Tip:
Highlight text to annotate it
X
PS: Alexander – teraz ideme na univerzitu, kde sa dokonca 60 študentov učí v odbore „ škandinávske štúdiá“… A: Rozprávať po nórsky ...
PS: Áno, rozprávať po nórsky – je to veľmi zvláštne. V decembri som sa s nimi stretol a vtedy mali ... akosi ... dvoch nórskych hrdinov, jedným bol Thor Heyerdahl a druhým Alexander Rybak.
Tak som povedal – Áno, áno ... hrajúc frajera ako zvyčajne – a povedal som „Nuž, keď sem prídeme na Eurovíziu,
vezmem Alexandra so sebou na univerzitu!“ - a vtedy som nevedel, či tu budeš alebo nie ... A: Jasne!
PS: Jasne! A teraz to robím – a uvidíme, ako zareagujú. Myslím, že im to vezme reč, pretože sú veľmi skromní ...
A: Takí skromní a realistickí ako ja... PS: Áno. A: Áno…
Rektor: Vitaj, syn môj!
R: Sme takí šťastní, že v Azerbajdžane dnes máme takú slávnu hviezdu!
A: Pera? Naozaj, viem.
R: Veľa sme o tebe počuli. A azerbajdžanskí študenti, mladá generácia, všetci tu v Azerbajdžane na teba čakali.
A: Ďakujem.
R: Pred fenoménom Rybak, ktorý sme videli pred dvoma alebo troma rokmi, Eurovízia bola len Eurovíziou, proste jednou zo súťaží.
A: Ach, to je super ...
R: Ale po fenoméne Rybak ... nie po ... ale fenoméne Rybak ako zvláštnom jave. Eurovízia sa stala časťou bežného života miliónov ľudí.
Dievča 1: Prídeš aj druhýkrát do Azerbajdžanu? Na budúci rok?
A: Áno, áno – nebude to druhýkrát, bude to piaty krát! D: Áno!
A: Áno – takže prídem – a vy ma musíte pozvať ako ... PS: Učiteľa!
A: …ako učiteľa! To bude milé! Pretože ja robím skúšku ako huslista, ale aj ako pedagóg – takže som sa stal ... teraz študujem pedagogiku – mám ...
PS: Takže bude učiteľom hry na husle. R: Super.
A: Takže vás budem celý čas učiť hrať na husliach ... za rok ste sa naučili po nórsky, takže teraz sa môžete za pol roka naučiť hrať na husliach, však? D: Áno ...
A: Áno! D: Ďakujem!
A: Rado sa stalo!
PS: Ďalšie otázky!
D: Ktorá krajina je teraz tvojim favoritom?
A: Som veľmi ... akoby to bolo ... keď zaspievalo Rusko, tie babušky ... tak keď som vstal z kresla, bolo veľmi vlhké, takže to bolo ...
PS: *Come on and dance…*
A: Áno ... boli naozaj dobré...
PS: Ale to bola zlá odpoveď, Alexander – čo povieš, kto vyhrá toho roku Eurovíziu?
A: Áno, to je ... Azerbajdžan a Nórsko ...
PS: Áno, Nórsko prvé a Azerbajdžan druhý.
A: – a ruské babušky tretie…
PS: Mám výzvu: Ak zatancujete na „Fairytale“, zahrá „Fairytale“. Ak nezatancujete na „Fairytale“, nebude hrať.
D: Nieeeeeeeee… A: Ale predtým ste boli také dobré…
D: Platí? A: Platí!
A: V nebezpečenstve pred namyslenosťou – byť sám sebou uprostred hystérie je najjednoduchšie, naozaj ...
byť pokojný a kontrolovať sa, uprostred všetkých tých, čo chcú autogram a tak.
Je pekné si pomyslieť: Áno, už som to predtým robil a chcem to robiť ešte stokrát!
R: Bol som s tebou minulý rok aj v Dubrovníku – a vždy keď vstúpiš na miesta, kde sa organizuje Eurovízia, strhne sa hystéria. Ako to prežívaš?
A: Je veľmi príjemné navštevovať rozličné krajiny, a hlavne byť týždeň v jednej krajine a mať časť stretávať ľudí a naozaj cítiť tú hviezdnu záležitosť.
A hlavne teraz, keď som sa vlastne stal študentíkom, ktorý každý deň cvičí 4-5 hodín, je pekné pripomenúť si, že „Áno, mám aj svoju hviezdnu stránku...!“
R: Aké to bolo, stretnúť sa dnes s Alexandrom?
D: Úplne úžasné. Pravdu povediac som nevedela, že sem príde, takže to bolo neočakávané prekvapenie.
D: Je proste skvelý! Je to môj obľúbenec a je taký zlatý.