Tip:
Highlight text to annotate it
X
Nehľadajte povolenie na skopírovanie tohoto filmu. Každý, kto zlyhá pri distribúci tejto práce, alebo bráni ostatným v šírení,
bude vylúčený zo spoločnosti. Všetky zariadenia, schopné zdieľať tento film, by mali byť použité.
Žiadame divákov, aby boli bdelí v podporovaní takejto činnosti a hlásili poslušné využívanie filmovému štábu. Ďakujeme.
UKRADNITE TENTO FILM
Je to dobrá, alebo zlá vec, Is it a good thing or a bad thing
že sa stáva ťažkým,
alebo nemožným zabaliť
informácie do samostatných jednotiek a predávať ich?
Zjednodušená odpoveď, odpoveď, ktorú podáva Hollywood
a nahrávací priemysel: je to pohroma.
Toto nie je film o pirátstve.
Nahrávací priemysel sa zľakol.
Filmový priemysel sa zľakol.
Biele límce nevedia o tomto premýšľať.
Tento film nie je o zdieľaní súborov.
Do tvorby filmov a hudby
vrazili veľmi veľa peňazí,
takže niečo za to chcú dostať,
ale spôsoby, ktorými sa teraz snažia kopírovanie zastaviť,
jednoducho nefungujú.
Je to film ktorý skúma masívne zmeny v spôsobe, akým tvoríme,
distribuujeme a spotrebúvame média.
Už od čias Napstera sa hudobný priemysel pokúša zničiť zdieľanie súborov.
Napster bola obrovská globálna skupina ľudí, ktorí mali zrazu prístup
do najväčšej hudobnej knižnice na svete. A čo priemysel spravil?
Nuž, išli po Napsteri a vypli ho.
Napster, Aimster, Audiogalaxy.
Grokster, iMash, Kazaa.
Všetky tieto spoločnosti boli zažalované.
A zábavný priemysel bol v podstate nakoniec úspešný
vo vytlačení technológie mimo hlavného prúdu komerčného využitia.
Priemysel začal žalovať jednotlivcov, stovky jednotlivcov
potom tisíce a teraz desiatky tisíc jednotlivcov
za sťahovanie hudby bez povolenia.
Existujúci hráči sa pokúšajú
urobiť určité veci,
ktoré sa budú pri spätnom pohľade zdať barbarské.
Ak sa bavíme o distribúcii
kultúrnych materiálov, hudby a videa,
je tu dlhá história,
že monopolný priemysel
sa stále snaží odporovať všetkému, čo nové technológie poskytujú.
Na káblové televízie sa v 70-tych rokoch
pozeralo ako na pirátske médium.
Všetky televízie cítili, že zobratie ich obsahu
a umiestnenie na káblovky, ktoré boli zavedené priamo do domov,
bolo čisté a jasné pirátsvo.
Hollywood silno vzdoroval
proti videorekordérom.
Od filmových štúdií hneď nasledovali žaloby.
Verejnosti tvrdili, že videorekordéry sú pre americký filmový priemysel
ako "Bostonský cudzinec" pre ženu samú doma.
Nové informačné technológie ponúkajú Hollywoodu a nahrávaciemu priemyslu
nové kanály, ako predávať svoje produkty, ale taktiež môžu
otvoriť neplánované možnosti pre zákazníkov.
Bola to stena, ktorou ľudia od hudby odporovali nahrávaniu.
Firma Diamond-Rio prišla s prvým mp3 prehrávačom,
dlho pred iPodom, čelila súdnemu sporu.
Možnosti, ktoré ponúkli peer-to-peer technológie,
podnietili zábavný priemysel
konať nebývalým spôsobom.
Porušenie copyrightu bolo tradične vždy civilnou záležitosťou.
Ak Vás copyrightový vlastník prichytí pri nejakej nekalosti,
môže Vás zažalovať a prinútiť zaplatiť mu peniaze.
Možnosť kriminálneho postihu, možnosť súdneho stíhania
a odsúdenie do väzenia, sa týka iba komerčného pirátsva,
keď niekto urobí 500 kópií
a predáva ich na ulici a priamo tak konkuruje originálu.
No, ale posledných pár rokov, s týmto nie sú copyrightoví vlastníci spokojní
Chceli rozšíriť kriminálne postihy aj proti osobám,
ktoré nie sú zapletené do komerčných aktivít.
Vidíme a aj vieme, že pirátstvo nikdy nezastavíme.
Nikdy. Musíme sa ale snažiť urobiť to
ťažkým a únavným ako sa len dá.
A musíme ľuďom hovoriť, že sú tu konsekvencie,
ak budú pristihnutí.
To, čo chceli urobiť, bolo zažalovať zopár ľudí.
Potrestať ich dostatočne tvrdo, aby to v podstate
zastrašilo veľké množstvo ďaľších ľudí.
Je to vlastne ako keď by chceli zastrašiť dedinu,
tak by pár dedinčanom odťali hlavy a narazili ich na koly,
pre výstrahu všetkým ostatným.
Právo vlastniť DVD
je novou zbraňou hromadného ničenia vo svete,
je to hlavne kôli tomu, že 50-miliardový film môže byť skopírovaný
za cenu povedzme 10 alebo 15 centov.
Mark Ghetty raz povedal skvelý výrok.
Mark Ghetty je vlastníkom Ghetty Images,
obrovskej komerčnej databázy obrázkov, je jedným z najväčších
držiteľov intelektuálneho vlastníctva na svete,
a raz povedal: "intelektuálne vlastníctvo je ropou 21. storočia".
Je to skvelý výrok, dal by sa zhrnúť do jedného jediného slova,
a tým je: "vojna".
Vyhlásil vojnu tým, že povedal, že budú za to bojovať,
za tieto úplne halucinačné práva
na vlastnenie obrázkov, nápadov, textov, myšlienok, vynálezov.
Tak isto, ako teraz bojujeme za prístup k prírodným zdrojom.
Vyhlásil vojnu.
Zvláštny druh vojny. Ja by som to bral vážne.
Ale je to absurdné a vážne zároveň.
Toto nie je prvá vojna,
ktorá sa vedie kôli vytváraniu, množeniu
a šíreniu informácií.
MINULOSŤ A BUDÚCNOSŤ Ľudia sa radi na súčasnú
a digitálnu éru pozerajú ako na určitý druh výnimočného zlomu.
Myslím, že dôležité je tu uviesť,
že by sa na to nemalo pozerať ako na výnimočný zlom, ale akôr ako na moment,
ktorý urýchľuje veci, ktoré sa už v minulosti udiali.
Pred príchodom tlačiarenstva do Európy v 15. storočí,
bolo veľmi málo informácií a preto sa veľmi ľahko kontrolovali.
Tisícky rokov pisárska kultúra skutočne opatrne vyberala ľudí,
ktorým bolo dané písmo na šírenie vedomosti v čase a priestore.
Je to ekonomika nedostatku,
s čím mame do činenia.
Ľudia obrazne prahnú po viac knihách.
Zo 16. storčia máme obrazy kníh,
ktoré boli v reťaziach,
a ktoré museli byť strážené ozbrojenými strážami
a zatvorené za masívnymi dverami,
pretože bolo veľmi, veľmi nebezpečné, aby k nej mali ľudia prístup.
Tlač so sebou priniesla hojnosť informácií,
ohrozujúc kontrolu *** myšlienkami, ktorá tu bola počas nedostatku.
Daniel Defoe hovorí o Gutenbergovom partnerovi, Johannovi Fustovi,
ktorý v 15. storočí prišiel do Paríža s povozom naloženým tlačenými bibliami.
Po preskúmaní biblií bola zistená presná podobnosť každej knihy,
a Parížania Fusta napadli
a obvinili ho z čiernej mágie.
Keď sa všetko menilo, bola táto nová technológia
považovaná za pekelné dielo diabla.
Všetky rozvíjajúce sa krajiny v Európe
sa vyjadrili veľmi jasne,
že budú toky informácií kontrolovať ako najlepšie to len dokážu.
Tlačiarne boli stíhané,
ak vytlačili zakázané texty.
Takže, nebolo to o postihovaní autorov, ako by sme s mohli myslieť,
ale v skutočnosti najviac pykali tlačiari.
Ako sa tlačiarenská technológia v Európe a Amerike vyvíjala,
začala byť zrejmá jej kľúčová úloha pre spoločnosť.
Tlač sa spájala
s rebéliou a emancipáciou.
Guvernér Virginie, Berkeley,
v 17. storočí napísal svojim nadriadeným do Anglicka:
"Vďaka Bohu, že vo Virginii nemáme žiadnu tlačiareň,"
"a pokiaľ budem guvernérom, žiadna tu ani nebude."
Bola to reakcia na anglickú občiansku vojnu a vojnu pamfletov,
ktoré vtedy nazývali ako papierové guľky.
Základnou myšlienkou cenzorstva
vo Francúzsku 18. storočia j e koncept
výhradného práva, súkromného práva.
Vydavateľ získa právo publikovať určitý text,
ktorý potom nesmú publikovať ostatní, takže má výhradné právo.
Takže tu máme centralizovanú
správu pre riadenie obchodu s knihami,
použitím cenzorstva
a taktiež vďaka monopolu vydavateľstiev.
Zaistili aby boli knihy
určené pre verejnosť autorizované.
To boli povolené vydania, ale taktiež
boli pod kontrolou štátu a pod kontrlou kráľa alebo princa.
Bol to veľmi prepracovaný systém cenzúry
a ešte navyše tam bol monopol
produkcie v spolku kníhkupcov v Paríži.
Mali policajnú silu. Aj samotná polícia
mala špecializovaných vyšetrovateľov pre obchod s knihami.
Takže keď to všetko dáte dohromady, štát bol veľmi silný
pri pokuse o kontrolu tlačeného slova.
Ale ani existencia takého aparátu nestačila na zastavenie
šírenia revolučných myšlienok. Naopak, jeho existencia
bola inšpiráciou na vytvorenie nového, paralelného pirátskeho distribučného systému.
Čo je zrejmé je fakt, že v 18. storočí
sa tlačené slovo šírilo ako sila úplne všade.
Tucty a tucty vydavateľských domov a tlačiarní
obkľúčili Francúzsko na vhodnej pôde (Fertile Crescent),
produkovali knihy, ktoré boli
pašované cez francúzske hranice
a šírené po celom kráľovstve ilegálnym systémom.
Jeden holandský tlačiar sledoval zoznam zakázaných kníh
a používal ho pre svoj publikačný program,
pretože vedel, že sa budú tieto tituly predávať veľmi dobre.
Piráti mali v Paríži a inde agentov,
ktorí zasielali zoznamy nových kníh, o ktorých si mysleli, že sa budú predávať dobre.
Piráti systematicky vykonávali, použijem to slovo, aj keď je to anachronizmus,
prieskum trhu.
Robili to a videl som to v stovkách a doslova tisíckach listov.
Skúmali trh. Chceli vedieť, po čom je dopyt.
A rekcia zo strany centrálnych vydavateľstiev
bola, samozrejme, extrémne nepriateľská. Čítal som mhoho ich listov.
Sú plné výrazov ako "pirát", "lúpežník"
a "ľudia bez hanby a morálky" atď. V skutočnosti, mnoho týchto pirátov
boli slušní malomeštiaci v Lausanne, Ženeve, Amsterdame,
a považovali to tak, že iba robia biznis.
V konečnom dôsledku, neexistoval žiaden
medzinárodný copyrightový zákon, takže iba uspokojovali dopyt.
Niektoré tlačiarne boli doslova dierou v múre.
Ak tlačili podvratné materiály,
svojim spôsobom mohli veľmi rýchlo tlačiarenske stroje skryť.
Ak mali ťažkosti s úradmi, ľudia naložili stroje na člny
a plavili sa dolu prúdom do iného mesta. Boli veľmi pohybliví.
V podstate tu boli dva systémy, ktoré boli vzájomne vo vojne.
A tento výrobný systém mimo Francúzska
bol kľúčový pre obdobie osvietenectva.
Nielenže tento nový systém šíril osvietenectvo,
ale taktiež pripravil cestu k revolúcii.
Obvinil starý režim, a nová sila, verejná mienka,
sa stala rozhodujúcou pre pád vlády v 1787-1788
v Paríži, Bastila bola väznicou pre pirátov.
Ale v rokoch pred samotnou revolúciou úrady vzdali
snahy o uväzňovanie pirátov. Prúd myšlienok a informácií
bol príliš silný na to, aby sa dal zastaviť.
Myslím, že to bola dramatická zmena,
ktorá bola ovplyvnená tlačiarskou revolúciou.
Zrazu sa na verejnosť dostali nové knihy, neposlušné knihy,
ktoré nepodliehali starým normám,
bez vzťahu na to, ako to fungovalo v minulosti.
Bola to dramatická zmena.
Fundamentálna potreba kopírovať
nemala nič spoločné s technológiou.
Je to o tom, ako sa tvorí kultúra.
Technológia ale samozrejme mení, že čo je možné kopírovať,
ako rýchlo je možné kopírovať, a ako to vieme zdieľať.
Čo sa deje, keď sa vynájde
mechanizmus kopírovania?
A môžme zobrať tlačiarenstvo, alebo bittorrent.
Formuje zvyky ľudí.
Ponúka ľuďom nové idey ako by mohli pracovať,
ako by mohli pracovať spolu, ako by mohli zdieľať,
čo by sa ich mohlo týkať, ako by mohol vyzerať ich život.
Neexistuje žiadna možnosť, ako by mohol absolutistický politický systém
úplne potlačiť šírenie informácií.
Nové médiá sa týmto okolnostiam prispôsobujú.
A často krát sa vďaka represii stanú ešte viac efektívnymi.
Prečo by sme malo rozširovanie možností kopírovania
vzťahovať na sociálne zmeny?
Pretože samotné komunikovanie, čo je pre nás fundamentálnou vecou,
je aktom kopírovania.
Technika, ktorá nás dostala tam, kde sme, je kopírovanie.
Zdieľanie je v niektorých prípadoch súčasťou samotnej existencie.
Komunikácia, potreba s niekym hovoriť, je aktom zdieľania.
Potreba niekoho počúvať je aktom zdieľania.
Prečo zdieľame našu kultúru? Prečo zdieľame jazyk?
Pretože sa navzájom napodobňujeme. Takto sa učíme aj rozprávať.
Takto sa deti učia. Takto sa nové veci
dostávajú do spoločnosti a šíria sa v nej.
V podstate to, že kopírujeme jeden od druhého, nás drži pohromade.
Keď bolo hovorené slovo jediným druhom komunikácie,
museli sme cestovať ďaleko, aby sme to doručili ostatným.
Neskôr, keď sme začali komunikovať písomnou formou,
armády pisárov znásobili naše myšlienky.
Naša potreba komunikovať je taká silná,
že sme dostupné nástroje vždy využívali až na samotný pokraj možností,
potom sme tieto možnosti prekonali a vytvorili nové technológie,
ktoré reprodukovali naše myšlienky dovtedy v nepredstaviteľných rozmeroch.
AK SME KOMUNIKUJÚCE TVORY, A KOMUNIKÁCIA JE KOPÍROVANIE,
ČO BY SA STALO, AK BY SME SI POSTAVILI NEKONEČNÝ KOPÍROVACÍ STROJ?
V roku 1957 ZSSR vypustil Sputnik.
Odpoveďou bolo, že Americká vláda schválila obrovské výdavky
na vedu a výskum pod vedením novej výskumnej agentúry
Advanced Research Projects Agency (ARPA).
ARPA skúmala nápady vizionára
počítačovej vedy, Josepha Licklidera,
ktorý prišiel s konceptom počítačovej siete.
Bolo ťažké zdieľať informácie.
Roky.
Tlačiarenstvo bolo samozrejme veľkým krokom v zdieľaní informácií.
A dlho sme potrebovali nejaký lepší spôsob
distribúcie informácií, než nosiť ich.
Papierová forma je nepohodlná,
pretože pred distribúciou je potrebné presúvať papier.
Presúvať také množstvo papiera je ťažké a nákladné.
ARPAnet bola navrhnutá tak, aby umožnila vedcom zdieľať počítačové zdroje,
a tak zlepšiť výskum. Aby táto vízia fungovala,
ARPAnet musela umožniť každému stroju v sieti reprodukovať
a prenášať informácie zaslané hocikým druhým.
Sieť, v ktorej členovia rovnocenne zdieľali zdroje,
bola súčasťou masívnej zmeny od korporátnych a komerčných systémov z minulosti,
v ktorých správy prúdili z centrálneho bodu,
alebo hierarchicky smerom nadol. Tu nebol žiaden centrálny bod
a žiadne zariadenie nemalo vyššiu dôležitosť než iné.
Hocikto sa mohol do siete zapojiť, za predpokladu, že súhlasí s dodržiavaním
pravidiel a protokolov, na ktorých sieť funguje.
Odvtedy, v skutočnosti od 60. rokov doteraz,
sú paketové siete
dominantným spôsobom komunikácie.
Stále viac v oblastiach hlasu aj dát.
Západný svet sa transformoval zo stuhnutého produkčného systému, Fordizmu,
na plynulú prácu, zoštíhlenú výrobu a just-in-time dodávok.
Post-centralizovaná ekonomika, ekonomika bez nezhôd
potrebovala presne takýto komunikačný systém.
V 70. rokoch sme nevybudovali
sieť hierarchií.
Počítače, ktoré vo svete existovali,
boli všetko multi-miliónové stroje
a v zásade mali vzájomne veľmi rovnocenné postavenie.
Jednou z naozaj veľmi dôležitých charakteristík Internetu je to,
že je extrémne decentralizovaný
a služby na Internete
sú vyvinuté a prevádzkované rôznymi užívateľmi na sieti.
Sieť už je postavená,
nikto tomu nevelí a každý
má kontrolu *** svojou vlastnou komunikáciou.
Spoliehaním sa na Internet, spoločnosť priniesla do svojho centra zariadenie,
ktorého hlavnou úlohou bolo reprodukovanie
a distribúcia informácií.
Je to základnou funkciou sietí,
ktoré dnes používame,
dáta sú uložené, skopírované, uložené, skopírované,
obyčajne veľmi rýchlo, v milisekundách
v mikrosekundách
Špecializované zariadenia, ako switche, routre, huby atď.
toto všetko robia rýchlo ako žmurknutie oka, ale to je spôsob, akým siete pracujú.
To, čo inžinieri z ARPA vytvorili, bol výkres obrovského
kopírovacieho stroja bez pána,
ktorý úžasným tempom vyrástol do dnešného Internetu.
Takže celý tento priestor je plný prenosov
informácií jedného alebo iného typu.
Napríklad obecný úrad, Tower Hamlets a Hackney.
Ako keby sme boli na hraničnom priechode, tu máme sledovanie dopravy
a bezpečnostné kamery prepojené pomocou bezdrôtových sietí.
Frekvenčné spektrum začína byť preplnené a zarušené.
Každý jeden paket, ktorý letí cez to množstvo bezdrôtových sietí
a cez Internet je prijatý, zaznamený v pamäti a znova vyslaný,
inými slovami je skopírovaný z jedného, takzvaného, sieťového segmentu, do druhého.
Naše bezprostredné prostredie, naša bezprostredná ekosféra
je tak široká, tak veľká, že už nie je možné informácie zadržať
veľmi jednoduchým spôsobom. Nie je možné zastaviť, alebo cenzúrovať informácie,
alebo zastaviť vysielanie, ak už je informácia v sieti. Je to ako voda prúdiaca cez prsty.
Je to ako chcieť zastaviť presakujúcu priehradu.
Povedal by som, že je veľmi pravdepodobné, že sme teraz v dosahu
takých mikrovlnných rádiových prenosov, ktoré nejakým spôsobom
porušujú copyrightové zákony.
NEMOŽNOSŤ NEDOSTATKU V MYSLI ŽIJÚCEJ BYTOSTI
Pokúsiť sa
na chrbte modernizmu
a celého toho medzinárodného práva
profitovať na vlastnej
bezohľadnosti voči ľudskosti.
Jedným z hlavných bojísk
na poli práva a technológie
je určenie rozsahu, v ktorom je možné
obmedziť ľudí, pokiaľ ide o informácie, vedomosti a predmety kultúry,
určenie rozsahu, v ktorom je možné uzavrieť časť kultúry
a vyhlásiť, že je krabici,
a musíte mi zaplatiť za prístup k nej.
Na poli sedeli dva zajace a premýšľali o svojich veciach
"Postavím okolo nich ohradu" pomyslel si muž, ktorý tam prišiel
"A budú moje..."
Môžete si niečo privlastniť, ak okolo toho dokážete postaviť ohradu,
nejako to uzavrieť, postaviť okolo múr.
Na americkom západe bola vzdialená pôda zadarmo,
mohli ste na nej pásť, pretože bolo príliš drahé ju oplotiť.
Ostatný drôt to zmenil, už bolo možné tú pôdu premeniť na majetok.
Kultúra prišla v týchto krabiciach.
Kontrola prišla ako prirodzená súčasť
procesu existencie
samotného média.
Pripevnil na svoje zajace cenovky a čakal na zákazníkov...
Je tu vec, kniha,
disk,
film, ktorý na ňom
môžete držať a nedať ho nikomu inému,
alebo im ho poskytnúť.
A okolo toho bol vybudovaný celý platobný systém:
Dám ti túto jednotku informácie?
Alebo ti ju nedám? A takto bol celý copyrightový model
budovaný od úplneho začiatku.
Prišlo dieťa s matkou a pýtalo sa, či si môže jedného vziať
"Budúci týždeň", povedala matka, "ak budeš poslúchať".
Na budúci týždeň bola ohrada plná zajacov
"Keďže máte tak veľa zajacov", hovorila matka mužovi, "mohli by ste zvážiť zníženie ceny".
"Nie", povedal muž, "Tieto zajace sú moje a toto je moja cena".
Čo bolo kedysi vlastníctvo - hudba, filmy
je dnes veľmi, veľmi jednoduché prenášať cez bariéry.
Dnes máme možnosti lacno
robiť a distribuovať kópie.
Ak sa jedna kópia dostane na Internet, veľmi rýchlo je dostupná každému.
O deň neskôr stál muž rozhorčene a strážil svoje zajace.
Ale ako sa zajace množili, bolo preňho ťažšie a ťažšie umiestniť cenovku na každého z nich.
"Určite to nemôže byť nesprávne", pomyslelo si dievča, "keď ich je tu tak veľa" a jedného si zobrala.
Niekto sa vždy môže pokúšať vytvoriť umelé bariéry, technologické bariéry,
ktoré nám znemožňujú zdieľanie súborov, hudby atď.
Ale aký múr, alebo hranicu
chcete vytvoriť proti úplne základnej túžbe zdieľať?
Myslím, že vojna proti pirátstvu zlyháva kôli sociálnym dôvodom.
Ľudia radi komunikujú.
Ľudia radi robia a zdieľajú veci. Ľudia radi menia veci
a technológia im to tak uľahčuje, že nie je možnosť, ako to zastaviť.
STRATA KONTROLY
Nová generácia jednoducho kopíruje veci
z Internetu. Je to spôsob, ako k nim prišla.
Začali s Napsterom,
hudba je pre nich zadarmo. Nepovažujú hudbu za niečo,
za čo treba platiť. Platia za oblečenie. Platia za veci, ktorých sa môžu dotknúť.
Intelektuálne vlastníctvo je - Čo to kurva je?
V živote som nekúpil žiadnu hudbu.
Nemyslíme si, že je to nelegálne, pretože to robí každý.
Nemôžete nám vyčítať,
že niečo sťahujeme, keď už je to na Internete.
Ľudia si myslia, že je to legálne,
pretože je to ako kopírovanie, niečoho bez copyrightu.
Ak je to zločin, prečo to tam dávať?
Ak používate starý peer-to-peer systém, ako originálny Napster,
alebo používate Gnutellu, alebo bittorrent,
ide o to, že vlastne vytvárate internetovú komunikáciu,
ako bola vlastne pôvodne navrhnutá,
môžete poskytovať ako aj využívať obsah.
Hlavne po právnych krokoch proti Napsteru
sme videli zrod množstva ešte viac
decentralizovaných služieb pre zdieľanie.
Počítačových programov, ktoré mohli ľudia spúšťať na svojich počítačoch,
a tým sa stať súčasťou siete bez toho, aby tu bolo nejaké miesto
s centrálnym zoznamom, alebo centrálnym riadením.
To znamená, že zábavný priemysel v boji proti zdieľaniu
bojuje proti fundamentálnej štruktúre Internetu.
Nejaký druh prestavby a prepracovania Internetu alebo zariadení,
ktoré používame na pripojenie do Internetu, nie je tu nič,
čo by s tým mohol Hollywood, Washington, Brusel, alebo Ženeva robiť.
Roztrhali Napster na milióny malých kúskov, ktoré sa roztrúsili po počítačoch
na celom svete, a teraz, ak to chcete vypnúť,
musíte vypátrať každý jeden z nich a vypnúť ich.
To sa jednoducho nedá urobiť.
Rozosielajú listy, každý mesiac s a ich snažia zopár vypnút tu,
zopár tam, ale to jednoducho nefunguje. Je ich príliš veľa.
Džin je už z fľaše vypustený.
Keď už je to raz takto veľmi rozšírené, už je to celkom beznádejné.
Môžete ľudí žalovať do nekonečna. Môžete zažalovať množstvo stredoškolákov,
univerzitných študentov v Spojených štátoch.
Môžete zažalovať vlastníkov Napstera a samotný Napster. Môžete zažalovať spoločnosť,
ktorá poskytla softvér pre sieť Kazaa. Ale to nič nevypne a nezastaví.
Pochopili sme, a vieme, že pirátstvo nikdy nezastavíme.
Kazaa prehrala v Spojených štátoch veľký prípad na Najvyššom súde.
Kazaa, Grokster a ďaľšie spoločnosti.
Tieto spoločnosti prestali pôsobiť. Ale sieť funguje ďalej,
inými slovami, rozhranie je stále
nainštalované na miliónoch počítačov a ľudia to využívajú.
nikdy nezastavíme pirátstvo
Ak chce hudobný priemysel zastaviť zdieľanie súborov,
nie je tu žiaden centrálny počítač, ku ktorému by prišli a vypli ho.
Museli by ísť na každý koniec každého kábla.
Museli by odstrihnúť všetky káble na svete.
Keď bol minulý rok Pirate Bay vypnutý,
tak počas tejto razie
amsterdamská internetová ústredňa hlásila, (Amsterdam Information Exchange, AM6)
že 35% celoeurópskeho
internetového toku
jednoducho zmizlo, behom pár hodín.
Súbory boli nazdieľané. Už nie je cesty späť.
Nemôžete... ...ono to nie je o tom vypnúť bittorrent.
To by museli zhabať všetky harddisky.
Súbory už sú vonku. Boli sťahované.
Už sú dole, už nie je žiadne nahor. Všetky už sú dole.
nikdy nikdy nikdy
Nie je tu nikto taký, za kým môžete prísť a povedať: Vypnite zdieľanie súborov.
Internet takto jednoducho nie je postavený.
KONIEC HMOTY
Sme obkolesení predstavami.
Každodenne, všade. Nič s tým nemôžete robiť.
Ale problém s tými predstavami je, že nie sú vaše.
Ľudské životy sú determinované predstavami, na ktoré nemajú absolútne
žiadne práva, a to je, podľa mňa, veľmi nešťastná situácia.
Robil som prácu, kde ľudia opisovali sériu
nedosiahnuteľných žien,
v podstate sériu nedosiahnuteľných predstáv.
Jednou z posledných úloh filmu je uistiť sa, že predstavy/filmy nebudú zhliadnuté.
Preto vzniklo DRM, ochrana proti kopírovaniu, manažment oprávnení,
obmedzenie regionálnymi kódmi, všetko možné. Ale ak je predstava/film zhliadnutý,
hovorí to jednu vec: nie je to vaše.
Je to ich.
Nemáš sa do toho starať, nekopíruj to, neupravuj to.
Jednoducho na to zabudni. Nemôžeš povedať: veď je to iba film.
Je to realita. Je to veľmi špecifická realita vlastníctva.
Rádio. Televízia. Noviny. Film. Vo svojej podstate je u nich všetkých
veľmi jasná deliaca čiara medzi tvorcom a konzumentom.
A myšlienka je veľmi, veľmi nehybnou.
Je tu technológia, ktorá mi umožňuje s tebou komunikovať.
Ale nie je to ten druh konverzácie, ktorý by sme mohli mať na mysli.
Kedysi, keď ste mali rádiovú stanicu, televíznu stanicu,
alebo tlačiareň,
mohli ste vysielať vaše pohľady veľkému počtu ľudí,
ale s určitými nákladmi
a mohol to robiť iba malý zlomok populácie.
Mteriály boli vytvárané skupinou profesionálnych komerčných producentov,
ktorí tak kontrolovali pocity a postavili jedincov
do role pasívnych prijímateľov kultúrnej konverzácie.
Som John Wayne.
Veríme mnohým veciam, ale som John Wayne.
Ak by ste chceli zmeniť spôsob, akým sieť televízneho vysielania funguje,
veľa šťastia.
Museli by ste presvedčiť väčšinu akcionárov,
aby s vami súhlasili. Alebo budete musieť vymeniť niektoré
veľmi drahé zariadenia.
Vo svete, ktorý fungoval tak, že bola potrebná distribúcia,
existovali stráže, ktoré stáli vo vašej ceste.
Viem, že tieto stráže tu sú, na každej úrovni
od produkcie, financovania, propagovania.
Môžu ísť do prdele.
Museli by ste presvedčiť právnika siete,
právnika televízie, alebo rádio stanice, že to, čo ste urobili,
je legálne a potvrdené, že ste získali všetky potrebné povolenia,
a pravdepodobne by musela byť zabezpečená poistka,
pred samotným pustením do kanálov masmediálnej komunikácie.
Počet ľudí, ktorí mohli aktívne hovoriť, bol relatívne malý
a boli organizovaní okolo jedného z dvoch modelov.
V industriálnom období sme museli nazhromaždiť dostatočné množstvo fyzického kapitálu,
potrebného pre komunikáciu so štátom, alebo trhom
obyčajne formou inzercie.
Toto je otázka, ktorej čelíme dnes.
Ak je už boj proti zdieľaniu prehratý, a médiá už
nie sú tovarom, ako to zmení spoločnosť?
Tí, ktorých povolenie bolo potrebné, tejto zmene odporujú,
pretože kontrola je dobrá vec, ak ju môžete mať.
Kontrola,
ktorá tkvela už v samotnej tvorbe výrobku, je pripravená na uchvátenie.
Mali by sme očakávať zmeny rovnako masívne, ako tie s tlačiarenstvom?
Je tu množstvo ľudí, ktorí dnes pozerajú tie najhoršie
plytké programy, je ich plná planéta, nedokážem ich zachrániť.
Skúsil som čo sa dalo, ale ja ich nedokážem zachrániť.
A potrebujeme vlástne záchranu? Budú stále existovať masové
a masovo-orientované média, od ktorých nás treba zachrániť?
TOTO JE BUDÚCNOSŤ, NEMÁ TO NIČ SPOLOČNÉ S VAŠIM BANKOVÝM ÚČTOM
Hudba nevznikla s objavom fonografu
a nezanikne kôli peer-to-peer sieťam.
ĽUDIA NA CELOM SVETE TVORIA BEZ COPYRIGHTU.
LONDÝNSKA ŠPINAVÁ SCÉNA JE IBA JEDNÝM Z PRÍKLADOV.
alright, listen
man, I couldn't give a *** if you're older this young'n's bin colder
give it ten years then I'm going to be known as a better than older I swear
now people stayin colder so don' try n tell me your older
you could be roller or be more music mix tapes promos and everythings
out there, so don't try tell me I don't
Filmový a hudobný priemysel má paniku z toho,
že by ľudia mohli začať produkovať.
A siete a technológie zdieľania súborov
im umožňujú veci produkovať.
To do this I'm colder better than most out older
I take out any that are younger
diss me, are you dumb you're an idiot you will never get this chip of your shoulder
this kid's colder than you were when you were this age [...]
please don't play - why you can't see that playtime's over.
playtime's over - since year six i been a playground soldier
dem days were lyrical dat lyrical G but now everything is colder
now there's content flows and everything - mix tape promos
everything - who'd you name your favorite MC, I'll write the sixteen
make him look like...
Ľudia po smrti autora veľmi truchlili.
Čo vidíme dnes, je ďaleko za tým.
Je to zmena z doterajších konzumentov na producentov
a to naznačuje nový ekonomický model pre spoločnosť.
why? cos I'm going on show I move fast - goin on show
like your team be out for the ratings by my team be out for the do(ugh)
in the air tha show - eh what we're goin on show
so your put man pay me - I'm doin no less I got the vibes, that run down the show
Nie je to o tom, že Phantom Menace
bol stiahnutý 500 alebo 600 krát.
Áno, je tu imaginárna vidina finančnej straty,
ale skutočná bitka, skutočná hrozba
spočíva v zmene spôsobu, akým premýšľame
o možnosti stať sa tvorcami a nie len zákazníkmi.
Je to celé ako sieť
je to niečo, čo som vypustil, nechal som to ľudí stiahnuť,
môžu si to stiahnuť, robiť s tým čo chcú. Vytvoril som o tom blog,
na ktorom píšem: hej, pozrite deejayi, môžete to použiť kde chcete
V Brooklyne je jeden chalan,
urobil z toho remix. Je to totálne odlišné od toho, čo som priniesol ja.
Vážim si toho, že potom za mnou prišiel naspäť
a povedal, že to bude na jeho mixovom albume.
Jedna z vecí, ktorá ma veľmi fascinuje,
okolo rozmnožovaniu materiálov, ktoré sú vonku
vo svete na stiahnutie, je potenciál miliónov nových autorov
Vďaka Internetu, vďaka digitálnym technológiám,
boli strážcovia skutočne úplne odstránení.
Ľudia môžu získať viacej z ich kultúrneho prostredia,
osvojiť si ho, použiť ho ako základné materiály na poskladanie
svojich vlastných prejavov, robiť vlastné bádanie,
vytvárať vlastné komunikácie, vlastné komunity,
keď potrebujú spoluprácu s inými, než sa iba spoliehať na obmedzený
počet inš***úcií, alebo na súbor materiálov,
ktoré nie je možné použiť bez toho, aby sme sa pýtali:
Prosím, môžem toto použiť? Prosím, môžem tvoriť?
V podstate, pokiaľ sa bavíme o samploch,
nie veľa ľudí sa vymaní z ich spôsobu tvorby samplov.
Teraz mám na ovocnom krájači
veci ako toto, iba z inými kľúčmi,
sú to iné časti samplu, je to nejaký turecký matroš,
ani neviem od koho to je, je to iba nejaký náhodný sample.
Prevažne robím inštrumentály, takže som vytvoril nástroj
pre určitý druh ako MC
Je dobré, že sú ľudia dostatočne bezohľadní na to,
aby používali cudziu skladbu a nahrávku
a zároveň na ňu pľuli.
Look I'm takin over now but then the game says too free to october now
I'm *** it up - listen it's over now i'm settin the pace.
how they gonna slow me down? look - it's over clown
I got the skippigest flows in town plus - you *** can't *** wit my
word play - I switch it back - DJ bring it back
Niekedy sa stáva, že známi umelci voľným štýlom upravujú vaše veci
a potom to dávajú na svoje CD, a vy o tom ani neviete.
Žijeme vo svete,
v ktorom je absolútna hojnosť informácií
dennodenným faktom pre mnoho z nás, a to znamená, že máme určitý
postoj voči myšlienke o informácii ako majetku.
Je to ako sme počuli, zdieľanie je v našej krvi,
takže snahy silou udržať vedomosti a tvorivosť ako komoditu
sa stretnú s našou potrebou zdieľať, kopírovať a spolupracovať.
Ak si deti samplujú moju hudbu
a vytvárajú si vlastnú,
to by bola taktiež dobrá vec. To by sa mi určite páčilo.
Chcem, aby to robili. Ak urobím starú skladbu,
zoberte si z nej kúsok, pridajte do nej niečo, a vytvorte hudbu.
Urobte ju známou. Ak to môžete urobiť, urobte to.
Ak dáte obyčajným ľuďom do rúk základné materiály,
môžu vzniknúť naozaj, naozaj zaujímavé veci.
Nie som muzikant, iba viem, ako dať veci dokopy, aby zneli dobre.
Chcem, aby si ľudia uvedomili svoju vlastnú hodnotu, chcem, aby si uvedomili,
že sú pánmi vlastného obsahu, oni niečo vytvárajú.
Môžu to zdieľať, ak niekto iný vytvorí niečo,
k čomu môžu prispieť, alebo pomôcť. Môžu to zobrať a použiť
to na to, na čo je to určené.
Je to terorizmus voči mysliam, keď vlastne pretrvávajú koncepty
ako intelektuálne vlastníctvo. Je to terorizmus,
ktorý je založený na myšlienke
brutálnej represie toho, čo je vlastne možné.
Ak by bolo všetko vytvárané užívateľmi, to by znamenalo, že aj vy by ste museli
niečo vytvoriť, aby ste sa stali súčasťou spoločnosti.
Myslím, že jedna z vecí, ktoré vidíme prichádzať, je kultúra,
v ktorej sú veci vytvorené preto, pretože sa o to ľudia zaujímajú
a nie nevyhnutne preto, že dúfajú, že to ľudia budú kupovať.
Takže to budú veci, ktoré ľudia vytvorili pre ľudí.
Nemyslím, že by som poznal nejakú osobu, ktorá hudbu iba počúva
a nepokúša sa nejako zapojiť do tvorby.
Kôli všetkým týmto veciam je copyrightový priemysel
totálne prekvapený a snaží sa to nabúravať a nie je schopný
sa s tým vyrovnať. Pre nasledujúcu generáciu je to iba súčasťou mediálneho prostredia.
Sú to domorodci, sú to jednodznačne domorodci v mediálnom prostredí.
A nie sú sami.
Považujem sa za piráta.
Sme pirátky.
Ja som pirát.
Som hrdá, pretože mám hudbu zadarmo, takže je to v poriadku. Som hrdá.
Myslím, že potrebujeme širokú diskusiu, pravdepodobne to bude
medzinárodná diskusia, kde ľudia, ktorí tvoria veci
a ľudia, ktorí veci používajú, mám na mysli kultúrne veci,
by spolu sedeli a premýšľali o pravidlách, ktoré by najlepšie slúžili potrebám
Netuším, či by sa našla zhoda, ale myslím,
že potrebujeme klásť otázky o utópii, naozaj potrebujeme prísť na to,
v akom svete chceme žiť a potom vytvoriť regulácie,
ktoré by tomu odpovedali. Reakčnosťou sa to nedá zastaviť.
Budúcnosť rozhodne nie je jasná, ale preto tu sme.
Snažíme sa formovať budúcnosť, snažíme sa, aby bola taká, akú ju chceme.
Očividne to tak chce väčšina ľudí, a preto to robíme.
Budujme svet, na ktorý by sme mohli byť hrdí,
nie iba ziskový svet pre zopár veľmi veľkých mediálnych spoločností
Zarábanie nie je cieľom kultúry, alebo médií.
Cieľom médií je niečo vytvárať. Nemyslím, že ľudia prestanú
tvoriť hudbu, tvoriť filmy,
robiť perfektné fotografie...
Hoci je ťažké tomu teraz uveriť, ale dokážeme byť
bez zábavného priemyslu, nájdeme nové spôsoby, ako vytvoriť veci, ktoré chceme.
Chceme svet, v ktorom môžeme zdieľať, spolupracovať
a hľadať nové spôsoby vzájomného pomáhania pri tejto práci.
To je svet, ktorý sa pokúšame priniesť.
Takáto sila, takáto moc. Milióny prepojených ľudí,
zdieľajúcich dáta, zdieľajúcich svoju prácu, zdieľajúcich prácu ostatných.
Takáto situácia je nebývalá v ľudskej histórii, a je to sila,
ktorá sa nezastaví.
Stále sa nás pýtajú, že kto je to "Liga vznešených zdieľačov"? (League of Noble Peers)
A my im odpovedáme, Vy ste. Ja som. Dokonca aj Váš bankový úradník je.
Preto som taký nejasný a rozmazaný. Dosaďte si na moje miesto seba.
Pretože všetci dnes vytvárame informácie, všetci reprodukujeme informácie.
Všetky ich distribuujeme. Nemôžeme samých seba zastaviť. Je to ako dýchanie.
Budeme to robiť, pokiaľ budeme živí. A keď to prestaneme robiť,
budeme mŕtvi.