Tip:
Highlight text to annotate it
X
R: Konečne máš po tom – aké to bolo?
A: Och, nie, je to tak veľa dojmov – predovšetkým som veľmi spokojný ...
Mám nejaký pocit zadosťučinenia: „Áno, cvičil som a teraz našťastie všetko išlo dobre. Udržal som nervy pod kontrolou."
Bolo to ... ak by som ... to som celý ja. Vždy - vždy sa zameriavam na to najnegatívnejšie, takže by som ...
Nabudúce nebudem mať ten typ pokojnej hudby hneď po množstve adrenalínu, lebo potom ostávam na tej hladine a začne sa mi triasť sláčik – takže tak ... typický ja!
Pamätám si proste toto ... Ale všetko ostatné bolo veľmi dobré, a – všetky skladby z ktorých som bol taký nervózny – a cvičil som každodenne veľa, veľa hodín -
a tak som sa bál že niečo dopadne zle, a asi som bol príliš zviazaný alebo tak, ale potom mi pomohlo, keď som pozýval ľudí!
A: A v minulých dňoch som proste chcel iba cvičiť a cvičiť a cvičiť, aj minulú noc som cvičil.
Myslím, že to je rozdiel medzi umelcom a hudobníkom vo mne.
Keď som umelcom a budem proste spievať po x-tý krát „Fairytale“, tak si pomyslím: „Dobre, teraz si kúpim nové šaty, budem rozmýšľať o šou“
a potom, posledných päť minút pred šou si pomyslím „Dobre, teraz by som si mal zopakovať text piesne...“
Ako hudobník, ak ide o koncert, potom rozmýšľam, že musím cvičiť a cvičiť a cvičiť,
a potom, päť minút pred koncertom rozmýšľam „Dokelu, čo si oblečiem?“ – toto je hudobník vo mne!
R: Ale aj tu si urobil nejakú šou?
A: Áno, áno, je veľmi príjemné, po tom čo všetky vážne veci dopadli tak dobre – potom je príjemné urobiť šou!
A: Ten posledný kúsok, ktorý bol šou, nie je taký ľahký, hoci ... jasne, pre vás je to zábava, ale ja sa musím celý čas koncentrovať…
R: Aké je hrať tu – pred rodinou a dosť malým obecenstvom, v porovnaní s 40 – 50 tisíckami ľudí po Európe?
A: Myslím si, že ak by som na to nebol zvyknutý, bol by som veľmi nervózny. Ale okrem toho, že sú tu priatelia a rodina, tento dom znamená „priateľov a rodinu“.
Tu som vyrástol, a ... Nie, nie je nijaké „a“, naozaj – tu som vyrástol.
Takže som veľmi spokojný, že mi dovolili pozvať priateľov a médiá a tak – sem, do malého, ale veľkého Barrat Due.
R: Kedy sa dozvieš svoje známky?
A: Ech, neviem. Budem otrávený , ak teraz neprejdem! ... Ale – „Áčko“ a „Béčko“ stoja tak vysoko!
Sú ľudia, ktorí cvičia päť hodín denne veľa rokov, bez toho aby vystrčili pätu z tohto domu – a ja som sa dostal za múry tohto domu – som mimo Nórska akoby každý druhý deň...
Som veľmi hrdý, že som popri tom dokázal cvičiť, chápeš. V Baku napríklad – áno, chodil som na všetky tie párty, ale otváral som všetky tie párty,
a kým ostatní pokračovali v zábave a pití, ja som išiel domov cvičiť. Takže som teraz veľmi spokojný, že to prinieslo ovocie!
R: Tvoj dobrý priateľ a kolega z Grand Prix Didrik nedávno dostal „áčko“…
A: Naozaj? Teraz? R: Počul som to od Pera…
A: Super! Áno – to som veľmi spokojný ...
R: Stavia ťa to pod ešte väčší tlak?
A: Nuž, áno – nemôžem proste povedať: „Ak on dostal, aj ja by som mal“, lebo on bol naozaj výborný,
a je veľmi ... veľký rozdiel, spev a husle, ale ... ech, on si naozaj zaslúžil „áčko“ ... a ja si zaslúžim prejsť – viem to ...
R: Blahoželám! A: Ďakujem veľmi pekne!
A: Ďakujem vám všetkým, že ste prišli!