Tip:
Highlight text to annotate it
X
Kanada a USA zdieľajú najdlhšiu. Najrovnejšiu. Pravdepodobne najnudnejšiu hranicu.
na svete. Keď sa ale pozriete bližšie, zbadáte tu mnoho čudných vecí.
Zatiaľ čo tieto bratské národy spolu vychádzajú celkom dobre, obidva chcú mať jasno v tom,
ktorá strana kontinentu je koho. Urobili to tým, že vysekali 6 m široký priestor
pozdĺž hranice. V celkovej dĺžke 8800 km.
Okrem mestečka v Novom Anglicku z doby pred štátnymi hranicami, alebo
tohto čudného letiska, ktoré muselo byť zväčšené, je toto oficiálne územím nikoho.
A obidve krajiny to s tým myslia úplne vážne. Nezáleží na tom či územie nikoho prechádza
cez stovky km doslova neobývanej Aljašskej/Yukonskej divočiny,
tie stromy na hranici musia jednoducho preč.
Určite si myslíte, že toto je ten najdlhší, najrovnejší vylesnený pás zeme na svete,
ale nie je tomu tak. Vylesnený: áno, ale rovný? Vôbec nie.
Samozrejme na mape vyzerá byť rovný, a zmluvy definujúce hranicu tvrdia, že je rovný
...ale v skutočnosti je hranica tvorená 900 úsekmi, ktoré sa vychyľujú od
horizontálnej priamky o viac ako niekoľko desiatok metrov.
Ako sa to mohlo stať? No, predstavte si, že ste v Severnej Amerike v 19. storočí --
-- 49. rovnobežka (jedna z tých horizontálnych linajok, ktoré vidíte na glóbuse) bola práve stanovená
ako štátna hranica a vašou úlohou je to zrealizovať. Máte k dispozícii kompas a klbko
s motúzom a máte starostlivo vyznačiť najbližie 2/3 kontinentu. Nevšímajte si tú
nezmapovanú divočinu, ktorá stojí v ceste: hlavne nech je hranica priamočiara.
Veľa šťastia.
S tým.
Ľudia mapujúci krajinu, to urobili najlepšie, ako vedeli a postavili viac ako 900 stĺpov.
Tieto tvoria asi takú priamku, akú by ste očakávali od civilizácie bez GPS,
ale nie je to práve ten typ priesečníka gule s rovinou, z ktorého by mal matematik radosť.
Tak či onak však tieto stĺpy určujú hranicu a "územie nikoho" cez všetky z nich prechádza.
A zatiaľ čo sa v tejto časti hranice nachádza asi 900 stĺpov, celkovo ich je
asi 8000 a dávajú tak tvar obidvom krajinám.
Aj napriek tomuto masívnemu projektu vedú Kanada a USA medzi sebou stále spory o určité oblasti.
Niekoľko ostrovov v Atlantickom oceáne, o ktorých USA tvrdí, že sú časťou Maine,
zatiaľ čo podľa Kanady patria k Novému Brunswicku. A tak Kanada usudzujúc, že patria jej, postavila
na jednom z nich maják; a Spojené štáty usudzujúc, že ostrovy patria im predstiera,
že žiaden maják neexistuje.
Nie je to veľký problém, keďže spor sa vedie kvôli turistom, ktorí chcú vidieť papulchalky
a kvôli rybárom, ktorí tu lovia homáre, ale dúfajme, že sa nezhody urovnajú predtým,
než niekto pod tým majákom objaví ropu.
Aj ďalej na hranici sa nachádza niekoľko zvláštnych lokalít: tak ako tento zárez nahor do Kanady
Po priblížení mapy je to ešte čudnejšie, keďže hranica nevedie
cez pevnú zem, ale cez jazero, čím odkrajuje kúsok Kanady,
než sa znovu vráti naspäť do USA.
Táto oblasť je domovom asi 100 Američanov a je perfektným príkladom toho,
ako hraničné nepravidelnosti vznikajú:
V roku 1783, keď víťazní Američania rokovali s Britmi, ktorí kontrolovali to,
čo sa jedného dňa stane Kanadou, potrebovali mapu. A táto mapa bola tou najlepšou, akú mali k dispozícii
v tom čase. Zatiaľ čo Východné pobrežie vyzerá celkom dobre zmapované, mapa redne čím ďalej na západ idete.
Vyjednávalo sa o hraniciach medzi dnešnou Minnesotou a Manitobou. Ale nanešťastie,
tá oblasť bola skrytá pod touto vloženou mapkou,
takže Američania a Briti určili hranice naslepo. Vážne.
Odhadovali, že by hranica mala začať od severozápadnej časti tohto jazera
a pokračovať v horizontálnej línii, až kým by neprekročila Mississippi... kdesi.
Ale toto "kdesi" sa ukázalo byť "nikde", keďže všemocná Mississippi vyviera neďaleko tejto línie.
Nejasnosti okolo určnia hranice sa vyriešili až o 35 rokov neskôr, počas druhého kola rokovaní
kedy bola oficiálne stanovená už spomínaná 49. rovnobežka ako národná hranica.
Stále tu však je problém, keďže spomínané jazero ležalo vyššie a je menej
okrúhle než sa pôvodne myslelo. Jeho SZ bod je teda až tu. Pôvodnú hranicu museli posunúť nahor
a hneď potom ju priviesť nadol na 49. rovnobežku, čím "nešikovne" odrezali kúsok z Kanady,
než sa vydali na západ naprieč zvyškom kontinentu.
Ukazuje sa, že nemôžete nakresliť (ako tak) rovnú čiaru dlhú niekoľko tisíc km bez spôsobenia
niekoľkých problémov.
Na jeden z nich sa však prišlo v predstihu: Vancouverský ostrov by totiž 49. rovnobežka
rozdelila na dve časti, čo sa obom stranám zdalo hlúpe, takže hranicu vyviedli okolo ostrova.
*šup*
Avšak, vedľa ostrova leží mesto Point Roberts, ktoré si predtým nevšimli, takže dnes
ním hranica prechádza naprieč. Je to malebné mestečko, ktoré je domovom viac než 1000 Američanov.
Je tu však iba základná škola, a tak musia starší žiaci prekročiť medzinárodné hranice 4 krát
denne, aby mohli ísť na strednú školu vo svojom vlastnom štáte.
Symetricky podobná situácia tiež vzniká na Východnom pobreží, kde je presne opačný problém.
Jedinou pozemnou komunikáciou z kanadského ostrova, je most vedúci do Spojených štátov.
A tieto miesta nie sú jediné prípady, kde jedna krajina obsahuje aj kúsok z druhej krajiny:
je ich niekoľko a ľahko ich zbadáte na satelitných záberoch tohto "územia nikoho".
Nezáleží na tom či je dotyčné územie len neobývaným pásom zeme, či je uprostred jazera,
alebo uprostred ničoho. Hranica medzi týmito bratskými národmi musí ostať jasne vyznačená.
Zdravím vás internet, ak ste super zažratí do máp, ako ja,
kliknite na link v pravo a dostanete sa na môj web,
kde si môžete stiahnuť Google Earth súbor,
v ktorom som vyznačil
všetkých 8000 stĺpov, ktoré tvoria hranicu
medzi Kanadou a Spojenými štátmi.
Pozrite si to na Google Earth. Je to celkom zaujímavé...
...ak ste ten typ človeka, ktorého
takéto veci zaujímajú.
Tak či tak, ak vás to zaujíma,
tu je to k dispozícii,tak sa pekne zabavte.