Tip:
Highlight text to annotate it
X
(hudba) (" Sex partners for kindergartners" od Scalding Lucy)
Beth: Poďme sa porozprávať o Picassovej úžasnej maľbe
" Still life with chair caning " z roku 1912.
komentátor: Je to sotva maľba...
to ju robí úžasnou .(smiech)
Steven: Myslím si, že v mnohých smeroch prinajmenšom
vyzerá najmenej ako katastrofa.
Čo je na nej úžasné sú nápady ktoré
on vložil do tejto maľby.
Beth: Keďže nie ja na pohľad taká krásna,
myslím, že sa budeme musieť rozprávať o nápadoch.
Steven: Prečo nie je krásna ?
Čo chceš od maľby
aby bola krásna ?
Beth: Môj veľký problém s tým
prečo táto maľba nie je krásna je preto lebo všetko je to samá sivá a hnedá.
Je to môj veľký problém s analytickým kubizmom vo všeobecnosti.
Mám rada farbu.
Steven : To je presne to, prečo ľudia prejdú okolo týchto malieb
v múzeu a hovoria,
" Viem, že je to dôležité, ale musím sa nato pozerať ?"
Beth: Taktiež, všetky tieto analytické kubistické maľby
zvyknú vyzerať rovnako.
komentátor: Tak ako vlastne človek
vstúpi do maľby a začne dávať pozor ?
Čo je vstupom do tejto maľby ?
Steven: No, je to pekne fascinujúce.
Keby si to videl v múzeu
narozdiel od počítačovej obrazovky,
prvá vec ,ktorú by si si všimlo by bola,
že iba vrch a pravá strana plátna,
to je iba tento a tento úsek ,
sú skutočná maľba.
Celá spodná časť ľavej strany plátna je
iný materiál, ktorý sa nazýva "olejové plátno".
Beth: Urobil to už niekto predtým, aby predstavil olejové plátno,
použil olejové plátno v rámci maľby ?
Steven: Brock áno, ale len teraz nedávno.
Predtým, samozrejme, že nie.
Dôvod pre to" samozrejme, že nie", je pretože
olejové plátno bol najlacnejší materiál ...
Beth: Dobre, takže dostupný ako válček.
Steven : Je to niečo ako kontaktný papier.
Je to tá vec ktorou lemuješ svoje poličky alebo
používáš to na lacný stôl, aby si ho mohla poutierať ,keď sa niečo rozleje.
Beth: Takže ťažko nejaký vysoko umelecký materiál.
Steven: Takže čo to znamená ?
Čo to teda naznačuje, že Picasso robí v tejto maľbe ?
Beth: Pretvára umenia na odpadky.
Steven: Na smetie, to je pravda.
hlas : Alebo naopak.
Beth: Alebo odpadky na umenie, určite.
Komentátor : Ale opäť, ako človek vstúpi
do tejto maľby bez pochopenia všetkých tých vecí
ktoré sú intenzívne pre bežného človeka ?
Beth: Nemyslím si, že vstúpi.
Myslím si, že táto maľba sa stáva úžasnou keď
človek pochopí jeho miesto v histórii umenia.
Steven : Nemyslím si ,že Picasso
očakával ,že veľa ľudí
sa bude pozerať na tieto maľby, v prvom rade.
A keď sa pozerali, tak myslím, že sa prihováral
veľmi úzkej skupine publika.
Beth: Aká veľká je táto maľba ?
Steven: Má menej ako 61 cm v uhlopriečke.
Beth: Takže je to približne rozmer stola ?
Steven: Má to rozmer stola.
To je presne to, čo to je, fakticky.
Takže sa vlastne pozeráme na raňajkový stolík.
Teraz ukazujeme na obrazovke ...
Čo vidíš, na pravej hornej strane
detail " Still Life With Chair Caning."
Ale zastavme sa a povedzme čo
táto chair caning je, a takisto aj to olejové plátno.
Naľavo môžeš vidieť nejaké rolky
olejového plátna ,ktoré sú na predaj.
Všimneš si ,že je tam na nich tlačený vzor.
A pod tým, olejové plátno, ktoré je používané ako obrus.
Tlačený vzor ,ktorý kúpil Picasso
v nejakom železiarstve, akokeby šiel
do Home Depot alebo také niečo a kúpil tento materiál.
Vytlačil nato fotografiu,
dobre, vlastne ono to celkom nebola fotografia,ale
maľba chair caning , takže nejaký takýto
druh opakovaného vzoru
Berie to, a doslova to tam nalepí
na plátno a potom to jednoducho premaľuje.
Beth: Čo je pre mňa zaujímavé je fakt, že
výprask stoličky v maľbe je neuveriteľne
iluzionistická a naozaj vyzerá ako
výprask stoličky na tejto stoličke.
Steven : Tak mi potom dovoľ otázku, podvádza Picasso ?
Historicky sme vždy spájali pojem
abstraktného a úžasného umelca s jeho schopnosťou
s jeho schopnosťou vrátiť, s jej schopnosťou vrátiť
iluzionisticky a tak Picasso podvádza
tým, že ide a kúpi túto priemyselne vyrábaný,
reprodukovateľný materiál a jeho prilepením na
maľbu hovorí , " Už viac nemusím maľovať."
Beth: Nielen to ,ale taktiež aj myšlienka zručnosti a
"veľkosti" je prepočítavaná tým, ako dobre
vie človek vrátiť realitu sa stáva druhom sporu
pretože stroje vedia jednoducho pretlačiť realitu na
lacné veci, a môžeš ich kúpiť v Home Depot.
Tak prečo by to neurobili umelci ?
Mužský hlas : Samozrejme toto je diskusia
ktorú by sme dnes nemali pretože
nikdy by sme toto nepovažovali za podvod,
používanie nájdených objektov.
Bolo toto témou diskusie, keď sa táto maľba objavila ?
Steven: Bolo. Vlastne si myslím, že toto je diskusia ktorá
nielen začína v istom zmysle
veľmi vedome lámať tie taboo
ale taktiež vysiela niečo, čo bude eventuálne
o takých 50 rokov , známe ako "pop art".
Táto myšlienka, skutočného nazerania do
novej industriálnej kultúry, alebo vizuálnej industriálnej kultúry
a teda tvrdenia, " Čo je miestom toho sveta
v ríši výtvarného umenia ?"
Hlas: Neurbil to DuSchoen pred pop art-om ?
Steven: Urobil. Samozrejme.
Beth: Bol nejasný.
Hlas: Čo je ten JOU?
Čo si myslíte, o čom to vlastne všetko je ?
Steven: No, JOU mal pár
rozličných významov , aspoň tak to chápem ja.
Jeden je referncia na francúzske slovo pre " hru".
Hlas : JOUA, to som presne si myslel.
Beth: To je pravda.
Hlas: To je presne to, čo som si myslel.
Steven: A druhý je, že sú to
prvé tri písmená francúzskeho slova " noviny".
Hlas : Journal.
Steven: Presne tak.
Takže keď si to prečítaš, JOU, môžeš to vlastne
čítať vo veľmi doslovnom zmysle ako
zrolované noviny na stole.
Má to taktiež dvojzmysel a
a navrhuje to, že celá maľba je
vlastne druhom hry.
Hlas: francúzske slovo.
Steven: Áno.
Beth: Takže sa vlastne pozeráme na vrch stola,
ale keď sa pozrieme na obrázky na ľavej strane
kávových stolíkov s vyklepávanými stoličkami,
tie stoly sú okrúhle takže ...
Steven : V čom je teda problém ?
Mužský hlas : V tom, že toto je elipsa
narozdiel od ...
Beth: Ako tam dostaneš elipsu ?
Elipsu tam dostaneš keď sa pozeráš na kruh
z nakloneného uhla pohľadu.
Steven : Prejdi na ďalší obrázok, jeden dopredu,
teraz vieš, že stôl ktorý vidíš napravo
je fakticky dokonale okrúhly stôl,
ale my sa naňho pozeráme šikmo,
pozeráme sa naňho pod istým uhlom, a preto ho
vidíme ako druh elipsy, ktorý
nám Picasso ponúka.
Takže je to možné, že sa vlastne pozeráme
na stôl so sklom navrchu a vlastne to,
čo vidíme ako vyklepávanie stoličky je
tá stolička obrátená pod ním.
Hlas: Aký pôvabný spôsob videnia maľby.
Je to vážne super.
Beth: Prečo rozoberať všetky formy ktoré sú navrchu ?
Pozeráme sa cez stôl,
premýšľame o nápade
pozerať sa cez stôl a stôl je sklo,
to prináša myšlienku , dôležitú myšlienku
západného umenia maľby, ktorá je oknom
do sveta ,ktorý vyzerá veľmi reálne.
No na druhej strane, Picasso jasne naznačuje,
že on sa nepozerá na veci
iluzionisticky, on sa pozerá na veci
na stole z rôznych miest (nejasných).
Hlas : Vidíš všetko naraz
bez akéhokoľvek rozlišovania.
Všetko je sploštené takže všetky
veci zdieľajú skoro rovnakú rovinu.
To je zaujímavý, znepokojujúci spôsob videnia vecí.
Steven : Myslím, že máš v oboch veciach pravdu, aj v zmysle cieľa, kde
sa nám snaží autor ukázať jeho úplné vizuálne chápanie
miesta tohto druhu, tejto udalosti.
On nám dáva nielen vrch stola,
on nám poskytuje vrch stola s stoličkou,
a so všetkými dosť rozobratými objektmi tak,
že nielen obsahujú to, čo by videl z
jednej perspektívy, ako si už povedal,
ale čo by videl v jeho plnom vizuálnom ponímaní
každej z týchto foriem po istom čase jeho vizuálnou pamäťou.
Beth: Takže to čo sa nachádza na stole je očividne hlinená fajka.
Steven: Môžeš to vidieť presne tu pod týmto.
Tu je miska fajky a tu je jej kmeň
tu dole ,čo sa vlastne nakláňa
hneď nahor ponad noviny ,takmer
prechádzajúc novinami.
Beth: A potom tu, toto je trochu viac zrejmé.
Máme tu detail na pravej strane.
Steven: Môžeš vidieť členitosti
nejakého citrusu ; ako príklad sme použili citrón,
ale je práve krájaný nožom.
Vidíš čepeľ noža ?
Beth: Kde je čepeľ noža ?
Steven: To je pravda, ale je to viac sekáčik ako nôž.
Toto by bola čepeľ a toto tu, rukoväť.
Beth: Oh.
Steven: Medzitým, sú samozrejme noviny,
fajka naľavo a, prepáčte...
Tie noviny a fajka naľavo,
a nôž a citrón napravo je
takže, vyznáš sa v tom ?
Hlas : Kde ?
Steven: Toto a všetko *** tým.
Beth: Fľaša vína ?
Steven: Pohár.
Beth: Pohár.
Steven: Pohár na víno.
Beth: Trochu podobný tomu, čo sme mali na stole.
Steven: To je pravda. Keď sa pozrieš na pohár červeného vína,
uvidíš nielen tento druh úžasného
odrazu , ale taktiež môžeš vidieť horný okraj pohára,
môžeš vidieť rovinu povrchu červeného vína ,
a potom samozrejme, stopku a spodnú časť pohára.
Keď sa vrátiš späť, pozrime sa, či to vieme zväčšiť
tú centrálnu časť pohára.
Možno keď pôjdeme dopredu.
Beth: Myslím, že keď sa vrátime späť k maľbe
ktorú sme mali na začiatku, uvidíte to .
Steven: Okej,takže ak sa nato teraz dôkladne pozrieme ,
môžeš vidieť tu v spodnej časti,
druh úžasného prsteňa, a môžeš si jednoducho
predstaviť ako spodnú časť toho pohára
na ktorom je položený ?
Pozri sa nato. Pozeráme nato dole a
potom sa pozri na túto líniu ktorá je horizontálnejšia.
Je to možné, že Picasso prebral
druhý uhol pohľadu a my sa pozeráme cez
istý druh hrubého objektu, stopky,
jej spodnej časti, misky z
rôznych uhlov pohľadov a potom
pozerajúc sa na vrch, cez neho
a potom pozerajúc sa dole na vrch tu.
Hlas: Takže v podstate to, načo sa pozeráme
je maľba vnútri na ktorú existuje niekoľko
uhlov pohľadov rôznych objektov
všetky splývajú dohromady.
Ale mám zopár otázok o tom lane.
Je to naozaj doslova lano?
Steven: Je to ozasjtné lano, Picasso vlastne
šiel k výrobcovi lán a nechal si ho špecificky
vyrobiť pre toto plátno.
Hlas: Je to vtipné, že máš lano
ktoré niečo obsahuje, je to doslova jeden celistvý objekt
niečoho, čo pôsobí veľmi necelistvo.
Všetko vo vnútri vyzerá,
nevieš ani ,čo to vlastne drží pohromade
a je to to lano, ktoré funguje ako
nejaké lepidlo ,ktoré to drží pohromade
Steven: Doslova to spája tento neporiadok.
Hlas : Spája to, a taktiež tomu dodáva trochu,
keď ukážeš túto maľbu vedľa vrchu stola,
je to jedna doslovná referencia na stôl ...
k tomuto, myslím, že to bol strieborný okraj stolu .
Steven: Myslím, že sme videli druh témy
reštaurácie, miest s morskými plodmi.
Hlas: Áno.
Steven: Stoly s lanami okolo nich.
Myslím ,že to lano je problém.
Myslím, že otázkou je prečo ...
Hlas: Vyzerá to, že to tam nesedí .
Steven: Hej.
Hlas: Vyzerá to ako pokus o
domestifikáciu niečoho, čo nie je domestifikovateľné.
Steven: Ale poukazuje to na niektoré z
konfliktov ,ktoré existujú medzi olejovým plátnom
a vyklepávaním stoličky vo vnútri,
a trochu sa to vracia cez maľbu v
istom druhu kubistickej časti maľby k vrchu ?
Poukazovaním na takýto kontrast medzi
evidentnosťou lana a
viditeľného priestoru v ňom,
istým spôsobom vedome vytvára
niečo, čo je jasne skutočné a hmatateľné,
ako niečo, čo je naozaj viditeľné.
Beth: Máme tu mnoho úrovní reality
Myslíme si ,že Plato by mal s týmto veľa zábavy
pretože máme skutočné lano,
skutočné vyklepávanie stoličky,
olejové plátno s vyklepávaním stoličky...
Steven: Ktoré má v sebe ilúziu.
Beth: Ktoré má v sebe ilúziu vyklepávania stoličky,
a potom tam máme maľbu, ktorá vytvára
druh, v istom zmysle, pravdepodobne vyšší level
rality, tým ako odkrýva všetky uhly pohľadov naraz
namiesto jedného uhla pohľadu do väčšej alebo
skoro duchovnej reality.
Hlas: Nebol by toto naprosto úžasné
ako samotný vrch stola ? (Beth sa chichoce)
Hlas: Oproti maľbe ?
Hlas: Mohol by si nato položiť tabuľku
oválneho skla , to by bolo báječné.
Beth: To by teda bolo báječné. (smiech)
Hlas: A myslím, že by si tomu venoval
viac pozornosti.
(hudba) (In The Sky With Diamonds" od Scalding Lucy)