Tip:
Highlight text to annotate it
X
» CITÁCIE PODĽA slov. vydania I. zväzku Kapitálu z r. 1985 (prel. prof. dr. Štefan Heretik, DrSc.). «
» NEIL SMITH: Dnes vás čaká niečo extra.
Budeme sa rozprávať s Davidom Harveym
o prednáškach, ktoré, myslím,
robí už asi štyridsať rokov.
Ide o prednášky o Marxovom Kapitáli. Volám sa Neil Smith.
Učím antropológiu a geografiu na City University v New Yorku
a David je mojím kolegom, odkedy sem prišiel.
No predtým, dávno, asi tridsať rokov predtým,
som bol Davidov študent na univerzite Johns Hopkins v Baltimore, a tam
som sa prvýkrát dozvedel
o Kapitáli, a tam som ho prvýkrát prečítal
práve s Davidom. David, čo ťa inšpirovalo
k tomu, aby si si prečítal Kapitál? Predpokladám, že to bolo
na samom začiatku 70. rokov.
» DAVID HARVEY: Bol to jeden
z tých historických momentov
keď sa to jednoducho zdalo ako správna vec.
Prišiel som z Anglicka,
v lete 1969 som z lode vystúpil v USA.
Prišiel som do Baltimoru,
kde v roku 1968 došlo k obrovskej erupcii násilia
po zavraždení Martina Luthera Kinga,
otázky občianskych práv boli v meste
veľmi vypuklé, rovnako ako rasizmus,
vojna vo Vietname bola v plnom prúde,
protivojnové protesty
naberali na intenzite.
Bola to veľmi, veľmi zmätená doba…
A pamätám sa, že
asi v decembri 1969
bol v Chicagu zavraždený Fred Hampton
jeden z vodcov Čiernych panterov,
a krátko potom,
v máji 1970, došlo k masakre
na Kentskej štátnej univerzite v Ohiu.
Obrovský štrajk študentov, milióny študentov v celých Spojených štátoch
začali štrajkovať. A potom streľba na Jackonskej štátnej univerzite.
Išlo o veľmi, veľmi pohnutú dobu.
Myslím si tiež,
aspoň pokiaľ ide o mňa, že tu bol pocit, že s tým, čo sa deje,
sa nevieme vysporiadať a vysvetliť si to.
Vyškolili ma ako spoločenského vedca, ktorý *** vecami premýšľa, no nedokázal som
nájsť taký rámec, ktorý by zahŕňal všetko, čo sa dialo.
Tak som niekoľkým doktorandom navrhol: „Neprečítame si Kapitál?“
Keďže išlo o knihu, ktorú sme nečítali,
možno v nej bude niečo,
čo by mohlo fungovať.
A tak sme si k tomu sadli a začali s čitateľskou skupinou.
Tým sa to všetko začalo. Knihu sme prečítali,
ale vôbec sme jej neporozumeli,
Nič sme nepochopili. Keď *** tým teraz premýšľam,
cítil by som sa veľmi trápne, keby som mal dnes počúvať, čo sme o tejto knihe hovorili počas prvého roka.
Slepý viedol slepcov naprieč jedným obrovským textom.
Nevedeli sme, čo vlastne robíme, ale napadlo nám: „No, raz sme to zvládli,
ale mali by sme si to zopakovať, pretože to nebolo celkom ono.“
Vtedy som sa však naučil jednu vec,
že totiž človek začne rozumieť Kapitálu až vtedy, keď sa dostane na koniec.
Je veľmi ťažké dospieť už…
» NEIL SMITH: Jasné.
» DAVID HARVEY: …na začiatku k nejakému jasnému porozumeniu.
Na ďalší rok sme sa teda rozhodli skúsiť to znova,
a tak sme i urobili.
Pomyslel som si,
toto je celkom zaujímavé, črtá sa tu akýsi rámec,
ktorý by mi mohol pomôcť vysvetliť, čo sa deje. A tak mi napadlo, že treba pokračovať.
V mojom okolí boli ďalší ľudia
ako ja, ktorí mali pocit, že potrebujú určitý rámec a tak som si,
krok za krokom,
začal hovoriť: Budem to robiť každý rok.
Samozrejme, jedna z vecí, ktoré sa v takých prípadoch stanú, je,
že zrazu vás všetci nazývajú marxistom.
Nemal som potuchy, kto je to marxista, a spočiatku mi na tom
ani nezáležalo. No zrazu, pretože tú knihu čítate
a beriete ju vážne,
a chcete vedieť viac o tom, ako sa na svet pozerať touto optikou,
zrazu zistíte, že sa nachádzate v tejto časti politického spektra. A potom si poviete,
nuž, ak som teda údajne marxista, asi som naozaj marxista. Takže…
» NEIL SMITH: Myslím, že by bolo užitočné,
keďže budú nasledovať prednášky,
keby si krátko načrtol,
krátko pohovoril o tom,
čo považuješ za najlepšie miesta v kapitolách prvého zväzku Kapitálu.
» DAVID HARVEY: Jednou z vecí, ktoré sa podľa mňa naozaj vyplatí urobiť,
a zároveň jedným z dôvodov
prečo ma tak baví vyučovať tento kurz takýmto spôsobom,
je, že veľa ľudí absolvovalo predmety, kde sa trochu zaoberali Marxom,
trochu Weberom, Durkheimom a podobne. Čítali pár úryvkov z Marxa a tak,
no nikdy nečítali celé dielo,
ktoré predstavuje úžasnú literárnu stavbu. Jednou z vecí, ktoré teda chcem
skutočne zdôrazniť je,
že sa Kapitál naozaj dobre číta!
Keď prekonáte ťažkosti spojené s jazykom a zápasením s rôznymi
pojmami a podobne, je to skutočne, skutočne dynamická kniha, ktorá má dobrý spád.
A tento spád sa začína už v prvej kapitole, ktorá je len o jednoduchom pojme tovaru.
Idete do supermarketu, nájdete si tovar, kúpite si ho, priveziete domov a zjete ho,
oblečiete si ho, a tak ďalej,
a Kapitál sa začína takouto vecou, ktorú všetci poznáme, a krok za krokom
vás prevedie celou cestou,
ktorá ukazuje, ako funguje kapitalistická ekonomika.
A na tomto základa vystavia tie vhľady, šokujúce vhľady, napríklad o tom,
prečo existuje nezamestnanosť, alebo prečo prebieha
boj o čas,
prečo sa kapitalisti neustále snažia
odtrhnúť si trochu z vášho času,
prečo žijeme život vo svete,
ktorý je
zorganizovaný okolo istej predstavy temporality, časovosti,
a aké v rámci toho všetkého existujú vzťahy útlaku. Myslím si teda,
že Kapitál je veľmi osvecujúci.
Cieľom tohto kurzu je,
aby ste si prečítali túto knihu,
a čítali ju čo najväčšmi takým spôsobom, ako si to predstavoval Marx.
To znie dosť absurdne, pretože
knihu ste ešte nečítali, a tak
nemôžete vedieť, aká bola táto
Marxova predstava.
No jednou z vecí, ktoré by žiadal, je, aby ste tú knihu predovšetkým čítali.
Z tohto kurzu teda budete mať oveľa viac,
ak budete čítať dohodnuté časti
ešte pred hodinou, než ak budete len sedieť a počúvať.
Na to je ešte ďalší dôvod, ktorý spočíva v tom,
že pri čítaní Kapitálu musíte neustále zápasiť
s porozumením.
A v tomto zápase môžete
sami dospieť k vlastnému
porozumeniu tomu, čo Marx predstavuje,
a čo to pre vás znamená. Takže tu ide o akýsi boj medzi vami a knihou,
vami a týmto textom,
ktorý by som chcel
podporiť.
Pritom však čelíme
istému problému, ktorý je spôsobený tým,
že je ťažké k tejto knihe pristúpiť bez akýchkoľvek predsudkov.
Každý z vás už počul o Karlovi Marxovi
a každý pozná termíny marxizmus a marxista,
termíny, s ktorými sa viažu
najrôznejšie konotácie.
Preto vás už na samom začiatku musím požiadať, aby ste odložili mnohé
tieto predsudky, mnohé z toho,
čo si myslíte, že o Marxovi viete, a pokúsili sa jednoducho čítať text
a zistiť, čo sa Marx skutočne snažil povedať.
To, samozrejme, nie je
jednoduché z mnohých iných dôvodov,
o ktorých chcem na úvod hovoriť.
Časť predsudkov, s ktorými zvykneme
pristupovať k textu tohto druhu,
pochádza z našej vlastnej intelektuálnej histórie,
z nášho vlastného intelektuáneho formovania.
U doktorandov
toto intelektuálne formovanie často vychádza z aparátu ich vednej disciplíny,
z disciplinárnych záležitostí,
z predmetu záujmu ich disciplíny.
Preto majú sklon
pristupovať k textu zo stanoviska svojej disciplíny.
Jedna zo skvelých vecí na Marxovi je, že nikdy nezískal platené miesto v nejakej disciplíne,
a ak ho chcete čítať správne, potom musíte zabudnúť na to, že chcete byť profesionálmi
vo vašej disciplíne –
samozrejme, nie natrvalo, ale aspoň počas trvania tohto kurzu.
Musíte premýšľať *** tým,
čo Marx hovorí,
nezávisle od
aparátu vašej disciplíny, s ktorým obvykle pristupujete k veciam.
Ďalší dôvod, prečo to hovorím, je, že Kapitál sa neskôr ukáže ako kniha
mimoriadne bohatá na odkazy.
Odkazy na Shakespeara, gréckych klasikov, Balzaca,
odkazy na všetkých politických ekonómov, filozofov,
antropológov a tak ďalej. Inými slovami,
Marx vychádza
z obrovského množstva zdrojov,
a preto sa vám môže zdať veľmi vzrušujúce, pokúsiť sa zistiť,
čo za zdroje to sú,
a niektoré z nich je pomerne ťažké vystopovať. Sám som sa tým istý čas zaoberal.
No je skutočne veľmi vzrušujúce, keď si začnete všímať
niektoré
zo súvislostí. Keď som začal prvýkrát čítať Kapitál, bolo to v čase,
keď som nepoznal veľa Balzacových románov. Potom zrazu čítam Balzaca a hovorím si
„Aha! Tak odtiaľto to Marx nabral!“
A potom zrazu vidíte, akým spôsobom Marx vychádza
zo sveta skúsenosti, ktorý
je plný Goetheho, Shakespeara, a tak ďalej, veď to poznáte.
Takže ide o
v tomto zmysle veľmi bohatý text, a myslím si,
viac to oceníte,
ak si nebudete hovoriť:
„Na ktorú historickú postavu tu odkazuje?“,
alebo „O ktorom ekonómovi tu hovorí?“ a tak ďalej.
Ďalšia vec, ktorú si všimnete, ak budete Kapitál čítať takto,
je, že vlastne ide o veľmi zaujímavú knihu.
Je to fascinujúca kniha,
a tu, samozrejme, znova narážame na ďalšie predsudky, pretože
mnohí z vás
už poznajú nejaké Marxove texty.
Možno ste na strednej škole čítali Manifest komunistickej strany.
Možno ste si prešli jedným z tých zaujímavých kurzov, nazvaných
napríklad „Úvod do spoločenskej teórie“, na ktorom ste dva týždne strávili Marxom,
dva týždne Weberom, pár týždňov Durkheimom a všetkými ďalšími postavami.
A možno ste čítali nejaké úryvky z Kapitálu.
No čítanie úryvkov z Kapitálu je čosi celkom iné, ako čítanie celej knihy.
Pretože ak čítate celú knihu, všímate si, ako tieto malé kúsky
zapadajú do oveľa grandióznejšieho a širšieho naratívu,
a ja by som chcel, aby ste na tomto kurze dospeli k pochopeniu,
o aký naratív tu ide, akú širšiu koncepciu Kapitál skrýva, pretože tak by, myslím,
chcel aj Marx, aby ho čítali. Vôbec by sa mu nepáčilo,
keby niekto povedal,
„Musíš si spoznámkovať túto kapitolu“, alebo „Určite si prečítaj túto kapitolu“,
a pochopíš Marxa.
A určite by sa mu nepáčilo, že na úvodnom kurze k problematike
spoločenských teórií mu venujú tri týždne.
A myslím si, že ani vám by sa to nemalo páčiť,
pretože tak možno dospieť len k takej predstave o Marxovi,
ktorá je radikálne odlišná
od predstavy, ktorú nadobudnete
čítaním Kapitálu.
Samozrejme, ďalšia vec, ku ktorej často dochádza, pokiaľ ide o tie záležitosti disciplíny,
je, že ľudia často prispôsobujú svoje porozumenie textu
stanovisku svojej disciplíny. Takže si napríklad povedia,
„No, nie som dobrý ekonóm, ekonómii vôbec nerozumiem, takže sa nebudem
snažiť sledovať Marxove ekonomické argumenty,
budem si všímať
len filozofické argumenty.“
Pravda je,
že je veľmi zaujímavé čítať
Marxa z perspektívy filozofie.
Tento kurz učím každý rok od roku 1971,
vynechal som len jeden ročník.
Niekedy som ho učil dvakrát ročne, niekedy dokonca trikrát.
A na začiatku som často prednášal veľmi rôznorodým
skupinám.
Jeden rok to bola
celá katedra filozofie vtedajšej Morgan State University.
Inokedy to boli
doktorandi na angličtine na univerzite Johns Hopkins.
Inokedy
to boli ekonómovia a podobní. Bolo veľmi fascinujúce,
že vždy, keď to čítate s inou skupinou, tí ľudia v tom vidia iné veci.
A veľa som sa o tom texte naučil práve vďaka tomu, že som ho prechádzal
s týmito skupinami z rôznych disciplín.
Niekedy mi to pekne liezlo na nervy, ale veľa som sa naučil.
Raz som mal napríklad
skupinu z odboru literárnej komparatistiky na Johns Hopkins,
asi sedem ľudí.
Začali sme prvou kapitolou,
a celý semester sme strávili len *** ňou.
Išiel som sa z toho zblázniť. Hovoril som im, „Pozrite, musíme prísť k Pracovnému dňu“ [kap. 8],
a tak, čo sú veľmi dôležité veci, ale oni hovorili
„Nie, nie, musíme správne pochopiť túto kapitolu, musíme to zvládnuť.“
„Čo presne sa myslí hodnotou? Čo je to peňažný tovar? O čom
je fetiš? O čo tu vôbec ide?“
A ukázalo sa…
Povedal som, „Na čo to vôbec robíte?“ A oni odpovedali, „Viete, my veľmi nadväzujeme…“
na niekoho, o kom som dovtedy v živote nepočul, a o kom som si vtedy myslel,
že musel byť úplný idiot, keďže ľudí viedol k takýmto veciam.
No a ten človek sa volal Jacques Derrida,
ktorý na Johns Hopkins strávil veľa času v 60. rokoch,
začiatkom 70. rokov. A tak mal vlastne
veľký vplyv na študijný odbor literárnej komparatistiky.
Lenže jedna z vecí, ktoré som si
z tejto epizódy neskôr odniesol,
bola, že ma naučili venovať veľkú pozornosť Marxovmu jazyku;
tomu, čo hovorí, ako to hovorí, čo tým myslí, čo možno vynecháva,
a to je tiež strašne dôležité.
Takže som sa veľa naučil, a za to som tejto skupine dnes veľmi vďačný.
Okrem toho si už nepripadám ako úplný idiot,
lebo viem, kto bol Jacques Derrida.
Bolo teda veľmi inšpiratívne
prejsť s takouto skupinou len prvú kapitolu,
a prečesať ju takým jemným hrebeňom,
všímať si takmer každé slovo, každú vetu, každé spojenie viet
a tak ďalej.
Ale áno, chcem, aby ste sa dostali až k pracovnému dňu. Chcem, aby ste
prešli celý prvý zväzok, takže nebudeme tráviť všetok čas
prvou kapitolou,
ale k takýmto veciam môžu viesť perspektívy rôznych disciplín.
A je to preto, lebo Marx napísal tento text
akoby z viacerých stanovísk naraz, o ktorých som už hovoril.
A myslím si,
že si treba všímať,
ako sa tieto stanoviská pretínajú v texte.
Sú tri hlavné
inšpiračné zdroje
tohto diela,
a všetky poháňa
v Marxovom prípade
hlboká snaha o kritickú teóriu, o kritické skúmanie.
Keď bol Marx pomerne mladý, poslal jednému z redakčných kolegov
v istom nemeckom periodiku kratší text.
Názov tohto textu je „Za bezohľadnú kritiku všetkého jestvujúceho“.
Nuž, to sú skutočne skromné ambície. Myslím, že by ste si to mali prečítať,
lebo je to fascinujúci text.
Marx tam totiž nehovorí,
že všetci sú hlupáci,
preto všetkých skritizujem, roznesiem ich na kopytách.
Nie.
Hovorí, že
veľa usilovných ľudí hloboko premýšľalo o tomto svete,
naozaj hlboko.
A všimli si na tomto svete určité veci, a tieto postrehy sú naším východiskom.
Kritickej metóde ide o to, vziať to, na čo títo ľudia prišli,
popracovať na tom, a premeniť to na niečo celkom iné.
A neskôr Marx povedal – a myslím, že je to dobré
zhrnutie jeho metódy –
že táto premena prebieha tak,
že vezmete radikálne odlišné pojmové balvany,
a triete ich o seba, až založíte revolučný oheň.
A to Marx vskutku robí. Berie veľmi, veľmi odlišné tradície,
tlačí ich k sebe,
trie ich o seba,
a vytvára celkom nový rámec poznania.
A ako hovorí v jednom zo svojich
úvodov, ak chcete vytvoriť nový systém poznania, potom
musíte pretvoriť celý pojmový aparát.
Musíte pretvoriť celú metódu skúmania.
Tri konceptuálne balvany, ktoré Marx o seba trie v Kapitáli,
sú vlastne tieto:
Po prvé, konceptuálny balvan
politickej ekonómie,
Politická ekonómia osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia.
Predovšetkým anglická.
Nie výlučne anglická, ale
siaha od Locka, Hobbesa a Huma až k Smithovi, Ricardovi a Malthusovi.
A zahŕňa množstvo ďalších postáv, ako je Steuart, rôzne menšie postavy.
Všetkých týchto ľudí
podrobil hlbokej, hlbokej kritike,
v troch zväzkoch nazvaných „Teórie o nadhodnote“.
Nemal k dispozícii xerox, nemal web a takéto veci,
takže dôkladne rukou prepisoval
dlhé pasáže z Adama Smitha,
a pripísal k ním svoj komentár.
Dlhé pasáže zo Steuarta,
a znova, dlhé komentáre k Steuartovi.
Vlastne robil to, čomu dnes hovoríme dekonštrukcia.
A jedna z vecí, ktoré som sa naučil
pri čítaní „Teórií o nadhodnote“,
bolo, ako dekonštruovať argumenty.
To, čo tu Marx robí, znamená vlastne toto:
„Adam Smith predkladá takýto argument.
Čo vynecháva?
Čo tu chýba? Aký kúsok chýba
v tejto skladačke,
vďaka ktorému by to skutočne zapadalo,
ktorý, keď ho doplníme, úplne zmení celý argument?“
Takže politická ekonómia
je naozaj významnou
súčasťou
celého príbehu.
Politickú ekonómiu poznám celkom dobre. Mnohé z tých vecí som čítal
a cítim sa v tom celkom doma. Možno je to preto, lebo pochádzam z anglickej
tradície a tak ďalej, takže sa v tom cítim ako doma.
Takže pri čítaní
vám budem hovoriť o tom,
čo s politickou ekonómiou súvisí, teda
odkiaľ Marx čerpá inšpiráciu,
pretože nie vždy v Kapitáli uvádza odkazy.
Občas sa objaví nejaká myšlienka,
ktorá očividne pochádza z určitého diela,
a je veľmi dôležitá,
ale Marx nie vždy uvedie zdroj.
Samozrejme, aj ďalší
teoretici, dokonca i zo Spojených štátov, ale najmä z Francúzska,
patria k tradícii politickej ekonómie. Tá existovala aj vo Francúzsku, ale bola dosť odlišná.
Marx na ňu odkazuje, ale to je len jedna z veľkých oblastí,
o ktorých hovorí.
Druhou oblasťou
je nemecká klasická kritická filozofia,
ktorej korene siahajú až k antickému Grécku.
Marxova dizertačná práca
bola o Epikurovi, takže bol s gréckou filozofiou veľmi, veľmi dobre oboznámený,
a samozrejme, cesta, ktorou sa grécka filozofia
dostala do nemeckej filozofickej kritickej tradície,
Spinoza, Leibniz, a prirodzene Hegel,
ako aj mnohí ďalší –
táto tradícia je tiež mimoriadne významná.
Marx teda všelijako využíva nemeckú kritickú filozofickú tradíciu
vo vzťahu k politickej ekonómii. Spája ich.
Veľmi intenzívne sa tiež
inšpiroval Kantom.
Takže táto tradícia
je v tomto ohľade tiež dôležitá.
Ja sa v nej veľmi nevyznám, nie som v nej vyškolený, takže
tí z vás,
ktorí ju poznajú lepšie ako ja, si zrejme všimnú veci, ktoré mne uniknú.
To je ďalšia vec, ktorú som sa naučil,
keď som pracoval so skupinou filozofov, ktorí
boli ponorení do Hegela a takýchto vecí, takže ma oboznámili s veľmi hegeliánskym
pohľadom na Marxov postup. Niečo o tom viem, ale
nie toľko,
koľko by som chcel.
Musím tiež povedať, že som mal spočiatku sklon súhlasiť
s britskou ekonómkou Joan Robinson, ktorá silno namietala voči tomu,
ako Hegel v Marxovom diele neustále strkal nos medzi ňu a Ricarda.
Súhlasim som
s týmto pocitom a s určitými
problémami, ktoré súvisia s oboznámením sa s Hegelom. Mám pre to
určité pochopenie.
Zo žartu hovorím, ale vlastne by som to nemal hovoriť, pretože naštvem všetkých hegelovcov,
ale je dobré prečítať si pred Marxom Hegela,
lebo potom sa vám Marx zdá celkom ľahký.
Dajte si pred Marxom dávku Hegela a všetko bude v poriadku.
Treťou tradíciou,
ktorú Marx využíva a často sa na ňu odvoláva,
je tradícia utopického socializmu.
Išlo predovšetkým o Francúzov,
ale bol to aj Robert Owen a ďalší Briti ako Thomas More,
takže britská tradícia utopického socializmu
sa z času na čas v texte objaví,
ale veľkí socialistickí myslitelia – tí sú spojení
s explóziou utopického myslenia v 30. a 40. rokoch 19. storočia vo Francúzsku.
Ľudia ako Étienne Cabet, ktorý založil skupinu Ikarovcov,
ktorí po roku 1848 prišli do Spojených štátov a usadili sa tu.
Proudhon. Saint-Simon. Fourier.
Marx veľmi, veľmi dobre poznal – strávil istý čas v Paríži –
dobre poznal ich práce,
ale keď si prečítate Manifest komunistickej strany, zistíte, že s ich dielami je trochu nespokojný.
Nepáči sa mu spôsob,
akým utopisti vytvárajú plány ideálnej spoločnosti v budúcnosti,
bez určitej predstavy o tom, ako sa tam dostať.
U Marxa je to inak. Marx chce premeniť
socialistický projekt z utopického
na vedecký socialistický projekt.
Aby to dokázal, nemôže jednoducho zobrať
anglický empirizmus a politickú ekonómiu a podobné veci.
Musí pretvoriť, prestaviť
vedeckú metódu ako takú.
A tak je jeho vedecká metóda
založená z veľkej časti
na skúmaní najmä anglickej
tradície klasickej politickej ekonómie
zo stanoviska najmä nemeckej tradície kritickej filozofie,
s určitým utopickým impulzom, ak chcete,
ktorý kladie otázku: Čo je komunizmus? Čo je to socialistická spoločnosť?
Ako kritizovať kapitalizmus?
Tento utopický impulz je tretím pilierom, na ktorom Marxovo myslenie stojí.
Som celkom dobre oboznámený
s francúzskou socialistickou tradíciou, najmä spomínaného obdobia,
teda s utopickou tradíciou tohto obdobia,
a dokonca som o nej aj písal, takže… Viete, čítal som veľa týchto autorov, Fouriera,
Saint-Simona, a najmä Proudhona, a myslím si, že v skutočnosti
z nich Marx vychádza oveľa viac, než je sám ochotný priznať,
pretože sa chcel dištancovať od
tejto otvorene utopistickej tradície,
ktorá existovala v 30. a 40. rokoch 19. storočia, a ktorú považoval
za súčasť chronického zlyhania parížskej revolúcie roku 1848.
Keďže sa od toho chcel dištancovať, povedal si:
„Dobre, na týchto ľudí sa nebudem takmer vôbec odvolávať“, ale v skutočnosti
ich často používa, najmä Saint-Simona,
ale v negatívnom zmysle aj Fouriera. Mnohé Marxove myšlienku sú vlastne
akoby negáciou Fouriera.
A Marxa nemožno celkom pochopiť, ak nepochopíte, koho neguje,
a neguje Fouriera, podobne ako
neguje
mnohých politických ekonómov akoby spakruky, najmä Malthusa,
s ktorého teóriou mal
Marx veľké problémy.
Takže to sú, ak chcete, niektoré z hlavných vlákien, ktoré sa stretávajú v tejto knihe.
Navrhol som však, že by sme knihu mali čítať
tak, ako si to predstoval Marx.
To vedie k celému radu ťažkostí, čo si sám Marx uvedomoval.
Je zaujímavé, že v jednom
z predslovov,
zvlášť v predslove k francúzskemu vydaniu,
v súvislosti s návrhom, že by sa francúzsky preklad Kapitálu mal
vydať na pokračovanie – ako viete, francúzi majú radi fejtóny,
takže by vyšli noviny a obsahovali by prvé dve kapitoly…
a o týždeň znova… jednoducho kniha na pokračovanie.
A Marx k tomu píše (v roku 1872),
hovorí: „Vítam Vašu myšlienku vydávať preklad Kapitálu v periodicky vychádzajúcich zošitoch.
V tejto forme bude dielo ľahšie prístupné robotníckej triede
a to je pre mňa dôležitejšie ako všetko ostatné.
To je líce Vašej mince…
ale tu je aj jej rub.
Metóda skúmania, ktorú som použil
a ktorá dosiaľ nebola aplikovaná na ekonomické problémy,
značne sťažuje čítanie
prvých kapitol a možno sa teda obávať, že francúzsku verejnosť,“
(a tým Marx myslí aj vás)
„ktorá vždy netrpezlivo túži poznať závery a súvislosť
všeobecných zásad
s otázkami, ktoré ju priamo zaujímajú,
čítanie knihy odradí, pretože v ňom nebude môcť hneď postupovať ďalej.
To je nevýhoda, proti ktorej nemôžem podniknúť nič iné,
iba na ňu vopred upozorniť a pripraviť
čitateľov túžiacich po pravde.
Vo vede niet širokej cesty, a len tí, čo sa neľakajú námahy
šplhať sa po jej strmých chodníkoch,
môžu dosiahnuť
jej svetlé výšiny.“
Takže hoci všetci, čo ste tu,
túžite po pravde,
musím vás varovať,
lebo čítanie prvých kapitol je skutočne namáhavé. Sú obzvlášť ťažké.
Má to niekoľko dôvodov.
Jedným z nich je Marxova metóda, o ktorej budem hovoriť o chvíľu.
Ďalší dôvod súvisí
so spôsobom, akým Marx vystaval celý svoj projekt.
Cieľom tohto projektu je pochopiť
ako funguje kapitalistický výrobný spôsob.
A Marx vie, že to bude obrovský, obrovský projekt.
Aby s projektom mohol začať,
musí vytvoriť určitý pojmový aparát, ktorý mu pomôže pochopiť
celú tú zložitosť kapitalizmu.
A opäť v jednom z úvodov hovorí
o tom, ako na to pôjde.
Hovorí: „Pravda, spôsob výkladu,“
a teraz hovoríme o metóde výkladu,
toto je z doslovu k druhému vydaniu,
„spôsob výkladu sa musí formálne líšiť od spôsobu skúmania.“
„Pri skúmaní
si treba podrobne osvojiť látku, analyzovať rozličné formy
jej vývinu, a vypátrať ich vnútornú väzbu.
Až potom, keď sa táto práca skončí, možno primerane vyložiť skutočný pohyb.
Keď sa to podarí,
a teda život látky,“
čiže kapitalistického výrobného spôsobu,
„sa odzrkadľuje ideálne, môže sa na prvý pohľad zdať,
že máme do činenia s apriórnou konštrukciou.“
Marx tu hovorí,
že jeho metóda skúmania sa líši od metódy výkladu.
Metóda skúmania začína všetkým, čo existuje, všetkým, čo sa deje.
Začínate realitou tak, ako ju zažívate,
ako ju vidíte, cítite.
Začínate všetkým týmto.
Začínate teda opismi reality
v dielach politických ekonómov, románopiscov, kýmkoľvek.
Začínate všetkým týmto materiálom,
a potom v ňom hľadáte
nejaké jednoduché pojmy.
To Marx nazýva „metódou zostupu“.
Metóda zostupu od reality,
ktorú vidíte,
smeruje nadol, hľadajúc
základné, fundamentálne pojmy.
A keď odkryjete a objavíte tieto fundamentálne pojmy,
potom sa vraciate späť na povrch,
a sledujete, čo sa na povrchu deje,
a vidíte, že za svetom javov, s ktorým ste začali,
sa nachádza ďalší spôsob, ako interpretovať to, čo sa deje.
Marx je vlastne priekopníkom metódy,
ktorú, ak poznáte psychonalýzu, zrejme pochopíte.
Začínate s povrchovým správaním a hľadáte určité…
hľadáte pojmový aparát ako Freud.
Dospejete k určitému pojmovému aparátu, ktorý vás privádza späť, a tak môžete
povedať, „Aha! Tento človek koná takto a vyzerá pritom takto, ale v skutočnosti
je to prejav tamtoho.“
Marx robí niečo podobné. Vlastne je priekopníkom tejto metódy
v spoločenských vedách:
Začni povrchovými javi, nájdi hlbšie pojmy.
V Kapitáli však už začína týmito hlbšími pojmy. Začína
výsledkami svojho skúmania.
„Aké sú moje základné pojmy?“
Vyloží tieto základné pojmy,
veľmi jasne, veľmi priamo,
takže to skutočne vyzerá ako apriórna konštrukcia. Keď to
čítate prvýkrát, hovoríte si
„Odkiaľ sa to všetko berie?“
„Kde to nabral? Prečo to robí?“
A väčšinou nemáte ani potuchy, o čom je pri týchto pojmoch reč.
Ale potom postupne,
ako napredujete, začínate chápať, ako tieto pojmy osvetľujú to, čo sa deje okolo nás.
Takže po chvíli si začnete hovoriť, „Aha!“
„Takže o tom je teória hodnoty!“
„O to išlo v argumentácii o hodnote.“
„Aha! O tom je ten fetišizmus!“
„Už chápem,
tie pojmy fungujú takto.“
Ale fakt je, že fungovanie týchto pojmov úplne pochopíte až vtedy,
keď sa dostanete na koniec knihy.
A to je pomerne neobvyklá stratégia.
Chcem tým povedať, že sme skôr zvyknutí na stratégiu, pri ktorej do vás vtĺkajú:
„Osvoj si jeden pojem a potom prejdi k druhému.“ Je to ako stavať
tehličku po tehličke po tehličke po tehličke.
Marxov postup sa viac podobá prierezu cibuľou.
Používam metaforu prierezu cibuľou,
no nie je veľmi šťastná, pretože, ako niekto podotkol,
keď krájate cibuľu, zvyčajne sa to končí slzami.
Ale Marx skutočne začína akoby zvonka cibule,
ide k jej jadru, kde zistí, vďaka čomu cibuľa rastie, a potom
sa vráti späť na povrch.
Takže v konečnom dôsledku pochopíte, o čo mu ide,
až keď sa vráti späť na povrch.
A jeho argument o tom, vďaka čomu cibuľa rastie… začínate
znútra pokračujete po akýchsi vrstvách
a tak ďalej. Neustále obohacujete pôvodné pojmy.
Niečo, čo sa spočíatku javí ako
veľmi prísny a abstraktný pojem
sa na tejto ceste postupne stáva čoraz bohatším a bohatším.
Je to akási expanzia
týchto pojmov.
Vôbec to nie je prístup, ktorý stavia po tehličkách, na aký sme zväčša zvyknutí,
a to je jedna z vecí, na ktoré si musíte zvyknúť – že Marx postupuje takto.
To znamená, že
v aspoň v prvých troch kapitolách sa musíte držať zubami-nechtami,
pretože zrejme najprv celkom nepochopíte, o čo mu ide,
až kým sa nedostanete
v texte ďalej, kde uvidíte,
ako tieto pojmy
funguju, ako… a potom,
ak chcete, existenciu pudingu
dokážete tým, že ho zjete, takže neskôr začnete
sami vyvodzovať niektoré z dôsledkov,
ktoré Marx predkladá, takže
sa k niečomu dostanete.
S tým súvisí aj východisko Marxovho postupu.
Ako uvidíte, Marx začína z východiska
pojmu tovaru.
To je veľmi čudné východisko. Väčšina z vás,
keď počujete meno Marx, spomeniete si na frázy ako
„Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov.“
A tak si pomyslíte, že Kapitál by sa mal začínať triednym bojom.
Lenže triedny boj sa v Kapitáli prvýkrát spomína asi, čo ja viem, na strane 300.
To je veľmi frustrujúce pre tých z vás, ktorí chcú vhupnúť do textu
a premýšľať *** triednym bojom.
Prečo nezačína peniazmi?
V jednom z prípravných rukopisov Marx skutočne
chcel začať peniazmi,
ale postupne zisťoval, že je nemožné začínať peniazmi.
Prečo nezačal prácou?
Chcem povedať, že mohol začať najrôznejšími východiskami,
ale rozhodol sa začať tovarom.
A keď sa vrátite a pozriete sa do jeho prípravných rukopisov, všimnete si, že
veľmi dlho, asi 20 alebo 30 rokov, zápasil s touto otázkou.
Ktoré východisko je najlepšie,
ak sa to celé má podariť?
Čo je v strede tejto cibule, ak to tak chceme nazvať,
čo mi, keď to preskúmam,
skutočne umožní pochopiť,
ako to celé funguje?
A rozhodol sa začať tovarom.
Je to svojvoľné východisko.
Nie je vám jasná jeho logika. Nevysvetľuje to. Nestojí mu to ani za to,
aby sa vás pokúsil presvedčiť o správnosti tohto východiska. Jednoducho povie:
„Tu začínam. Takto o tom premýšľam. Toto sú pojmy
ktoré budem používať.“
Je to veľmi tajomný začiatok celej veci. Vôbec sa nepokúša vás o tom presviedčať.
A v takej chvíli si poviete: „Veď on to nemá nijako zdôvodnené, prečo tú knihu
jednoducho neodložím?“
Lenže potom sa to začne trochu komplikovať.
Kým sa dostanete po tretiu kapitolu, v ktorej väčšina ľudí prestane s čítaním,
ak sa Kapitál snažia čítať po svojom,
kým sa teda dostanete k tretej kapitole, hovoríte si: „Toto nie je možné. Toto predsa
nikam nevedie.“
Takže je to naozaj ťažké, z dôvodov, ktoré som uviedol.
Ďalším dôvodom, prečo je to ťažké,
je, že ten pojmový aparát nemá slúžiť
len v prvom zväzku Kapitálu.
Má Marxovi slúžiť
na celej ceste a pomôcť aj pri všetkých ďalších veciach, ktoré chcel prebrať.
Je znepokojujúce vedieť, že existujú tri zväzky Kapitálu.
Ak teda chcete naozaj pochopiť kapitalistický spôsob výroby,
musíte si prečítať všetky tri zväzky Kapitálu.
Prvý zväzok ponúka len jeden uhol pohľadu
na kapitalistický výrobný spôsob,
ale čo je horšie, všetky tri zväzky Kapitálu predstavujú len asi osminu celého Marxovho projektu.
Toto Marx napísal v texte, známom ako rukopisy Grundrisse,
čo je prípravný rukopis, kde pracuje s rôznymi osnovami Kapitálu.
Hovorí, „Dobre,
môj postup v celej ***ýze
bude takýto:
„1. Všeobecné abstraktné určenia, ktoré sú preto viac alebo menej
príznačné pre všetky formy spoločenskej organizácie.
2. Kategórie, ktoré tvoria vnútornú štruktúru buržoáznej spoločnosti,
a na ktorých spočívajú základné triedy. Kapitál,
námezdná práca, pozemkové vlastníctvo. Ich vzájomný vzťah.
Mesto a dedina.
Tri veľké spoločenské triedy.
Výmena medzi nimi.
Obeh.
Úverníctvo…“
Aktuálna téma.
„…(súkromné).“
„3. Zhrnutie buržoáznej spoločnosti vo forme štátu.
Skúmanej vo vzťahu k sebe samej.
Neproduktívne triedy.
Dane.
Štátny dlh.
Verejný úver.
Obyvateľstvo.
Kolónie.
Vysťahovalectvo.
4. Medzinárodné vzťahy výroby.
Medzinárodná deľba práce.
Medzinárodná výmena.
Vývoz a dovoz.
Výmenný kurz,“
ďalšia dobrá téma.
Piaty bod, výborná téma,
„Svetový trh a krízy.“
Taká je, ak chcete,
panoráma, ktorú Marx predložil v Grundrisse, a toto chcel urobiť.
Toto zamýšľal,
toto chcel urobiť,
keď písal Kapitál.
Nikdy to nedokončil.
Nikdy ani len nezačal
s väčšinou týchto tém.
To, čo je v Kapitáli,
je začiatok
akéhosi obrovského projektu,
obrovského projektu,
na ktorý Marx poukazuje na
mnohých miestach, napríklad v poznámkach o tom, ako chápať štát, ako chápať
občiansku spoločnosť, ako chápať vysťahovalectvo, ako chápať
menové kurzy a podobné veci.
Takže opäť, treba pochopiť, že
pojmový aparát
na začiatku je…
Marx sa skutočne snaží navrhnúť ho tak, aby zniesol celý ten postup,
ale v skutočnosti
poskytuje rámec, v ktorom sa pohybuje I. zväzok Kapitálu,
a I. zväzok
je len jednou súčasťou celej tejto
skladačky, ktorú tu naznačil.
Prvý zväzok sa v podstate pozerá na kapitalistický výrobný spôsob
z perspektívy výroby,
nie trhu,
nie globálneho obchodu, ale z perspektívy výroby.
Takže si musíte uvedomiť, že to, čo si z tohto kurzu odnesiete,
je Marxova ***ýza
kapitalistického spôsobu výroby z perspektívy výroby.
Druhý zväzok sa zaoberá perspektívou obehu či výmeny.
Tretí zväzok sa zaoberá tvorbou kríz,
ako aj pravidlami rozdeľovania,
úrokom, rentou, daňami,
takýmito záležitosťami.
Potom je tu metóda,
iná časť metódy,
ktorá je veľmi dôležitá, pokiaľ ide o metódu výkladu a metódu skúmania.
A to je Marxovo používanie dialektiky.
V predslove Marx hovorí,
že dialektika poskytuje
úplne odlišný
pojem ***ýzy.
U Marxa nájdete len málo vyjadrení v pojmoch príčiny a účinku. Marx nehovorí, „Toto spôsobuje tamto.“
Takmer vždy hovorí
„Toto je v dialektickom vzťahu k tamtomu.“
A dialektický vzťah
je vnútorný vzťah,
nie príčinný vonkajší vzťah. Je to vnútorný vzťah.
O tejto dialektickej metóde
Marx hovorí v doslove k druhému vydaniu.
Hovorí, „Jasné,
prevzal som nejaké myšlienky od Hegela.“
Lenže, hovorí, „Moja dialektická metóda sa nielen líši
od Hegelovej metódy, ale je jej priamym opakom.“
Myslím, že v istom zmysle
sa ukáže, že to nie je celkom pravda.
Že Marx v skutočnosti revolucionizoval
dialektickú metódu; nejde teda o to, že by ju len prevrátil,
ako sa občas hovorí.
Ďalej píše: „Mystifikujúcu stránku dialektiky som kritizoval
takmer pred 30 rokmi…“
Marx tu odkazuje na
svoj spis nazvaný „Ku kritike Hegelovej filozofie práva“,
svoj spis nazvaný „Ku kritike Hegelovej filozofie práva“,
a myslím si, že táto kritika
hrala úlohu základného momentu,
v ktorom Marx
definoval svoj vzťah k Hegelovej dialektike.
Takže v doslove k druhému vydaniu Kapitálu hovorí
o jej mystifikujúcej stránke.
A táto mystifikovaná forma dialektiky,
pochádzajúca od Hegela,
sa stala módou v Nemecku,
a Marx ju musel pretvoriť tak,
aby dokázala postihnúť
každú historicky vzniknutú formu v jej plynulom stave, v pohybe.
Musel ju pretvoriť tak, aby sa ňou dali uchopiť
aj prechodné aspekty spoločnosti.
A potom hovorí o tejto metóde,
že „sa pred ničím neskláňa“
a že je „je svojou podstatou kritická a revolučná“.
Marx tu hovorí o tom, že
použije istú podobu dialektickej metódy
na pochopenie vzťahu medzi
prvkami svojho systému.
Ale urobí to tak,
aby pritom zachytil plynulosť a pohyb.
Marx je predovšetkým mimoriadne, mimoriadne
očarený plynulosťou
a dynamikou kapitalizmu.
To sa môže zdať čudné, pretože o Marxovi sa často hovorí,
akoby bol nejakým
statickým, štruktúrnym analytikom.
Čudné však je, že keď čítate Kapitál, vidíte, že Marx si všíma ten pohyb.
Všade stále vidí pohyb.
A neustále o pohybe hovorí,
pričom tento pohyb je dialektický.
Takže jedna z vecí, na ktoré si treba dať pozor,
ak chcete čítať Marxa podľa Marxa,
je, že treba pochopiť, čo myslí dialektikou.
Problém je v totiž v tom,
že nikdy nenapísal spis o dialektike.
Nikdy nepovedal,
„Tak, toto je moja dialektická metóda.“
Sú však isté náznaky.
Ak chcete naozaj pochopiť jeho dialektickú metódu,
treba čítať Kapitál.
To je najlepší spôsob, ako sa k nej dostať.
A keď si veľmi pozorne prečítate Kapitál, získate istú
predstavu o tom, ako funguje dialektická metóda.
Ale znova: bude to trochu mätúce,
lebo asi ešte nie ste zvyknutí na dialektické uvažovanie. Zaujímavé na akademickom prostredí je,
že čím viac vzdelania v určitej disciplíne máte,
tým menej ste pravdepodobne
zvyknutí na dialektickú metódu.
Malé deti sú v podstate veľmi dialektické.
Všetko vidia v pohybe.
Všade vidia protirečenia, a často si vo všeličom samy protirečia.
Každé protirečenie súvisí so všetkým ostatným,
a deti vám povedia
všelijaké čarovné protirečivé veci.
A vy im na to poviete, musíš prestať takto premýšľať. Musíš rozmýšľať racionálne.
Fakt je, že ľudí odvykáme
od toho, aby boli dobrými dialektikmi, takmer od prvého dňa ich života.
Ale dialektická metóda je intuitívne veľmi, veľmi užitočná.
V istom zmysle Marx rekonštruuje
túto neskutočne intuitívnu dialektickú metódu a používa ju,
jednak ako analytickú schému, ako uvidíme,
ale aj na pochopenie,
že všetko je v procese.
Všetko je v pohybe.
Všetko možno definovať týmito pojmami.
Marx nehovorí o práci.
Hovorí o pracovnom procese.
Kapitál nie je vec.
Je to proces, je v pohybe.
Hodnota neexistuje, pokiaľ nie je v pohybe.
Keď sa veci zastavia, hodnota zmizne,
a celý systém sa začne rúcať.
A tí z vás, čo si
dobre pamätajú, čo sa stalo po jedenástom septembri –
väčšina vecí sa zastavila. Pohyb ustal.
Lietadlá prestali lietať. Nedalo sa dostať cez mosty.
Všetko zostalo stáť, a po troch dňoch
si všetci zrazu uvedomili, že kapitalizmus sa zrúti,
ak sa veci opäť nedajú do pohybu. Takže prišiel Giuliani [starosta New Yorku]
a povedal:
„Pre boha živého, vytaste kreditky a choďte nakupovať.
Choďte na Broadway, vráťte sa a niečo robte, vráťte sa.“
Bush sa dokonca objavil v televíznej reklame pre letecký priemysel a povedal,
„Začnite znova lietať.“
Dajte sa znova do pohybu.
Inými slovami, kapitalizmus je, ako by povedal Jack Kerouac, „neustále na ceste.“
Ak nie je na ceste, nie je ničím.
Marx si toto veľmi pozorne všíma. A je veľmi čudné,
že ho často vykresľujú ako mimoriadne statického
mysliteľa, ktorý si myslí, že na všetko prišiel. Nie, je to v pohybe a stále sa to mení,
stále sa to hýbe.
Takže aj v tomto ohľade
ide Marxovi o to, nájsť konceptuálny aparát,
ktorý by pomohol pochopiť tento pohyb.
Niektoré jeho pojmy
sú teda sformulované tak,
že sú o vzťahoch, sú o činnosti, ktorá premieňa svet.
Niečo je také v tejto chvíli; v ďalšej chvíli je to už iné.
Občas to môže byť dosť mätúce,
ale jeho cieľom je prekonať tento zmätok a vypracovať určitý
konceptuálny aparát,
hĺbkovú štruktúru, ak chcete,
ktorá nám pomôže pochopiť
všetok ten pohyb, čo je neustále okolo nás.
A zvlášť spôsob, akým k pohybu
skutočne dochádza v kapitalistickom výrobnom spôsobe.
Takže ďalší spôsob, ako pristupovať k Marxovi,
spočíva v citlivosti k jeho
dialektickej metóde.
Je však veľa ľudí, vrátane marxistov, ktorí nemajú radi Marxovu dialektiku.
Existuje napríklad celá škola,
nazvaná „analytický marxizmus“,
ktorá hovorí, „Nuž, tá dialektika, to je…“
Títo myslitelia si radi hovoria
„no *** Marxists“, „marxisti bez nezmyslov“,
pretože hovoria, že dialektika, to sú jednoducho nezmysly.
A potom sú tu ďalší ľudia,
ktorí chcu istým spôsobom zobrať niečo, čo je veľmi dialektické,
a premeniť to na kauzálnu štruktúru.
A existuje jedna verzia všetkého, čo hovorí Marx, ktorá je pozitivistická, ktorá odhadzuje dialektiku.
No, možno majú pravdu. Chcem tým povedať, že mi teraz nejde o to, povedať vám,
že analytickí marxisti sa mýlia.
Nebudem argumentovať, že ľudia, ktorí Kapitál premieňajú na
pozitivistický matematický model, sa mýlia.
Možno majú pravdu.
Ale ak chcete pochopiť Marxov text tak, ako ho Marx napísal,
budete sa musieť porátať s dialektikou.
A je úplne v poriadku, ak potom poviete, „Marx sa mýli,
dialektika je chybná, nepáči sa mi, nefunguje“, alebo niečo podobné.
To je v poriadku.
Ale aby ste to mohli povedať, musíte pochopiť, čo to je a ako funguje.
Takže v rámci našej práce tu
strávime istý čas
úsilím pochopiť tento dialektický aspekt Marxa,
a všimnúť si, ako funguje.
Ešte niečo,
skôr ako sa začne prestávka.
Požiadal som vás, aby ste čítali Marxa tak, ako by to chcel Marx, ale pochopiteľne, ja som váš sprievodca.
Takže ho budete čítať
s mojou pomocou a moje predstavy tu budú dôležité.
Takže jedna z vecí, ktoré chcem povedať, je, že môj záujem
o urbanizáciu, o nerovný geografický rozvoj, o imperalizmus
a podobné záležitosti,
tieto moje záujmy
vlastne veľmi, veľmi silno
vplývajú na spôsob, akým čítam tento text.
Inými slovami,
Mám za sebou asi 30 rokov dialógu s týmto textom.
A jeden z dôvodov, prečo tento kurz rád učím každý rok,
je, že sa vždy pýtam: „Ako inak to budem tento rok čítať?“
„Čo také mi udrie do očí, čo som si predtým nevšimol?“
A vždy sa niečo také objaví, pretože sa objavujú nové udalosti, dejiny
a geografia sa menia.
Takže určité veci sa objavia a ja sa vrátim k Marxovi a poviem si,
„Má k tomu Marx čo povedať?“, a občas sa nájde niečo skutočne dôležité,
čo k tomu môže povedať,
inokedy zase vôbec nič.
S týmto textom teda vediem dlhý dialóg
a zvykol som si na tento spôsob myslenia,
na tieto konceptuálne aparáty, ktoré využívam v práci, ktorú robím.
A v tomto procese sa, prirodzene, zmenilo moje chápanie tohto textu.
Myslím, že ak by ste sa dostali k nahrávke tohto kurzu
spred 25 rokov,
hovoril by som tam
celkom iné veci, ako hovorím dnes.
Z rôznych dôvodov.
Zmenila sa historická atmosféra. Zmenila sa intelektuálna atmosféra.
Objavilo sa veľa nových vecí, ktoré predtým neexistovali.
A tak to čítam veľmi odlišným spôsobom.
Zaujímavá vec:
v jednom z predslovov Marx hovorí o tomto procese,
o tom, ako buržoázna teória
chápala svet určitým spôsobom, a potom sa dejiny pohli,
a táto teoretická formulácia zastarala,
takže myšlienky sa museli zmeniť,
lebo sa zmenili okolnosti.
Alebo bolo potrebné myšlienky inak usporiadať.
Takže do nášho čítania
bude zasahovať aj moje čítanie.
Nedá sa tomu nijako vyhnúť,
ale v konečnom dôsledku,
chcem, aby ste dospeli k vlastnému čítaniu,
teda zápasili s textom s ohľadom na vašu vlastnú skúsenosť – intelektuálnu,
sociálnu, politickú,
a užívali si rozhovor s týmto textom,
nechali text prehovárať k vám,
aby ste ocenili spôsob, akým sa Marx usiluje
pochopiť svet.
Pretože tento text je podľa mňa predovšetkým fantastickým cvičením,
pri ktorom ide o pochopenie
niečoho, čo sa zdá takmer
nemožné pochopiť.
Z toho hľadiska teda musíte
s textom zápasiť. Jasné, budem vám pri tom občas trochu zavadzať,
ale dúfam, že nie priveľmi, lebo v konečnom dôsledku
je na vás, aby ste si preložili
význam toho, čo sa deje v tomto texte,
do významu pre váš vlastný život.
V tomto je Kapitál
úžasný. Myslím, že k vám bude istým spôsobom prehovárať.
Možno nie rovnakým spôsobom, ako ku mne.
Ale to je úplne v poriadku
a na mieste. Chcel by som,
aby ste text konfrontovali v tomto duchu.
Dobre, to je všetko, čo som chcel povedať na úvod.
Myslím, že bude veľmi užitočné, ak spolu prejdeme prvú časť,
aby ste získali istú predstavu o tom,
čo myslím metódou a tak ďalej.
Dobre. Marx začína tak, že jednoducho povie:
„Bohatstvo spoločností, v ktorých vládne kapitalistický výrobný spôsob,
sa javí ako nesmierne nahromadenie tovarov
a jednotlivý tovar ako
jeho elementárna forma.
Naše skúmanie sa preto začína
***ýzou tovaru.“
Tu je to apriórne
východisko, o ktorom sme hovorili.
Ale všimnite si
ten jazyk: „sa javí“.
Vždy si dajte pozor, keď Marx hovorí, že sa niečo javí.
„Sa javí“ nie je to isté ako „je“,
ak sa niečo javí, znamená to, že v skutočnosti sa deje niečo iné,
a treba si dať pozor a pokúsiť sa prísť na to, čo toto „niečo iné“ je.
Všimnite si tiež,
že Marxa zaujíma výlučne
„kapitalistický výrobný spôsob“.
Nezaujímajú ho starobylé výrobné spôsoby, ani socialistické
výrobné spôsoby, ba ani
zmiešané spôsoby výroby. Bude sa zaoberať
kapitalistickým výrobným spôsobom
v pomerne čistej podobe.
Myslím si, že je veľmi dôležité
mať to na pamäti pri čítaní textu.
Takže toto je východisko.
Keď sa *** tým zamyslíte,
je to vlastne veľmi dobré východisko.
Prečo? Koľkí z nás
v tejto miestnosti mali niekedy nejakú skúsenosť s tovarom?
Každý má skúsenosti s tovarmi.
Videli ste dnes nejaký?
Videli ste nejaký včera?
Kupujete stále nejaké tovary? Chodíte stále sem a tam a hľadáte tovary?
Ide o to, že Marx si tu vybral
akéhosi spoločného menovateľa,
niečo, čo je nám všetkým spoločné,
niečo, čo poznáme.
Ideme do obchodu, kúpime si to,
a je to absolútne nevyhnutné pre našu existenciu.
Bez spotreby tovarov neprežijeme.
Musíme kupovať tovary, aby sme žili.
Je to veľmi jednoduchý vzťah, takže začneme ním. A ďalšia dobrá vec
na tomto východisku je,
– a možno sa vám to, čo poviem, nebude páčiť –
že nezáleží na tom, či ste muž, žena, Japonec,
takého etnika či náboženstva a tak ďalej, jednoducho:
máme tu pred sebou
veľmi jednoduchú ekonomickú transakciu.
A potom Marx hovorí: Aká ekonomická transakcia to je?
Nuž, tovar je
niečo,
čo uspokojuje ľudskú potrebu.
a hovorí,
že ho nezaujíma… je to napísané trochu zložito… je to v nasledujúcom odseku…
Tovar je vonkajšia vec,
ktorú si v istom zmysle prisvojujeme.
A tovar „uspokojuje ľudské potreby nejakého druhu. Povaha týchto potrieb,
či pochádzajú napríklad zo žalúdka alebo z fantázie, na tom nič nemení.“
Inými slovami: nechce o tom nejako psychologizovať, toto jednoducho kladie bokom.
Hovorí: Nezaujíma ma,
prečo ľudia kupujú tovary. Kupujú ich,
leb ich chcú, potrebujú, túžia po nich.
Môžem si niečo kúpiť pre zábavu, z nevyhnutnosti, a tak ďalej.
O tom nebudem hovoriť. Zaujíma ma samotný fakt,
že si niekto kúpi tovar.
A potom hovorí, pozrime sa na to.
Koľko tovarov je na svete?
Sú ich milióny a každý má odlišné kvality,
a každý tovar meriame inou kvantitatívnou mierou.
A toto opäť kladie bokom, keď hovorí: „Odhaliť tieto rozličné stránky
a teda aj mnohoraké spôsoby použitia vecí je historickým činom.
Tak je to aj s nájdením spoločenských mier
pre množstvo užitočných vecí.
Rozdiely v mierach tovarov
vyplývajú sčasti z rozdielnej povahy meraných predmetov, sčasti z konvencie.
Užitočnosť veci robí z nej úžitkovú hodnotu.“
Prvý veľký pojem: úžitková hodnota.
Je to pre vás užitočné. Nezaujíma ma diskusia o tom, v čom je to užitočné. Nebudem
hovoriť ani o dejinách úžitkových hodnôt,
ani o ničom podobnom, alebo o tom, ako ich meriame. To, čo ma zaujíma,
je pojem úžitkovej hodnoty.
Všimnite si, ako rýchlo Marx abstrahuje.
A v jednom z predslovov hovorí o tom,
že problém spoločenských vedcov, akým je aj on,
spočíva v tom, že nemôžete ísť do laboratória, izolovať skúmaný jav a robiť na ňom experimenty.
Na to, aby ste mohli experimentovať,
musíte používať to, čo Marx nazýva „silou abstrakcie“.
A hneď vidíte:
tovar je tu ústredný.
Abstrahujem od ľudských potrieb a túžob.
Abstrahujem od úvah o špecifických
vlastnostiach vecí.
Zameriam sa len na to,
že v istom zmysle tento tovar
má niečo, čo nazveme úžitkovou hodnotou.
A to Marxa okamžite vedie
k tomu,
že v polovici strany 46
hovorí: „V spoločenskej forme, ktorú máme skúmať“
– čiže v kapitalistickom výrobnom spôsobe –
„sú zároveň látkovými nositeľmi výmennej hodnoty.“
Znova, pozor na to slovo – „nositeľmi“,
tovar je „nositeľom“ niečoho.
To nie je to isté, ako „je“ niečím.
Je nositeľom niečoho,
čo ešte len treba definovať.
Ako o tom budeme uvažovať?
Pozrieme sa na výmenné
procesy, z hľadiska geografického, časového,
a zistíme, že existuje obrovské množstvo
výmenných procesov, výmen na trhu.
Vidíme, že sa vyskytujú rôzne výmenné pomery
medzi košeľami a topánkami v závislosti od času a miesta.
Vidíme rôzne kvantitatívne pomery medzi bušelmi obilia
a pármi topánok a tonami ocele a tak ďalej.
Takže prvý pohľad na svet výmeny ukazuje
výmenné hodnoty, ktoré sú nekoherentné, neustále sa menia.
A Marx hovorí: „Výmenná hodnota sa teda javí
ako niečo náhodné a čisto relatívne,
ako vnútorná, imanentná výmenná hodnota tovaru“,
teda výmenná hodnota neoddeliteľná od tovaru,
vnútorná v ňom, „teda ako contradictio in adjecto.“
Všimli sme si však niečo
na tomto svete výmeny. Všetko
je v zásade vymeniteľné za všetko ostatné.
Z toho bezprostredne vyplýva, ako hovorí na strane 46,
že vždy môžete po tom, čo ste niečo vymenili za niečo iné,
vymeniť zase to, čo ste práve získali, za niečo ďalšie.
Inými slovami,
môžete vymieňať ďalej.
Vec tak zostane v pohybe.
Takže sa môže vymeniť za všetky ostatné veci.
Ak je to tak,
hovorí na strane 46,
„Z toho teda vyplýva, po prvé: platné výmenné hodnoty toho istého tovaru
vyjadrujú niečo rovnaké.
A po druhé: výmenná hodnota môže byť len spôsobom vyjadrenia,
»javovou formou« obsahu, ktorý možno od nej odlíšiť.“
Takže: Ak mám v rukách tovar,
nemôžem ho pitvať
a nájsť v ňom ten prvok, ktorý ho robí vymeniteľným.
Je to niečo iné.
Je vymeniteľný za niečo iné, ale nemôžem zistiť, čo ho robí vymeniteľným,
len tak, že sa budem pozerať na samotný tovar.
Musím sa pozerať na tovar
v pohybe. A tu sa dávame do pohybu.
Musím sa teda na tovar pozrieť.
Keď sa pohybuje,
vyjadruje niečo
o svojej vymeniteľnosti,
súmerateľnosti vo výmene.
To znamená, že všetky veci sú vo výmene súmerateľné.
Prečo sú súmerateľné? A z čoho táto súmerateľnosť
vzniká?
Odkiaľ pochádza?
Ako ju definovať?
A tovar je nositeľom tohto „niečoho“.
Ale toto „niečo“ nie je vnútri tovaru.
Tovar to len nesie.
Je to vzťah
vnútri tovaru,
nie nejaká materiálna vec.
A potom hovorí o obilí a železe,
a dostáva sa k jednému z geometrických príkladov,
ale dôležitú vec hovorí na konci prvého odseku:
„Každá z nich, pokiaľ je výmennou hodnotou,
musí sa teda dať redukovať na toto tretie,“ nech už je to čokoľvek.
A „Toto spoločné nemôže byť geometrická, fyzikálna, chemická alebo nejaká iná
prírodná vlastnosť tovarov,“ hovorí v ďalšej vete.
Narážame tu na niečo, čo je pomerne dôležité.
Marxa často
vykresľujú ako nejakého hrubého materialistu. Poznáte to: Všetko je materiálne.
Ale tu predsa hneď vidíme, že Marx vôbec nehovorí o materiálnej stránke veci.
Materiálnu stránku tovaru môžete skúmať, koľko chcete,
ale tajomstvo jej
súmerateľnosti a vymeniteľnosti nenájdete.
Nenájdete ho.
A ďalej, v druhej polovici strany 47, hovorí:
„Ako úžitkové hodnoty sa tovary odlišujú
predovšetkým kvalitou,
ako výmenné hodnoty sa môžu odlišovať len kvantitou,“
čiže koľko tejto veci sa vymieňa za aké množstvo inej veci,
„neobsahujú teda ani atóm úžitkovej hodnoty.“
Súmerateľnosť, o ktorej hovorí Marx, nevzniká
z užitočnosti veci.
Ďalej hovorí: „Ak odhliadneme od úžitkovej hodnoty tovarových telies,
ostáva im už len jedna vlastnosť…“ A tu urobíme ďalší apriórny skok.
Aká je to vlastnosť?
Všetky sú produktmi ľudskej práce.
To majú spoločné.
Výmenné hodnoty, resp. úžitkové hodnoty,
sú produktmi ľudskej práce.
Ale hneď potom hovorí:
O akú prácu tu ide?
Nemôže to byť
tak, že ak som lenivý a trvá mi
napríklad 15 dní, kým ušijem košeľu, že mi potom zaplatíte ekvivalent,
teda pätnásť dní vašej práce,
keď predsa môžete nájsť niekoho, kto ušije košeľu napríklad za tri dni,
potom ju radšej vymeníte za 3 dni práce.
Takže na konci tejto pasáže hovorí:
„…neodlišujú sa už,
ale všetky sa redukujú na rovnakú ľudskú prácu,
na abstraktnú ľudskú prácu.“ (48)
No, napreduje to veľmi rýchlo, veľmi zložito.
Úžitková hodnota,
výmenná hodnota,
abstraktná ľudská práca.
A ďalej:
„Skúmajme teraz toto rezíduum produktov práce. Neostalo z nich
nič,
iba tá istá prízračná predmetnosť…“
Marx obľubuje prízraky,
vlkolakov a podobné záležitosti. Na tieto veci ešte nerazíme.
Marx je obdivovateľom Mary Shelley, Frankensteina, a tak ďalej,
takže budete narážať na takéto vyjadrenia.. Je to skvelé.
„číra stuhnutina bezrozdielnej ľudskej práce,
t. j. vynaloženie ľudskej práce bez ohľadu na formu, v akej sa vynaložila.“
„Ako kryštály tejto spoločenskej substancie, ktorá je pre ne spoločná,
sú hodnotami – tovarovými hodnotami.“
Dobre, takže na štyroch stranách Marx vyložil tieto
tri základné pojmy.
Úžitková hodnota, výmenná hodnota, hodnota.
Hodnota je to, čo prechádza
procesom výmeny tovarov.
Je to ten skrytý prvok tovaru,
ktorý robí všetky tovarmi v zásade vymeniteľnými za všetky ostatné.
A potom hovorí: keďže sme abstrahovali od úžitkovej hodnoty,
musíme sa vrátiť späť a pozrieť sa na výmennú hodnotu.
Potom vidíme výmennú hodnotu, ako hovorí, na strane 48,
ako „nevyhnutný spôsob vyjadrenia“
čiže „javovú formu“ hodnoty.
Jav, javová forma; ale tentoraz sa na to pozeráme inak.
Teda – na vymeniteľnosti všetkých týchto tovarov je čosi záhadné.
Je čosi záhadné na tom, ako môžu byť
všetky tieto tovary navzájom súmerateľné.
Toto tajomstvo spočíva v tom, že sú hodnotami.
Ale hodnoty teraz vyjadruje
výmenná hodnota, takže výmenná hodnota,
teda koľko skutočne dostanete
za produkt na trhu,
je reprezentáciou hodnoty,
je reprezentáciou práce.
Ale keď idete do supermarketu,
vidíte v tovare prácu?
Napriek tomu však má výmennú hodnotu, však?
Opäť, Marxovi ide o to, že –
áno, sú to produkty práce, ale tú prácu nevidíte,
nikde v tovare ju nevidno.
Ale niečo o tejto práci sa predsa dozvedáte, lebo je reprezentovaná cenou tovaru.
Takže v tomto zmysle, ak chcete,
je výmenná hodnota reprezentáciou, spôsobom vyjadrenia niečoho iného.
A znova: povedať, že niečo je „reprezentáciou“ niečoho, nie je to isté, ako keď niečo „je“ niečím.
Každý vám povie,
že je rozdiel medzi tým, keď je niečo reprezentáciou niečoho,
a keď niečo je niečím – je v tom podstatný rozdiel. Marx strávi dosť veľa času
diskusiou o povahe tohto rozdielu
medzi hodnotou a jej reprezentáciou.
Na strane 48 hovorí:
„Úžitková hodnota čiže statok
má teda hodnotu len preto, lebo sa v nej spredmetnila
čiže materializovala abstraktná ľudská práca.“
Spredmetnila – veľmi dôležitý pojem.
Určitý proces, v tomto prípade pracovný proces, sa spredmetňuje vo veci.
Táto myšlienka bude u Marxa veľmi dôležitá.
Máte vec
a okrem toho pracovný proces.
Aký je potom vzťah
medzi procesom a vecou? To sa bude
v texte objavovať znova a znova.
Procesy a veci,
vec ako reprezentácia procesu.
Chcete jednoduchý príklad?
Ak vám hneď teraz dám test,
dám vám napísať krátku prácu o význame týchto pojmov,
a potom vám ju oznámkujem,
budem vás hodnotiť z hľadiska veci.
Čo by to len malo spoločné s procesom, ktorý sa tu odohráva?
Mohli by ste byť veľmi, veľmi nahnevaní,
ak by som vám dal C, D alebo F a podobne, pretože ste text ešte celkom nepochopili.
Keď ešte stále zápasite s týmto procesom,
duševným pracovným procesom, pri ktorom sa snažíte zvládnuť, čo sa v tomto texte odohráva.
To je veľmi dôležitá vec.
Ale ak vás budem skúšať z hľadiska veci… Nakoniec,
náš vzdelávací systém je plný tohto problému.
Vzdelávanie je proces,
v ktorom ide o to, ako sa ľudia učia. Je to proces, myslenie, takéto záležitosti.
A my neustále testujeme, akí schopní sú ľudia, na základe toho,
aké veci robia.
Dizertácie, eseje, seminárne práce,
testy s výberom odpovedí, a tak ďalej.
Marx tu teda hovorí: Reprezentácia hodnoty
čiže výmenná hodnota
je čosi, čo skutočne vidíte, ale je to
reprezentácia niečoho iného, hodnoty.
A ako uvidíme, hodnota je neustále v pohybe.
A to znamená, že proces sa spredmetňuje vo veci.
Pracovný proces, keď hrnčiar robí hrniec,
sa nakoniec spredmetňuje vo veci. A na trhu sa predáva táto vec,
nie samotný proces.
Lenže táto vec by bez procesu nejestvovala.
Takže proces sa musí spredmetniť.
Existujú ľudia, ktorí by najradšej napísali dizertáciu bez toho,
aby ju skutočne vyprodukovali.
Môžete napríklad povedať, že ten samotný proces je skvelý!
Aha, jasné, okamžitý doktorát.
…ale tak to nefunguje – musíte ten proces spredmetniť.
A každý, kto si to zažil, vie,
že môžete mať skvelé nápady a myslieť si, že je to úžasné, ale keď sa ich pokúsite spredmetniť na papieri,
poviete si: panebože, to sú ale hlúposti!
A tak musíte…
Marx tu teda hovorí o tomto vzťahu.
To je prítomné…
Je to implicitné v tomto
pojme spredmetnenia.
Ľudská práca sa spredmetňuje, materializuje,
v tejto veci, ktorú nazývame tovarom.
Ale z hľadiska tejto veci sa kvantita
meria dĺžkou trvania práce vynaloženej na výrobu veci.
A sama táto práca má svoju mieru, ako hovorí Marx…
hodiny, dni atď.
Znova, tu je odkaz,
zakódovaný odkaz, ak chcete, na spôsob, akým
kapitalistický výrobný spôsob vytvára určitú predstavu časovosti, temporality.
Čas – ako kapitalistický spôsob výroby štruktúruje čas?
A Marx bude argumentovať, že treba pochopiť,
že to súvisí so skutočnosťou, že čas sú peniaze.
Čas určitým spôsobom súvisí s hodnotou, takže
aj spôsob merania času na seba berie istú
podobu,
jednoducho v dôsledku toho, ako funguje kapitalistický výrobný spôsob.
V tomto odseku Marx ďalej hovorí,
Pozerám sa len na celkovú pracovnú silu spoločnosti,
„ktorá sa stelesňuje v hodnotách tovarového sveta.“
Kde táto spoločnosť existuje, kde vládne tento svet tovarov?
Nehľadíme tu na
nejaké konkrétne miesto, pozeráme sa na celú globálnu situáciu.
Svet tovarov,
kde tento tovarový svet je práve teraz?
Je v Číne, v Mexiku, Japonsku,
v Rusku.
Je to globálna záležitosť.
A Marx sa pozerá na
spoločnosť v zmysle
celého kapitalistického sveta.
Takže jeho pojem práce,
miery hodnoty, treba
usúvzťažniť na celý svet, nejde tu o špecifickú
aktivitu jednotlivej práce na určitom mieste a v určitom čase. Je to celý svet.
Ide o globálnu situáciu, a to už na tomto mieste.
Napokon, Marx podáva brilantný
opis globalizácie, ak to tak chceme nazvať,
v Manifeste komunistickej strany.
Tam Marx hovorí o nutkaní buržoázie vytvoriť svetový trh,
a dôsledkoch jeho vzniku,
teda likvidácii starých odvetví, vzniku nových, je tu veľa
pohybu.
Marx to písal v kontexte sveta, ktorý sa veľmi rýchlo otváral
– vďaka parníku, železnici a podobným veciam –
a stával sa globálnou ekonomikou.
A Marx veľmi dobre pochopil dôsledky tohto procesu,
ktorý viedol k tomu, že hodnota sa neurčuje na našom piesočku,
ale určuje sa v celom tovarovom svete.
A výsledkom toho je, čo hovorí ďalej, že teda
„Každá z týchto individuálnych pracovných síl,“
teda jednotiek homogénnej pracovnej sily,
každá z nich „je tá istá ľudská pracovná sila, pokiaľ má
charakter spoločensky priemernej pracovnej sily
a pôsobí ako takáto spoločenská priemerná pracovná sila.“ (48)
A tu prichádza zásadná definícia:
„Spoločensky nutný pracovný čas
je pracovný čas potrebný na to,
aby sa nejaká úžitková hodnota vyrobila za existujúcich spoločensky normálnych výrobných podmienok
a pri spoločensky priemernom stupni zručnosti a intenzity práce.“ (48)
Toto je prvé priblíženie k definícii hodnoty.
Hodnota je spoločensky nutný pracovný čas.
Jedným z dôvodov, prečo si Marx myslel, že mu čitatelia odpustia taký zložitý výklad
úžitkovej hodnoty, výmennej hodnoty a hodnoty,
bolo, že každý, kto čítal Ricarda,
by povedal, „Jasné, toto je čistý Ricardo.“
A áno, je to čistý Ricardo, no s jedným dôvetkom.
Ricardo chápal hodnotu ako pracovný čas.
Marx používa pojem spoločensky nutného pracovného času.
Okamžite by ste si mali položiť otázku:
Čo je „spoločensky nutné“?
Ako to vzniká?
Marx tu na to vôbec neodpovedá.
Odpoveď začnete tušiť až neskôr, keď sa v Kapitáli
dostanete ďalej.
Inými slovami, Marx tu jednoducho
nastolil ricardovský pojmový aparát.
Zopakoval ho a povedal: „Ricardovi niečo ušlo.“
Nie je adekvátne nazývať hodnotu pracovným časom.
Musíme sem dať ten otáznik:
Čo je spoločensky nutný pracovný čas?
Ako sa určuje? Kto ho určuje?
To je ten veľký problém.
A dovolím si tvrdiť, že dodnes zostáva veľkým problémom globálneho kapitalizmu,
kým a ako sa určuje hodnota.
Jasné, všetci si radi namýšľame, že máme vlastné hodnoty a tak ďalej, a každý
rád hovorí o hodnotách.
Ale Marx hovorí: „Pozrite, existuje hodnota, ktorá sa určuje procesom,
ktorému nerozumieme.“
A nie je to z našej vôle,
je to jednoducho niečo, čo sa nám deje.
Ako sa to deje,
na to treba prísť. Ak chcete pochopiť, kým ste,
a kde stojíte vo víre
hodnôt a všetkého, musíte
pochopiť, ako sa hodnota tvorí,
ako sa produkuje a aké to má dôsledky,
sociálne, environmentálne, a tak ďalej.
A ak si myslíte,
že dokážete vyriešiť environmentálny problém globálneho otepľovania
a podobné veci bez toho, aby ste
konfrontovali otázku určovania hodnotovej štruktúry,
ako sa určuje týmito procesmi,
tak sa hlboko mýlite.
Marx vlastne hovorí:
Treba pochopiť, čo je spoločenská nutnosť.
A musíte stráviť veľa času
skúmaním toho, čo to znamená spoločensky nutné.
Okamžite však zdôrazňuje,
že hodnota nie je stála.
Už som spomínal, že Marx stále hovorí o plynulosti vecí.
Hovorí:
Samozrejme, hodnota sa mení s produktívnou silou práce.
„Napríklad v Anglicku po zavedení parného tkáčskeho stavu
stačilo na to, aby sa dané množstvo priadze
premenilo na tkaninu, asi o polovicu menej práce ako predtým.
V skutočnosti anglický ručný tkáč potreboval na túto premenu
aj na ďalej ten istý pracovný čas,
ale produkt jeho individuálnej pracovnej hodiny teraz predstavoval
už len polovicu spoločenskej pracovnej hodiny
a preto klesol na polovicu
svojej predchádzajúcej hodnoty.“
Dobre – hodnota je predovšetkým mimoriadne
citlivá na technologické prevraty,
prevraty v produktívnej sile práce.
Mnohé časti Kapitálu sa budú týkať skúmania
týchto prevratov v produktivite,
týchto prevratov v hodnotových vzťahoch.
To vedie k záveru,
na začiatku strany 49:
„Veľkosť hodnoty nejakej úžitkovej hodnoty
sa teda určuje iba množstvom spoločensky nutnej práce
čiže pracovným časom spoločensky nutným na jej výrobu.“
Nech sa páči, definícia.
„Jednotlivý tovar je tu vôbec len priemerným exemplárom svojho druhu.“
A potom opakuje.
Mimochodom, Marx to robí často.
Opakuje sa.
Napadá mu, že ak ste nepochopili
príklad
s tkáčskym stavom, skúsi to
zdôrazniť ešte raz,
a preto povie, že hodnota tovaru nezostáva konštantná. Na strane 49:
„…keby sa nemenil pracovný čas potrebný na jeho výrobu.“
„Lenže ten sa mení s každou zmenou prodkutívnej sily práce.“
Potom to rozoberá ďalej. Všimnite si však, že
„Produktívnu silu práce určujú rozmanité okolnosti,
okrem iného priemerný stupeň zručnosti robotníkov,
stupeň rozvoja vedy a jej technologickej aplikácie…“
Marx veľmi zdôrazňuje význam technológií a vedy pre kapitalizmus.
„…spoločenská kombinácia výrobného procesu,
rozsah a účinnosť výrobných prostriedkov
a prírodné podmienky.“
Celá škála faktorov môže ovyplyvňovať hodnotu.
Premeny v prírodnom prostredí znamenajú prevraty v hodnote.
Technológia a veda,
spoločenská organizácia výroby,
technológie, a tak ďalej…
Takže máme
hodnotu, ktorá je predmetom celého radu vplyvov,
a Marx sa tu nepokúša o definitívne vymedzenie všetkých týchto vplyvov,
chce nás len upozorniť, že táto vec, čo nazývame hodnotou, nie je konštantná.
Je predmetom neustálych revolučných prevratov.
Ale potom sa stane čosi zvláštne.
Na strane 50 ***
Marx zrazu povie:
„Vec môže byť úžitkovou hodnotou bez toho, aby bola hodnotou.“
Dobre, na tom sa asi zhodneme.
Dýchame vzduch a zatiaľ sa ho nikomu nepodarilo predávať vo fľašiach,
hoci sa s tým postupne asi začne, takže…
„Vec môže byť užitočná a môže byť produktom práce bez toho, aby bola tovarom.“
Pestujem si na dvore rajčiny a jem ich…
Veľa ľudí, aj v kapitalizme,
vyrába veľa vecí pre vlastné poreby.
S trochou prístupu „urob si sám“ a tak ďalej.
„Aby vyrábal tovar,“
„Aby vyrábal tovar,“
„musí vyrábať nielen úžitkovú hodnotu,
ale úžitkovú hodnotu pre iných.“
Navyše, nestačí, aby to bola úžitková hodnota pre feudálneho pána, ako v prípade nevoľníka,
ale úžitkové hodnoty, ktoré sa k ľuďom dostanú prostredníctvom trhu.
Takže ide o úžitkové hodnoty,
čo sa vyrábajú, aby sa poslali na trh.
„Napokon,“ píše Marx, „nijaká vec nemôže byť hodnotou bez toho, aby nebola úžitkovým predmetom.“
„Ak je neužitočná, je neužitočná aj práca, ktorú obsahuje, neráta sa za prácu,
a preto nevytvára nijakú hodnotu.“
Spomeňme si, že Marx najprv akoby odkladal úžitkovú hodnotu a abstrahoval od nej.
Hovoril, „Nezaujímajú ma
úžitkové hodnoty, nie sú dôležité, a tak ďalej.“
„Abstrahujem od nich, prichádzam k výmennej hodnote, a tak sa dostávam
k hodnote. Ale teraz mám hodnotu a hovorím:
nie je dôležité, aká práca sa na niečo vynaložila. Ak to nikto nechce,
ak to neuspokojuje nejakú potrebu či túžbu, potom to nie je hodnota.“
Takže hodnota tiež závisí od toho, či je tovar úžitkovou hodnotou,
pre niekoho, niekde.
Tovar musíte dokázať predať. Takže Marx sa zrazu
vracia k úžitkovej hodnote v súvislosti s hodnotou.
Je tu teda veľmi zaujímavá
štruktúra,
ktorá vyzerá takto.
Chcel by som vás požiadať, aby ste po prečítaní každej časti
porozmýšľali o tom, ako je ten pojmový aparát zostavený,
ako to všetko súvisí.
Máme tu teda niečo, čo vyzerá asi takto:
Je tu tovar.
Videli sme, že
tovar má dvojaký charakter.
Má úžitkovú hodnotu.
Ale má aj výmennú hodnotu.
Výmenná hodnota je reprezentáciou niečoho.
Čoho je reprezentáciou?
Je reprezentáciou hodnoty.
Ale hodnota nie je ničím,
ak nie je spojená s úžitkovou hodnotou.
Čo je hodnota?
Spoločensky nutný pracovný čas.
Ak vlastníte dom, zaujíma vás viac jeho úžitková hodnota, alebo výmenná hodnota?
No, zaujímajú vás obe. Aj vlk sa chce nažrať, aj ovca zostať celá.
Je tak?
Je tu akýsi protiklad. Ak chcete realizovať výmennú hodnotu niečoho,
nemôžete to mať ako úžitkovú hodnotu.
Ak to používate ako úžitkovú hodnotu, nedostanete sa k výmennej hodnote,
pokiaľ si nevezmete americkú hypotéku, prípadne všetky tie veci,
ktoré ľudia robili v priebehu posledných pár rokov.
Všimnite si však štruktúru:
Tovar, jednoduchý pojem,
má dva aspekty.
Ale keď sa pozriete na tovar,
môžete ho naozaj rozdeliť na polovice a povedať: toto je výmenná hodnota a toto je úžitková hodnota?
Nie, sú v jednote.
Ale v tejto jednote je dvojaký aspekt.
A tento dvojaký aspekt
nám umožňuje definovať niečo, čo nazývame hodnotou, ako spoločensky nutný pracovný čas.
A úžitková hodnota tovaru je jeho nositeľom.
Úžitková hodnota je jeho nositeľom.
Lenže na to, aby úžitková hodnota mala hodnotu, musí byť užitočná.
A samozrejme, tejto súvislosti
sa týkajú rôzne problémy, pokiaľ ide o ponuku a dopyt.
Ak je ponuka priveľká, hodnota klesne, ak je dopyt primalý, hodnota stúpne.
Takže ponuka a dopyt tu hrajú určitú úlohu.
Marx však tieto záležitosti nijako zvlášť nezaujímajú.
Ako Marx viackrát povie,
to, čo ma zaujíma, je situácia,
keď sú ponuka a dopyt v rovnováhe.
Keď sú v rovnováhe či ekvilíbriu, musím to skúmať trochu inak,
a hodnotu tovarov určuje
spoločensky nutný pracovný čas, teraz bez ohľadu na to,
čo táto spoločenská nutnosť znamená. Takže máme tu
čosi takéto, čo nám potom umožní hovoriť
o hodnote tovaru.
Môžeme hovoriť o tovarových hodnotách.
Dostali sme sa do bodu, keď vieme, že
hodnoty tovarov tvorí
spoločensky nutný pracovný čas.
Myslím si, že tu vidno
ako funguje Marxova dialektická metóda.
Povedali by ste, že výmenná hodnota spôsobuje hodnotu?
Povedali by ste, že výmenná hodnota
spôsobuje úžitkovú hodnotu, alebo že úžitková hodnota je spôsobená, resp. že čokoľvek je tu spôsobené niečím iným?
Tu ide o ***ýzu, ktorá nie je kauzálna.
Je o vzťahoch, o dialektických vzťahoch.
Možno hovoriť o výmennej hodnote nezávisle od úžitkovej hodnoty?
Nie, nemožno.
Možno hovoriť o hodnote bez toho, aby sme hovorili o úžitkovej hodnote? Nie, nemožno.
Inými slovami, o žiadnom z týchto pojmov nemožno hovoriť bez toho,
aby sme hovorili o všetkých ostatných.
Tu sa ukazuje, čo som myslel tým postupom naprieč
konceptuálnym aparátom cibule.
Je to organický, súvisiaci súbor vzťahov medzi pojmami.
Tiež som spomínal, že budeme
hovoriť o pohybe
o výrobe vecí, o pracovných procesoch,
ktoré sa spredmetňujú v úžitkových hodnotách,
a ktoré sa reprezentujú vo výmennej hodnote.
Takže tu máme veľmi zaujímavý
konceptuálny rámec, v ktorom vôbec nejde o kauzalitu.
Ide tu o vnútorné vzťahy.
A ak to pochopíme,
všimneme si aj určité napätia, o ktorých som už hovoril.
Áno, bolo by skvelé mať
naraz úžitkovú hodnotu i výmennú hodnotu.
Lenže často stojíme pred náročnou voľbou.
Budem mať úžitkovú hodnotu,
alebo realizujem výmennú hodnotu?
Alebo sa vzdám výmennej hodnoty a ponechám si úžitkovú hodnotu?
A to sú každodenné rozhodnutia, ktoré robíme, keď ideme na trh. Je tak?
Vzdám sa
výmennej hodnoty, peňazí za toto, alebo nie?
Odložím si peniaze, alebo čo urobím?
Marx tu vytvoril čosi, čo už niečo vysvetľuje.
Ale hoci Marx niečo vysvetľuje, nehovorí: toto je príčinou tamtoho.
Nejde o kauzálnu ***ýzu.
Tu by som chcel… Chcem, aby ste začali premýšľať ***
dialektickým spôsobom argumentácie,
ktorý odhaľuje čosi o tom,
pred akými voľbami stojíte, keď idete do supermarketu.
A aké veci s supermarkete vidíte.
V supermarkete sa stretávate s reprezentáciou ľudskej práce.
Nevidíte samu ľudskú prácu. Vidíte jej reprezentáciu.
Máte do činenia sa reprezentáciou ako niečím spredmetneným,
s hodnotou, ako je reprezentovaná,
a musíte sa rozhodnúť medzi úžitkovou hodnotou a výmennou hodnotou.
Takže Marx tu ponúka spôsob, ako situovať niečo, čo ľudia robia denne.
A vidíte, že tento aparát, hoci Marx
ho nevykladá tak, ako teraz ja,
ale keď sa *** tým zamyslíte, vidíte, že nám to niečo pomáha pochopiť.
Takže sa to, prosím, neučte ako nejakú formálnu abstrakciu.
Skúste túto konceptuálnu kostru
obaliť svalstvom, tak, že o nej budete premýšľať.
Čo to vlastne všetko znamená?
Ako mi to pomôže pochopiť veci, čo sa dejú okolo mňa?
To je veľmi dôležitá otázka,
ku ktorej takýto spôsob skúmania vedie.
Mojím cieľom pri čítaní
tejto prvej časti je poskytnúť vám istú predstavu,
vytvoriť určitý model, ak chcete, toho, ako by ste to mali čítať.
Nebude to vždy fungovať.
Ale na konci každej časti by ste si mali dať určitý odstup a povedať si,
v poriadku – o aké vzťahy tu ide?
Čo mi tieto vzťahy hovoria
o týchto veciach v texte, ale tiež o tom, čo sa deje okolo mňa?
V mojom každodennom živote, v životoch iných ľudí, čo sa deje na trhu
a tak ďalej? Čo mi to hovorí?
Hovorí mi to niečo?
Spočiatku bude veľmi ťažké vidieť, čo by vám to mohlo povedať,
ale postupne vám začne Marx rozprávať príbehy, vychádzajúce z týchto vzťahov.
Postupne z tohto základu rozvinie
oveľa, oveľa širšiu koncepciu dynamiky týchto vecí.
Takže takto Marx postupuje.
Myslím, že to,
čo som vám poradil,
znamená prejsť túto časť znova,
a pozorne sa pozrieť na to, ako sa tieto pojmy odvíjajú a ako fungujú,
v tomto zmysle.
Mimochodom,
dnes som celý čas hovoril len ja,
keďže ide o úvod.
Nie celkom príjemné skúsenosti ma naučili, že to je nevyhnutné.
Chcel by som však,
aby ste sa trochu zapájali,
takže v budúcnosti,
práve preto, že si text pozorne prečítate vopred,
určite prídete s množstvom otázok.
Takže keď
budem hovoriť o niečom, čomu nerozumiete, lebo to nesedí s tým, k čomu ste dospeli,
jednoducho ma prerušte.
To je v poriadku. Ale prerušujte ma v súvislosti s textom.
Ako aj Marx hovorí v úvode k francúzskemu vydaniu,
ľudia chcú často hovoriť o politike,
aj na tomto kurze. Ja veľmi rád hovorím o politike.
Lenže keď niekedy hovoríte o politike, zabudnete na text,
a politikou tohto kurzu je primať vás k čítaniu textu,
k jeho pochopeniu.
Ak teda chcete diskutovať o politike, môžeme ísť po kurze do O'Reillyho baru na 35. ulici
a hovoriť o politike, koľko len chcete,
*** niekoľkými pivami,
a to patrí k radostiam tohto kurzu.
Tu sa chceme pokúsiť
držať sa textu.
Sú však prípady, ktoré som už trochu naznačil,
keď ľudia môžu mať určitý druh skúsenosti, ktorý sa stane jasnejším
vďaka rámcu Marxovej ***ýzy. A to je mimoriadne užitočné.
Keď ľudia povedia: Jasné, to mi pripomína,
ako som pracoval pre AT&T a stalo sa toto atď.,
a to je presne to, čom tu hovorí Marx. Inými slovami:
sú určité spôsoby, akými
sa text vzťahuje k skúsenosti. To mi neprekáža, naopak,
to je vždy veľmi, veľmi užitočné,
ale tu sa chceme pokúsiť
prejsť celým textom,
pričom máme aj trochu priestoru navyše, takže nebudem celý čas kázať
a rečniť, takže si môžeme
niektoré veci rozdiskutovať.
Zostáva nám desať minút. Máte nejaké
otázky k tomu, čo sme robili?
» ŠTUDENT: Napadlo mi, že keď sa vo filozofickej tradícii hovorí o hodnote,
zvyčajne to vychádza z nejakej koncepcie
čohosi absolútneho alebo niečoho,
čo má nezávislú existenciu zakotvenú v realite,
a chcem sa opýtať, či sa Marxova
definícia hodnoty ako spoločensky nutného pracovného času
dá chápať ako niečo spoločensky podmienené, a či je niečo,
čo je úplne mimo tohto, či by mohlo existovať spoločenské usporiadanie,
či si ho môžeme predstaviť,
v ktorom by hodnota bola
sama vlastnou reprezentáciou,
v ktorej sú obe tie veci zmierené.
Alebo je hodnota vždy a nevyhnutne akousi chimérou?
» HARVEY: Nie, myslím, že treba pochopiť jedno –
Marxov pojem hodnoty je niečo,
čo vzniká v procesoch kapitalistického výrobného spôsobu.
A Marx vám povie toto: Môžete mať alternatívne hodnoty, a to je v poriadku.
A môžete o nich snívať a chcieť ich a tak ďalej.
Ale to všetko je málo dôležité, pokiaľ nedokážete premeniť
skutočný hodnotový systém, ktorý riadi naše každodenné životy, a to je tento.
Takže Marx nie je proti, aspoň nie nevyhnutne, proti premýšľaniu o alternatívnych hodnotách.
A ja si myslím, že jedným z veľkých problémov,
ktorým dnes čelíme, je, aké alternatívne hodnoty
by sme chceli vidieť
fungovať na globálnom trhu.
Hodnoty férovosti…
a to zvlášť vystupuje do popredia v súvislosti s environmentálnymi problémami.
Ľudia chcú hovoriť o enivronmentálnych hodnotách, ktoré by mali byť
súčasťou toho všetkého. A odpoveď, ako som naznačil, znie:
Podľa Marxa je to v poriadku.
No, možno by nepovedal, že je to v poriadku, keďže mal určitú predstavu o tom, ako ďalej.
Ale myslím si, že teoreticky by povedal:
to je v poriadku. Ale aby vaša predstava hodnoty fungovala,
musíte konfrontovať tú, ktorá nám v skutočnosti
vládne, v tom zmysle
čo sa odohráva v supermarketoch, ako žijeme naše životy a tak ďalej.
A hovoríme o teórii hodnoty,
ktorá sa týka vnútra
kapitalistického výrobného spôsobu.
V mnohých prípadoch došlo k akejsi kategoriálnej chybe.
V dôsledku toho, že Marx vzťahuje hodnotu k práci a pracovným procesom,
si napríklad v „socialistických“ spoločnostiach vysvetľovali
Marxovu teóriu pracovnej hodnoty takmer ako normatívny nástroj
na premýšľanie o tom
ako by mal fungovať socializmus.
Lenže to Marx vôbec nehovorí. On hovorí:
hodnota je vnútorná, imanentná
v kapitalistickom výrobnom spôsobe.
Musíme sa pokúsiť pochopiť,
čo táto hodnota je.
Samozrejme, existujú alternatívne teórie hodnoty.
Jasné, môžete o nich
filozofovať, premýšľať, robiť si starosti, sociálne
politické, a tak ďalej…
Ale Marxovi ide o to,
že vždy nakoniec musíte konfrontovať túto,
pretože tvorí úplný základ fungovania kapitalistického spôsobu výroby.
A ak chcete
utvoriť celkom inú sústavu hodnôt, potom musíte
zvrhnúť kapitalistický spôsob výroby.
A to je Marxov revolučný zámer.
Pardon, tu bola jedna otázka
» ŠTUDENT: Mohli by ste povedať niečo o tom, ako chápať spredmetnenie?
Môj predsudok, ktorý si so sebou v tomto ohľade nesiem,
je, že je to niečo také statické,
v zmysle, že práca sa spredmetní, a odchádza od výrobcu,
takže tu vzniká istá separácia.
Ako sa o tom dá rozmzýšľať trochu viac
procesuálne?
» HARVEY: Znova tu ide o to, že to nie je…
napríklad:
napríklad:
napríklad:
Predpokladajme, že prácou vznikne dom.
Takže pracujúci, ktorí postavili dom, odtiaľ odídu.
Povedzme, že iní pracujúci sa doň nasťahujú.
A vzniká otázka: je hodnota tohto domu potom už navždy fixná?
No, podľa Marxa je odpoveď zá***á.
Predpokladajme, že dôjde k technologickým prevratom,
ktoré značne uľahčia stavbu domov.
Takže sa prejde od, čo ja viem, stavania chatrčí, k stavaniu
domov iného druhu, takže tu máme určitú dynamiku
takže
to súvisí s faktom,
že dom má úžitkovú hodnotu a tá tu zostáva dlho, takže vždy
môžete ten dom predať ako výmennú hodnotu, čiže tu zostáva isté rezíduum výmennej hodnoty.
Takže…
Opäť tu máme istú dynamiku,
takže vec
a kvality tej veci nie sú fixné.
V skutočnosti je tu veľa
dynamiky. Ale opäť – Marx sa týmto z veľkej časti nebude
v Kapitáli zaoberať. Povie skôr:
Budem predpokladať, že nateraz je to fixné.
Každopádne, čo to znamená, je:
Pozor! Toto je stále v pohybe, nikdy to nie je fixné, stále sa to mení, je to dynamický
pojem, nie statický. A spredmetnenie
je tiež také – význam spredmetnenia sa mení v čase
a priestore. Takže sú tam
všetky tieto prvky.
» ŠTUDENT: Táto konkrétna predstava kapitalistického
sveta, ktorou sa zaoberá Marx,
sa líši, dosť očividne
líši od súčasnosti…
Najmä pokiaľ ide o zákony, ktoré vytvárajú vlastnícky…
napríklad len niektoré spoločnosti môžu vyrábať určitú vec,
korporácie akoby
dominujú celej scéne.
Nie je to voľný trh – protekcionistické zákony,
ovplyvňujú hodnoty
takže tie nie sú založené len na spoločensky nutnom pracovnom čase.
» HARVEY: Iste, to je jedna z tých otázok, ktoré si musíte klásť. Čo je
spoločensky nutný pracovný čas?
Ako sa určuje?
Do akej miery ho určuje monopolná moc na trhu?
Do akej miery ho určuje imperialistická politika?
Do akej miery
ho ovplyvňuje koloniálne panstvo?
Inými slovami,
ide o otvorené otázky.
A Marx je veľmi otvorený
diskusii o týchto otázkach,
aspoň v zásade. Ale my sa pozrieme
na Marxovu koncepciu čistého kapitalistického výrobného spôsobu.
Ktorý je v mnohom založený na víziách klasickej
politickej ekonómie.
Inými slovami: klasická politická ekonómia
predpokladá, že budú dokonale fungujúce trhy a že štátna moc
im nebude prekážať, a že nebudú monopoly.
A tak Marx hovorí: dobre teda, predpokladajme,
že klasickí politickí ekonómi majú pravdu a svet je naozaj takýto.
Uvidíme pár príkladov,
keď sa pre tento prepoklad dostane do problémov.
Ale v tejto Marxovej koncepcii
nie je nič také, čo by vám zakazovalo uvažovať o týchto veciach, lebo,
aspoň podľa mňa, kategória „spoločensky nutného“ je
niečo, čo je stále otvorené.
Stále sa mení.
Čo je spoločensky nutné teraz?
Oproti tomu, čo bolo spoločensky nutné v roku 1850.
Tam by bol podstatný rozdiel. Takže chcem, aby ste
o tom premýšľali tak,
že to treba čítať flexibilne, ale tiež si uvedomili,
že Marx to používa veľmi špecifickým spôsobom, vo veľmi špecifickej situácii,
na veľmi špecifické účely.
» ŠTUDENT: Zahŕňa „spoločensky nutné“ aj množstvo práce potrebné
na to, aby sa reprodukoval sám výrobca?
» HARVEY: „Spoločensky nutné“
môže zahŕňať takúto otázku.
Socialistické feministky v diskusiách
v 60. a 70. rokoch
poukázali na to, že celá koncepcia „spoločensky nutného“
musí brať do úvahy
isté základné náklady na reprodukciu, ktoré nesie domácnosť,
a ktoré môžu na svojich pleciach niesť prevažne ženy.
Lenže zároveň, ak sa pozriete na celé dejiny
priemyselnej revolúcie, bola to ženská práca
v továrňach, ktorá bola dôležitá, tak ako dnes. A väčšinu
globálneho proletariátu dnes tvoria ženy.
Takže tento aspekt spoločenskej reprodukcie, a ako ho
integrovať do „spoločensky nutného“,
je medzi marxistami spornou otázkou.
A mimochodom, treba pamätať na to, že Marx
bol trochu skeptický, pokiaľ ide o termín „marxista“. Raz povedal: „Nie som žiadny marxista.“
Myslel tým, že sa veľa vecí hovorilo v jeho mene,
a pritom to nebolo celkom to, čo sám tvrdil.
Takže opäť, toto je jeden z dôvodov, prečo chcem, aby ste premýšľali o Marxovi
prostredníctvom Marxa.
Lebo je veľmi, veľmi dôležité uvedomiť si,
ako rozširuje pojem „spoločensky nutného“.
To uvidíme.
Ako by sa dal rozširovať ďalej, to je tiež
otvorené diskusii.
Ako by sme to mali rozšíriť,
v zmysle socialistického projektu, alebo sociálno-ekologického či
sociálno-feministického projektu atď.
Ako by sme to mali rozšíriť,
to je opäť na nás.
A nemyslím si, že Marx by chcel, aby ho čítali
ako niekoho, kto predkladá evanjelium, v ktorom
si stačí nájsť vlastné miesto.
Nejde o nejaké nepriepustné argumenty, ide o to,
ako sa oslobodiť a dokázať premýšľať o najrôznejších možnostiach,
najrôznejších alternatívach,
cestách, ktorými sa vydať.
Posledná otázka.
» ŠTUDENT: Mohli by ste konkrétne objasniť
rozdiel medzi úžitkovou hodnotou a výmennou hodnotou?
» HARVEY: Úžitková hodnota je košeľa či topánka,
čokoľvek, čo používate. Výmenná hodnota je:
košele a topánky na trhu, ich ceny,
zjednodušene povedané.
Ale nerád v tejto chvíli používam slovo cena, lebo sme ešte nehovorili
o peniazoch. Ale neskôr uvidíte,
že ide o realizáciu cien na trhu, a že výmenná hodnota je cenou tovaru.
že ide o realizáciu cien na trhu, a že výmenná hodnota je cenou tovaru.
Dobre, tu skončíme. Veľmi pekne vám ďakujem.
Nabudúce sa nestretneme, však? Lebo je…
» ŠTUDENT: Labor Day [3. september, „Sviatok práce“] » DAVID HARVEY: Jasné, Labor Day, skvelý nápad.
Nabudúce si prečítajte
zvyšok prvej kapitoly, ako aj druhú kapitolu.
Dostaneme sa teda na koniec druhej kapitoly. Tá je pomerne krátka.
Zvyšok prvej kapitoly je veľmi zaujímavý z rôznych dôvodov. Zmienil som
Marxov literárny štýl. Jeho štýl sa mení
od ostrého analytického, ktorý ste videli tu, a tak bude aj pokračovať,
k tomu, čo možno nazvať „účtovníckym štýlom“,
ktorý je na smrť nudný.
Bude to o tom, že „Toto stojí dva šilingy,
tamto stojí tri šilingy,
a toto stojí dva a pol pence, a ak to sčítame, dostaneme…“
Na smrť nudné.
Tretia časť prvej kapitoly
je pomerne dlhé a nudná.
A podľa mňa to mohol odbaviť oveľa rýchlejšie.
Sú tam však niektoré veľmi dôležité vhľady. Takže uvidíte, že s tým
budete bojovať.
Posledná časť prvej kapitoly je o tovarovom fetišizme,
kde to je zase o vlkolakoch a Robinsonovi Crusoe,
v neuveriteľnom literárnom štýle. Takže v tejto prvej kapitole
máte ukážky Marxových rôznych štýlov.
A všetky sú tu pokope.
Ak by ste takto napísali dizertáciu, povedali by vám, panebože, spravte s tým niečo,
to si nemôžete dovoliť.
Vyberte si jeden štýl! Ale on píše rôznymi štýlmi.
A baví ho to.
A je to zábavné, pretože si začnete hovoriť:
Ako toto súvisí s tamtým?
Čo to vlastne znamená? Nuž, prvá kapitola je taká.
Druhá kapitola je relatívne krátka
a opäť pomerne analytická.
Kľúčové pojmy sa tam predkladajú podobne ako tu. Takže je to ďalší krok v pojmovom aparáte.
Dobre? Takže prvá a druhá kapitola
nás čakajú nabudúce.