Tip:
Highlight text to annotate it
X
Uvádzač: Dámy a páni,
privítajte na javisku
tvorcu "The Office"
and "Extras,"
scenáristu, režiséra,
herca,
producenta,
filantropa,
víťaza troch
Zlatých Glóbov,
dvoch Emmy
a siedmych BAFTA ocenení,
až z ďalekého Anglicka,
Pán Ricky Gervais!
Zdravím.
Zdravím.
Ďakujem.
Zdravím, Chicago.
Ako sa máte?
Wow wow.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem.
Ďakujem.
To bolo úžasné privítanie.
Niečo by som mal hneď vysvetliť.
Zvyčajne, keď prídem na javisko,
je to ohromné, ok?
Robím premety a saltá.
Je to, kurva perfektné, jasné?
Ale zranil som si chrbát.
Je to naozaj pravda.
Natiahol som si
chrbtový sval pri golfe.
Viem, čo si myslíte...
Tak mi treba, keď hrám
takú hlúpu hru ako golf.
Ale nie, skutočne to bolelo.
Vlastne som si musel vziať lieky
proti bolesti... Nie, je to pravda.
Ak by som zrazu začal hovoriť
ako Paula Abdul, viete prečo.
Nie som opitý.
Takže, keď mi doktor...
Toto sa naozaj stalo.
Takže, keď mi doktor dal
lieky proti bolesti,
povedal, "Nesmiete
s tým miešať alkohol."
A ja na to, "Tak to
ich potom nechcem."
A on, "Čo?"
A ja, "Dajte mi niečo, aby
som mohol piť alkohol."
A on, "Alkohol nemôžete miešať
so žiadnymi liekmi proti bolesti."
"Kto ste mi kurva,
moja matka?"
Proste..."
Tak som teda chodil ako
sloní muž niekoľko dní,
avšak bez obrovského
penisu, samozrejme.
Predpokladám, že slon má
veľký *** podľa hlavy.
To by dalo veci
do poriadku, nie?
Bola by to akási rovnováha,
pretože by sa pozrel
do zrkadla a uvedomil si,
"Oh nie.
Oh kurva, pozri na tú hlavu.
I keď, počkať.
Čo je to tu dole?"
"Hey!"
Pohojdaj si s tým trochu.
"Poďme oslavovať.
Zadočky sú na mňa."
Takže, toto sú moje problémy.
Aj tak som to tu ale nezrušil.
Neznášate to, však,
keď je šou zrušená?
Pozeráte a tam, "Koncert
zrušený kvôli bolesti v krku."
Aw. Alebo "Nemohol som tam ísť.
Mal som depresiu."
Aw, chudáčik umelec.
Dokážete si predstaviť, ako to
skúša nejaký robotník?
Otočiť sa a odísť, "Trošku
ma tu bolí a som znechutený."
Aw, pohni kurva
s tými tehlami, kamoš.
Nikdy to nerušte.
Mal som vystúpenie v Dubline
pred pár mesiacmi, okay?
A ako viete, Dublin je v Írsku...
Ktoré je blízko pobrežia Veľkej Británie.
Nepatrí do Veľkej Británie,
ale je veľmi blízko.
Je to asi niečo
ako naša Kuba.
Je to niečo ako...
A...
Okay, takže Dublin, O2 aréna,
10,000 miest vypredaných
v poriadnom predstihu,
letenky zarezervované,
skutočne sa na to teším.
Pár dní pred vystúpením,
prestávajú lietať lietadlá,
pretože tu je *** Britániou
sopečný popolový mrak, okay?
A ak sa cez neho letí, očividne,
môže lietadlo spadnúť.
A tak to bolo.
Nemôžete letieť.
Takže, na Islande vybuchne
sopka a my nemôžeme...
Aký má Island
zmysel, vážne?
Viete, o čom hovorím?
Čo si myslia...
Len naplňte všetky
sopky betónom, okay?
Proste...
Po pravde, zaasfaltujte celú krajinu
a spravte z toho parkovisko
pre naozajstnú Európu,
pretože to je len skurvené
mrhanie priestorom, okay?
A tak premýšľam,
"Musím sa tam dostať.
Nemôžem to zrušiť."
A boli tam popové hviezdy a
ľudia prichádzajúci z Ameriky,
a všetci rušili svoje lety,
lebo sa nemohli dostať tam a späť.
Premýšľal som, "Nemôžem."
Tak som si prenajal helikoptéru
do Dublinu a späť.
Stálo ma to Ł12,000.
Len preto, že by som nedokázal
nikoho sklamať
alebo ísť na trajekte.
Bolo to...
Tie stále chodili, iste.
Ale to by znamenalo ísť
medzi obyčajných ľudí,
a ja ne...
Toto je najbližšie
ako... veď viete.
Takže...
Neviem, či ste boli aj vy
ovplyvnený mrakom popolu,
ale moji priatelia zostali
zaseknutí všade po svete.
A zmeškali svadby a pohreby,
a museli ísť do hotelov
na viac dní ako mali
pripravené peniaze.
A ani nedostali späť peniaze,
pretože letiská im povedali,
"Nie, nemôžeme vám zaplatiť,
pretože poisťovne nezaplatia nám,
lebo hovoria, že
to bol Boží čin."
Čo nie je Boží čin?
Ak veríte v Boha,
tak to je jedna
z jeho definícií, nie?
Všetko robí on.
Je to tak?
Všetko je Boží čin.
Je všemocný.
Je všadeprítomný.
Vynašiel každú...
Pred ním nebolo nič.
Vynašiel čas, všetko.
Je naprieč všetkým.
Pozná každé klamstvo
a nie je roztržitý.
Sopka vybuchne, to nie je ako,
"Kurva, nechal som zapnutý sporák."
Viete, to je...
A kto sú tie poisťovne
rozhodujúce o tom,
čo je a čo nie je Boží čin?
Ako to vedia?
Majú horúcu linku na Boha?
Zavolajú mu, že?
Ring ring.
Ring ring.
"Haló?"
"Uh, môžem hovoriť
s Bohom, prosím?"
"Hovoríte."
"Oh, Nemyslel som si, že
by ste zdvíhal sám telefón."
"Čo chcete?"
"Oh, um, tá sopka...
To ste bol vy?"
"Yeah yeah.
Áno, to bol môj čin."
"Takže nemal by som platiť?"
"Nie, neplaťte kurva ani cent,
synak, nie."
"Skvelé, skvelé.
Keď Vás tu mám,
nehodili ste strom na auto
Steva Baxtera?"
"Je veľa ľudí s tým menom."
"Steve Baxter, 2 Acacia Road, Hounslow.
Stalo sa to o 2:15 tretieho
Júna tento rok."
"2:15, tretieho...
Nie, to som nebol ja.
Ten deň som dával AIDS
deťom v Afrike."
Robí všetko. Robí všetko.
Ja nevytváram pravidlá.
A som šťastný, že som to tu nezrušil.
pretože je fantastické tu byť
a vidieť vaše usmievavé tváre,
pravdepodobne ste veľmi šťastní,
že ste získali lístok
a mohli vidieť žijúcu legendu.
Alebo som...
Zavrite hubu.
Ja viem, ja viem.
Vy šťastní skurvenci.
Vy naozaj... žartujem, samozrejme.
Potešenie je čisto na mojej strane.
Ďakujem veľmi, že ste prišli,
za hodinu minuli
ťažko zarobené peniaze.
Viem, že tu bol hospodársky pokles.
Niekto mi povedal.
Ja som skutočne ne...
Je stále...
Ja ne...
Skutočne sa ma to nedotklo,
ak mám byť úprimný.
Oh bože.
Môžeme sa na tom smiať teraz.
Nie, no tak.
Nerozumiem tomu poklesu.
Do minulého roku to nebolo,
až som zistil,
že môžete ísť do banky a povedať,
"Môžem si vybrať peniaze?"
A oni, "Nie."
"Čo?"
"Nie, nemôžete."
"Našetril som si Ł50,000."
"Nedá sa, nedá sa."
"Kde sú?"
"Stratili sa."
"Pozreli ste sa do pokladne?"
"Je prázdna."
"Tak aký to malo zmysel?
Tak to ich môžeš mať rovno
v šuplíku, ty rapavá malá piča."
Ja ne...
Dúfam, že si užijete šou.
Alebo mi dáte vedieť, že?
Keď poviem niečo vtipné,
zasmejete sa a ja na to,
"Oh, zapíšem si to aj
na zvyšok predstavení."
Keď poviem niečo nevtipné,
nezasmejete sa
a ja na to,
"To môžem vynechať."
Takže niektoré vtipy
budú exkluzívne pre vás.
Budú to tie vtipy, čo stoja za hovno.
Dajme tomu.
Okay, začíname šou.
Poďme na to.
Nikto tu nechce byť celú noc.
Môžete mať príliš, aj dobrého, že?
Ako heroínu.
Čo?
Aj keď príliš heroínu je smrť, vlastne.
To je vtedy, keď viete,
že je toho moc...
Len, "Kurva, som mŕtvy.
Som v piči."
To je tá drsná vec na heroíne.
Skúste hocičo raz, deti,
iste, ale vedzte toto.
Nie, nie.
Myslite, "Skúsim heroín.
Len raz. Daj mi heroín.
Daj mi jeden heroín, okay?"
Len jeden.
"Aké to je?"
"To je kurva dobré.
Chcem viac.
Nemôžem mať len..."
Je to ako Pringles (čipsy).
Raz si dáte a nemôžete prestať.
Myslím, že to tak funguje.
Nie som expert.
Verte alebo nie.
Nikdy som nebol závislý na heroíne.
Žiadny potlesk?
Vidíte? Nie.
Vidíte?
Žiadny potlesk za to, že
som nikdy nebol narkoman.
Ak by som prišiel a povedal,
"Býval som závislý na heroíne...
Okrádal som ľudí a
posieral som sa vo vchode..."
Presne. "Oh yeah!
Už nejakú dobu to nespravil.
Nespravil to,
čo sa hlavne vôbec nerobí."
Prečo tlieskate niekomu,
kto sa zrazu začal chovať
ako normálny človek?
Je to ako, nedávno som schudol.
Schudol som o 9 kg.
Presne!
Čo? Nie, nie.
V podstate mi tlieskate
len za to, že jem tak ako potrebujem.
To som mal robiť vždy.
Pribral som, lebo som bol
chamtivý lenivý ***.
Nie je iné vysvetl...
a potreboval som ľudí...
Teraz ku mne prídu a hovoria,
"Oh, super. Vyzeráš dobre."
Ale predtým nepovedali,
že vyzerám hrozne.
Teda vlastne to hovorili,
ale nikto to nepovedal v pravý čas.
Bolo to naozaj tabu.
Potreboval som čašníkov,
aby prišli a povedali,
"Choď do piče.
Už si mal dosť."
A kritizovali ma kedysi,
že sa navážam do tučných ľudí.
Nikdy som sa do nich nenavážal.
Len som zdôraznil fakt,
že priberiete,
ak zjete viac kalórií
ako spálite..
Jednoduchá veda.
Nesúdim ich v žiadnej
inej veci ich života.
Ale to čo sa stáva...
Priberiete, ak zjete
viac kalórií ako spálite.
To je nesporné, okay?
Takže ľudia si myslia,
že sa navážam.
Nie, pretože ja ich nesúdim.
Keď vidím niekoho tučného,
tak nemyslím na nič
iné, než ako pribral.
A, toto je iná vec,
oni...
Nie, počkať, počkať.
Nie je to len to,
prečo priberáte...
Ľudia vedia, prečo priberajú.
Nikto nepriberie tak,
aby o tom nevedel.
Nikto neje a potom,
"Čo to kurva je?"
To nie je prekvapenie.
Je to postupný proces.
Máte hromadu času prestať
s týmto projektom kedykoľvek...
Taktiež, nikto sa nevkráda
do bytov ľudí
a nevpichá im milióny kalórií.
To sa nestáva, okay?
Oni vedia, čo sa deje...
Ak prídete za chlapom a je obklopený
koláčmi a zákuskami
a spýtate sa, "Vieš, prečo priberáš?"
Nepovie,
"Kvôli tomu behaniu?"
On vie prečo...
Ale ja nesúdim nič iné,
len to ako priberajú.
Keď vidím tučného človeka,
nepoviem
"Oh, ten je tučný, tak je zábavný, hej?
Veľa z nich je úbohých, že?
Ak vidím tučné dievča,
nepoviem,
"Oh, bola by pekná,
keby schudla."
To je ojedinelý prípad.
Takže tomu neprepadajte.
Veľa z nich začalo jesť,
aby mali kurva čo schudnúť, takže...
Nie.
Ale nie je tu žiadne
označenie, pretože...
Ľudia dokonca nechcú
používať slovo "tučný",
lebo si myslia,
že to je urážka.
Je to vážne tabu,
tak používajú eufemizmy.
Ako, "Oh, poznáš Brendu,
to tuč-- veľké dievča?"
"Čo, tá 2-metrová?"
"Nie, nie. Nie vysoká."
"Ako vyzerá?"
"Brenda... vieš, tá...
Jedna z tých, čo je
lepkavá aj v zime."
Proste povedz, že je tučná. Na tom
nie je nič zlé. Je to jej rozhodnutie.
Je to na tebe, či chceš byť tučný.
Ale oni nie.
Povedia, "Veď vieš, Brenda...
Stratí dych len, keď stojí pri stole."
Proste...
A ešte horšie,
ak je to ich chyba...
a je to ich chyba...
Je mi ich ľúto, ok?
Nie, vážne,
a hlavne tučné ženy,
pretože je to feministický problém.
Muži priberú a nič, "Jebať na to.
Nakúpené a zaplatené."
Poznáte to.
Nepodliehame mienkam spoločnosti,
kdežto ženy sú posadnuté
o tom, ako by mali vyzerať...
veľkosť 0 modelka, táto diéta,
tamtá diéta.
Vyzeraj takto.
Staraj sa o muža.
A robia pre to toľko vecí,
no nie, tučné dievčatá?
Vždy majú nádherné vlasy.
Je to tak, že?
Vždy musia mať vlasy upravené.
Majú nádherné vlasy.
Vždy mať nádherné vlasy.
Vždy mať tie nádherné
umelé nechty, že?
Robia toho tak moc.
Všetko okrem cvičenia, že?
Milujú vysoké podpätky, no nie?
Myslia si, že ich nohy tak vyzerajú menej...
Nevyzerajú.
Len to...
Len ich teraz počujete prichádzať.
Nechcem, aby sa tuční ľudia
cítili nepríjemne pri mojich vtipoch.
Takže nabudúce, kúpte si dve miesta.
Len žartujem. Žartujem.
Zavrite hubu.
Nenavážam sa, len poukazujem...
Počúval som pred pár týždňami
rádio v Anglicku.
Rádio 4, celkom intelektuálske.
Bola tam diskusia
o politickej korektnosti.
Moje meno sa hneď objavilo.
A bola tam žena hovoriaca,
"Oh yeah, to nie je správne.
Ricky Gervais, robí si
srandu z tučných ľudí.
Nerobil by si srandu
z gayov, že?
A byť tučný je ako byť gay."
Čo? Nie, nie je. Čože?
Nemôžete si vybrať sexualitu.
S tým sme prišli na svet...
Vyberáte si jesť viac alebo menej.
Viete, s vašou sexualitou,
ste sa narodili, vyrástli,
zisťujete či sa vám páčia
homosexuálne vzťahy,
a hotovo.
Si gay, okay?
Aby bolo rovnaké - byť tučný
a byť gay,
museli by ste sa narodiť hetero,
vyrásť s tým, že ste hetero,
ale postupne a vedome
sa zamerať na penisy.
"Všetko najlepšie k 16.
narodeninám, synak.
Toto je Raoul.
Vyfajči mu vtáka."
"Čo to, otec?"
"Vyfajči mu vtáka.
16 rokov. Vyfajči mu vtáka."
"Ja som heterosexuál."
"Oh, tie jeho moderné slová.
Vyfajči mu vtáka,
no tak."
"Nepáči sa mi to, otec."
"'Nemám rád penisy.'
Ako vieš, keď si to neskúsil?
Ah! Vyfajči mu vtáka."
"Nie..."
"Vyfajči mu vtáka. Vyfajči..."
"Ugh." "To mu nefajčíš.
Len si s ním hráš.
Daj ho do pusy.
Daj ho..."
"Ugh. Oh."
"Pozri, tu máš.
Bude sa ti to páčiť."
"Ugh."
"Nie je to tak zlé, že?"
"Nie, nie je.
Kurva, milujem to!"
Ak sa to stane,
tak byť gay
by mohlo byť rovnaké ako byť tučný.
Ale to sa nestáva,
takže nie je, ok?
Minulý rok som letel
z New Yorku do L.A.
A ja s mojou priateľkou sme
boli na jednej strane lietadla.
Bola tam ulička.
A na druhej strane...
Tam boli dve obrovské tučné ženy.
Poriadne poriadne poriadne tučné.
Jedna sa práve zapásala a hovorí,
"Môžem dostať dlhší pás?"
"Yeah, samozrejme.
Zaslúžila si si ho."
Takže... poriadne...
Po pravde, myslel som si,
že pilot príde a
povie, "Mohla by si jedna z vás
presadnúť na druhú stranu?
Inak pôjdeme do Kanady.
Viete, čo myslím?"
A jedna bola ešte tučnejšia než druhá.
Nastúpila do lietadla
s jedným z tých kýblov
z fast foodu.
Kýbel!
To je jej prvá stopa.
Kedy sa to stalo?
Kedy to tuční ľudia vzdali?
Keď prídu do obchodu a , "Oh, jebať na to.
Proste sa ku mne správaj
ako ku zvieraťu na farme."
"Naozaj?"
"Daj mi to v kýbli.
Proste mi to zaves kurva
na hlavu a ja len..."
"Kýbel? Naozaj?
Chceš jedlo v kýbli?"
"Áno."
Takže ona je tam a napcháva sa.
A prisahám, že sa otočila
k jej tučnej kamarátke a hovorí,
"Toto je najlepšie smažené kura
aké som dnes mala."
Ale ja sa nenavážam,
ja sa nenavážam.
Nie, nie.
Pretože aj keď je to ich chyba...
a je to ich chyba...
Neviem, či viete
o tučných ľudí toto...
Kurva, milujú koláče.
Milujú ich.
Milujú ich, že?
A viním za to
potravinársky priemysel,
pretože idete
do supermarketu
a je to proste plné tých vecí.
Všetko je plné tukov
a extra kalórií a cukru
a masla a všetkého.
A oni to milujú.
A sú tam vždy veľké dvere,
no nie, do supermarketu.
Sú tam vždy...
Majú štvornásobné dvere, že?
Nikto nikdy nebol príliš tučný,
aby prešiel tými dverami, okay?
A otvárajú sa automaticky,
takže ani nemusíte...
plytvať kalóriami
na otváranie dverí.
A je to dobré, že sú
tam automatické dvere,
pretože zvyčajne sú sklené a
koláče sú vidieť rovno od vchodu
a oni to majú radi.
Pastva, že?
Ja hovorím, nechať veľké dvere.
Nechať veľké dvere
Jasné, nechať veľké dvere.
Poďte, tuční ľudia, poďte.
Ale keď prídu dovnútra,
je to plné ovocia a zeleniny.
Je to plné zrna.
Všetko dobré veci.
Samozrejme, najprv
z toho budú zmätení.
Ako, "Čo?"
To pre nich nie je skutočné jedlo.
Myslia si, že ružičkový kel
je obal.
Pozerajú...
"Kde sú koláče?
Kde sú koláče?"
Koláče sú tam.
Vedú k nim ale iné dvere,
ale tieto sú
ľudskej veľkosti.
Takže teraz,
"Tam sú koláče."
A oni...
"Oh kurva, nemôžem sa tam dostať.
Nemôžem kurva prejsť
cez tie dvere.
Nemôžem..."
A tak hladujú.
"Oh Bože, musím...
Čo je toto?
Musím jesť.
Čo je to? Banán."
Áno?
A pôjdu späť.
"Oh nie, stále nemôžem..."
Späť a daj si mrkvu.
Tam a späť po niekoľko dní
a zrazu začnú chudnúť.
Čoskoro môžu prejsť dvermi
a dostať sa ku koláčom.
A nemôžu sa dostať von...
Nie, ale...
Ale musíme niečo robiť.
Musíme zasiahnuť.
A ľudia na to, "Nie, to
sa vás netýka.
Je to na nich. Je to ich telo.
Ich život."
A je to tak, ale nehovoríme
to isté o nosení ochranných prílb.
Alebo keď máte
narkomana v rodine,
nepoviete, "Oh, je to jeho život.
Miluje heroín."
Viete... poviete,
"Nie, musíš prestať.
Prosím, nezabi sa."
A chytíte ho a
prehodíte cez skriňu
a robíte to asi tri týždne.
Nemôžete prehodiť tučného
človeka cez skriňu.
Stalo by sa vám to,
čo mne s chrbátom.
Ale, viete, narkomani...
Nevážia skoro nič.
Môžete nimi hádzať
sem-tam, hej?
Vlastne, keď tam ležia
a visí z nich ihla,
Stačí chytiť ihlu a švihnúť,
a letia do skrine len tak.
Tuční ľudia, musíš ich
nejak prilákať...
malé kúsky čokolády.
A pôjdu za tebou, len tak.
Ale musíme niečo robiť,
pretože tretina sveta je obézna
a tretina sveta hladuje.
Tuční vlastne jedia
jedlo hladujúcich.
Viem, že najviac je ich v Afrike,
takže zíde z očí,
zíde z mysle, ja viem.
Ale...
Nie, nie.
Môžem hovoriť takto o Afrike,
pretože som z Británie
a my sme ju kedysi vlastnili.
Keď sme mali ešte impérium
a vládli sme svetu.
Predtým než ste to vzali vy...
Vlastnili sme Afriku.
Ale potom v rokoch 50-60.
Afrika chcela byť samostatná.
Chceli nezávislosť a povedali,
"Chceli by sme vládnúť sami sebe."
A my na to, "Fajn."
Takže postupne sme dávali
Afriku späť Afričanom.
A okolo 70. roku
bola riadená čisto
len, viete,
Afričanmi samými.
A samozrejme v 80. rokoch,
sme mali telefonát.
"Haló?"
"Haló?"
"Kto je tam?"
"Afrika."
"Čo chcete?"
"Hladujeme."
"Mali ste na to myslieť
než ste chceli nezávislosť."
"Nuž, nevedeli sme,
že tu bude také sucho, že?"
"Sucho?
Ja vám dám sucho."
Je to pravda. Keď som bol dieťa...
Okolo 10 rokov...
Mali sme dlhé horúce leto
a zakázali používať hadice.
Nemohli ste polievať rastliny.
Všetci sme trpeli.
Takže...
Je to naozaj pravda.
Jedno dlhé horúce leto,
a voda sa nám minula.
Nevedeli sme, čo robiť.
Mysleli sme, "Čo môžeme robiť?"
A chodili ľudia po domoch,
snažili sa nám vysvetliť
ako šetriť vodu.
Hovorili, "Keď si čistíte zuby,
nenechávajte pustenú vodu.
Zoberte si malý pohár."
A tak chodili po domoch.
Dávali tehly do nádoby s vodou
na WC, aby tak ušetrili vodu.
A v televízii boli
informačné filmy.
Bola tam jedna reklama...
Bolo to ako animácia
a bolo to ako,
pár vo vani,
a hovorili, "Šetrite vodu:
Kúpte sa s priateľom."
Čo som aj robil.
Povedal som priateľ; Bol to skôr
priateľ môjho starého otca.
Ale...
Nie.
Ł10 je dosť
pre dieťa z Anglicka.
Čo?
Naučil ma toho veľa.
Naučil ma toho veľa...
Veci ako, "Neumýva sa to takto.
Daj to sem."
Nie, bol to milý starý muž.
Volal som ho dedko Charlie.
Nebol to môj dedko.
Len starý chlap,
ktorý žil oproti a
chodil vždy,
keď moji rodičia odišli.
A tak prišiel...
"Mama a otec odišli?" "Yeah?"
"Ok, chceš vidieť trik?" "Yeah."
Zatiahol záclony
a zavrel mi oči,
sadol si a dal si klobúk na klin.
Magický klobúk, hej?
A povedal, "Zavri oči
a nájdi kúzelného králika."
Išiel som odvrchu a...
Išiel som dovnútra.
Cítil som malého...
Bola to divná malá vec.
Nemalo to srsť ani uši.
A bolo to...
Strachom to stuhlo.
Bolo to vystrašené.
A mal som to hladiť...
A raz som to hladil tak rýchlo,
že sa to vyvrátilo na moju...
Zavrite hubu. Zavrite hubu.
Choďte do riti.
Oh bože, oh.
Kde som to bol, oh, áno, hladomor.
Hladomor je problém,
ktorý ma privádza
na ďalšiu vec,
ktorú musíme vyzdvihnúť.
Toto sa stalo
predminulé Vianoce,
výmena darčekov so starými
priateľmi, dobrými priateľmi,
celkom zazobaní,
ak mám byť úprimný.
Dal som im kávovar od Harrods.
Špičkový.
Páčil sa im.
Potom mi dali môj darček.
Bola to len obálka.
Myslel som si, "Ih, čo to je?
Poukážky?"
Otvoril som to.
Neboli to poukážky.
Bola to len pohľadnica
s obrázkom kozy.
A ja na to,
"Čo to je?"
A oni, "Oh, náš darček pre teba
je to, že sme darovali
kozu Africkej rodine."
"Čo?"
Pozerám na ten kávovar,
a premýšľam, "Je neskoro
ho zobrať späť?"
"A čo je..."
"Oh, dali sme kozu Africkej rodine."
"Naozaj? Oh."
Takže to mám vlastne
všetko, kurva.
Ja ani nepoznám túto
Africkú rodinu.
Prečo by som im dával kozu?
To nedáva...
Veď to nemá žiadny účel.
Nie je to dobré pre nikoho.
Oni majú o 50 libier menej.
Ja nemám nič.
A Africká rodina na to,
"Ďalší hladný krk."
No nie?
A koza na to,
"Kde to som, kurva?
Toto... čo do p...
Toto je na piču.
Pred týždňom som behala
okolo Cotswolds.
Bola tam tráva a
turisti s orechmi...
Toto je kurva samý prach."
Nie je šanca, že tá koza
chcela ísť do Afriky.
Bola v podstate...
Bola unesená. Bol to únos.
Hodili ju do vreca, zviazali
a dali na loď do Afriky
ako "Pôvodné obyvateľstvo", ale naopak.
Nie je...
Nie je šanca.
Pýtali sa, "Chceš ísť do Afriky?"
A ona, "Určite nie.
Nie, nie."
"Oh, no tak.
Prečo nechceš do Afriky?"
"Um, levy."
"No tak.
Prečo nechceš do Afriky?"
"Um, AIDS."
"No, to by ťa
nemalo zasiahnuť."
"Nemalo."
Takže buďte proste opatrní,
ohľadom charitatívnych blbostí,
hlavne na Vianoce.
To je čas, keď vás dostanú.
Cítite sa previnilo
počas Vianoc.
Všetky tie charitatívne
reklamy počas Vianoc.
Sedíte doma, že,
obedujete...
množstvo jedla, až moc jedla.
Asi veľa aj vyhodíte, že?
A také veci začnú v telke.
Toto chodí každý deň
v Anglicku počas Vianoc.
Hovorí sa tam, "Je blízko vás
nejaká stará dáma,
chorá a osamelá
tieto Vianoce?"
Yeah.
Kurva že ju nenávidím.
Hlučná mrcha, ktorá
ma celý rok buzeruje, okay?
Nemôžem sa dočkať zimy.
Nie je blízko mňa
žiadna stará dáma.
Zomrela minulý rok
na podchladenie.
Takže výsledok, yeah.
Briliantný.
Ďalšia je "Pes je na celý život,
nielen na Vianoce."
Za tým si stojím.
Som naozaj zástanca zvierat.
A je to očividne zamerané
na rodičov a ich deti,
"Môžem dostať šteniatko?
Môžem dostať šteniatko?"
A oni, "Nie."
"Môžem dostať šteniatko? Môžem..."
A oni im ho dajú,
len aby držali hubu, že?
A dieťa ho má rád, kým je zlatučké.
Potom vyrastie.
Dieťa sa začne zaujímať o iné veci,
pes ho začne nudiť.
Zostane to na rodičov.
Rodičov to nebaví.
Opustia ho.
11,000 zvierat bolo minulý rok
opustených v Anglicku, čo je hrozné.
A ja si myslím, viete,
deti by mali mať zvieratká.
Myslím, že ich to naučí
veľa vecí do života.
Nemám deti, ale mám
veľa netier a synovcov.
A tí majú teraz
vlastné deti.
A chcem byť super strýko,
takže im dám, čo chcú,
ale chcem byť aj zodpovedný
a nevytvárať tieto problémy.
Ale myslím, že som to vyriešil.
Tu je tip.
Každopádne, to tak robím.
Musíte počkať až
do Štedrého dňa.
A vždy choďte do záchranného
centra pre zvieratá, nie za chovateľom.
Idem okolo záchranného centra
počas Štedrého dňa,
a idem na veterinárne oddelenie.
Väčšinou tam majú nejakého
krpca, ktorý sa narodil
s nejakou vadou,
bez kvality života
a len ho zbavia trápenia.
A ja prídem, "Nie, nezabíjajte ho.
Zoberiem si ho."
A oni, "Bude žiť len deň."
Super. Super.
Takže, utekám domov.
Asi takto, "Nezomieraj ešte.
Nezomieraj ešte.
Vydrž."
Trošku Starbucksu (káva).
Trošku Starbucksu.
Vtrhnem tam. Zavolám neter.
Tá pribehne.
"Strýko Ricky!"
"Dostala som šteniatko."
"Strýko Ricky!"
"Ty si mi dal šteniatko."
"Yeah, tvoj najlepší strýko
ti doniesol šteniatko.
Yeah. Choď,
hraj sa s ním rýchlo.
Choď, hraj sa s ním."
Zoberie si ho do postele
a zaspí s ním.
Zobudí sa deň po Vianociach,
je mŕtve, studené, stuhlé, preč.
Takže tak.
Bez problémov.
A vždy na druhý deň
prídu a hovoria,
"Oh, moje šteniatko zomrelo.
Moje šteniatko zomrelo."
A rodičia, "Oh, čo?
Šteniatko od strýka?
On urobil čo mal, čo sa stalo potom
nie je jeho problém."
A oni, "Yeah."
A ja, "Možno si si
na neho ľahla v noci."
"Oh, naozaj?
Oh nie! Oh nie!"
A potom začnú
"Zabila som si šteniatko."
"Zabila som si šteniatko."
A rodičia,
"Nie, nezabila."
Ježiš ti zabil šteniatko
na jeho narodeniny
pretože si sa nepostarala
o darček pre tvojho strýka."
Zvyčajne si dajú pozor
na budúci rok.
Ďalšia veľká kampaň
počas Vianoc:
Nešoféruj opitý.
Za tým si tiež stojím.
Dnes je s tým spojených
veľa rôznych varovaní.
Keď som vyrastal, bolo to ako,
musíš s tým prestať alebo nie.
Ale dnes ľudia vedia,
že to ničí životy.
Keby som bol v aute, ako dieťa,
s dospelými, rodinou.
Povedal by som, "Nemôžeš šoférovať.
Si opitý."
A oni, "V pohode.
Nechytia ma."
Ale dnes ľudia
vedia, že to je zlé.
Raz som to spravil a
nie som na to hrdý.
Skurvene sa za to hanbím.
Boli Vianoce.
Nebol som opitý,
ale mal som v sebe dosť.
Nastúpil som do auta
a vedel som, že by som nemal.
Vedel som, že nemám šoférovať.
Ale poučil som sa, pretože
som skoro zabil ženu.
Nie, nakoniec
som ju nezabil.
Len som ju znásilnil.
Ale ako ja hovorím,
nič z toho nebolo.
Našťastie pre mňa,
šanca 1000:1,
mala Alzheimera.
Takže nedôveryhodný svedok.
Pavúky... Oh, pavúky.
Vždy sú pripravení, že?
Nie sú vždy pripravení...
Vždy sú pripravení na akciu, pavúk.
Vždy je kurva kompletne
pripravený na akciu, asi takto.
Vždy pripravený, vždy.
Ako, niektoré zvieratá
sú pripravené niekedy.
Vyľakáte mačku a ona...
Na pár sekúnd.
A potom je zas v pohode.
Väčšinou mačka len leží
na zemi, nie?
Len tak na strane,
všetky štyri labky
natiahnuté do jedného smeru.
Nikdy takto
neuvidíte pavúka.
Nikdy neuvidíte pavúka
len tak ležať na koberci,
hlava dole
a osem nôh
natiahnutých len tak.
Oni sú vždy pripravení, okay?
A vždy sú pripravení
v každom smere
ako skurvený "Matrix,"
presne takto.
Nemusia sa otáčať.
Majú 10 očí...
8 nôh a 10 očí.
To je viac než maximum.
Sú pripravení, aj keď
si myslíte, že nie sú.
Vidíte prázdnu sieť
a tak,
"Ten pavúk
nie je pripravený."
"Nie? Dotkni sa siete."
"Čo?"
"Dotkni sa siete."
A je tam, len tak.
Kurva že ich nenávidím.
37,000 rôznych druhov
pavúkov.
37,000 rôznych druhov
pavúkov.
Milióny a bilióny pavúkov
v každom druhu.
A to je len jedna trieda,
arachnid,
z jedného kmeňa, arthropoda.
Na zemi je 5 miliónov
druhov zvierat
práve v túto chviľu.
Prinajlepšom, okay?
A to je 1% všetkých
druhov zvierat,
ktoré kedy žili.
99% všetkých druhov zvierat,
ktoré kedy žili, vyhynuli,
a zostávajúce 1%
je 5 miliónov v poriadku.
Vezmite si jeden druh...
termiti.
Ak by sme zvážili všetkých
teraz žijúcich termitov,
bola by to 10-násobná hmotnosť
všetkých ľudí na zemi.
A takéto štatistiky
ma nútia zamyslieť sa,
že táto kniha
nie je úplne presná.
Je to kniha Noe,
detská edícia.
Vlastne som to dostal
ako ocenenie,
keď som chodieval do nedeľnej
školy každý týždeň.
Všetkému som tomu veril
až do mojich 8. rokov.
"St. Agnes Sunday School.
Dostal:
Rikki Gervais..."
R-i-k-k-i.
Ako skurvený mongoose?
(zviera žijúce hlavne v Afrike a Indii)
"...za pravidelnú
dochádzku."
Za nič také, že by som bol
v niečom dobrý. Len, že som prišiel.
"Je tu vždy. Dajme mu cenu.
Príde zas."
"Ďakujem.
Ďakujem."
Poďme sa na to pozrieť.
"Veľmi veľmi dávno, keď Boh
stvoril ako prvú Zem..."
To vynechám.
Nemáme čas.
Dobre.
"Veľmi veľmi dávno" inak,
podľa Biblie je to 5,000 rokov.
Podľa Starého zákona,
Zem nie je staršia
ako 5,000 rokov, okay?
Vlastne je stará
4.6 biliónov rokov.
Dajme to tam.
"Pred 4.6 biliónmi rokov,
keď Boh ako prvé vytvoril
Zem a oblohu..."
Ok, nezdôrazňujte to.
Je to vlastne spolu, nie?
Viete, čo myslím?
Obloha nebola nikdy
voliteľná možnosť naviac.
To je ako, "Spravil si planétu."
"Nemôžem dýchať."
"Chcel by si atmosféru?"
"Kurva že chcel."
Tak, dobrá práca, ale...
"Všetko bolo mierumilovné,
všetko bolo nádherné.
Boh vytvoril aj ľudí,
a chcel, aby boli
tak dobrí, ako on."
Arogantný, nie?
"Ale čoskoro, chceli
robiť veci po svojom.
Nepočúvali Boha.
Stali sa hriešnikmi
a robili zlé veci."
Pozrite sa na nich
ako robia zlé veci.
Nie je nič horšie, než toto, že?
"Kurva... Oh, choď do piče, hriešnik!"
Whee.
"Choď do piče, hriešnik!"
Whee.
"Ah!"
Boh sa len prizeral.
"Oh, pokračujte.
Uvidíme, čo sa stane.
Uvidíme, čo sa stane.
Oh, uvidíme, čo sa stane, yeah.
Oh, uvidíme, čo sa stane."
Chlap tam uteká
s vrecom peňazí.
Nedávaj ich do banky,
ty pičus.
Dobre.
"Boh na nich pozeral
a povedal si,
'sú tak skazení,
Budem ich musieť
zmyť z povrchu zemského.'"
Naozaj? Naozaj?
Rovno ku genocíde?
Čo sa stalo s jedným ústnym
a dvoma písomnými varovaniami?
Rovno...
Rovno k vyhladeniu
celej ľudskej rasy
pretože tlsťoch
v žltých nohaviciach
ťahal niekoho za nos?
Naozaj?
Kurva.
Nauč sa ovládať, chlape.
Len sa kurva ukľudni.
Daj... sa do pohody.
Poď sa o tom porozprávať.
Wow!
Prečítal som to
Karlovi Pilkingtonovi, ok?
- Je to... Áno.
(Podiela sa na The Ricky Gervais Show)
Áno.
Hlava ako skurvený pomaranč.
Ja viem.
Prečítal som mu ten kúsok.
"Sú tak skazení, že ich budem
musieť zmyť z povrchu zemského."
A Karl na to,
"Znie ako gay."
A ja, "Čo...
Čo tým myslíš?"
A on, "Niektorí gayovia
sú presne takí."
Myslel si, že Boh máva
nejaké hysterické záchvaty.
Akože, "Nie, chovajú sa
ku mne ako bastardi,
Ja sa k nim budem
chovať ako bast...
Ja im ukážem.
Ja ich pozabíjam."
Povedal som, "Karl,
Boh nie je gay, okay?
Prečítaj si Bibliu.
Nenávidí ich."
"Sú tak skazení, že ich budem
musieť zmyť z povrchu zemského,
a každú živú bytosť s nimi."
Čo spravila taká sépia?
Naoz... Boh sa zbláznil.
Čo?
Ale nie je gay.
Boh nie je gay.
"Ale bol tu jeden muž,
ktorý bol stále veľmi dobrý.
Jeho meno bolo Noe.
Bol to Boží priateľ."
Len priateľ,
takže ne... Nie.
Len priateľ...
Priateľ s veľkými
obručovitými náušnicami.
Rúž.
Čo... čo robí...
Žije v jaskyni.
Čo tam robí s týmto?
"Čo... čo to robíš?"
"Idem za Bohom.
Nikdy nevieš.
Nikdy nevieš."
Fúzy, brada.
Podáva si ruku s Bohom,
ktorý má oblečenú blúzku.
Boh nie je gay.
"Boh povedal Noemovi,
'Som tak nahnevaní na chlapov...'"
"Myslíš chlapov a ženy?"
"Na tom nezáleží.
Na tom nezáleží."
"'Som tak nahnevaní na ľudí,
že ich chcem všetkých zničiť.
Natiahol som môj luk (bow) k oblohe.
Je dúhový (rainbow).'"
To musí byť celosvetovo prvá
slovná hračka, nie?
"'Bude tak veľa pršať,
že sa všetko utopí,
okrem teba.
Chcem, aby si postavil archu.
Musí to byť ako veľká loď
s tromi poschodiami a strechou.'"
"Yeah, viem ako postaviť loď, kamoš.
Oh, díky."
"'A na boku urobíš dvere.'"
"Myslíš, že som úplny idiot?
Ja viem..."
"Noe urobil presne to,
čo mu Boh povedal.
A potom Boh
povedal Noemovi..."
Teraz...
Okay okay.
Toto je zamerané
hlavne na deti,
ale je to prevzaté z Biblie,
časti Starého Zákona.
Ale nemyslím si,
že autor knihy
je zoológ.
Ako sme povedali, je tu okolo
5 miliónov druhov zvierat.
Nemyslím si,
že on ich všetky pozná,
nasledujúcu vetu totiž
veľmi rýchlo ukončil, okay?
"'Chcem, aby si vzal dve zvieratá
z každého druhu zvierat do archy...
2 levov, 2 tigrov,
2 slonov a tak ďalej.'"
"Čo?
Mám tu levov, tigrov, slonov... a tak ďalej.
Môžeš ísť."
"'Postaraj sa o nich
a udrž ich pri živote.'
a Noe spravil,
čo Boh povedal."
Chcem, aby ste si
naštudovali ten príbeh.
Okay, takže Boh sa nahneval na ľudí.
Je z nich znechutený.
Sú skazení.
Zabije ich a začne odznova
s Noemom a jeho ženou.
Je naštvaný aj na zvieratá
z nejakého dôvodu.
Ja ne... Takže začne znova
s dvojicou od každého druhu.
Privolá potopu.
Postavia archu.
Takže Noem začína, "Dobre,
dvojica od každého druhu.
Dvaja, len dvaja.
Rýchlo, prví dvaja."
Začne panika.
Dvaja sloni.
Dvaja tukani...idú pešo.
Netreba sa ponáhlať.
Sme na prechádzke, bejby.
Myslím, že tento
sa bojí o niečo viac
než tento.
Tento sa asi pýta,
"Mali by sme letieť?"
"Né."
"Nie?"
"Né."
Mohol by som to robiť celú noc.
"Nie?"
"Né."
"Určite?"
"Yeah."
"Ja len, máme krídla."
"Ale máme aj nohy."
"Prečo sa nechceš predbehnúť?"
"Ten slon sa na mňa
srandovne pozerá."
"Yeah, kurva že pozerám.
Ak sa pokúsiš predbiehať,
tak ťa zašlapnem,
ty veľkonosá piča."
"Tak počkať. Kto si,
že mi hovoríš veľkonosá?"
"Čo tým myslíš?"
"Nie, to len hrniec volá na kanvicu."
(voľne preložené: To sa ten pravý ozýva.)
"Čo to kurva znamená?
Hrniec, čo... '"
"No, vieš, keď hrniec...
Zabudni na to."
"Nemôžem zabudnúť.
Som kurva slon."
Oh.
Dve ťavy, dva levy,
dva pštrosy,
dvaja leopardi, dvaja tigri,
dve zebry.
Ah, tu je jadro
môjho problému.
Zatiaľ len jeden druh
na lodi: Žirafy.
Dostali sa tam ako prvé...
Dlhšie nohy, okay?
Ešte ďalších 5 miliónov.
Takže zatiaľ sú dve
zvieratá na lodi.
10 miliónov zvierat
tam treba dostať.
Ešte 10 miliónov zvierat
tohto, ok?
10 miliónov, pokiaľ...
10 miliónov tam treba dostať.
Len dve sú tam
momentálne.
Pozrite, koľko miesta
už zabrali.
To je tretina kapacity.
Aké to bude,
keď sa tam dostanú
tieto tučné kurvy?
"Potom Boh sklonil
luk jeho hnevu
a dážď sa zmenil v potopu,
ktorá pokryla celú Zem.
Pršalo 40 dní a nocí.
Hladina vody stúpala
vyššie a vyššie,
až zakryla vrcholy
aj tých najvyšších hôr.
Všetko živé sa utopilo
okrem Noema
a zvierat na arche."
A rýb.
Boli v pohode, nie?
Boli.
Museli to milovať.
Boli úplne bez seba.
Vlastne všetko, čo žije v mori.
Hory pod morom...
Ich územie sa zväčšilo,
desaťnásobne.
Je tak omnoho
zaujímavejšie.
Sú tu kraby,
"Ja som kurva na horách!
To je úžasné!
Nikdy nechcem, aby sa potopa...
Nikdy som tu nebol."
Myslím, že keď vidíte správy
ako malú dedinu
v Gloucesteri
zatopilo alebo niečo.
Je to veľmi smutné.
Vidíte ľudí...
Stratili domovy
a sú v malých člnoch
a držia svoje zvieratá.
A vidíte malý rad
obchodov so starožitnosťami.
Všetky pod vodou.
A je tam ryba,
čo pozerá cez okno
do toho obchodu
po prvýkrát.
"Takže to je chaise longue."
(kreslo z 18. storočia)
"150 dní bola Zem
pod vodou.
Potom Noe otvoril okno
a pozrel sa von.
Vyzeralo to, že voda klesá,
ale kto si môže byť istý?"
Spýtaj sa Boha. Doteraz
si s ním stále kecal.
Prečo...
Prečo je to zrazu
také zložité?
"Poslal von havrana,
ale čoskoro sa vrátil.
Nenašiel žiadnu pevninu.
Noe počkal týždeň
a poslal holubicu."
Prečo havran
prišiel o prácu?
"Ale holubica sa vrátila."
Vidíte? Havran nehovoril
blbosti. Toto je...
"Stále žiadna pevnina...
"Ale jedného dňa holubica
odletela a..."
Prečo holubica dostala
druhú šancu
a havran nie?
Rasista.
"Ale jedného dňa holubica
odletela
a priniesla olivu.
A Noe vedel,
že Boh sa už nehnevá.
Potom Boh povedal Noemovi,
nech pustí zvieratá von.
'Museli opäť osídliť
celú Zem.'
Prvá vec, čo Noe postavil,
bol oltár.
Ponúkol Bohovi obeť,
ako vďaku za ich záchranu.
A Noe povedal "Urobím s tebou
dohodu o priateľstve."
'Už nikdy nepošlem potopu,
aby zničila Zem.
Dúha,
ktorú som dal na oblohu,
nebude už viac znakom hnevu,
ale znakom mieru.
Bude znakom môjho
priateľstva s mužmi... '"
To je...
Tak to...
Tak sa to používa dnes.
Vzali to doslova.
"'Bude znakom môjho priateľstva
s ľuďmi, ktoré začína dnes,
a ktoré môj syn Ježiš
jedného dňa spečatí
obetovaním krvi
za ľudí.'"
"Kto?"
"Uvidíte."
To nebola reklamná kampaň
v Starom Zákone.
Už čoskoro: Pokračovanie.
"A tak, keď urobíte
niečo zlé
a budete sa preto
cítiť veľmi smutne,
pomyslite na dúhu a mier,
ktoré Boh chce dostať
do vašich sŕdc.
Sľúbil, že bude tvoj priateľ.
Sľúb, že ty budeš jeho."
A to je len 1 kniha z 12
zo série o holubici.
Mám len jednu:
Číslo 9... "Noe."
Aj tak si ale myslím,
že mojím favoritom by bola 8. kniha
len z názvu...
"Ježiš a mrzák."
Ďakujem, díky.
Oh Bože.
Prečítal som celú knihu Karlovi a...
On tomu veril.
Prečo nie? Je to tam napísané..
A ja, "Karl, premýšľaj.
Ako by mohli dostať 10
miliónov zvierat na loď?"
Karl na to, "Povedali,
že to bola veľká loď."
To áno, povedali.
A ja, "Veď všetci sú
súčasťou potravinového reťazca.
Museli by sa doslova navzájom
požrať, aby prežili.
Prečo lev nezožral antilopu?
Prečo pavúk nezožral muchu?"
A Karl na to, "'Lebo, keď je kríza,
všetci držia spolu."
Úžasné.
Rád by som spravil
knihu jeho výrokov.
Milujem knihy s výrokmi.
Milujem len ich čítanie,
len tak pre potešenie.
Mám pár týchto vydaní.
A jeden z mojich hrdinov
je Winston Churchill.
Keď som čítal "Dajte nám náradie
a my dokončíme prácu,"
Pomyslel som si, "Ako inšpirujúce."
A potom som čítal "Nikdy
na poli ľudského konfliktu
nebolo zadĺžených toľko
takému málu,"
Pomyslel som si,
"Aké vlastenecké."
A keď som čítal
"Je dobrá vec
pre nevzdelaného človeka
čítať knihu výrokov,"
Pomyslel som si,
"Ty drzé tučné hovado."
Ľudia mi stále hovoria,
že Oscar Wilde
je najväčší génius,
aký kedy žil.
Poďme sa pozrieť
na dôkaz, okay?
Tu je jeden od neho.
"Všetky ženy
sa stali ich matkami.
To je ich nešťastie.
Ale žiadny muž nie.
To je jeho nešťastie."
To mi znie trochu
ako gay.
Nemyslíte?
Ja, nie, proste...
Dajme niečo iné.
"Nemohol som si pomôcť.
Mohol som odolať všetkému, len nie pokušeniu."
To je ako gay ešte viac.
Podla mňa...
Chcelo by to začať s "Ooh."
Asi takto,
"Ooh, nemohol som si pomôcť."
Viete, čo myslím?
A končiť, "Mohol som odolať
všetkému, len nie pokušeniu.
Aspoň šanca by bola dobrá."
Viete?
A keď išiel cez colnicu
v New Yorku
pred rokmi...
A coľník,
si robil svoju prácu, spýtal sa,
"Musíte niečo nahlásiť?"
Oscar Wilde slávne povedal,
"Nič len môjho génia."
Ooh.
To nebolo inteligentné.
Stavím sa, že si to naplánoval.
Stavím sa, že keď išiel
prvýkrát cez coľnicu
v zahraničí, toto bolo všetko
"Áno pane," "Nie pane."
"Niečo treba nahlásiť?" "Nie."
"Ďakujem, môžete ísť."
"Oh, práve ma napadlo
niečo kurva husté.
Oh!
Vždy to robím.
Prepáčte, môžem sa vrátiť...
Nie? Ugh!"
V tej dobe musel čakať týždne,
išiel späť do Anglicka,
len premýšľal,
"Ak sa to spýtajú znova...
'Niečo treba nahlásiť?'
'Nič len môjho génia.'
Budem v knihe výrokov."
Dostal sa tam znova
za pár týždňov,
našiel toho istého chlapa
a išiel za ním.
Chlap,
"Môžete ísť."
"Ani sa ma kurva nič nespýtal.
Do piče.
Prepáčte, oni sa ma nič...
Náhodne,
kurva, náhodne."
Jasné?
Späť na loď.
Za tri týždne späť.
Opäť našiel toho istého chlapa.
Začal sa správať podozrivo,
aby ho vybrali.
Ako vtedy, hej?...
"Kupovali ste niečo?"
"To nie je otázka.
Povedzte "Musíte niečo nahlásiť?'"
"Okay. Musíte niečo nahlásiť?"
"Nič len môjho génia."
"Koho sú tie umelé penisy?"
"Moje, moje."
Uväznený v čítanom
väzení za homosexualitu.
Prešli sme dlhú cestu
od trestania
k úplnej rovnoprávnosti,
ako by to malo byť.
V Anglicku je teraz
povolený vek gayov rovnaký
ako u heterosexuálov... 16.
A dokonca aj manželstvo.
Aj keď, ironicky,
jedno miesto,
ktoré bolo vždy popredu
trochu zaostalo po posledných
voľbách... California.
Mali referendum.
Išli voliť
a povedali nie
manželstvu gayov.
Veď, California,
tam ľudia hovoria,
"To je prečo
sme sem išli."
Je to divný
druh pokrytectva,
že môžete ovplyvniť
život niekoho iného
a vás to už neovplyvní.
To nie je ako,
keď sa raz chlapa spýtajú,
"Vadilo by ti, keby sa títo
dvaja muži vzali?"
A on, "Nie. Fajn."
"Okay, Vyhoň im teda."
"Čo?
Ja som nevedel, že..."
To sa nestáva, že?
To sa nestáva.
Je to divný
druh pokrytectva
aj preto, že títo ľudia
pravdepodobne hovoria,
že gayovia sú nemorálni
a promiskuitní.
Ale teraz nechcú, aby boli
monogamní
a rešpektovaní
v očiach Boha.
A gay v Californii
z toho musí byť zmätený,
a myslí si, "To je trochu,
ako že nás nemajú rád.
S ostatnými sračkami, ktoré
sme vytiahli, je manželstvo nič."
To musí byť tak mätúce.
Musia ísť k súdu a,
"Môžem vedieť
rovno pravidlá?"
"Čo chceš vedieť?"
"Ja len neviem, čo
môžeme robiť a čo nie."
"Opýtaj sa."
"Môžem si vziať muža?" "Nie."
"Môžem mu to robiť do zadku
a trošku mu aj honiť?"
"Prosím."
"Ja...
Môžem si ho vziať, nie.
Ale... trochu...
Môžem...
Môžem zobrať cudzieho
muža v parku
a zobrať ho domov
a vyhoniť si na ňom
a vyhodiť ho ráno
špinavého a bez domova?"
"Samozrejme, že áno, yeah."
"Ale nemôžem si ho vziať?"
"Nie."
"Nie, a už sa nepýtaj, ok?"
"Môžem postaviť
do radu 15 mužov..."
Len s nimi kecám.
"Môžem postaviť
do radu 15 mužov
a vyhoniť im
len tak zo srandy?"
"Ak chceš,
yeah yeah."
Bolo by to ťažké, nie?
Vyhoniť 15 mužov naraz.
Bolo by to akoby som
roztáčal taniere, že?
Nie.
Pretože by ste...
Mohli by ste robiť
len dvoch naraz.
Takže títo dvaja
sa za chvíľu urobia,
ale potom by
som musel prestať.
A, "Kurva do piče.
A ideš.
Oh, kurva do piče."
Nie je to nemožné
vyhoniť 15-ich naraz?
Nikdy som si nemyslel,
že to poviem.
Znova. Nie.
Takže títo ľudia hovoria,
"Byť gay nie je prirodzené."
Ale je to prirodzené.
Mám tu knihu, ktorá to dokazuje.
Homosexualita sa vyskutuje
v rovnakom počte
ako medzi ľuďmi,
tak medzi zvieratami.
Je to skutočná kniha.
Volá sa,
"Biologická neviazanosť:
Homosexualita zvierat
a prírodná rozmanitosť"
autor Bruce Bagemihl, okay?
"Dôkazy sú presvedčivé
a zdá sa, že vlastne
neexistuje druh zvierat,
v ktorom by neboli gayovia."
To neznamená, že šimpanzi
sa stretávajú na ulici
a majú oblečené kožené veci a tak.
Skôr je to viac
rozptýlené.
Je to skutočná kniha.
Môžeme ukázať
prvú snímku, prosím?
Jasné. Okay?
Je to skutočná kniha, okay?
Jasné?
Absolútne skutočná, okay?
"Dvaja makakovia, samci,
si navzájom fajčia."
Navzájom...
Delia sa.
Delia sa s tým.
Ďalší snímok.
Okay.
"Samec opice,
ukazuje svoje genitálie
druhému samcovi."
Hovorí,
"Na čo pri tom myslíš?"
A ten druhý,
"Čo?"
"Vyfajči ma."
Pozrite na jeho malú ruku.
"Prečo?"
"Pretože sme gayovia."
"Ja nie som."
"Ale si, do piče."
Pozrite, ako ho drží.
A zdvihol nohu
pre lepší pôžitok.
Hovorí, "Tak poď.
Tak poď.
Tak poď."
Pozrite na neho.
Dokážete si predstaviť, ako som sa tváril,
keď som objavil tú knihu?
Oh môj Bože.
Ďalší snímok, prosím.
Ah, okay.
"Olympijský svišť, samica
drží druhú samicu."
Tak teraz neviem
čo z toho majú...
Jedine, ak jedna z nich
má umelý ***.
Ešte jeden snímok.
Toto je nepríjemné.
Okay.
"Dve formy sexu
medzi samcami delfínov:
Trenie genitálií, alebo
análny sex, ***;
a dole,
sex do hlavy."
Oh yeah.
Oh yeah.
V podstate...
On ho jebe
do hlavy!
Do hlavy.
Jebe ho do hlavy, dámy...
Nikdy som nič také
nevidel v žiadnom dokumente.
Prečo som to nikdy
predým nevidel?
Prečo to robia?
Možno to nie je
vo voľnej prírode.
Možno je to v akváriu,
čo je niečo ako ich väzenie.
A oni,
"Do piče,
dali sem dvoch samcov.
Ľudia si myslia, že sme ryby.
Takisto to môžeme robiť."
Pozrite na jeho tvár.
Presne takto.
On na to, "Dave."
"Čo?"
"Mohli by sme to
robiť ako oni ***?"
"Nie. Do hlavy
alebo nič."
"D-Dave?"
"Čo?! Čo?!"
"Dave, Dave,
Milujem ťa...
Ale nemôžem kurva dýchať."
Je to skutočná kniha.
Môžeme sa pozrieť na...
Páči sa mi fakt,
že našiel takého moriaka,
aby ukázal akí gayovia
môžu byť zvieratá.
Najväčší gay v ríši zvierat.
Dúfam, že sa to
nikoho nedotklo
so žiadnym materiálom...
Nie, naozaj.
To nie je zmysel.
Nesnažím sa nikoho dotknúť.
Ak som sa niekoho dotkol,
a určite som sa,
neospravedlním sa.
Nie, myslím, že by som nemal.
Musíte byť schopný
si všetko obhájiť.
Vždy som si myslel,
že by sa komik
mal zamerať na veci,
ktoré sú tabu.
Inak to môžete robiť aj vy.
Je veľa "miernych" komikov...
Ktorí si robia srandu
z bežných vecí, viete,
nakoniec v tom nie je rozdiel.
A je veľa komikov,
ktorí sa ospravedlňujú,
keď zájdu príliš ďaleko.
Ja si myslím, že, viete...
Oni hovoria, "Oh, prepáčte,
Nemyslel som to tak."
Tak by si to mal
vedieť robiť lepšie.
Tiež sa ***áva na ľudí,
ktorí hovoria,
"Je niečo, o čom
by si nemal robiť vtipy?"
Nie, nie je.
Záleží na tom,
aký je ten vtip.
Humor prichádza
z dobrej a zlej strany,
a je na vás,
ktorá to bude.
Veľa sa diskutuje
o nechutných vtipoch.
"Komici robia nechutné vtipy."
Ale pointa zlých vtipov je...
Keď poviem nechutný vtip,
je to s vedomím,
že nikto tu taký
v skutočnosti nie je.
Nepoviem nechutný vtip
známemu pedofilovi.
Nepoviem, "Čau, kamoš,
toto sa ti bude
kurva že páčiť, synak."
Viete, čo myslím...
Nikdy som nemal problém
kvôli tomu, čo som povedal
počas mojej kariéry,
pretože sa odmietam ospravedlňovať.
Čo ti môžu spraviť?
Dospej, skús...
vyskúšaj veci
a trochu sa ťa
niečo dotkne.
Nie ako ten delfín.
Viete...
Keď som mal 23, 24,
s priateľkou sme
spoznali iný pár.
Presťahovali sa zo severa
Anglicka do Londýna.
Chodili na miesto,
kde som pracoval
a párkrát sme si
s nimi boli vypiť.
Boli v pohode
a boli zábavní.
Potom, čo sme sa
párkrát stretli,
pozvali nás k nim na párty.
A tak sme išli.
Za prvé, bola to oslava,
čo nám nepovedali.
Za druhé, bolo to
pre ich rodinu,
ktorí prišli zo severu
pozrieť sa, ako sa im darí.
A boli tam rodičia a
starí rodičia z oboch ich strán
a skvelí strýkovia...
priemer okolo 85 rokov, ok?
A myslím si, že
o nás premýšľali.
Mysleli si, "Oh Bože, nepoznáme
žiadnych rovesníkov.
Oh, tam sú Ricky a Jane."
Tak sme tam boli.
A stále sme
sa len spoznávali,
takže sme sa s nimi
bavili celú noc.
Väčšinou sa nestretávame
so staršími ľuďmi.
A ako hovorím,
používame humor ako zbraň,
obranu aj liek,
ale zvyčajne,
keď sa spoznávate.
Používate humor
na prelomenie ľadov.
Máš rovnaké názory?
Čo môžeš? Čo máš rád?
A ja vždy tlačím
hranice trochu ďalej,
aby som rozosmial ľudí na veciach,
o ktorých si mysleli, že to nejde.
Ale potom všetko
dobre dopadne, predpokladám.
Začal som mierne.
Povedal som toto.
Prečo dievčatko
padlo z hojdačky?
Pretože nemá ruky.
Yeah, sranda.
A smiali sa...
Trošku viac než vy.
Boli tam len dvaja,
takže vďaka.
Nie, takže myslel som,
"Okay, pochopili to."
Takže vám to ide.
Zatlačíte...
a povedal som toto.
Ooh, potrebujem sa napiť.
Naštartujte auto, vážne.
Povedal som toto.
Uistite sa, že starí
ľudia to nebudú počuť.
Takže, "Okay, otec
sedí doma,
a číta noviny.
Jeho dcéra pribehne.
Má len 6 rokov.
'Ahoj, zlatko.'
'Ahoj, oci.'
'Hrala si sa?'
'Yeah.'
'V parku?'
'Yeah.'
'S kamarátmi?'
'No, kým neprišiel ten chlap.'
'Kým neprišiel ten chlap?'
'Yeah, prišiel chlap a povedal,
nech kamaráti odídu,
takže sme boli sami.'
'Zlatko, poď sem.
Čokoľvek sa stalo,
nič z toho nebola tvoja chyba.
Okay, zlatko?
Nič z toho nebola tvoja chyba.
Ale povedz mi všetko.
Čo sa stalo?'
'Um, zobral ma za kríky,
aby nikto nevidel,
čo robíme.'
'Oh bože, zlatko.
A potom?'
'um, vyzliekol ma.'
'Oh Bože, a potom?'
'Um, vyzliekol sa on.'
'Oh Bože, zlatko.
A ďalej?'
'Nič. To je všetko.'
'Oh tak si niečo vymysli.'"
- Díky.
- Divák: Povedz ešte niečo, Rick
Nikomu to nehovorte.
Chcem, aby to bolo prekvapenie.
Takže povedal som
tento vtip,
trochu sa opil
a ďalej vtipkoval.
Sedeli sme tam a čakali
na jedlo až do 21:45..
Spojili dva stoly.
Hostitelia sedeli na oboch koncoch
a mňa dali do stredu,
oproti veľmi milému,
ale skoro hluchému 80-ročnému pánovi.
Takže rozhovor
trošku stál.
Po 20-ich minútach,
Ian, jeden z hostiteľov,
vyskočí a hovorí,
"Oh, Ricky, povedz ten vtip."
A ja, "Čo?"
A všetci starí ľudia,
"Oh, milujeme vtipy."
"Naozaj?"
Pozrel som sa na Iana a on,
"To bude v pohode."
A tak, "Okay." A tak
to začalo.
A všetci asi takto.
A ja, "Um, oh... Uh...
Otec sedí doma
a číta noviny.
Dcérka pribehne..."
Povedal som to celé.
Dostal sa k pointe,
"Tak si niečo vymysli."
A oni, ah...em.
Ticho.
Pozrel som sa na Iana a on,
"Nie tento!"
Ďakujem veľmi pekne.
Boli ste úžasní.
Dobrú noc.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne.
Dík.
Ďakujem.
Fantastické.
Ďakujem veľmi pekne.
Ja kurva milujem Chicago.
Nie je skvelé?
- Nie je úžasné?
Toto bolo najlepšie.
Ďakujem...
Ďakujem veľmi pekne.
Poviem vám,
Aby som prišiel znova, riskoval by som
letieť cez sopečný mrak...
čokoľvek, aby som sem prišiel.
Je to fantastické...
teroristický útok.
Úprimne, vždy som bol
nevózny z lietania.
Letel som pár týždňov po 9-11.
Po 9-11,
svet sa takmer
zbláznil, že?
Pochopiteľne.
Pravidlá sa zmenili
a všade bolo
veľa hnevu a strachu
a samý zmätok
a ukazovanie prstom.
A vždy som sa
považoval
za racionálneho,
rozumného chlapa,
a snažil som sa taký
byť aj po 9-11.
A dokonca aj v bare
s kamošmi
som bol ten, čo hovorí,
"Nie, to nemôžeš povedať.
Nie, to je zovšeobecňovanie.
To je smiešne.
Nie je to fér.
Nemôžeš každého súdiť
na základe jednej udalosti.
Nie, je to stále
najbezpečnejší typ dopravy.
Je to šanca
60 miliónov ku jednej"
Viete, zostať racionálny.
To bolo v bare.
Keď letím, je to viac ako,
"Skontrolujte ho znova.
Skontrolujete ho znova?
Snaží sa...
Nevadí ak ja sám?
Môžem...
môžem..."
Po 9-11,
všetky tie kontroly,
Aj napriek tomu sa snažil zostať
racionálny a rozumný.
Premýšľal som, "Je teraz
omnoho tažšie
dostať bombu do lietadla.
Viete, predpisy sú prísnejšie.
Je to bezpečnejšie."
A potom som zistil,
že terorista
sa teraz ani nemusí
do lietadla dostať s bombou.
Našli sa teplom
vedené rakety,
a môžu byť len tak
niekde pripravené
a môžu zničiť lietadlo
do 10-ich minútach od vzletu.
Takže teraz, keď letím,
"Ok, sme z dostrelu.
Kto má bombu?"
Ako som povedal,
letel som pár týždňov
po 9-11,
vnútroštátny let.
Sme vo vzduchu.
Skontroloval som.
"Sme z dostrelu.
Super."
Bol som stále nervózny
a povedal som letuške...
"Máte nejaké magazíny?"
Zamyslite sa. A povedala,
trochu nahlas a urazene...
"Nie, zlato,
nemáme.
Museli sme spraviť
závažné orezy
pretože sme boli
po 9-11 žalovaní."
Za prvé: Nehovorte o 9-11.
Určite vyšli nové pravidlá.
"Nehovorte o 9-11,
keď roznášate kávu."
Viete, čo myslím, že?
Za druhé: Nehovorte
"Závažné orezy."
Závažné orezy...
ak to niekto povie,
tak už viac nemyslím
na magazíny.
Myslím na chlapa v hangáre,
"Naozaj potrebujeme
všetky tieto nity?"
Aký hrozný spôsob obsluhy.
A to si vždy beriem
prvú triedu.
Viem, že by ste sa
o tom nijak inak nedozvedeli.
Robím to pre vás, naozaj.
Niektoré letenky stoja
až 10,000 libier, okay?
A za 10,000 libier,
v prípade katastrofy,
očakávam, že sa predný koniec lietadla,
kde som, oddelí
a pristane niekde na ostrove.
Nepristane.
Zomriem so zbytkom
skurvených stroskotancov.
Je to nefér, že?
Viem, že by ste sa ma snažili
zachrániť, ale nedokázali by ste to.
Boli by sme v správach.
Bol by som asi jediný,
komu by povedali aj meno.
Vy by ste boli "230 ďalších,"
čo je akási útecha.
Ale aj tak...
Takže, okay.
Raz keď som letel
späť z New Yorku...
9:25, sobota, večer,
Z J.F.K. do London Heathrow,
b.A., prvá trieda.
Okay, o toto mi ide.
Je to strach, čo ohrozuje
moje racionálne myslenie.
Som tam.
A teraz celý týždeň
pred tým letom...
Neviem, či si to pamätáte
alebo či sa to stalo
viac než raz.
Bolo to pred pár rokmi.
Na každom spravodajskom
programe v Amerike
tam dole na tom páse
bolo napísané
"Amerika v stave pohotovosti.
Boli sme informovaní,
že sa plánuje
ďalšie 9-11
vo veľkom meste,
pravdepodobne New York či L.A.
Tento víkend.
Nelietajte, iba
ak naozaj musíte."
Musel som.
Natáčal som film.
A...
Takže som jediný v prvej triede,
a stále sa snažím
byť racionálny.
"Všetko je teraz bezpečnejšie.
Každý dnes hľadá teroristov.
Nechajú to až na pondelok."
A potom sa to stalo.
To, čo narušilo moje racionálne myslenie.
Tak trochu som sa
vtedy psychicky zrútil.
Do prvej triedy,
asi 30 minút
pred odletom, prišiel chlap.
Neviem, či bol
zo Severnej Afriky
alebo z Blízkeho Východu
či Ázie,
ale mal všetky znaky, ok?
Zarastený,
oceľový kufrík, ok?
A tu začína vaše
úbohé zmýšlanie.
Zrazu som sa začal
pýtať personálu
banálne otázky,
"Nebudeme meškať?"
A oni, "Nie."
"Aké je počasie v Londýne?"
"Trochu zamračené... tam je!"
To sa nestalo.
Takže som tam, ok?
Stále na neho pozerám
a premýšľam...
Všetko a celý
týždeň smeroval k tomuto...
Všetky správy a všetko.
Ale teraz je to boj
medzi dobrom a zlom,
medzi racionálnym
a iracionálnym.
Tento hovorí, "Ooh,
je to atentátnik."
"Oh, nebuď hlúpy.
Nie je."
"Je."
"Ako to vieš?"
"Presne tak vyzerajú."
"Čo?"
"Zarastení."
"Nebuď hlúpy, dobre?"
Potom začal volať.
Nerozumel som,
čo hovorí,
ale znelo to, akoby
bol nahnevaný.
Tento hovorí,
"Oh, on volal!"
Tento, "Nie, ty si tiež
práve volal."
"Yeah, ale nie do zahraničia."
"Zavri hubu, ok?
Kontrolovali ho.
Ako ostatných."
"Skontrolovali bradu?"
"Yeah, skontrolovali bradu.
Yeah, skontrolovali bradu."
Takže pozerám na neho...
Musel som byť úplne mimo
s tým všetkým v hlave.
Pristihol ma, ako sa pozerám.
A spravil toto.
A tento, "Oh, on vie,
on vie! Hej?"
A tento, "Nie, on vie
prečo sa na neho pozeráš.
Pozerajú tak na neho už mesiace.
Tak s tým prestaň."
"Ooh, tá brada."
"Yeah... "
Ale tento začne vyhrávať.
Strach začne porážať
všetky racionálne myšlienky.
Začne to byť ako,
"Nie, ale mohol by byť."
"No, mohol by.
Ale asi nie."
"No, nie.
Štatistiky hovoria jasne."
"Yeah, ale aj tak,
to sa nestane..."
"Nehovor, že nie.
Ľudia z 9-11 si to hovorili."
"Yeah,
ale všetky tie kontroly..."
"Našli nové spôsoby
ako prejsť cez kontrolu.
Takže musíme myslieť dopredu."
"Yeah, máš pravdu."
A zrazu,
"Oh môj Bože, deje sa to, deje sa to."
Prichádza nevolnosť
a zrazu si uvedomíte,
"Oh môj Bože,
som svedok..."
A tento,
"Okay, poďme ho nahlásiť."
A tento, "Nie."
"Prečo?"
"Niekto by si mohol
myslieť, že som rasista."
"Jebať na to.
Nahlásim ho,
zmýlim sa, strápnim sa,
budem živý rasista,
len pre prípad."
A ja, "Nie."
Tak nie.
A tak teraz si myslím,
že je atentátnik.
Začne let a zomriem,
ale nič s tým nespravím.
Takmer sa rozplačem.
A všetko toto sa
stalo behom pár sekúnd.
Zdvihnem hlavu a vidím jeho
manželku, ktorá má všetky znaky
a dve malé dcéry.
A zrazu, "Oh, samozrejme,
že nie je kurva atentátnik.
Ak si mimo z toho,
že uvidíš 72 panien,
nevezmeš so sebou
ženu a deti."
Takže... nie.
Začal let, samozrejme,
že nebol terorista.
Bol som trochu zahanbený
a videl som na tom tú vtipnú stránku.
Uľavilo sa mi a všetko.
Bol obchodník a chlap v rodine.
Hral sa so svojimi dcérami
ktoré behali sem a tam,
a búchali do môjho kresla.
A nič s tým nespravil.
Absolútne nič.
Naháňal ich, a oni kričali
skutočne vysokým tónom...
Po hodine a pol,
som si úprimne želal,
aby niekto to skurvené
lietadlo odpálil.
Ale vážne divná vec,
ktorá sa počas toho stala.
Bol som tak paranoídny
ohľadom teroristického útoku,
že som si začal brať
súkromné tryskáče
a helikoptéry kamkoľvek,
len preto, že som bohatý.
Nie nie.
Nie.
Nie, znova, moja filozofia bola,
som jediný v lietadle
a určite nemám bombu,
tak som v pohode, jasné.
Jedného dňa
som si bral helikoptéru
a čakal som
na pristávacej plošine.
Dva dni predtým.
Som doma,
jem cereálie,
a je tam krabica mlieka
s nezvestnými osobami
na zadnej strane.
A videl som ich tisíce.
Toto bolo iné, pretože bolo nezvestné
malé dieťa, čo je vždy smutnejšie.
Je to smutné,
keď je hocikto nezvestný.
Ale hlavne,
kvôli jej veku,
bol to únos, viete.
A aj to, ako to bolo napísané.
Bolo to od jej matky.
Znelo to takto.
Meno dievčatka,
ktoré nepoviem,
ale pamätám si ho, a deň
a miesto, kde bola naposledy videná.
A bolo tam,
"5 rokov,
blond vlasy, modré oči,
vždy veselá.
Prosím, pomôžte."
A muselo to
vo mne zostať.
Dva dni potom, som tam.
Je to ako prístavisko,
čakám na helikoptéru.
Pozerám dole
do nejakého
nepoužívaného skladu.
Pozerám dovnútra, ok?
Niekto tam pripevnil
hnedú doku
s lepiacou páskou.
Niečo ako záclona.
A spadlo to,
tak som videl dovnútra.
Je to skutočný príbeh.
Prádzna miestnosť
s matracom.
A na matraci dievčatko
so zviazanými rukami.
A moje srdce, kurva...
5 rokov, 5 rokov.
Blond vlasy, blond vlasy.
Modré oči, modré oči.
Vždy veselá,
išla si oči vyplakať.
Čo?
To nemohla byť ona.
Nechal som to tak.
Ďakujem veľmi pekne.
Boli ste úžasní.
Dobrú noc, Chicago.
Díky!
Ďakujem.
Díky.
Oh, ďakujem...
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem.
Díky.
Ďakujem.
Díky.
Dobrú noc všetkým.
Ďakujem.