Tip:
Highlight text to annotate it
X
Dobrý deň.
Poďme si pozrieť prvú snímku
Videli ste už niekedy takéto rukavice?
Nie? To je dobre, pretože by to bola urážka
milióny rokov trvajúcej evolúcie a inteligencie tela.
Obzvlášť potom, čo Gever hovoril dnes ráno
Ale ... už ste niekedy videli topánky vyrobené takto?
Pravdepodobne áno.
Sú veľmi časté a pritom to nie je veľký rozdiel oproti kužeľom, ktoré sme práve videli.
Je absurdné, že naše ruky a naše chodidlá sú veľmi podobné.
Obe majú dvadsaťšesť kosti, tridsaťtri kĺbov.
Tak sa poďme pozrieť, čo sa stane, keď sa naše chodidlo dostane do kontaktu s topánkou.
Toto je ľudské chodidlo a má tento tvar, pretože sa v podstate jedná o trojuholník.
Trojuholník je ako statív - dáva vám stabilitu.
Čím je tento trojuholník širší, tým väčšiu stabilitu máte.
Fyzikálna stabilita znamená aj duševnú stabilitu, pretože
telo a myseľ nie sú dve oddelené veci,
ale nejakým spôsobom jeden je vyjadrením druhého.
Takže problémom je, že naše topánky májú úplne iný tvar.
Toto je tiež trojuholník, ale opačne orientovaný.
Takže keď je naše chodidlo „stretne“ topánku, ako je táto,
máme dve možnosti.
Prvá možnosť je veľmi radikálna.
Je to práve táto.
Musíte mať vysoký stav na bankovom účte ... a veľmi nízke IQ (smiech...)
na úspečné zvládnutie tohto druhu operácie.
Takže to, čo väčšina z nás spraví, keď sme v kontakte s topánkou je, že chodidlo v topánke stlačíme.
A dôvod, prečo sa to deje je, že výrobca topánky
alebo módny návrhár
nezačal od našej nohy
ale začal od kusa dreva alebo kusa plastu.
Oni vlastne urobili topánky pre Pinocchia, nie pre nás.
Namiesto vytvorenia topánky, ktorá by obopínala chodidlo alebo lepšie povedané pre naše chodidlo
tak, aby sa zachovala jeho inteligencia a prirodzené smery jeho línií,
čo robíme namiesto je, že deformujeme tieto línie aj chodidlo celkovo tak,
aby sa zmestilo do topánky.
Čo sa koncepčne príliš nelíši od toho, čo urobili čínske ženy
pred sto rokmi
Je to v podstate rovnaký proces, rovnaké smerovanie:
prispôsobiť našu anatómiu myšlienke, namiesto prispôsobenia myšlienky našej anatómii.
Tu sa v podstate jedná o rentgen chodila čínskej ženy
pred sto rokmi, a toto je rentgen nášho chodidla.
Takže robíme niečo podobné.
Oni trpeli pre myšlienku a aj my trpíme pre myšlienku.
Oni aspoň zamýšľali byť krásne a boli spokojné s výsledkom
My tiež máme v úmysle byť krásni a sme s výsledkom spokojní.
Od tohoto stavu trvalo sto rokov si uvedomiť,
že to bolo niečo divné.
A pravdepodobne keď niekto nájde o sto rokov
naše rentgenové snímky alebo kosti z našich kostier,
pravdepodobne si bude myslieť, že sme boli tiež divní,
v (roku) 2000 aj niečo.
Čo sa vlastne deje, je, že pri narodení
iba jedno percento z nás má nejaké deformácie chodidiel.
A do jedného roka veku takmer desať percent,
presnejšie osem percent populácie už má deformované chodidlá.
Od nášho prvého stretnutia s topánkami
potom do veku piatich rokov sa už väčšine z nás - 60 percent,
podarí dosikahnuť deformáciu, ktorá sedí s formou topánky, ktoré nosíme
a vo veku dvadsiatich rokov, 80 percent, teda takmer všetci z nás,
majú konečne deformované nohy.
A čo sa deje v priemyselnom dizajne?
V podstate to isté.
Učím v rôznych dizajnérskych školách a v jednej z nich majú veľa stoličiek,
ktoré dostali ako dar od hosťujúcich dizajnérov.
Každý rok, keď tam učím, požiadam študentov,
aby sa prešľli okolo nich a zvolili jednu stoličku
medzi všetkými stoličkami, a sú tam desiatky stoličiek rôzneho vzhľadu,
Vybralin tú, o ktorej si myslia, že je najpohodlnejšia
a tú, o ktorej si myslia, že je najmenej pohodlná.
Každý rok prichádzajú s rovnakými dvoma stoličkami:
vždy si vyberú túto ako najpohodlnejšiu
a túto ako najmenej pohodlnú.
Zaujímavé, je, že si nikdy stoličky nevyskúšajú.
Tak ich potom vyzvem, aby si ich najprv vyskúšali a až potom opať vybrali
so zaviazanými očami, podľa skúseností, pocitu ako ich telo reaguje
Aby cítili to, čo sa stane s ich telom.
Tak vyskúšajú všetky stoličky a vždy prídu
s opačným výsledkom.
Ako najpohodolnejšiu si vyberú vždy stoličku, ktorá je veľmi podobná stoličkám, na ktorých sedíte teraz,
a túto aj najmenej pohodlnú.
Keď sa len pozerajú, koncepčne
konkávny tvar je veľmi príťažlivý, pretože
sa zdá, že vás dostane do pohodlnej polohy,
ale keď to zažijete,
čo sa stane je, že sa v skutočnosti do stoličky, ktorá je konkávna, prepadnete.
Preto napríklad vaše stoličky nie sú konkávne.
Problém so stoličkami je ešte radikálnejší.
Napríklad, nemáme topánky, ktoré by sedeli na ľudskej nohe,
pretože obuvníci vychádzajú z tohto druhu foriem/kopýt,
ktoré majú všetky druhy tvarov okrem tvaru ľudského chodidla.
Tak to bolo po stáročia a to isté sa robí dodnes.
Ekvivalent tejto záležitosti s topánkami v prípade stoličiek je tento:
sú medzinárodné normy, a uvidíte
V akých smiešnych polohách sa predpokladá, že budeme sedieť, aby sme k tomuto pasovali.
Ak sa pozriete okolo seba, nikto sedí takto. (smiech...)
Vyzerajú ako obrázky z telesnej výchovy v knihe z tridsiatych rokov,
alebo akoby pochádzali z nejakej totalitnej krajiny.
Skutočnosťou je, že ľudia sedia takto, pretože
neradi uzatvárame tento uhol.
Nemáme to radi, pretože to stojí úsilie.
To je realita, ako napríklad deti používajú sedacie súpravy.
Dôvodom prečo, je skutočnosť, že nie sme ako Pinocchio alebo ako bábky
vyrobené z pospájaných tyčiek, ktoré možno dať do akejkoľvek polohy bez problémov.
Aj my máme nejaké tyče - naše kosti -
ale sú vyrobené zo živého tkaniva...
A k nim patria svaly, šľachy, väzy, ...
a nervový systém, ktorý je veľmi sofistikovaný.
Keď pohneme jednou časťou, všetko ostatné sa musí prispôsobiť.
Takže toto je vhodné pre bábky, ale nie je to vhodné pre nás.
Pretože sa viac podobáme na štruktúru tensegrity.
Štruktúra tensegrity má neutrálnu polohu -
polohu, v ktorej je je v pokojnej pozícii.
Predpokladajme, že sa jedná o elastické a pevné časti.
Táto poloha, táto neutrálna poloha je veľmi dobre známe, prinajmenšom od kozmického veku.
To je postoj, ktorý astronauti zaujmú
vo vesmíre v beztiažovom stave.
Je to rovnaké pozícia akú budete mať, ak vojdete do bazéna
bez toho aby ste museli ísť do vesmíru, čo je veľmi nákladné, (smiech...)
môžete ísť do bazéna a sa nechať nadnášať,
len si oddýchnuť s hlavou von z vody
a pozrite sa na pozíciu, ktorú užívate.
Prídete s pozíciou, ktorá je viac či menej podobná.
A tá je veľmi dobre známa,
bolo aj presne zameraná, ale napriek tomu sa stále vyrábajú podviné stoličky, ako je táto.
Výsledkom je, že dnes len 10 percent študentov
ešte má bedrový krivku
ktorá je nevyhnutná pre fungovanie celého tela.
Pre náše fyzické fungovanie a pretože, ako sme už povedali,
je tu súhra medzi telom a psychologickými aspektami.
Keď sme v depresii, prepadávame sa do tvaru C,
ale je tiež pravda, že to platí aj reverzne, že keď je naša chrbtica v tvare C,
máme sklon k depresii.
Takže to, čo sa deje v módnom dizajne a priemyselnom dizajne,
deje sa tiež v architektonickej tvorbe?
Tu je problém trochu iný.
Je to iné, pretože architektektúra
nepôsobí na naše telo mechanicky.
Pôsobí na náš nervový systém.
Ako je navrhnutý náš nervový systém, jeho funkcie?
Skutočná funkcia nášho nervového systému je neustále prispôsobovať vnútorný svet
vášho tela vonkajšiemu svetu.
Akékoľvek vonkajšie podnety, alebo externé situácie sa dejú, nerovový systém
preusproriada naše telo a vytvorí niečo vo vnútri v vás.
Požiadal som študentov, aby vybrali,
moderné budovy, o ktorých si myslia,
že sú najreprezentatívnejšej pre ich kontinent.
Európania si vybral túto v Barcelone
a ázijskí študenti zvolili túto budovu v Pekingu.
Poďme sa pozrieť na prvú. Prvé, čo je vidieť je, že
má veľmi pekné farby a veľmi pekné textúry na vonkajšej strane.
V noci je to ešte jasnejšie.
Vyniká krásou.
Ako bol tento výsledok dosiahnutý?
Bolo to dosiahnuté tým, že namiesto okien sú všade,
slepé panely, farebné slepej panely
a mriežka sklenenej fasády po celom objekte.
Ale pozrime sa, čo sa stane potom zvnútra.
Ak máte veľa slepých panelov a tu a tam malé okná,
interiér sa javí ako tmavý a malý priestor
a ak vidíte okno z tesnej blízkosti, čo vidíte, je
že je takto veľké, a takto hlboké, a nejakou mriežkou z vonkajšej strany.
Nie je odlišné od väzenia, napríklad.
Môžete sa čudovať, ako rád bude váš nervový systém žiť po celý deň
a pracovať celý deň na mieste ako je toto.
Keď som navštívil túto budovu nebolo možné donej vstúpiť,
pretože ešte bola vo výstavbe,
ale keď idete do Chicaga, je tam Sears tower,
kde po zaplatení môžete ísť na posledné poschodie, kde je to, čo sa nazýva Skydeck,
čo je v podstate sklenená terasa *** prázdnotou.
Môžete tam stáť na okraji a....je to veľmi vzrušujúce
počas prvých päť minút (smiech...)
Tak si predstavte zostať v tomto druhu vzrušenie po celý deň.
Pre náš nervový systém samozrejme je silnejší vnem, ak priamo vidíme prázdnotu pod vami,
ale preto, že máte pamäť, nejakým spôsobom viete
že je pod vami prázdnota, aj keď ju v tom okamihu nevidíte
len preto, že ste ju predtým videli.
To bolo zaujímavé ...
pri vchode do múzea tam boli niektoré archeologické nálezy na dne.
Bolo to menej než dva metre vysoké
a bolo zaujímavé sledovať, ako ľudia reagovali.
Ako nervový systém ľudí reaguje na tento druh situácií.
Keď vošli páry,
ženy išli rovno stranou.
Ale muži namiesto toho išli pár krokov, aby ukázať, že sú ... (smiech...)
a potom sa pripojil k ženám na boku.
No, muži a ženy zdieľajú rovnaký nervový systém, a aj keď mala priepasť len dva metre hĺbku,
je v našom nervovom systéme zakódovaná ako signál nebezpečenstva.
Nemáte radi, keď máte stáť *** prázdnotou.
V minulosti bolo výzvou pre dizajnérov
vytvoriť niečo esteticky príjemné.
Dnes, pretože životné prostredie je v stave núdze, je úlohou
tvoriť veci tak, aby boli nielen esteticky príjemné
ale aj environmentálne udržateľné.
Možno, že v budúcnosti
výzvou pre návrhárov bude
tvoriť veci, ktoré sú esteticky príjemné
environmentálne udržateľné a
neurologicky udržateľné.
Paradoxom situácie, v ktorej sme je, že sme tu
v treťom tisícročí a máme na sebe
topánky, ktoré nie sú určené pre nás: sú vyrobené pre Pinocchia,
sedíme na stoličkách, ktoré nie sú vyrobené pre nás: sú opäť vyrobené pre Pinocchia
a žije a pracuje v budovách, ktoré
ignorujú to, ako funguje náš nervový systém.
Možno, že v budúcnosti nám dizajn bude vedieť pomôcť. Ďakujem!