nich. (Jazyk je objektom interpretácie)
Právne definície nie sú empirické.
Všetky dodatky sú objektom vrtochov interpretácie,
preto sú zneužívané políciou,
národnou bezpečnosťou a súdnictvom dennodenne.
Späť k môjmu pôvodnému stanovisku.
Neexistuje nič také ako práva,
keďže referencie sa môžu ľubovolne meniť.
Štvrtý dodatok je pokusom chrániť ľudí
pred zneužívaním moci zo strany štátu. To je jasné.
Obchádza však skutočný problém, ktorým je:
Prečo by štát mal záujem prehľadávať a zabavovať majetok v prvom rade?
Ako odstránime mechanizmy, ktoré generujú také správanie?
Potrebujeme sa zamerať na skutočný problém.
Aby som ujasnil moje stanovisko, NEHOVORÍM, že zákony, práva
a podobne nie sú potrebné v tomto čase. Jednoznačne sú.
Ale my sa potrebujeme zamerať na vyriešenie skutočného problému.
A len tak mimochodom, pre všetkých nacionalistov, ktorí ma teraz počúvajú,
NENAPÁDAM Ústavu USA!
Avšak ústava nie je odpoveď a je naivné myslieť si,
že tento dokument je až tak relevantný pre riešenie skutočných problémov.
Znovu vravím, som fanúšikom ľudí ako Ron Paul a Dennis Kucinich,
Je miesto pre ich hodnotnú prácu, ktorú vykonávajú,
ale nie je to konečná odpoveď.
História Ameriky je podobná ako história akejkoľvek inej krajiny
na svete. História podvodov, klamstiev a korupcie.
Nemáme sa k čomu vrátiť,
keďže čestnosť v týchto veciach tu ani nikdy nebola.
Musíme sa pohnúť dopredu, nie naspäť.
Dostávame sa k "Vláde"
Všetky vlády v dnešnom svete, či si to uvedomujete alebo nie,
sú ústavné diktatúry.
Verejne sankcionované monopoly na moc.
A demokracia, ako je praktikovaná dnes, je len hra, ktorú hráme..
nehnevajte sa, ale je to len hra, ktorá sa hrá,
aby mala verejnosť ilúziu kontroly.
[potlesk]
Ľudia sa myslia, že majú na výber v súčasnom systéme,
pretože môžu vhodiť volebný lístok do urny
a dosadiť dopredu vybranú osobu na vládnucu pozíciu.
Avšak, akonáhle je človek už pri moci,
verejnosť sa už na vládnutí nepodieľa.
Volili ste za (nehorázne obrovskú) finančnú pomoc bankám v kríze?
Volili ste ohľadom zloženia kabinetu nového prezidenta.
Volili ste za zvýšenie daní?
Volili ste za umiestnenie dialníc, rozvodov elektriny a infraštuktúry?
Volili ste za vojny v Afganistane a Iráku???
Tak kde sa vlastne podieľate na vládnutí?
V tretej časti budeme diskutovať o tom, ako by mohla fungovať skutočná demokracia,
A nie je to volením ľudí, ale VOLENÍM MYŠLIENOK.
Musíme pochopiť, že vláda, ako ju dnes poznáme
nie je na mieste na to, aby zabezpečila prospievanie verejnosti,
ale skôr na sebazáchovu a udržanie svojej moci.
Podobne ako každá iná inš***úcia v peňažnom systéme.
Vláda je vyná***, ktorý funguje v peňažnom systéme za účelom ekonomickej
a spoločenskej kontroly. Jej metódy sú primárne zamerané
na zachovanie samej seba (ako inš***úcie).
Všetko, čo vlády môžu urobiť, je vytvárať zákony, aby kompenzovali
stály nedostatok celistvosti v spoločenskom poriadku.
Tiež má zmysel poukázať na fakt, že väčšina politikov sú právnici.
Väčšina hráčov vo vláde pochádza zo sveta práva.
Preto v skutočnosti nemajú žiadne vzdelanie
a pochopenie toho, ako vlastne spoločnosť funguje.
Môže Vám ísť právnik opraviť kúrenie?
Môže právnik ísť a zorganizovať rozvod elektriny v nejakej oblasti? Nie.
Právnici a politici nie sú cvičení
žiadnym spôsobom riešiť skutočné problémy.
Trénujú ich skôr na riešenie umelých nezmyselných problémov,
ktoré sú nahromadené dôsledky našej spoločnosti plnej nezmyslov.
Spoločnosť je technický výtvor v skutočnosti.
Poviem to znovu, spoločnosť je technický výtvor.
Pozostáva z infraštruktúry, zdrojov a spravovania zdrojov.
Je to technologický konštrukt.
Republikán, demokrat...vôbec nič to neznamená.
Ak chcete skutočne vidieť, ako funguje spoločnosť,
je potrebné si uvedomiť, že veda a technológia
je presahujúci element, ktorý "ovláda"
celý mechanizmus spoločenskej organizácie.
A preto tí, ktorí študujú tieto atribúty, by mali dostať, NIE KONTROLU,
mali by sa dostať k tomu, aby sa mohli podieľať na tejto organizácii spoločnosti.
Napríklad k tomu, aby povedali: "Hej! Sme schopní nakŕmiť a ošatiť
všetkých chudobných ľudí v Afrike a v treťom svete".
"Technicky to dokážeme!" Ale nanešťastie,
musia ísť najprv do korporačnej byrokracie a vládnej byrokracie
a tam im samozrejme povedia: "Nuž ale na to nemáme peniaze..."
Lenže otázka nikdy nestála: "Máme na to peniaze?"
Otázka vždy stála "Máme na to zdroje
a potrebnú technológiu?"
Posledný bod, ktorý chcem objasniť v tejto prvej časti
sa týka aktivizmu. Tradičné vzory aktivizmu
vidíme počas dejín po celom svete.
V dnešnom svete je takisto nespočetné množstvo správne zameraných ľudí
v aktivistických organizáciách a tí robia hurhaj okolo súčasných problémov
a nespravodlivosti vo svete.
Nanešťastie ako zvyknete zistiť, veľmi málo z nich
ponúka nejaké reálne dlhodobé riešenia.
Tie, ktoré tieto riešenia ponúkajú,
takmer univerzálne rámcujú tieto riešenia
do existujúceho spoločenského zriadenia.
Ich taktika zahŕňa nové legislatívne opatrenia a samozrejme,
vždy vyžadujú etiku a zodpovednosť.
Málo pozornosti však venujú koreňovej štruktúre nášho systému.
Boj a protesty
proti skorumpovaným korporačným organizáciám a verejné zbierky
na podporu zvrátenia nepriaznivých trendov je typickým spôsobom, ktorým sa aktivisti uberajú.
Je to vo všeobecnosti obdivuhodné.
Problém je v tom, že to nespôsobí žiadne podstatné dlhodobé zmeny.
Som veľmi potešený, keď vidí niečo také,
ale vedie to vlastne k niečomu?
Keď príde na spoločenskú korupciu, chudobu, bezohľadnosť k životnému prostrediu,
vykorisťovanie ľudí a spoločenský zmätok v dnešnom svete,
skutočným zistením je, že väčšina týchto problémov
nie je dôsledkom činnosti nejakej konkrétnej spoločnosti,
nejakej elitnej skupiny alebo vládnych zákonov.
Sú to symptómy základného problému.
Skutočný problém je ľudské správanie.
A ľudské správanie je podstatnou mierou vytvárané a podporované
spoločenskými postupmi vyžadovanými pre prežitie,
čo je zabezpečené spoločenským systémom v danom čase.
Sme produktom našej spoločnosti.
Základné kamene nášho socio-ekonomického systému
a teda naše životné podmienky sú to,
čo vytvára naše choré kultúrne podnebie, ktoré okolo seba vidíte.
Veľmi málo z dnešných aktivistických organizácií zvažuje možnosť,
že možno je problémom samotný spoločenský systém.
Môžeme stráviť zvyšok života
pokusmi ničiť mravce, ktoré neustále záhadne
vyliezajú spod našej chladničky tak, že im chystáme pasce - zákony.
Alebo sa radšej môžeme zbaviť pokazeného jedla
za chladničkou, vďaka ktorému invázia mravcov začala...
2. časť: Projekt Zem.
V inžinierstve elektriky existuje koncept
pomeru signálu a šumu,
ktorý určuje pomer množstva signálu
k šumu, ktorý tento signál ruší.
Je to ako počúvanie rádia v aute,
ktoré prijíma veľké množstvo rušenia a šumu
a hudba sa tak stáva nejasná až nepočúvateľná.
Myslím, že je to skvelé prirovnanie k našim súčasným praktikám,
kde signál reprezentuje základné aspekty dôležitosti a relevancie
v danej oblasti, šum sú tie zastarané,
tradicionalizované, neefektívne metódy,
ktoré zahmlievajú, mätú, odďaľujú
naše zámery a schopnosti.
Takže by som Vás teraz chcel poprosiť, aby ste na malú chvíľu zabudli
prakticky na všetko, o čom som doteraz hovoril, a urobili veľký krok späť
a spravili si so mnou jedno veľmi jednoduché myšlienkové cvičenie, ktorým Vás teraz chcem previesť,
aby sme zvážili, ako spravujeme našu činnosť na tejto planéte.
Predpokladajme na chvíľu, že sme vesmírni cestovatelia,
ktorí pochádzajú zo Zeme, ako ju dnes poznáme.
Počas našej cesty narazíme, čuduj sa svete,
na presnú repliku našej planéty.
Jediný rozdiel medzi touto planétou a Zemou
je, že ne nej nežijú ľudské bytosti,
ľudská evolúcia sa tu neuskutočnila.
Tým pádom na planéte nie je ustanovené žiadne spoločenské zriadenie, žiadne neduhy spoločnosti,
žiadne peniaze pochopiteľne, nič, čo by limitovalo naše možnosti.
Máte k dispozícii všetky pokročilé vedecké poznatky dneška.
Ako by sme postupovali pri vytváraní
našej spoločenskej infraštruktúry od základov?
Cieľom nie je nič menej, než vytvoriť čo najefektívnejšiu,
uvedomelú a udržateľnú spoločnosť, akú je možné vytvoriť.
Čo by bolo prvým krokom?
Úplný prieskum planetárnych zdrojov dáva celkom zmysel, správne?
Myslím, že by nebolo logické začínať niečím iným.
Najprv potrebujeme porozumieť úplnému rozsahu a kapacite
komponentov Zeme, aby sme od týchto informácií mohli odvodiť
naše možnosti a použiť na to naše schopnosti.
Prírodné zdroje sa dajú rozdeliť do mnohých klasifikácií:
biologické - teda tie, ktoré sa získavajú z biosféry
ako lesy, morské organizmy, prírodné palivá (ropa, uhlie..),
a potom nebiologické zdroje, ako orná pôda, voda,
zlato, železná ruda a ďalšie suroviny.
Samozrejme existuje mnoho ďalších prírodných zdrojov,
ale kvôli jednoduchosti si podrobnejšie rozoberieme len jednu oblasť,
ktorá bude slúžiť ako prototyp pre ďalšie oblasti.
Touto oblasťou je energia.
Energia je palivom spoločnosti, myslím, že väčšina ľudí by súhlasila.
Energia vyzerá byť najmenším spoločným menovateľom modernej spoločnosti
a bola základným faktorom, ktorý umožnil pokrok
a prudký nárast nášho životného štandardu.
Takže myslím, že je to dobré miesto, kde začať. Tak čo najprv urobíme?
Jednoducho preskenujeme Zem a zanalyzujeme ju,
zahrnieme všetky relevantné lokality a ich potenciál.
Je samozrejmé, že potenciál zdrojov, aby som to trochu objasnil,
bude vždy závislý na súčasnom stave technológie,
ktorá bude z daného zdroja ťažiť.
Napríklad solárna energia má neskutočný potenciál,
lenže je stále málo využívaná vzhľadom k tomu,
že technológia bola doteraz málo výkonná,
ale s použitím nanotechnológie vidíme
možnosť exponenciálneho rastu jej potenciálu.
Naznačujem, že potenciál je podmienený kvalitou našich metód.
Nechcem stráviť priveľa času fenoménom nanotechnológie,
ale keď by ste skúmali smer jej aplikovania na zber slnečného žiarenia,
bude Vám jasné, že samotná slnečná energia by časom
mohla napájať celý svet tisícnásobne.
Nanešťastie, to pravdepodobne neuvidíme tak skoro. Prečo?
Lebo je to príliš výkonná metóda pre systém trhu.
A proces absorpcie bude tak trvať ešte mnoho, mnoho rokov,
ak sa ním budeme vážne zaoberať.
Vráťme sa späť k nášmu myšlienkovému cvičeniu.
Akonáhle máme tieto informácie o energetických zdrojoch,
potrebujeme ohodnotiť každý zdroj podľa toho, ako je obnoviteľný,
koľko odpadu produkuje a všetky ďalšie faktory,
aby sme sa rozhodli, nakoľko je udržateľný.
Zdrojom, ktoré budú mať najviac negatívnych dopadov,
tým sa udelí pochopiteľne najnižšia priorita. Mimochodom,
toto je príklad takej tabuľky zhodnotenia, neberte ju príliš vážne, je to len príklad.
Fosílne palivá sú prevažne neobnoviteľné
a znečisťujú životné prostredie.
Keďže vieme o obrovských možnostiach geotermálnej,
veternej, solárnej energie a energie morských vĺn,
povedal by som, že neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by sme sa vôbec mali obťažovať
s fosílnymi palivami.
Aby som to rýchlo objasnil, rád by som prešiel tieto obnoviteľné zdroje energie.
Podľa štúdie Stanfordskej univerzity z roku 2005,
ak by sa využívalo len 20% známeho potenciálu veternej energie,
pokrylo by to potreby celého sveta.
Už som spomínal slnečnú energiu. Žiarenie dopadajúce na Zemský povrch je
asi 10 000-násobok súčasného planetárneho využitia.
Otázkou je teda použitie technológie, nanotechnológie, ako som vravel.
Menej známou je energia prílivu. Príkladom regionálneho využitia je nedávna štúdia, ktorá zistila,
že 34% energie v Británii
by mohlo pochádzať z využívania energie prílivu.
Efektívnejšia je však energia morských vĺn,
o ktorej je známe, že má globálny potenciál
80 000 terawatthodín ročne,
čo znamená, že 50% spotreby planéty
by mohlo pochádzať z energie morských vĺn.
Najefektívnejšia je však geotermálna energia,
ktorá podľa súčasnej MIT ***ýzy obsahuje dostatok energie
na pokrytie svetovej potreby na ďalších 4 000 rokov.
Energie je teda viac ako dostatok
na tejto planéte a nech Vám nikto nehovorí opak.
Takže naspäť k nášmu cvičeniu. Keď už máme informácie zozbierané a ohodnotené,
porovnáme potenciál zdrojov so spotrebou a tomu sa prispôsobíme.
Našťastie, ako sme práve zistili, máme viac ako dostatok energie
na pokrytie našich potrieb. Môžme teda eliminovať
menej efektívne zdroje energie, ako ropa a ďalšie.
Takže máme zabezpečené množstvo energetických zdrojov a energie na využívanie.
Dobre. Krok 3: distribúcia a monitorovanie.
Distribúcia energie by mala byť logicky usporiadaná
podľa technických možností a blízkosti k zdrojom.
Inými slovami, ak budeme veternú energiu získavať v Ázii,
nebudeme ju dodávať do Latinskej Ameriky.
Distribučné parametre sa nám ukážu samé
a budú založené na súčasnom stave technológie distribúcie
a praktickosti blízkosti zdroja.
Podobne, aktívne monitorovanie zdrojov pomocou senzorov
a počítačov by umožnili neustále povedomie
o miere využívania, miere spotrebovávania, miere obnovy daného zdroja
a ďalších relevantných parametrov, o ktorých by sme vedeli,
aby sme pochopiteľne udržiavali rovnováhu.
Ak by hrozil nedostatok nejakého zdroja,
vedeli by sme to predpovedať dopredu vďaka ***ýze trendov
a spravil by sa patričný zákrok na upravenie tejto situácie.
Toto nie je nová myšlienka, používame ju každý deň
rôznymi spôsobmi
ako napríklad upozorňovanie na hladinu toneru v tlačiarni,
ktorú máte pripojenú na počítač.
Poďme si to zrevidovať. Čo sme doteraz dosiahli?
Máme lokalizované naše energetické zdroje,
máme určený ich potenciál a vyriešené otázky distribúcie,
ktoré sú založené na strategickom využívaní, technológii zberu energie a vzdialenosti od miesta spotreby.
A nakoniec máme systém aktívneho monitorovania zdrojov,
ktoré sleduje stav energetických zásob,
mieru využívania a ďalšie relevantné trendy.
Vytvorili sme teda systém,
systémový prístup k spravovaniu zdrojov na tejto planéte.
Systém je založený na skutočných aktuálnych dátach a štatistikách.
Proces rozvíjania nie je založený
na názore človeka alebo nejakej skupiny,
nie na vrtochoch korporácií alebo vlády
ale na prírodných zákonoch a rozumnom uvažovaní.
Ak to poviem ináč, akonáhle si určíme, že naším zámerom a cieľom
je prežitie a tým pádom udržateľnosť - to je cieľom nášho druhu.
Verím, že všetci v tejto miestnosti so mnou súhlasíte.
Potom sa každý jeden parameter týkajúci sa spravovania zdrojov
stane očividným.
Volá sa to prichádzanie (*dochadzanie k) na rozhodnutie ako protiklad robenia rozhodnutí,
čo je subjektívny čin založený na nekompletných informáciách
a veľmi často je kultúrne zaujatý.
Táto planéta je ale celistvý systém so všetkými jej zdrojmi.
Preto efektívnosť ľudskej spoločnosti môže vzísť len
z integrovaného systémového prístupu
k spravovaniu týchto zdrojov a teda aj procesom v spoločnosti.
Planéta si vyžaduje takýto prístup.
Ak jedinou vládou, ktorá existuje na planéte, je prírodný zákon,
je nevyhnutne zanedbávajúce, nelogické a nezodpovedné
fungovať na princípe oddelenosti, keďže vyžadujeme systém celistvosti.
Použitím modelu energie ako prototypu,
tento systémový prístup je možné aplikovať na všetky ostatné
zemské zdroje parametre.
Preskúmame, určíme potenciál, určíme negatívne dopady,
aplikujeme modernú technológiu na využívanie zdroja, distribuujeme a monitorujeme
čo najlogickejším najpokročilejším možným celistvým spôsobom.
Prirodzene, počítačová databáza a program spravovania
by bol logickou metódou organizácie týchto otázok.
Všetky atribúty, o ktorých sme diskutovali,
by sa organizovali pomocou počítačovej technológie.
Keďže cieľom je globálna maximálna výkonnosť,
automatické prispôsobenia sa tým pádom stanú veľmi jednoduchými.
Napríklad povedzme, že máme v nejakej oblasti 2 geotermálne elektrárne,
obe produkujú v tandeme
potrebné množstvo energie pre danú oblasť.
Jedného dňa nastane nejaký problém a výkon jednej elektrárne poklesne o 30%.
Monitorovací systém to zaregistruje
a výkon druhej automaticky zvýši o 30%.
Je to akcia-reakcia, podobne ako v nervovom systéme vo Vašom tele, automatická.
Nie je dôvod voliť za alebo proti tomu, nie je dôvod debatovať o tom v kongrese,
je to automatické, lebo je to zrejmé a očividné.
Aby som to celé zhrnul:
Všetky planetárne zdroje, od energie k minerálom a morskému životu atď.
sú spravované strategicky aktívnymi, štatistickými procesmi
v jednom globálnom systéme,
ktorý bude programovaný, aby sa automaticky prispôsoboval
zmenám životného prostredia. To je celé..
Opravte ma, ak sa mýlim, ale obávam sa, že neexistuje iný spôsob
dosiahnutia vrcholnej výkonnosti nášho spravovania zdrojov.
Je to predsa technický proces. Je v podstate veľmi, veľmi jednoduchý, keď sa *** tým zamyslíte,
aj keď špecifikácie implementácie sú komplexné a zložité
pre väčšinu z nás, ktorí nie sme trénovaní v inžinierstve.
Takže vytvorili sme systém globálneho spravovania zdrojov
a využili sme na to programovanie a systém spätnej väzby, aby sme udržali
rovnováhu a zároveň vrcholnú efektivitu.
Tak ako by sme použili rovnaký logický systémový prístup k organizácii
zdanlivo oveľa komplexnejšej otázky fungovania spoločnosti?
Patrí sem napríklad produkcia hmotných tovarov pre dennodenné použitie.
Máme k dispozícii hromadu užitočných zdrojov,
otázka teda stojí: "Čo ľudia potrebujú?"
Je to záludná otázka.
Na jednej strane spektra máme nevyhnutné základné podmienky života,
ako jedlo, čistý vzduch, čistú vodu a podobne.
Na opačnej strane spektra sa dostávame k otázkam nie nevyhnutných predmetov,
nástrojov, predmetov na trávenie voľného času a ďalším veciam,
ktoré sa líšia región od regiónu,
v rôznych kultúrach a z generácie na generáciu.
Druhej časti spektra, teda hodnotovým a kultúrnym potrebám, sa budem venovať neskôr.
Najprv sa zameriam sa prvú časť, základné životné potreby
nás všetkých.
Jedlo a voda.
Zásoby okamžite konzumovateľnej pitnej vody
by boli určené v rámci základného globálneho prieskumu,
a boli by regulované a monitorované, ako som hovoril.
Čo sa týka jedla, prvá vec na zváženie je poľnohospodárstvo,
a teda orná pôda.
V rámci prieskumu lokalizujeme všetku dostupnú ornú pôdu na planéte.
Takisto spravíme štatistiky konzumácie jedla, založené na potrebách populácie.
***ýza bude pochopiteľne komplexnejšia
ako to, čo teraz ukazujem, pretože do úvahy prichádza mnoho vecí, ktoré treba zvážiť.
Napríklad rýchlosť rastu určitých rastlín,
metódy kultivácie,
potrebu minimalizovať negatívne dopady a mnoho ďalších bodov.
Avšak, každú z týchto otázok vieme izolovať,
spoznať a kvantifikovať do väčšej alebo menšej miery systematicky.
Chcem sa viac venovať procesu, to je podľa mňa najdôležitejší bod momentálne.
Aby som rozšíril tento bod, tradičné metódy kultivácie
a ochrany jedla a vody nás dostali do tohto bodu v histórii.
Potreba jedla a vody sú oblasťou, kde sa technológia stáva kritickou
vzhľadom k našej rastúcej populácii.
V dnešnej spoločnosti, nedostatok jedla a vody
je ohromný v rozvojových krajinách.
Tu je odhad urobený spoločnosťou IRRC,
ktorý sa týka nedostatku vody do roku 2025.
Na druhej strane, v dnešnom svete hladuje miliarda ľudí
podľa správy Organizácie spojených národov (OSN). Pravdepodobne je to oveľa viac,
keďže vieme, ako OSN zvykne skresľovať údaje
o takýchto otázkach, ak ste pozorní. Ale aj tak, je to príšerné.
A ktokoľvek, kto sleduje tieto problémy, vie, že problémy nedostatku jedla
a vody sú 100% ekonomické.
Technické riešenie problému je uskutočniteľné
už len tým, že by sme použili dnes existujúce metódy.
Konkrétne, odsoľovanie morskej vody a hydroponické poľnohospodárstvo.
Technologický pokrok ako proces desalinizácie
dokáže vyrobiť pitnú vodu buď z morskej vody alebo aj z úžitkovej špinavej vody,
použitím reverznej osmózy spolu s ďalšími vyvíjajúcimi sa metódami.
Toto je ďalším príkladom toho, ako technológia
je využitá nielen na spravovanie zdrojov, ale aj súčasťou ich vytvárania.
Myšlienka, že použiteľná pitná voda je v nedostatku je pravdivá len vzhľadom
k nedostatočným metódam, ktoré dnes využívame,
spolu s nezmyselným ekonomickým systémom, ktorý sme už spomínali.
To isté platí pre hydropóniu, čo je metóda pestovania rastlín
použitím roztoku minerálov vo vode bez pôdy.
Teoreticky by sme teda týmto spôsobom dokázali pestovať plodiny v strede Sahary,
pokiaľ by sme zabezpečili dôkladné zavlažovanie navŕtaním podzemnej vody,
ktorá je podľa mojich údajov asi 700 - 1400 metrov pod Zemou. Možno sa zdá, že je to poriadne hlboko,
ale mnoho vecí, ktoré nám dnes pripadajú extrémne,
sa stanú časom bežné.
A len tak mimochodom, nechcem znieť príliš negativisticky,
ale ak by sa OSN skutočne
zaujímala o prospievanie tretieho sveta,
viete, ak by sa úprimne a to zaujímali,
mali by umožniť budovanie odsoľujúcich zariadení
pozdĺž pobrežia každej krajiny trpiacej nedostatkom vody.
Premenili by morskú vodu na pitnú použiteľnú vodu
a zachytávali by zároveň organické výživné látky z oceánu
do hydroponických sklenníkov.
To by vyriešilo problém nedostatku jedla.
[potlesk]
Základom je pochopiť, že jedlo, vzduch a voda
sú len v takom nedostatku, v akom sa rozhodneme, že sú.
Ak sa rozhodneme inteligentne a strategicky
o otázkach produkcie a ochrany prostredia,
zatiaľčo využijeme úplný potenciál technológie, neexistuje dôvod,
prečo by sme nedokázali zabezpečiť potreby pozemšťanov mnohonásobne.
Hladujúce deti v dnešnom svete nehladujú
kvôli nedostatku dostupného jedla a vody.
Je to nedostatkom ich kúpnej sily, zlyhaním ich ekonomík,
nie je to pravý nedostatok, ktorý spôsobí milióny zbytočných úmrtí ročne.
V dnešnom svete zomrie každú sekundu jeden človek od hladu
kvôli chudobe.... :(
Vráťme sa opäť k nášmu cvičeniu.
Technologické pokroky, o ktorých som práve hovoril, spolu s ďalšími,
budú kombinované s tradičnými metódami,
a teda monitorované a regulované systémovým prístupom,
ako som už naznačil.
Ide o to, aby sa nové výkonnejšie technológie
rýchlo inkorporovali (*vclenili) do základného systému založeného na kvalifikátoroch.
Táto voľba, ako znovu vidíte, je opäť samozrejmá,
keďže integrita metód nášho hodnotenia,
čo je použitie vedeckej metódy, je prísne dodržovaná.
Všetko je to spojené s cieľom maximálnej výkonnosti a udržateľnosti.
Proces konštrukcie spoločnosti a jej organizácia
je týmto spôsobom takisto zrejmá.
Prichádzame na rozhodnutia založené na tomto jednoduchom cieli
maximalizovať výkonnosť, kdekoľvek je to možné.
A tento proces myslenia, tento záväzok
objektívnemu sledovaniu prírodných procesov
a lojalita k vedeckej metóde a metodológii,
vytváranie hypotéz a ich testovanie atď.
nás privádza k 3. časti. kde Vás zoznámim s organizáciou nazvanou
Projekt Venus.
(potlesk)
Všetko, o čom sme doteraz rozprávali v 2. časti, sú základné vlastnosti
spoločenského usporiadania zvaného EKONOMIKA ZALOŽENÁ NA ZDROJOCH.
Toto označenie vymyslel priemyselný návrhár a spoločenský dizajnér
Jacque Fresco, ktorý je riaditeľom Projektu Venus,
na ktorom pracuje spolu so jeho spolupracovníčkou Roxanne Meadows v mestečku Venus na Floride.
Pán Fresco sa zaoberá konceptom udržateľnosti
v kultúre už 70 rokov.
Dnes má 93 rokov, to je všetko, čo v živote robil.
Väčšina vecí, ktoré ste videli v tejto prezentácii
pochádzajú z jeho pohľadu na svet.
Projekt Venus rozpoznáva, že Zem
je bohatá na zdroje a že naše metódy
rozdeľovania zdrojov pomocou peňažnej kontroly
už nie sú relevantné, skôr sú kontraproduktívne
k efektívnosti spoločnosti a aj pre naše prežitie.
Peňažný systém bol vytvorený pred tisíckami rokov
počas období veľkého nedostatku a už nemá legitímny vzťah
k našej skutočnej kapacite vyrábať tovary a služby na tejto planéte
v tomto čase.
Vieme, že so zjednocujúcim systémovým prístupom ku globálnemu spravovaniu zdrojov,
ktorý sme práve opísali, ľudský druh
bude schopný vyjadriť svoj úplný potenciál.
Vskutku jediná cesta,
ktorou môžeme maximalizovať výkonnosť na planéte
a naše rozumné využívanie zdrojov, je globálny systémový prístup.
Moderný vývoj vo vede a technológii, o ktorých sme rozprávali,
môže umožniť tomuto prístupu, aby sa stal realitou.
Zhrniem princípy Ekonomiky založenej na zdrojoch:
Po prvé - využíva existujúce zdroje miesto využitia obchodu.
Všetky tovary a služby sú dostupné bez použitia meny,
kreditu, výmenného obchodu, zadĺženosti a dlhu.
Cieľom tohto nového usporiadania spoločnosti je nielen oslobodiť ľudstvo
od opakujúcich sa nepotrebných a umelých zamestnaní,
z ktorých mnohé nemajú žiadny význam pre rozvoj spoločnosti,
ale takisto podpora novej motivácie pre ľudí,
ktorá je zameraná na sebarealizáciu, uvedomení si symbiózy,
vzdelaní, spoločenskom uvedomení a kreativite,
ktoré sú protikladné k plytkým, egoistickým
a korupciu generujúcim cieľom bohatstva, vlastníctva a moci,
ktoré sú nielen dnes dominantné, ale stále aj populárne
v populácii.
Veľkým zistením tohto konceptu je,
že vďaka inteligentnému hospodáreniu so Zemskými zdrojmi
spolu s liberálnou aplikáciou modernej vedy a technológie
máme schopnosť vytvoriť takmer globálny dostatok na tejto planéte,
a tak uniknúť hrozným fyzickým
a psychickým následkom vytváraným skutočným alebo umelým nedostatkom a množstvom odpadu,
ktoré sú dominantné dnes.
Konečným cieľom nie je len fyzický dostatok sám osebe,
ide tiež o vyšší cieľ kultúrnej zmeny.
Hodnoty ľudstva sú vytvárané spoločenským systémom.
Cítime, že tento prístup by ľudstvo dostal do súladu s prírodnými zákonmi,
a umožnil vysoký životný štandard, ale by aj dramaticky zredukoval
spoločenský stres a dovolil by ľuďom žiť a prosperovať
bez nenormálnych dôsledkov, ktoré vidíme dnes a denne.
Sme otrávení naším súčasným spoločenským systémom.
Vojna, chudoba a 95% zločinov
má vzťah k peniazom, ak sa dôkladne pozeráte.
Projekt Venus si to uvedomuje a pokiaľ sa nám podarí aplikovať
tento nový prístup, myslím, že budeme schopní tieto problémy eliminovať.
[potlesk]
Takže, aby sme viac porozumeli ekonomike založenej na zdrojoch,
potrebujeme zvážiť nový prístup k našim základným spoločenským inš***úciám.
Menovite, k priemyslu a vláde.
Priemysel, v našom význame slova, má do činenia s metódami
výroby a distribúcie tovarov a služieb v spoločnosti.
Toto samozrejme zahŕňa prácu.
Prvým krokom je, ako sme už o tom hovorili, objektívny prieskum
a strategické rozdelenie zdrojov
založené na lokalite, potenciáli a potrebe.
Už sme rozprávali aj o tom, ako tieto parametre spravia ozrejmia
potrebné procesy, počas získavania nových informácií.
Jedinou premennou sú hodnotovo orientované spoločenské potreby,
ktoré zahŕňajú základné potreby ako jedlo voda a ubytovanie,
cez predmety potrebné pre výrobu ako nástroje,
automatizované stroje, technologický vývoj a pod.
až po predmety nepotrebné na výrobu ďalších predmetov,
ako televízie, rádiá,
predmety pre zábavu a podobne.
Mimochodom, za chvíľu sa dostaneme aj k tomu, ako budú nové predmety vynaliezané.
Druhým krokom je optimalizácia samotnej výroby
so zameraním na maximálnu efektivitu.
Jediný spôsob ako dosiahnuť maximálnu efektivitu vo všetkých sektoroch
je odstránenie ľudskej angažovanosti
a to odstránenie ľudskej angažovanosti v toľkých oblastiach, ako je možné.
Chceme sa zamerať na automatizáciu práce.
Ako väčšina z Vás vie, automatizácia a mechanizácia
priebežne nahradzuje prácu vo všetkých sektoroch od čias priemyselnej revolúcie.
Zatiaľčo prebieha neustála debata o tom, čo to znamená
pre prácu v budúcnosti, existuje veľká pravdepodobnosť,
že technologické nahradzovanie, známe ako technologická nezamestnanosť,
postupne prekoná celistvosť samotného trhu práce.
Jediná vec, ktorú určite vieme je skutočnosť,
že čim viac mechanizujeme, tým produktívnejší sme.
Tu je graf G7 - pokročilých priemyselných krajín,
ktorý ukazuje, ako klesala zamestnanosť v priemysle,
zatiaľčo produkcia podstatne rástla.
Produktivita je nepriamo úmerná zamestnanosti vo väčšine sektorov.
Najpokročilejšia forma mechanizácie sa volá kybernetika,
ktorá kombinuje robotiku a využitie počítačov.
V podstate, počítač je mozgom stroja
a dáva inštrukcie, čo má stroj robiť.
Dnešné kybernetické stroje sú dnes najmocnejším
a najvplyvnejším vynálezom, aké ľudstvo kedy malo.
Možnosti týchto nástrojov majú vysoký potenciál zmeniť spoločnosť zásadným spôsobom,
vrátane oslobodenia ľudskej pracovnej sily
a exponenciálnym nárastom efektivity výroby.
Faktom je, že je minimum základných typov práce,
ktoré je nemožné automatizovať.
Je to jednoducho otázka zámeru spoločnosti.
Stroje nepotrebujú prestávky, dovolenky, poistenie
a nie sú objektom emocionálnej nestability,
ktorej my, ľudia často podliehame,
a preto sme aj menej výkonní v našej činnosti.
Tu sú niektoré príklady tejto technológie:
Dynamické chytanie a držanie.
Moje obľúbené driblovanie. (www.teaminfinity.com)
Optické sledovanie.
Hádzanie.
Manipulácia s pinzetou. (www.teaminfinity.com)
Toto sa mi páči, dynamické chytanie mobilu. (www.teaminfinity.com)
Tu je automatizovaná kuchyňa v Japonsku. (Reštaurácia FuA-Men v meste Nagoya v Japonsku predstavuje šefkuchára a jeho asistenta - obidvaja sú plne automatizovaní roboti)
Tu je plne automatizovaná reštaurácia v Nemecku. (Reštaurácia Bagger´s v Norimbergu v Nemecku)
Možností sú naozaj nesmierne.
Aj keď to znie možno kontraintuitívne, myslím,
že aj komplexné chirurgické operácie smerujú k plnej automatizácii
a vzhľadom k trendom sa pravdepodobne stanú spoľahlivejšími, než ľudské ruky.
Je spoločensky nezodpovedné,
aby sme nerozpoznali toto smerovanie a nemaximalizovali potenciál.
Musíme ignorovať tradičné emocionálne rozmary, ktoré máme.
Napríklad som nedávno čítal knihu o technologickom rozvoji
na začiatku 20-teho storočia. Bol tam príbeh o žene,
ktorá si odmietala zaobstarať novú chladničku, pretože sa jej páčil chlap, ktorý rozvážal ľad.
Páčil sa jej chlap, ktorého zamestnaním bolo nosiť ľuďom ľad, ktorí si ho dali do škatule a používali na chladenie.
To je malebná romantická predstava,
ale to nie je pokrok, to je romantizmus.
To neznamená, že pohŕdam romantizmom, ja som tiež v mnohých veciach romantický.
Ale tiež si uvedomujem, že pokrok znamená, že musíme zmeniť naše hodnoty.
Život je o prispôsobovaní.
Ak v našej vedeckej vynaliezavosti môžeme vytvoriť mechanizmy, ktoré dokážu zvýšiť
výkonnosť výroby a prekonať nedostatok, čo nám na oplátku
zabezpečí viac voľného času, aby sme sa usilovali o dosahovanie vyšších cieľov, potom už nemôžeme ináč
ako sa prispôsobiť a zmeniť zodpovedajúcim spôsobom naše hodnoty.
Stroje sú predĺžením ľudských vlastností, sú to nástroje,
ktoré nielen dokážu byť produktívnejšie,
ale nás aj oslobodzujú, ako sme videli, od triviálnych monotónnych prác,
čo umožní pravdepodobne takú zmenu kultúrnej paradigmy, akú si dnes ani nevieme predstaviť.
Zvyčajne v tomto čase sa niekto postaví a povie:
"Hej, počkaj chvíľu, čo...čo budem robiť ja?
Čo budem robiť sám so sebou, keď všetko budú robiť stroje?"
To je samozrejme skvelá otázka, keď *** tým rozmýšľate a
ukazuje nám, ako veľmi sme sa stali podmienení (súčasnou spoločnosťou).
Ukážem Vám, čo budú ľudia robiť, keď o výrobu bude postarané.
Ľudia budú správcami, supervízormi a výskumníkmi.
Budeme dohliadať na tieto systémy.
Výsledkom bude plne integrovaný, autonómny,
kybernetický priemyselný komplex,
ktorý bude zasadený do systému správy zdrojov,
ktorý sme už popísali, čo umožní pozorovanie a prispôsobovanie.
Bude to otázka aktualizácie systému
a ubezpečovania, že je schopný prevádzky.
Ľudia budú supervízormi, výskumníkmi a inovátormi,
čo tiež umožní mnoho osobnej slobody
a sledovanie intelektuálnych cieľov, ktoré pripomínajú ideály
antickej gréckej spoločnosti.
Navyše, bez peňažného systému, ktorý bránil rozvoju pomocou
detskej nedospelej konkurencie,
celý proces výroby môže byť priamočiary.
Už nebude existovať neustála duplikácia tovarov,
pri ktorej sa bude plytvať zdrojmi, aby si spoločnosti udržali svoj podiel na trhu.
Vieme, že viac hláv je lepších než jedna, čo sa týka dizajnu.
Predstavte si ten pokrok, keby sa technické tímy
10 najväčších konkurenčných výrobcov mobilných telefónov rozhodli spolupracovať
a spolu vyrobiť ten najlepší produkt, akého sú schopní. Len si to predstavte.
Podobne, plánované zastarávanie
a nekvalitné výrobky sa stanú vecou minulosti.
Keď si spoločnosti konkurujú, tak ako dnes,
musia znižovať svoje náklady tak strategicky, ako je to možné,
tým pádom sa znižuje aj kvalita.
Takto si udržia svoju konkurencieschopnosť a ich ceny budú akceptovateľné.
Prekážky budú odstránené, a teda tie najlepšie,
najvýkonnejšie, udržateľné, dlhotrvajúce technicky možné výrobky
budú konečne môcť byť vyrobené-
Toto je vlastnosť nášho súčasného systému, o ktorom nikto nerozpráva.
Neustále vytváranie nekvalitných produktov, aby sa udržala
diferenciálna výhoda na trhu.
(člen publika) "Týmto ale navrhujete monopol, predtým ste boli proti monopolu"
(Peter) Neexistujú peniaze, neexistuje kontrola moci, nie je to teda monopol.
Je to systémový prístup. Peniaze sú potrebné pre existenciu monopolu,
neskôr odpoviem sa všetky Vaše otázky. Nemá to nič spoločné s týmto prístupom.
Je to integrovaný systém.
Monopol je vynálezom náchylnosti...
prepáčte, monopol je náchylnosť trhového systému, presnejšie skupín na trhu,
ktoré sa snažia o domináciu na trhu, a ako ukážem ku koncu prezentácie,
budem rozprávať o tom, ako správa tohto systému funguje.
Dostávame sa ku kroku 3: Distribúcia.
Distribúcia má široké spektrum logických možností,
najpraktickejšou sú asi automatizované distribučné centrá,
spolu s pneumatickým systémom potrubnej pošty na donášky až do domu.
Žiadni poštári, žiadne doručovacie služby, znovu vravím, záleží na dizajne spoločnosti.
Distribučné centrum bude vyzerať podobne ako niektoré veľkosklady, aké dnes poznáte,
až na to, že vojdete dnu, dostanete, čo potrebujete a odídete.
Nebude dôvod hromadiť čokoľvek, nič totiž nebude mať peňažnú hodnotu,
preto sa to nebude dať predať alebo použiť za cieľom osobného zisku.
Čo sa týka zásob a inventára, spotreba tovarov
by bola konštantne monitorovaná, aby bolo možné odhadnúť úroveň dopytu, tak ako dnes.
Získavanie zdrojov a surovín a výroba tovarov
by boli zamerané za účelom udržať ekonomiku v rovnováhe.
Nedostatok tovaru a nerovnováha dopytu a ponuky sa stanú vecami minulosti.
Dá sa to uskutočniť pomocou rovnakého centrálneho programu s databázou a mimochodom,
nerád používam žargón ako "program s centrálnou databázou", to znie tak chladne
ale je to len forma správy. Je to zjednotená forma spravovania,
je veľmi zjednodušujúca, aby sme mohli meniť jednotlivé veci.
Aby ste získali nejaký výrobok, stačilo by ísť na internet,
nájsť si požadovaný predmet, vybrať si ho a požiadať oň.
Čoskoro na to by bol predmet pripravený na vyzdvihnutie v distribučnom centre
alebo by Vám prišiel domov potrubnou poštou. Žiadne peniaze, žiadny obchod, len prístup,
a mimochodom, o koncepte "majetku" a "vlastníctva" sa budeme venovať o chvíľu.
Krok 4 Optimalizovaná recyklácia výrobkov,
ktoré boli zastarané alebo sa pokazili.
Tento krok vlastne začína v štádiu výroby, pretože návrh každého produktu
má v sebe zakompovonané zváženie následnej recyklácie.
Všetko, čo by sa vyrobilo, by bolo udržateľné a recyklovateľné,
okrem prípadov, kedy by nebola táto možnosť k dispozícii,
čo by bolo v minimálnom počte prípadov.
Tento krok je strategicky navrhnutý, aby sa zabezpečilo,
že všetky staršie produkty sú znovu využité na maximum,
ktoré je umožnené najnovšími metódami, čo redukuje množstvo odpadu.
Negatívne dopady výroby a výrobkov
by boli rovnako brané do úvahy
a boli by zohľadnené už na úrovni výroby.
Už žiadne skládky, žiadne smetiská, žiaden odpad.
Zámerne recyklujeme všetko, čo sa dá.
Dobre, teraz vezmeme všetky koncepty, ktoré sme rozobrali
a dáme ich do širšieho kontextu takzvanej "vlády"
Myslím, že Dr. Ralph Linton výstižne povedal:
"Ohromný a stále akcelerujúci vývoj vedy a technológie
nie je nasledovaný rovnocenným vývojom v oblasti
spoločenskej, ekonomickej a politickej.
Je bezpečné predpokladať, že spoločenské výtvory
ako moderný kapitalizmus, fašizmus a komunizmus
budú považované za primitívne experimenty, ktoré nasmerovali
smerovanie modernej spoločnosti k moderným metódam."
Spravme krok späť a položme si otázku:
Čo je zmyslom vlády?
Čo je skutočne relevantné pre integritu a plynulosť spoločnosti?
Ak dokážete prelomiť reťaz podmienenia všetkým,
čo Vás naučili
o koncepte vlády, ktorý zahŕňa moc, zákony, peniaze, rozpočty, politikov,
obranu štátu a tzv. "demokratické voľby",
uvedomíte si, že spoločenská štruktúra je oveľa jednoduchšia.
Mohla by byť omnoho jednoduchšia
s podstatne menším množstvom stresu a obáv.
Vláda by mala byť jednoducho procesom,
zameraným na to, čo treba k udržaniu spoločnosti
a prosperite ľudskej populácie.
To by jednoducho zahŕňalo: spravovanie zdrojov a životného prostredia,
výrobu a distribúciu tovaru,
spolu so systémom rozhodovania, výskumu a vynálezov.
To je skutočne všetko.
Spoločnosť je, ako som už povedal, technologická záležitosť.
Orientácia k tzv. vláde
by teda tiež mala byť čisto vedecká.
Čo sa týka prvého z dvoch základných komponentov, to už máme
v podobe centrálneho programu s databázou.
Je to celosvetový autonómny systém senzorov
s environmentálnymi senzormi vo všetkých dôležitých oblastiach planéty,
monitorujúci a generujúci elektronickú spätnú väzbu
o zdrojoch a operáciách týkajúcich sa výroby a distribúcie.
Znie to určite ako poriadne sci-fi,
ale je to uskutočniteľné. Robí sa to takto každý deň, avšak iba na mikroúrovniach.
Nie je to však aplikované vo veľkom.
Keďže máme spravené prvé dve otázky organizácie,
zostávajú nám už len otázky výskumu, podieľania sa a rozhodovania.
Keď konečne pochopíme, že všetko, čo sa týka organizácie spoločnosti
je v podstate technický proces, potom uvidíme, že nie žiadny dôvod
pre politickú subjektivitu pre riešenie akéhokoľvek problému.
Vďaka nášmu technickému pohľadu dokážeme dospieť k väčšine záverov
použitím vedeckej metódy. Tá je založená samozrejme na informáciách.
Ak si človek prečíta jednu stranu z nejakej knihy a potom ju zatvorí,
ľahko si aj tak dokáže vytvoriť názor na knihu ako celok.
Ak si iný človek prečíta celú túto knihu, tiež bude mať na ňu svoj názor.
Koho názor by ste si vážili viac? Toho, ktorý prečítal celú knihu,
alebo toho, kto si prečítal jednu stranu?
Čím viac informácii vezmete do úvahy v procese
rozhodovania, tým presnejšie to rozhodnutie bude.
Ako som už poukázal, počítače dokážu spracovávať
trilióny bitov informácie za sekundu v rámci rozsiahlych databáz informácií.
Kvôli obmedzeniam nášho senzorického a kortikálneho vybavenia
nášho tela a mysle, žiadny človek alebo skupina
nemôžu vedieť všetko, čo sa dá vedieť na tomto svete.
Naše zmysly sú limitované v určitom rozsahu,
naše oči vidia len zlomok elektromagnetického poľa,
preto je len logické, aby sme začali delegovať
niektoré rozhodovacie procesy, hlavne technického typu,
na počítače, ktoré by informácie vyhodnocovali a dochádzali k záverom.
Počítače nemajú také obmedzenia aké máme my.
Sú to nástroje, ktoré sme na tento účel vytvorili.
Ako som pred chvíľou ukazoval, je to dostupná cesta
pre spravovanie zdrojov, výrobu a distribúciu.
Teraz preskúmame to, čo nazývame "informačné procesy".
Je to komplexný bod a spadá do oblasti,
ktorá by sa dala nazvať "umelou inteligenciou"
alebo strojmi, ktoré sú programované na procesy,
ktoré primomínajú procesy ľudských myšlienok.
Umelá inteligencia je dnes samozrejme objektom
hrozne hlúpych predpokladov.
Často sú zobrazené vo filmoch,
v ktorých sa inteligentné stroje
natrvalo zmocnia ľudstva alebo niečo na spôsob podobných konceptov.
(Klip z filmu "Ja, Robot")
Sebevražedná vláda ľudstva konečne dospela k cieľu.
Bol ste považovaný za nebezpečného. Súhlasíte?
Polib mi prdel, kovový péro!
Povedal by som, že vedecká fantastika (Sci-fi) sa zameriava
na obraz sveta, ktorý ovládli stroje
a kde všetky ľudské bytosti boli zotročené.
Slovami Arthura C. Clarka,
"Populárna myšlienka podporovaná niektorými komiksami
a lacnejšími formami sci-fi, že inteligentné stroje
musia byť zlomyseľnými entitami voči človeku, je tak absurdná,
že je úplnou stratou času a energie túto myšlienku vyvracať.
Som takmer v pokušení polemizovať o tom,
že len neinteligentné stroje by mohli byť zlomyseľné.
Tí, ktorí si predstavujú stroje ako aktívnych nepriateľov,
tí len premietajú ich vlastnú agresivitu.
Čím VYŠŠIA INTELIGENCIA, tým VYŠŠÍ STUPEŇ SPOLUPRÁCE.
Ak by niekedy bola vojna medzi ľuďmi a strojmi,
nie je ťažké uhádnuť, kto by túto vojnu začal." :)
Zámerom je vytvoriť aktívnu informačnú databázu,
ktorá by obsahovala všetky technické vedomosti
od vlastností, kombinácií a aplikácií všetkých prvkov
periodickej tabuľky prvkov až po kompletnú históriu
technologických vynálezov.
Asociačný systém by musel byť, samozrejme,
vytvorený a naprogramovaný, aby to bolo možné, ale už teraz je mnoho projektov,
ktoré na tom pracujú.
Myšlienky a spracovanie informácií sú technické procesy
a keď bude existovať asociačný systém, ktorý dokáže kombinovať informácie z viacerých disciplín,
budeme mať na dosah úžasný program s databázou,
s ktorým budeme môcť interagovať a od ktorého budeme získavať spätnú väzbu.
Pravdepodobne by vyzerala ako jednoduchá webová stránka.
Predložili by ste tejto databáze otázku alebo problém,
a databáza by Vám dala najlepšiu možnú spätnú väzbu,
založenú na súčasnom stave vedomostí v tom čase.
Žiadny rozdiel medzi touto interakciou a používaním kalkulačky, lenže táto nová kalkulačka
bude mať ohromný asociačný systém a rozsiahlu databázu vedomostí,
ktorá nielenže obsahuje matematiku, ale dokáže ju aj intergrovať s fyzikou,
biológiou a ďalšími predmetmi do jedného koncentrovaného zdroja vedomostí.
Povedzme, že by som mal nápad týkajúci sa letectva, vložil by som teda svoj návrh do tejto databázy
v jazykovej forme, ktorú by tento počítač dokázal spracovať.
Spätná väzba databázy by bola napríklad: "Vieš čo? Toto už bolo spravené..."
Alebo odpovie: "Na toto ešte neexistuje vhodný materiál..." keď skontroluje (všetky relevantné) informácie v databáze.
Alebo: "Efektívnosť tohto návrhu je nízka kvôli odporu vetra,
tohto koeficientu, atď." Myslím, že rozumiete.
A pokiaľ Vám to znie ako sci-fi, môžete si byť istí,
že vojenské centrum USA, Pentagon už pravdepodobne má podobnú
databázu s asociáciami a programami na rozhodovanie,
ktorú používa pri tvorbe vojenských stratégií.
Je dôležité poukázať na to, že v dnešnom svete
sa podieľame na vládnutí tým,
že volíme rôzne osobnosti to pozície, v ktorej majú moc.
To je však zastaralé. V Ekonomike založenej na zdrojoch,
kde priemysel a vláda sú zakombinované do kybernetického systému,
ktorý zahŕňa pokročilú problémy riešiacu počítačovú databázu,
ktorá má senzory rozmiestnené po celej planéte, je to veľmi jednoduché,
tradičný koncept politiky, volieb a podobne
už nemá opodstatnenie a relevanciu.
A aj keď táto vízia straší mnoho tradične zmýšľajúcich ľudí,
musím zdôrazniť, že problémy spoločnosti sú technické,
a vzťahujú sa k ľudstvu ako celku.
NECHCEME VOLIŤ ĽUDÍ, CHCEME VOLIŤ MYŠLIENKY.
To je skutočná demokracia,
kde technológia umožňuje každému človeku podieľať sa organizovaným spôsobom.
Samozrejme, takáto účasť v každej spoločnosti
vyžaduje porozumenie tomu, ako spoločnosť technicky funguje
a až potom konštruktívne predkladanie nápadov a inovácií,
ktoré by mohli byť včlenené, vytvorené alebo pozmenené.
A toto je dnes na nízkej úrovni. Veľmi málo ľudí má aspoň aké také znalosti,
ako veci fungujú. Predmety sa okolo nich hýbu
a oni nerozumejú, ako tieto veci fungujú.. ľudia sa nemôžu na ničom podieľať,
pokiaľ nerozumejú tomu, čo zahŕňa oblasť, na ktorej sa chcú podieľať.
Toto vlády už dlho vedia,
a preto zvyknete vidieť, že v spoločnosti na celom svete
prebieha "debilizácia".
Čo sa týka interakcie,
každý by interagoval so systémom vďaka informačnej databáze,
ktorá by bola prístupná všetkým, a všetky by mohli vložiť svoje návrhy.
Potom, databáza so všetkými známymi vedomosťami,
integráciou dát by analyzovala predložený koncept kvôli jeho vedeckej
a technickej celistvosti spolu s optimalizáciou potrebných materiálov,
ak by to bolo potrebné, a všetko toto by bolo založené na súčasnej úrovni poznania a možností.
Bolo by to všetko zjednotené.
Ak by Váš návrh bol prijatý centrálnou databázou
a po preskúmaní by bolo zistené, že je návrh je intaktný,
potom by bol tento návrh okamžite zaradený do výroby,
čo by bolo v prípade nového vynálezu,
alebo by bol posunutý skupine obmieňajúcich sa interdisciplinárnych tímov,
ktoré by dohliadli na implementáciu návrhu
a orientovali by ho ku prospechu spoločnosti.
Boli by to tímy technikov, ktorí by udržiavali systém,
nebolo by to nič odlišné od toho, ako ľudia technicky niečo spravujú.
Človek alebo skupina, ktorí návrh predložili,
by boli pozvaní k spolupráci a stali by sa súčasťou
interdisciplinárneho tímu, ktorý by mal na starosti ich návrh, ak by si to želali.
Interdisciplinárne tímy technikov by dohliadali na celý systém
a pomáhali by orientovať výskumné projekty na pokračovanie rastu,
efektivity a vývoja spoločnosti.
Robili by výskum vo vedeckých odvetviach relevantných
k funkčnosti spoločnosti.
V optimalizovanej verzii tohto systému, je myslím bezpečné predpokladať,
že nie viac ako 5% svetovej populácie
by bolo potrebných, aby dohliadali na túto vec.
Čím optimalizovanejšie a schopnejšie budú naše technologické možnosti
a metódy, tým viac bude toto číslo klesať.
A viete, myslím, že je dôležité spomenúť, že mnoho ľudí,
ktorí čítajú veľa sci-fi a berú knihy ako "Brave New World"
a román "1984" pomerne dosť vážne, a tak nejakým spôsobom vidia tento návrh
ako konsolidáciu moci,
lenže je potrebné pochopiť, že tento návrh odstraňuje mechanizmus moci.
Všimnite si, že zverujeme naše životy vede a technológii
každý jeden deň a takisto ľuďom, ktorí túto technológiu ovládajú.
Ak máte problém s autom, nepôjdete voliť
spolu s Vašimi susedmi o riešení tohto problému, ale idete za niekým,
kto v tomto poli pracuje a kto vie, čo robí, keďže je v tom vzdelaný.
To je spôsob organizácie, ktorú potrebujeme mať.
Strach z tradičnej korupcie nemá opodstatnenie,
keďže za prácu nie je žiadna odmena.
Interdisciplinárne tímy nie sú nijakým spôsobom platené.
Ich odmenou je v podstate prosperita spoločnosti ako celku,
a oni sa na jej *** podieľajú, keďže je v ich najlepšom záujme, aby tak činili.
Takisto sa môžu podieľať všetci.
Vlastné záujmy sa stanú súčasťou spoločenských záujmov, stanú sa jedným.
Pomáhate spoločnosti, a takto vlastne pomáhate sami sebe.
Všetko pre spoločné dobro. Úprimne si myslím, že prežitie
nášho druhu je absolútne závislé na tomto druhu svetonázoru.
Naviac, tieto tímy nebudú pevné, ale neustále sa budú obmieňať
podľa toho, kto sa bude chcieť zapojiť a toho, kto bude prispievať v danej oblasti.
Abstraktne povedané, toto by bola skutočná demokracia, však?
Ľubovoľné volenie politikov by bolo nahradené logickým prehľadom
daných konceptov založených na spoločenských zásluhách
a ich tvorcovia by boli potom prizvaní k spolupráci.
Nie slogany ako "Znížim dane!" a "Prichádza zmena!"
a , viete, celý tento nezmysel, s ktorým sa tu potýkame.
V ekonomike založenej na zdrojoch, ako som povedal,
je možnosť účasti otvorená pre všetkých,
keďže všetky problémy sú fundamentálne rozpoznané ako technické,
a to budem stále opakovať.
Miera, do akej človek prispieva, je založená na vzdelaní toho človeka
a jeho schopnosti vytvárať nové veci a riešiť problémy.
Preto je rozšírené vzdelanie kritické.
V dnešnej spoločnosti máte možnosť sledovať,
že verejnosť je neustále zabávaná a neinformovaná.
Nerád to hovorím, ale je to jeden so spôsobov, ktorým vláda udržiava kontrolu.
Ak sa pozriete do minulosti, zistíte, že moc sa udržiava ignoranciou.
V ekonomike založenej na zdrojoch, cieľom systému vzdelávania
je vzdelať čo najinteligentnejšie a najuvedomelejšie ľudské bytosti.
Prečo? Lebo každý sa tak môže stať prispievateľom,
čo mocne ovplyvní kolektívny vývoj spoločnosti k lepšiemu
a zlepší to životy všetkých.
Inteligencia už nebude viac hrozbou zriadeniu,
lebo už nebude žiadne mocenské zriadenie.
Nebudú žiadne obmedzenia v rozpočte a neetické agendy,
ktoré budú potláčať pokrok.
Ľudia budú mať takisto silnú motiváciu stať sa
"všeobecne rozhľadenými", nie špecialistami.
Špecializácia je obmedzenie.
Peňažný systém podporuje špecializáciu
ako formu distribúcie práce pre príjem.
Je to zabudovaný princíp a kolosálne prekáža.
Buckminster Fuller sa k tejto téme vyjadril nasledovne:
"Naše zlyhania sú dôsledkami mnohých faktorov,
ale jedným z najdôležitejších je fakt, že spoločnosť funguje
na teórii, že špecializácia je kľúčom k úspechu.
Neuvedomuje si ale, že špecializácia potláča komplexné myslenie.
To znamená, že potenciálne integrovateľné technologicko-ekonomické pokroky
nie sú vnímané komplexne a integrovane, a preto nie sú realizované."
Ľudia potrebujú byť všeobecne vzdelaní,
nie špecializovaní a izolovaní, čo vedie k jednostrannému mysleniu.
Aby som zhrnul túto časť: Kto robí rozhodnutia v ekonomike založenej na zdrojoch?
V podstate, nikto, na rozhodnutia na prichádza.
Už samotná otázka "Kto robí rozhodnutia?"
je mimo logiku. Otázka nie je "Kto robí rozhodnutia?"
ale "Akými metódami sa na riešenia prichádza?"
Otázka Kto robí riešenia je skreslený atribút, ako som naznačil,
kvôli nášmu na iracionalite založenom vzájomnom strachu
jeden z druhého a v skupinách, ktoré stále poháňa boj o moc
založený na peňažnom zisku, a používa peňažný systém
ako nástroj na udržanie kontroly.
V ekonomike založenej na zdrojoch sa na rozhodnutia prichádza použitím
vedeckej metódy využívajú sa počítače, ktoré získavajú
aktuálne spätné väzby z prostredia, využíva sa centrálny program
spojený s centrálnou informačnou databázou všetkých technických vedomostí,
a celý systém je spravovaný interdisciplinárnymi tímami,
ktoré asistujú vo všetkých aspektoch spoločnosti, ktoré nie je možné zatiaľ automatizovať.
Cieľom je zvýšiť objektivitu rozhodovacieho procesu tak, ako je len možné
a keď pochopíme, že prakticky všetky sú technické
hodnota tohto prístupu sa nedá s ničím porovnať. Ľudia, ktorým o tom rozprávam, často vravia:
"To je ale príliš idealistické..." Nie. Toto nie je nič iné, len praktickosť.
Napokon, dôležitosť tzv. vlády je len:
1: v produkcii tovarov a služieb, ktoré sú rovnako dostupné všetkým,
2. vo výskumných projektoch a vzdelávacom systéme, ktorý rozširuje naše vedomosti,
pochopenie a aplikácie a
3. v neustálom monitoringu Zemských zdrojom a atmosféry
kvôli spätnej väzbe a kvôli možným problémom v životnom prostredí.
To nám umožňuje obnoviť a zachovať dokonale čisté životné prostredie.
A nehovoriac o tom, bez toho aby sme premárnili energiu a zdroje
na vojny každých 5, 6 rokov
a na ďalšie aspekty peňažného systému,
mohli by sme sa venovať skutočným hrozbám pre ľudstvo.
Ktoré to sú? Zemetrasenia, asteroidy
a choroby. To sú potencionálne hrozby, ktoré zatiaľ nedokážeme kontrolovať ako ľudstvo,
ale vďaka vede a technológii si myslím, že ich časom budeme kontrolovať.
Jediné problémy v živote sú tie,
ktoré sú spoločné všetkým ľudským bytostiam.
[potlesk]
Mestá a životný štýl: V tejto sekcii rozšírime princípy
ekonomiky založenej na zdrojoch na jeden z fundamentálnych spoločenských vynálezov -
mesto. Konkrétne na kruhové mesto Projektu Venus.
Budeme tiež diskutovať, ako by sa životný štýl v ekonomike založenej na zdrojoch
mohol prejavovať, pravdepodobne však s úplne odlišnými hodnotami
a cieľmi, ako je to dnes.
Špecifickým zámerom Projektu Venus a Jacqua Fresca
je optimalizácia systémov mesta,
na ktorú sa samozrejme vzťahuje všetko, o čom sa doteraz rozprávalo.
Nasledujúce krátke video ukazuje niektoré
z nápadov Jacqua Fresca v tomto ohľade.
Projekt Venus
Spoločnosť, ktorá nemá predstavu o tom, ako by mohla vyzerať v budúcnosti
je na ceste opakovať chyby minulosti znovu a znovu.
Toto krátke video načrtne víziu, ktorá bola vytvorená tak, aby sa vyhla chybám minulosti.
Vízia efektivity, udržateľnosti a inteligentného plánovania
nás môže doviesť do sveta mnohých možností pre ľudský potenciál.
Navrhujeme Budúcnosť
Táto vízia znázorňuje, čím sa svet môže stať
v období kybernetiky.
Veda a technológia by sa používala len na zlepšovanie podmienok pre ľudstvo,
na obnovu a ochranu životného prostredia.
Bude slúžiť ako príklad inteligentnej aplikácie
systémového prístupu.
Zatiaľ čo niektorí navrhujú obnovu existujúcich, starobylých miest,
tieto snahy sú krátke voči potenciálu modernej technológie.
Modifikácia zastaralých miest len odďaľuje nevyhnutné problémy.
Je v skutočnosti oveľa jednoduchšie z dlhodobého hľadiska
postaviť nové mestá od základov, ako obnoviť a udržiavať staré.
Úplný systémový prístup k mestám vyžaduje celkové plánovanie,
aby sa zabezpečil vyšší životný štandard pre obyvateľov.
Kruhové usporiadanie efektívne umožňuje najsofistikovanejšie využitie
dostupných zdrojov a konštrukčných techník
s využitím minimálneho množstva energie.
Vonkajší obvod bude súčasťou rekreačnej oblasti
s golfovými ihriskami, turistickými a cyklistickými trasami a inými vonkajšími aktivitami.
Vnútri tejto oblasti, vodná plocha obklopuje pás agrikultúry,
ktorý obsahuje vonkajšiu a vnútornú agrikultúru (poľnohospodárstvo).
Pokračujúc do stredu mesta, osem zelených sektorov poskytuje
čisté, obnoviteľné zdroje energie
využitím energie vetra, slnečného žiarenia a použitím tepelných koncentrátorov.
Obytná oblasť by zahŕňala jedinečné prostredie,
jazerá a riečky.
Široké spektrum kreatívnych a inovatívnych obytných budov
a individuálnych domov bude poskytovať mnoho možností pre obyvateľov.
Existovali by nové a inovatívne metódy rýchlej a masovej produkcie
bývania a obytných priestorov, napríklad vstrekovanie kompozitného materiálu do formy
a následné vytiahnutie z formy.
V niektorých prípadoch by bolo možné vyrábať mnoho jednotlivých bytov ako jede kus,
ktorý by bol následne rozdelený
na jednotlivé obytné jednotky.
Byty by boli odľahčené a veľmi pevné.
Všetky jednotlivé obydlia by boli navrhnuté ako samostatné a sebestačné jednotky.
Vonkajší povrch týchto efektívnych budov
by slúžil ako fotovoltaický generátor, ktorý by premieňal slnečnú energiu
priamo na elektriku slúžiacu na kúrenie, chladenie a ďalšie potreby.
Termický efekt by bol takisto využitý na výrobu energie.
Tieto individuálne domy by boli predpripravené
a relatívne by nepotrebovali údržbu, boli by ohňovzdorné
a odolné voči počasiu.
S týmto typom konštrukcie by boli minimálne škody spôsobené
povodňami, zemetraseniami a hurikánmi.
Ich tenká lastúrovitá konštrukcia by mohla byť masovo vyrábaná výkonne
a s malým dopadom na životné prostredie.
Vedľa obytných oblastí by stáli plánovacie,
vedecké a výskumné centrá.
Osem dómov, ktoré sú rozmiestnené okolo centrálneho dómu
by boli centrá umenia, výstav, zábavy a konferencií.
Centrálny dóm by obsahoval vzdelávacie centrá, zdravotníctvo,
prístupové centrá, komunikačné centrá,
takisto by to bolo aj centrum prepravných služieb,
ktoré by prepravovali ľudí horizontálne, vertikálne a radiálne (po obvode)
hocikde po meste.
To minimalizuje potrebu prepravy automobilmi,
okrem pohotovostných vozidiel.
Preprava medzi jednotlivými mestami by sa uskutočňovala pomocou jednokoľajoviek a vlakmi Maglev.
Recyklácia odpadu a ďalšie služby by boli umiestnené pod mestom.
Plán by využíval to najlepšie z čistej technológie,
ktorá by tvorila harmóniu s okolitým prostredím.
Centrálny dóm by tiež zastrešoval kybernetický komplex,
ktorý by slúžil ako mozog a nervový systém celého mesta.
Mohol by napríklad neustále zobrazovať virtuálny 3D obraz Zeme
použitím satelitného komunikačného systému,
ktorý by poskytoval informácie o počasí, poľnohospodárstve,
preprave a celkovej funkčnosti.
Kybernetický systém by využíval senzory v životnom prostredí
na pomoc pri udržiavaní rovnováhy ekonomiky.
Predišlo by sa týmto spôsobom náhlemu nedostatku zásob a iných dôležitých atribútov.
Napríklad v páse poľnohospodárstva,
elektronické sondy by monitorovali a udržiavali
vodný stĺpec, vhodné podmienky v pôde, živiny a ďalšie.
Metóda elektronickej spätnej väzby by bola použitá
na celý systém v meste.
Počítače, ktoré majú prístup k triliónom informácií za sekundu,
sú nevyhnutné a potrebné na dochádzanie k rozhodnutiach
o spravovaní miest.
Kolonizácia oceánov je jednou z posledných hraníc, ktoré na Zemi ešte ostávajú.
Komunity oceánskych miest sa vyvinú ako umelé ostrovy,
vznášajúce sa štruktúry, podmorské observatóriá a ďalšie.
Tieto obrovské námorné stavby by boli navrhnuté na skúmanie
relatívne neznámych bohatstiev oceánov,
poskytovali by morské plody, výrobu pitnej vody, energie a možnosť ťažby.
Takisto by poskytovali suroviny na výrobu
farmaceutík, chemických surovín, hnojív a iných potrebných produktov.
Oceánske mestá by boli odolné voči zemetraseniam,
a veľmi by odľahčili premnoženej populácii na pevnine.
Neponoriteľné vznášajúce sa obytné domy by poskytovali bývanie pre tých,
ktorí dávajú prednosť bývaniu na pobreží a na ostrovoch.
V prípade nepriaznivého počasia by ich bolo možné premiestniť mimo pobrežie,
a boli by tiež pripevnené ku zdvihnutému podpornému vybaveniu.
Morské plody a morské farmy by boli využívané ku chovu rýb
a ďalších foriem morského života, aby boli zabezpečené potreby výživy.
Tieto námorné zariadenia sú navrhnuté tak, aby sa stali neznečisťujúcou súčasťou
oceánskeho systému.
Udržateľné prostredie môže byť dosiahnuté
pomocou použitia technológie a kybernetiky,
ktoré budú aplikované s ľudským záujmom a starostlivosťou o životné prostredie, s cieľom zabezpečiť,
chrániť a podporovať humánnejšiu budúcnosť.
V konečnom dôsledku, sme jedni ľudia
a zdieľame jednu planétu.
Ideme ďalej. Rád by som rozprával o životných štýloch.
Čo sa týka životného štýlu, je dôležité podotknúť,
že v našom súčasnom systéme je tradičná rodina rozbitá.
Obaja rodičia musia mať prácu, aby svoju rodinu uživili.
Peňažná ekonomika podkopáva súdržnosť rodiny a starostlivosť o deti.
Stres je vždy vysoký kvôli vysokým účtom za zdravotníctvo, poistenie,
poplatky za vzdelanie, poistenie pred nezamestnanosťou a všeobecne vysokými cenami za bývanie atď.
V ekonomike založenej na zdrojoch by sa integrita rodiny vrátila.
Následne, kultúrne hodnoty spoločnosti ako celku
by prešli hlbokou zmenou.
Po prekonaní peňažného systému a v rámci spolupracujúceho sveta
s cieľom vykonávať udržateľné činnosti a vytvárať dostatok
pre všetkých obyvateľov Zeme,
aktivity, ktoré máme radi by sa veľmi rozšírili,
keďže množstvo ľudskej slobody bude nepodobné tomu, čo poznáme dnes.
Nehovoriac o tom, že naša motivácia sa dramaticky zmení
od brania zo spoločnosti na dávanie spoločnosti.
To bude podporované.
Myslím, že jedna zo zásadných zmien v hodnotách a životnom štýle
bude spôsob, ktorým ľudia rozmýšľajú o majetku
a uvedomujem si, že je to veľmi citlivý bod.
Vo väčšine sveta je vlastníctvo a majetok veľmi mocný koncept,
keďže ľudia si často spojujú svoj spoločenský status s tým, čo vlastnia.
Ako bolo povedané, peňažný systém vyžaduje cyklickú spotrebu, aby mohol fungovať.
To prirodzene vedie k tomu, aby ľudia
boli manipulovaní do toho, aby si mysleli, že chcú
alebo potrebujú nejaký konkrétny tovar alebo službu.
Vďaka silnej taktike modernej reklamy,
väčšina sveta podporuje umelý materialistický systém hodnôt,
ktorý následne vyústi do túžby po stále väčšom množstve tovarov a služieb,
bez ohľadu na potrebu alebo užitočnosť.
Tento vplyv už nebude existovať.
Nebude už existovať dôvod, aby sme sa museli navzájom manipulovať. (Z publika): komunizmus, hurá!
Nehovoriac o tom, že v ekonomike založenej na zdrojoch
neexistuje dôvod pre koncept vlastníctva.
(Tomu chlapíkovi v publiku): Môžete hádzať nálepky na tento systém
z hľadiska spoločenských myšlienok, ktoré existovali v minulosti,
ale pokiaľ nevezmete do úvahy rozumné uvažovanie, odkiaľ tieto úvahy pochádzajú,
kým sa nepozriete na myšlienkový proces prichádzania k rozhodnutiam,
ktorý je založený na postupnom intelektuálnom odvodzovaní,
dovtedy neuvidíte, že neexistuje akýkoľvek dôvod na tvrdenie,
že tento systém má niečo do činenia s akýmkoľvek iným systémom (napr. komunizmom).
Poďme ďalej, vrátim sa k svojej prednáške, neexistuje dôvod pre vlastníctvo v ekonomike založenej na zdrojoch.
Koncept vlastníctva je dôsledok nedostatku.
Ľudia, ktorí museli ťažko pracovať, aby vytvorili výrobok alebo získali nejakú surovinu,
si ju samozrejme chránili, pretože mala relatívnu hodnotu vzhľadom k práci, ktorá bola potrebná k jej vytvoreniu
a navyše bola v nedostatku.
Vlastníctvo nie je americký alebo kapitalistický nápad!
Je to primitívna mentálna perspektíva
vytvorená generáciami nedostatku.
Ľudia vyhlásia svoje vlastníctvo *** niečím, pretože je to jednoducho legálnou formou ochrany.
V podstate je to forma kontrolovaného obmedzovania.
V systémovom prístupe, ktorý je programovaný na produkciu efektivity a dostatku
- bez potrebu peňazí - je myšlienka vlastníctva
absolútne irelevantná a navyše extrémne nepraktická.
V tomto novom systéme nikto nič nevlastní.
Miesto toho, všetci majú PRÍSTUP ku všetkému.
Vlastníctvo je nesmierna ťarcha. Už nebudete musieť žiť jen na jednom mieste:
môžete neustále cestovať po svete, to, čo potrebujete, budete mať k dispozícii po ceste.
Čokoľvek potrebné dostanete bez obmedzenia.
V dnešnej kultúre len hromadíme veci.
Máme plné domy a byty haraburdia, ktorého sa bojíme zbaviť,
keďže vieme, že tie veci majú stále nejakú peňažnú hodnotu.
Neexistuje dôvod pre zneužívanie nového systému, pretože tým nič nezískate.
Nemôžete nič odcudziť, pretože nikto nič nevlastní, a navyše by ste to aj tak nemali kam predať.
V novom systéme - bez potreby peňazí - koncept vlastníctva
je irelevantný. Je to zdieľaný systém.
V tomto systéme je modelové mesto a v podstate celý svet
Vašim skutočným domovom.
Ak budete potrebovať auto, pre akýkoľvek dôvod,
auto Vám bude k dispozícii. Keď sa dostanete do svojho cieľa,
satelitný systém riadenia, - ktorý existuje už dnes,
dokážeme riadiť autá pomocou satelitu -
auto bude k dispozícii Vám a keď dorazíte do cieľa,
bude dostupné ďalším.
Je to poriadny kontrast oproti tomu, keď auto stojí na parkoviskách
asi 80% času životnosti automobilu.
Takto to my robíme, míňame tak mnoho zdrojov a zaberáme tak veľa priestoru
s týmto primitívnym konceptom osobného vlastníctva.
Aby som to povedal jednou vetou: Všetky zdroje planéty
sa stanú spoločným vlastníctvom všetkých ľudí.
(potlesk)
Je dôležité poukázať na to, ako som už povedal,
že v dnešnej spoločnosti potreba konceptu vlastníctva
nesie so sebou dôsledky extrémneho nadbytku produktov,
plánovanú zastaranosť a nadbytočný odpad.
Mnoho ľudí kritizuje to, o čom tu rozprávame
bez toho, aby si vôbec uvedomili, aké choré zriadenie tu dnes existuje.
Je oveľa inteligentnejšie, oveľa logickejšie
a napokon oveľa zodpovednejšie a praktickejšie
vytvoriť univerzálne zdieľaný systém,
pretože by to dramaticky znížilo odpad, nadbytočnosť
a zvýšilo by to efektivitu a množstvo využiteľného priestoru exponenciálne
v porovnaním s tým, čo robíme dnes.
To nás vedie k 4. časti - Prechodné obdobie.
Nanešťastie, bez ohľadu na to, ako dobre zdôvodnený,
jasný a zrejmý je tento nápad,
v dnešnej verejnosti sa viac menej udržuje
hrozný strach z akejkoľvek spoločenskej zmeny.
Je to väčšinou kvôli propagande a indoktrinácii,
ktorá je na verejnosť uvalená rôznymi mocenskými zriadeniami,
ktoré by si samozrejme želali udržať svoju moc.
V podstate, nie je to technické porozumenie
a implementácia fyzikálnych atribútov,
ktoré sú navrhované pre ekonomiku založenú na zdrojoch, čo vidíme ako problém.
To, čo opisujem, nie je nič iné ako
praktická aplikácia známych metód
a aj keď niektoré veci ešte technicky nedokážeme uplatniť,
dôležité je zdôvodňovanie, metodológia, ktoré by sme za účelom zmeny používať,
dúfam, že všetci tomuto tvrdeniu rozumiete.
Problémom sú protichodné opozičné kultúrne hodnoty spoločnosti.
To nám stojí v ceste. Zabehané vzory
v podmienenej neinformovanej kultúre.
To je ten najťažší aspekt na zváženie, keď rozprávame
o ceste z bodu A (dnešok) do bodu B (žiadúca budúcnosť)
V tomto bode Hnutie Zeitgeist
- organizácia, v ktorej spolupracujem aj ja - prichádza na scénu.
Sme aktivistickou súčasťou Projektu Venus.
Sme tu na to, aby sme šírili štatistické informácie
a spoločensky pozitívne hodnotové identifikácie
v nádeji, že ľudia začnú o rozmýšľať a uvedomovať si
neuveriteľné možnosti, ktoré má pre nás budúcnosť prichystané.
Keď si ľudia tieto veci naplno uvedomia,
skutočne verím, že sa väčšina z nich už nikdy nedokáže pozrieť
na svet rovnakým spôsobom ako doteraz.
A tie problémy, ktoré sú dnes bežné,
sa stanú pre verejnosť jednoducho neakceptovateľné, čo povedie k zmene.
Rád by som ešte povedal, že termín "Zeitgeist"
je definovaný ako "všeobecné intelektuálne, morálne
a kultúrne podnebie éry".
Termín "hnutie" jednoducho naznačuje pohyb alebo zmenu.
Preto je Hnutie Zeitgeist organizáciou,
ktorá nabáda k zmene v dominantnom intelektuálnom, morálnom
a kultúrnom podnebí dnešného času, špecificky k zmene hodnôt a praktík,
ktoré by lepšie slúžili prosperite ľudstva ako celku
bez ohľadu na rasu, náboženstvo, vieru
a akúkoľvek inú formu spoločenského statusu.
Sme, ako som už povedal, vzdelávacou a aktivistickou časťou
Projektu Venus Jacqua Fresca
a pracujeme s cieľom zjednotiť ľudí na svete v tomto spoločnom smere.
Dnes máme asi 360 000 členov pracujúcich
v asi 100 regionálnych združeniach v rámci 200 krajín na svete,
čo je dosť dobré vzhľadom k tomu, že hnutie je na svete
len asi 9 alebo 10 mesiacov.
(Potlesk)
Našom centrálnou úlohou je, všeobecne povedené, angažovať sa
v tom, čo by sa dalo nazvať liečbou spoločnosti.
Málo diskutovanou skutočnosťou je to, že ľudské bytosti
sú objektom silného spoločenského podmieňovania,
a ak by sme tento typ spoločnosti, ktorý som tu opisoval, už zajtra,
väčšina ľudí by bola úplne zmätená a dezorientovaná.
Bolo by to ako vziať domorodca z amazonského pralesa
a nechať ho v centre New Yorku bez akejkoľvek prípravy.
Správanie verejnosti by bolo založené na hodnotách,
ktoré by nemali žiadne opostatnenie v tomto novom prostredí.
Dá sa povedať - a viem, že to znie ako smelý výrok -
ale etika, morálka a hodnoty sú je tak opodstatnené,
ako je spoločnosť náchylná k ich podpore alebo nie je.)
Hnutie Zeitgeist má rozbehnuté nejaké projekty.
Snažíme sa vzdelávať ľudí a dúfame, že sa nám podarí
ukázať im túto perspektívu.
Máme k dispozícii tímy, regionálne združenia, vysielania v rádiu, filmy, PDF dokumenty
a každoročné udalosti, ktorými podporujeme tento smer.
Nemáme žiadne všeobecné zbierky
a všetky naše edukačné materiály sú verejnosti zadarmo dostupné.
Sme decentralizovaní, pracujeme holograficky
vďaka regionálnym združeniam a projektovým tímom.
Nemáme žiadne kancelárie, nemáme žiadnych vodcov.
Ja takisto nie som vodca. Som tu ako hovorca
a snažím sa rovnocenne spolupracovať so všetkými ostatnými.
Povedal by som skôr, že sme iniciátori
toho, čo sa dá nazvať prechod.
Gandhi to povedal správne:
"Musíme sa stať zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete."
(Potlesk)
Prechod samotný z nášho súčasného systému
do systému ekonomiky založenej na zdrojoch je veľmi komplexná vec na zváženie.
Samozrejme, ľudia sa ma na to celý čas pýtajú. Práve preto to spomínam,
ale nanešťastie, priveľké množstvo neznámych faktorov spôsobuje, že sa nedá dobre predvídať.
Hlavnou otázkou je však povedomie.
Ak dokážeme rozšíriť povedomie verejnosti o tom,
že budúcnosť má obrovský potenciál pre spoločnosť,
kde chudoba, vojna, 95% zločinnosti
a opakujúce sa nepotrebné pracovné príležitosti môžu byť eliminované,
myslím, že verejnosť bude schopná
lepšie prispôsobiť svoje hodnoty.
A zatiaľčo existuje mnoho možných scenárov a krokov,
ktoré sa môžu udiať, kým sa budeme presúvať z nášho súčasného systému do nového,
pokúsim sa zhrnúť pravdepodobnú cestu, ako ju vidím dnes.
Prirodzenosť priemyslu maximalizovať zisk redukciou nákladov a ceny práce
ukazuje vysokú náchylnosť priemyslu k mechanizácii práce.
To sa dialo od Veľkej depresie (1929).
Jediný dôvod, prečo technologická nezamestnanosť nestúpala
dlhodobo počas tohto obdobia je ten, že technológia
takisto aj umožňovala tvorbu nového sektoru zamestnanosti (služby)
a takisto aj prechod zamestnancov z jedného sektoru do druhého.
V podstate, Veľká depresia, ktorá bola spôsobená rôznymi príčinami,
bola takisto aj obdobím prispôsobovania sa mechanizácii.
Objavili sa nové druhy zručnosti, ktoré sa ľudia naučili v čase, kým boli nezamestnaní,
aby sa prispôsobili rýchlemu nárastu
mechanizácie v tomto období.
Avšak, rýchlosť nárastu technologickej nezamestnanosti
vyzerá, že sa správa podľa Moorovho zákova, ak to poznáte,
a ten má do činenia s exponenciálnym rozmachom
kapacity a množstva technológie.
Aplikujeme to v širšom zmysle.
Prispôsobovanie sa na zručnosti potrebné v novom sektore,
teda množstvo času potrebného na adaptáciu
k novému typu pracovných príležitostí
by malo držať krok s tempom technologických pokrokov.
Napríklad, 95 % dnešnej Ameriky
pracuje v sektore služieb,
často pred počítačmi. Ľudia sa to ale najprv musia naučiť, však?
Základná práca s počítačom je už takmer nevyhnutnosťou pre všetko, čo robíme
a tento proces nejaký čas trvá.
Táto rýchlosť prispôsobovania
by sa mala zvyšovať rovnakou mierou ako sa mení technológia.
Avšak nemáme žiadne dôkazy, že by sa to dialo.
Technologická vyspelosť zanecháva ľudský trh práce ďaleko za sebou.
Myslím si, že dôvod toho, že sa neustále vytvárajú nové pracovné sektory,
aby zachránili trh práce, keďže v každom predchádzajúcom sektore nahradili stroje zamestnancov,
je ten, že rýchlosť vývoja technológie nebol až taký dramatický
v tom období. Nezrýchľoval sa tak, ako zrýchľuje teraz.
Ľudské telo a myseľ, ktoré sa posledných pár tisíc rokov nijako podstatne nezmenili
dnes musia súťažiť so svojim vlastným výtvorom.
Mechanizácia nahradzuje ľudskú prácu
a my nie sme schopní sa prispôsobiť na rýchlosť postupu mechanizácie.
Avšak, to je len jedna strana mince.
Cena počítačovej technológie, ktorá je chrbtovou kosťou mechanizácie,
je neustále lacnejšia a lacnejšia.
Prvé masovo vyrábané kalkulačky boli predávané za 100 dolárov v roku 1949,
po zohľadnení inflácie by to bolo 736 dolárov.
Nová digitálna vrecková kalkulačka dnes stojí
menej ako jeden dolár, alebo ju dostanete ak zadarmo.
Tu mám graf, ktorý vytvoril Ray Kurzweil,
ktorý robí výskum v ***ýze trendov, ktoré sa týkajú technológie.
Graf sa týka vývoja výkonnosti počítačov a ceny
za výkon daný v miliónoch inštrukcií za sekundu.
V roku 1990, výkon 1 000 000 inštrukcií za sekundu stál 1 000 dolárov.
O 10 rokov neskôr to bolo tisíc miliónov za 1 000 dolárov.
O ďalších 10 rokov to bolo milión miliónov, a do roku 2020
to bude miliarda miliónov za cenu 1 000 dolárov.
Ak tento trend aplikujeme na technológiu ako celok,
a aj keď je to špekulatívne, takmer všade vidíme
redukciu v cene kvôli tomu, že produktivita rastie a je stále efektívnešia.
Ak by sme tento trend aplikovali na všetky vynálezy,
bude to znamenať, že je jednoducho len otázka času, kým korporácie
nebudú môcť rozumne odôvodniť ich morálnu povinnosť
udržať si svojich zamestnancov kvôli udržaniu systému.
Rozdiel ceny medzi mzdou živého zamestnanca
a údržbou automatizovaného stroja bude tak vysoký,
že bude ďaleko lacnejšie mechanizovať.
Samozrejme, ekonómovia sa budú hádať a povedia:
"Nuž, bude sa to ale vyvíjať tým smerom, že keďže cena výroby
je konzistentne nižšia a nižšia, ceny tovarov a služieb budú lacnejšie
a teda nároky na kúpnu silu jednotlivca
budú menšie." Bola to pravda počas dejín.
Myslím, že sa to dá nazvať znižovanie ceny na podklade zvyšovania efektivity,
avšak, konkurenčné rozhodnutia sú úplne závislé na vrtochoch výrobcu,
a tým pádom sa jedná o konflikt záujmov.
Je treba si pamätať, že výrobcovia si zaobstarávajú stroje, aby znížili náklady,
aby dokázali generovať viac zisku zo súčasného peňažného systému.
Keď sa to bude diať v masovej miere, uvidíme omnoho viac nezamestnanosti a nestability,
a je smutné, že až nestabilita je tým podnetom, ktorý zvyčajne spúšťa spoločenské zmeny.
Tieto problémy spôsobia tzv. "bio-sociálny tlak".
Čím nestabilnejšia bude situácia, tým viac motivácie medzi ľuďmi sa nájde
na hľadanie alternatív. Je to však veľmi krehká rovnováha.
Osobne nechcem vidieť už nikoho viac na planéte trpieť,
lenže moje pocity nie sú vôbec podstatné, čo sa týka trendov spoločenského vývoja.
Hnutie Zeitgeist sa bude snažiť uľahčiť tento tlak,
a to nielen tým, že poskytne ľuďom alternatívu,
ktorá je intelektuálne a štatisticky platná,
ale aj stratégiu, ako sa pohnúť ďalej.
To všetko bude potrebné na to, aby zriadenie napokon opustilo vládu
arogancie, moci a neefektívnosti a pridalo sa k zvyšku sveta
v spoločnom smerovaní za cieľom nebrzdenej udržateľnosti.
Hnutie Zeitgeist je snahou o verejnú uvedomelosť,
alebo ak chcete, snaha o posun v kolektívnom vedomí.
Robíme to pomocou neúnavnej globálnej verejnej kampane,
ktorá sa snáď časom v každej krajine zväčší natoľko,
že mocenské zriadenie nebude mať na výber a bude dávať pozor.
Je to založené na modele Gándhiho a Martina Luthera Kinga Jr.
Ak zriadenie a vláda nerozpoznáva smer,
ktorým chce verejnosť kráčať, tam má verejnosť veľmi špecifickú úlohu.
NEMUSÍME sa podieľať na hrách, ktorých pravidlá vymyslel niekto iný.
Nenásilná mierumilovná nespolupráca je možnou cestou.
Dúfam, že to nebude potrebné.
Avšak myslím si, že by sme mali byť realistickí.
Ak ľudia sveta uvidia alternatívu, zistia si o nej viac informácii,
pochopia ju a podporia ju, potom žiadna vláda, armáda
alebo byrokracia, ktorá existuje nemôže stáť v ceste
kritickej mase INFORMOVANEJ verejnosti globálnych proporcií.
Dúfam opäť raz, že to nebude nevyhnutné.
Dúfam v najlepšiu možnosť, že s ustanovenými mocnosťami sa bude dať dohodnúť na plynulom prechode
a že uvidia smer, o ktorom rozprávam a jeho hodnotu.
Ale ako som Vám ukázal, zriadenie nemá ochotu na takéto zmeny.
Určite to preto bude chcieť vplyv a podporu verejnosti, to je isté.
Preto máme jednu konkrétnu taktiku,
ktorou by sme chceli osloviť verejnosť. Vybudovať modelové mesto
použitím metód a poznatkov, ktoré som Vám dnes objasňoval.
Usporiadanie mesta by bolo použité ako základňa pre výskum a ako ukážka.
Verejnosť, spolu so svetovými lídrami by boli pozvaní na návštevu a zažili
základ tohto prístupu v reálnom živote.
Po čase snáď nejaká krajina,
ktorá uvidí efektívnosť tohto malého aspektu,
prevezme návrh modelového mesta a použije ho v rámci svojho systému.
Mestský systém pochopiteľne nie je ekonomikou založenou na zdrojoch,
ale má niektoré veľmi očividné prvky systémového prístupu.
Potom, po čase, dúfame, že sa mestské systémy začnú šíriť
do ďalších regiónov a postupne budú vytesňovať peňažný systém
vďaka svojej efektivite.
Snáď sa logika systémového prístupu rozšíri na prístup k plánovaniu
a spravovaniu zdrojov a potom sa ľudia
zobudia do novej paradigmy, nového systému.
Vo všetkých krokoch je mnoho rovín na interakciu,
mohla by napríklad existovať nezávislá rada, ktorá by neustále pozývala
svetových lídrov na nezávislé stretnutia o tomto projekte,
snáď by sa títo ľudia mohli stretnúť a rozprávať o tom.
Je ešte mnoho vecí, ktoré by sa dali povedať o tejto veľmi komplexnej téme prechodu,
ale kvôli nedostatku času nemám možnosť venovať viac priestoru tejto otázke.
Musím však povedať, hlavne pre tých, ktorých to zaujíma a chcú ďalšie a ďalšie detaily,
že nič nemôžeme spraviť, kým nebudeme mať uvedomelú verejnosť,
takže v prvom rade by sme sa mali zamerať na tento krok.
Na záver, najčastejšou negatívnou reakciou ľudí,
ktorí zvažujú zámery ekonomiky založenej na zdrojoch,
je poukázanie na niečo, čo nazývajú "ľudskou povahou".
Ich argument je, že ľudia sú od prirodzenosti súťaživí,
chamtiví, slepo zaujatí vlastnými záujmami
a tvrdia, že nezávisle od toho, ako sme na tom technologicky dobre v spoločnosti,
stále budú existovať skazení ľudia, ktorí budú chcieť súťažiť
a zneužívať ostatných, snažiť sa o dominanciu atď.
Je proti ľudskej prirodzenosti spolupracovať? To je centrálna otázka.
Určite to tak vyzerá, všakže?
Keď sa pozrieme na beh dejín, zistíme,
že je to nekonečný zoznam vojen, genocíd, dobíjania,
konkurenčných tendencií a zneužití moci,
a keďže to takto bolo počas celých dejín,
myslím, že je bezpečné predpokladať, že to musí byť nejaká ľudská prirodzenosť
správať sa spôsobom, ktorý sa v dejinách opakuje.
Avšak takisto sme svedkami toho, že ľudia spolupracujú,
a spolupracujú dosť dobre v určitých prostrediach.
Napríklad v armáde, spolupráca je nesmierna a kolektívna,
jadrom spolupráce je spoločný záujem, a tak vojaci spolupracujú a spolupracujú veľmi dobre.
Bojujú proti spoločnému nepriateľovi,
ktorým je zvyčajne iná nepriateľská armáda, ale stále je to spolupráca,
aj keď v izolovanom prostredí.
Preto prostredie hrá kritickú úlohu
v tom, či sa rozhodneme spolupracovať alebo súperiť.
Je to založené na hodnotách, ktoré sú podporované prostredím, nie predurčené genetikou.
Ľudia predsa žili v nedostatku tisíce rokov
a bojovali navzájom o zdroje.
Zatiaľčo toto (ne)kultúrne správanie existuje rovnako aj dnes ako vtedy,
je potrebné si uvedomiť, že náš súčasný model spoločnosti
je založený na predpoklade, že existuje a pretrváva nedostatok.
Ak by sme ale eliminovali základné príčiny v prostredí,
pravdepodobne by sme zároveň eliminovali väčšinu konkurenčných tendencií.
Čo sa týka vzťahu genetiky a správania, prosím, porozumejte,
že funkčnosť génovej expresie je veľmi závislá
na podnetoch z prostredia, a to hlavne č sa týka správania.
Gény je sú autonómnymi iniciátormi príkazov.
Oni len produkujú proteíny,
nie sú príčinou nejakého správania v tomto zmysle.
Slovami profesora biológie a neurológie na Stanfordskej univerzite,
Dr. Roberta Sapolskeho: "Gény sú zriedka o nevyhnutnosti,
hlavne čo sa týka ľudí, mozgu a správania.
Gény sú skôr o zraniteľnosti, náchylnosti a tendencii."
Neuromediátory a psychologické predispozície, samozrejme,
určujú náchylnosť k nejakému správaniu človeka v rámci spoločnosti.
Je to však prostredie, ktoré je prevažne zodpovedné za naše hodnoty a správanie.
Nenašiel som žiaden poriadny dôkaz na podporu myšlienky,
že existuje nejaká predurčená ľudská povaha v tomto zmysle.
Naše hodnoty, metódy a činy sú rozvinuté a odvodené od našich skúseností.
Hlavným uvedomením je však fakt, že je potrebný prerod kultúry
a spolupráca na to, aby toto smerovanie bolo spoločnosťou rozpoznané a aby sa s ním mohla verejnosť stotožniť.
Na úplný záver mám poslednú poznámku, ktorou by som sa rád s Vami rozlúčil.
Antropologické štúdie zistili, že spolupráca medzi primátmi
často pramení z konceptu príbuznosti,
my ako ľudia máme takisto tento koncept. Napríklad,
väčšina ľudí zvykne považovať spolu rodinu za niečo viac ako svojich priateľov.
Stačí sledovať Sopránovcov a uvidíte túto asociáciu v priamom prenose.
Je tam ich rodina a potom ich mafiánska rodina, podobné, že?
Koncept príbuznosti sa vyvíja asociáciami.
Je tiež zaujímavé, že paleontológovia zistili,
že celé ľudstvo sa zdá byť spätne spojené so ženou, ktorú nazvali
Mitochondriálna Eva, ktorá žila asi pred štvrť miliónom rokov v Afrike.
Evidentne vo svojich bunkách mala mitochondriálny genóm, ktorý bol predlohou
pre všetky ďalšie mitochondriálne genómy, ktoré sa dnes v ľudských bunkách vyskytujú.
Inak povedané, všetci sme vzájomne vo vzťahu,
všetci sme si príbuzní, sme rodina.
Podobne aj kvantová mechanika má teóriu strún, ktorá, pokiaľ sa rozhodnete venovať
tejto abstraktnej oblasti, nás učí, že rozdiely, ktoré vnímame
v našej realite piatich zmyslov, sú v podstate povrchové ilúzie.
Neexistuje oddelenie od ničoho. Existujeme v molekulovom mori.
Nezáleží na tom, ako to nazvete, ale čím hlbšie pôjdete,
tým viac jednoty nájdete a tým viac podobné sa Vám budú veci zdať.
Všetky znaky ukazujú na jednotu a jednotnosť.
Všetci, čo ste tu, si prosím spomeňte,
keď najbližšie zapnete televíziu a uvidíte každodenné
masakry vojakov po celom svete,
zločiny a zneužívanie, ktoré sa všade deje,
absurdná nesmierna chudoba, otroctvo a zneužívanie...
to sú Vaší bratia, Vaše dcéry, Vaše vnúčatá,
ktoré hladujú - vraždia sa navzájom - nechávajú sa napospas osudu...
Vy vraždíte - Vás nechávajú napospas osudu
- Vás zabíjajú...
Kým sa nebudeme pozerať na ostatných tak, ako na seba, nič sa nezmení.
Sme jedna planéta. Ďakujem Vám, že ste dnes prišli.
www.thezeitgeistmovement.com, www.zeitgeistmovement.sk (Titulky vznikli vďaka www.dotsub.com, pre Vás preložil Peaceful :)