Tip:
Highlight text to annotate it
X
Translator: Richard Hrdlovič Reviewer: Roman Studenic
Moje meno je Joshua Walters.
Som umelec.
(robí beatbox)
(smiech)
(potlesk)
Okrem toho, že som umelec,
som taktiež diagnostikovaný
bipolárnou poruchou.
Považujem to za pozitívne,
pretože čím bláznivejší som na javisku,
tým zábavnejší som.
V San Franciscu, keď mi bolo 16,
som mal prielomovú maniakálnu chvíľku,
keď som myslel, že som Ježiš.
Možno si myslite, že to bolo desivé,
ale pravdou je, že niet takého množstva drog, ktoré
by vás dostali tak "vysoko",
ako keď si myslite, že ste Ježiš.
(smiech)
Poslali ma teda na miesto,
na psychiatrickú liečebňu,
a tam
si každý robí svoje one-man show.
(Smiech)
Nemajú tam také publikum ako tu,
ktoré by bolo dôvodom ich nácviku.
Proste len tak nacvičujú.
Jedného dňa sa sem možno dostanú.
Keď som sa odtiaľ dostal von,
bol som diagnostikovaný,
a psychiater
mi dal lieky.
"Okej Josh, prečo ti nedáme nejaké --
prečo ti nedáme povedzme Zyprexa.
Okej? Hmmm?
Prinajmenšom to mám napísane na pere."
(smiech)
Niektorí z vás sú z oboru, to vidím.
"Cítim" váš hrmot.
Prvá polovica mojej strednej školy
bola o zápasení s bláznivými epizódami
a ta druhá,
tú som prespal
v dôsledku toľkého množstva liekov čo mi dávali.
Druhá polovica bola v podstate jedno dlhé zdriemnutie si v laviciach školy.
Keď som sa odtiaľ dostal,
mal som na výber.
Mohol som naďalej popierať
moju mentálnu chorobu,
alebo brať veci
také aké sú.
(trúbenie)
Práve prebieha snaha o zmenu,
ktorá "vykresľuje" mentálnu chorobu ako niečo pozitívne --
prinajmenšom tu jej hypomanickú časť.
Ak neviete, čo hypománia je,
tak je to ako motor bez kontroly,
možno Ferrari motor, bez bŕzd.
Veľa dnešných prednášajúcich, a veľa z vás v publiku,
má tu svoju kreatívnu hranicu,
ak viete o čom hovorím.
Ste hnaní spraviť niečo,
čo vám niekto vraví, že je nemožné.
Je tu jedna kniha od Johna Gartnera.
John Gartner napísal knihu "Hypomanická Hranica"
v ktorej Christopher Columbus, Ted Turner a Steve Jobs
a všetky tie obchodné mozgy
majú túto výhodu v súťaži.
Trochu iná kniha bola napísaná nedávno,
v polovici 90-tých rokov,
nazvaná " Dotknutý ohňom" od Kay Redfield Jamison,
v ktorej bolo nahliadnuté na tu kreatívnu čast
Mozarta, Beethovena a Van Gogha,
hoci všetci títo mali svoje bláznivé depresie, ktorými trpeli.
Niektorí z nich spáchali samovraždu.
Takže to nebola
len dobrá stránka choroby.
Poslednú dobu,
bol v tomto smere zaznamenaný pokrok.
V New York Times o tom bol článok
v septembri 2010,
v ktorom bolo napísane:
"Tak akurát bláznivý"
Byť tak akurát bláznivým
investorom hľadajúcim podnikateľov,
ktorý má tento druh spektra --
viete čo tým myslím --
nie úplne bipolárny,
ale byť v tom spektre --
kde na jednej strane,
si myslíte, že ste Ježiš,
a zase na druhej,
že vám možno zarobia kopec peňazí.
(Smiech)
Vaša voľba.Vaša voľba.
A každý z nás je niekde v strede.
Každý tam niekde je.
Takže možno, viete,
neexistuje nič také
ako byť blázon,
a byť diagnostikovaný touto duševnou chorobou
neznamená, že ste blázon.
Ale možno to len znamená,
že ste viac citliví,
na to čo väčšina ľudí nemôže vidieť
alebo cítiť.
Možnože nikto nie je skutočne bláznivý.
Každý je len trochu bláznivý.
Ako veľmi,
to závisí kde sa pohybujte v tom spektre.
Ako veľmi
taktiež závisí aké máte šťastie.
Vďaka.
(Potlesk)