Tip:
Highlight text to annotate it
X
Ak kritizuješ náboženstvo, dosť často ti niekto nesúhlasne povie
"Nemusíš veriť v boha, ale mohol by si preukázať viac rešpektu ľuďom, ktorí veria."
A možno sa pristihneš, že premýšľaš, či nemajú pravdu.
Neublížilo by preukázať trošku rešpektu.
Nakoniec nikto nemá rád, keď mu povieš do tváre, že jeho náboženstvo je len kopu sebaklamného smetia
a mocou zla na svete, že to čo volajú vierou je len strach prezlečený za mravnosť
a že ich detinské predstavy sú zvieracou kazajkou celého ľudstva.
To naštve asi každého.
Takže áno, možno by som mohol preukázať troška viac rešpektu. Jedinou chybičkou krásy je,
že ja vlastne necítim žiaden rešpekt. Pokúšal som sa, naozaj,
a cítim sa strašne, ale jednoducho to nejde.
Myslím že by som mohol klamať sám seba a predstierať v záujme pocitov ľudí,
všetci vieme, ako chúlostivé a krehké vedia byť v týchto dňoch,
ale holá pravda je, že na ich citoch mi vôbec nezáleží,
ani najmenej. A samozrejme si uvedomujem, že by to malo poriadne ťažiť moje svedomie,
ale našťastie moje svedomie vie, kedy je do niečoho nútené a manipulované,
takže tomu je to taktiež jedno.
Moje svedomie vie, že neexistuje žiaden svetský dôvod pre nikoho na tejto planéte
rešpektovať náboženstvo akýmkoľvek spôsobom.
Naopak, čisto na základe dôkazov, ktoré samotné náboženstvo poskytuje v zvyčajnej hojnosti,
existujú všetky dôvody na to ju aktívne zneuctiť až do úrovne úplného zneužívania.
A popravde fakt, že je náboženstvo tak málo osočované
v porovnaní s tým, čo si zaslúži,
môžem pripísať ibe neuveriteľnej tolerancii, sebaovládaniu a dobrým mravom
ateistov a sekularistov.
Takže ak si nábožný a myslíš na to, že budeš požadovať
viac respekt pre svoje presvedčenie,
mysli prosím na to, že ty a tvoje náboženstvo
už aj teraz požívajú viac rešpektu, ako ste si kedy zaslúžili.
Tvoje náboženstvo je vtip. Tvoj boh je vtip.
Je tak absurdný že je hanbou aj pre ľudí, ktorí v neho neveria.
A on aj ty to stále potrebujete dokázať.
Zatiaľ nebol ohlásený žiaden dôkaz,
asi ani nebude, ako všetci dobre vieme,
takže rešpekt, obávam sa, je vylúčený.
To najlepšie, v čo môžeš dúfať, je pobavená neviera
a to ešte v tých lepších dňoch.
Ľudia vravia, že skutočne rozumieť náboženstvu môžeš iba keď veríš,
čomu ja rozumiem, že keď odložíš svoje kritické schopnosti
a zhypnotizuješ sa tak, aby si veril kope fašistických nezmyslov o večnej duši,
potom pochopíš náboženstvo. Tomu určite dokážem uveriť.
Podomoví predavači náboženstva sa radi stavajú mimo otázky
prehlásením, že ich viera prekračuje hranice rozumu,
teda vec, ktorej sa majú zodpovedať. Aké pohodlné.
Áno, náboženstvo prekračuje hranice rozumu spôsobom, akým kriminálnici prekračujú zákon.
Slovo "nadprirodzený" je veľmi populárne u obchodníkov s náboženstvom,
lebo nikdy presne nemusia vysvetľovať, čo ním myslia,
mimo určitého vágneho nadradeného stavu porozumenia,
viac hlbokého ako číreho dôvodu, ktorý je krutý a zjednodušujúci
popri prchavosti a dôkladnosti viery bez dôkazu.
Ak počuješ staršieho duchovného použiť slovo "nadprirodzený"
na vysvetlenie nezmyslu, ktorému, ako tvrdí, verí,
potom vieš dve veci:
Poprvé: nevie, o čom hovorí,
a podruhé: nechce, aby si ty vedel, o čom hovorí.
Náboženstvo vôbec neprekračuje hranice rozumu.
Náboženstvo obchádza rozum. Uteká pred ním,
lebo rozum ohrozuje jeho pohodlnú bublinu sebaklamu,
takže viera diskvalifikuje rozum
spôsobom, akým holandský trestný súd zamieta pravdu a svedkov
a pre ten istý dôvod.
Ak si veriaci, tvoja viera ti umožňuje osvojiť si súbor domnienok,
ktoré absolútne nedávajú zmysel, keďže vieš, že nebudeš posudzovaný
podľa toho, či dávajú zmysel, ale podľa miery nábožnosti, ktorú predvedieš počas viery v nich.
Inými slovami ochota popierať realitu
sa stáva merítkom tvojej čistoty. Nečudo, že je viera tak populárna.
Ale akú cenu platíš za túto čistotu.
Bol si presvedčený, že viera v nemožné je tvoja jediná nádej.
Ako sa to stalo?
A že tvoj zmysel je uctievať niečo mimo tvojho chápania,
definované a dostupné iba skrz samozvaných sprostredkovateľov.
Tvoje myšlienky, tvoje slová a tvoja identita
viac nie su iba tvojím rozhodnutím,
ale sú subjektom schválenia tými, ktorí si *** tebou osvojili moc
skrz tvoje náboženstvo,
ľudia, ktorí ti povedali, že si sa už narodil tak, že s tebou niečo nie je v poriadku (no tak!)
v stave hriechu, že áno,
okolnosť, ktorá môže byť vyliečená iba úplnou odovzdanosťou
a podriadením sa im (prekvapenie)
od momentu narodenia až do smrti.
A ak toto všetko zrovna nelichotí tvojmu egu (a prečo by malo?)
nezúfaj, môžme tomu dať špeciálny názov, aby si sa cítil lepšie
a presvedčiť ťa, že ešte stále máš nejakú hrdosť.
Volajme to viera a vyhlásme to za najvyššiu
a najvznešenejšiu a najvážnejšiu zo všetkých cností
a predstierajme, že vychádza zvnútra,
pričomvieme, že nič z tvojho náboženstva nesmie vychádzať zvnútra,
lebo to by ti dalo silu a slobodu,
dve veci, ktoré chce tvoje náboženstvo od teba tak ďaleko ako je to len možné.
Viera je zovretie, ktoré má cirkev okolo teba.
Je to neviditeľný povraz okolo tvojho hrdla, ktorý ťa ťahá pozdĺž cesty,
ktorou chcú aby si šiel, pre ich dobro, nie tvoje.
Je to synonymum slepej uličky. Je to slovo pre porobu.
Je to slovo, ktoré ťa nechá veriť tomu, čomu ti prikázali veriť
bez pocitu, že ti bolo nariadené, čomu máš veriť, ale musíš
a kedykoľvek môžeš prestať predstierať.
Nie je to cnosť, cnbosť je to posledné, čím to je.
Je to abdikácia z reality. Je to hlúpy akt samohypnózy.
Je to zbabelé zbavenie sa zodpovednosti. Je to dôverčivosť v svätožiaru.
Ak schovávanie sa za vieru je ako predstieranie invalidity.
Takže naozaj nerozumiem, čo je to, čo by som mal rešpektovať.
Zdá sa mi, že by som musel byť nejaký morálny kontorcionista,
aby som rešpektoval niečo tak zhubné, niečo, čo závisí
od existencie uzavretej mysle a čo zjavne
ťahá ľudstvo zlým smerom
a dáva nám falošné predstavy o nás a o podstate skutočnosti.
Cítim, že ak by som to rešpektoval, zbytočne by som podporoval
hlúposť a ignoranciu ľudskej rasy
a to je vec, ktorú nechcem mať na svedomí. Bez urážky. Mier.