Tip:
Highlight text to annotate it
X
(Hudba)
Vtipnejšou stránkou vlastnenia mozgu je,
že vôbec neovládate jeho zber a uchovávanie
faktov či príbehov. A čím ste straší, tým je to horšie.
Niektoré veci ním niekedy roky poletujú,
kým pochopíte, prečo vás vlastne zaujímajú,
kým pochopíte ich význam pre vás.
Tieto tri sa týkajú mňa.
Keď Richard Feynman ešte vyrastal v Queense,
išiel na prechádzku spolu s otcom, káričkou
a loptou. Všimol si, že keď káričku potiahol,
lopta sa presunula na jej koniec.
Preto sa otca opýtal: „Prečo sa lopta presunie na koniec?“
On mu odpovedal: „To je zotrvačnosť.“
Spýtal sa: „Čo je to zotrvačnosť?“ Otec na to: „No,
zotrvačnosť je názov, ktorým vedci
pomenovali úkaz presunu lopty na koniec káričky.
No popravde, nik naozaj nevie.“
Feyman neskôr získal diplomy
na MIT a Princetone, vyriešil výbuch raketoplánu Challenger
a nakoniec získal Nobelovu cenu za fyziku
vďaka Feynmanovu diagramu, ktorý opisuje pohyb subatomárnych častíc.
Všetko to prisudzuje rozhovoru s otcom,
ktorý mu dal pocit,
že tie najjednoduchšie otázky vás môžu posunúť na okraj ľudských vedomostí,
kde to chcel prebádať.
I tak sa stalo.
Eratosthenes bol tretím knihovníkom vo veľkej Alexandrijskej knižnici
a tiež v mnohom prispel vede.
No najznámejší je vďaka listu,
ktorý ako knihovník dostal
z mesta Swenet, ktoré je na juh od Alexandrie.
Bola v ňom jedna vec, ktorá mu vŕtala v hlave.
Pisateľ tvrdil, že keď sa napoludnie
počas slnovratu pozrel do studne,
videl na jej dne svoj odraz a tiež to, že jeho hlava
zatienila slnko.
Musím vám povedať, že myšlienka o tom, že Kolumbus zistil, že zem je guľatá,
je úplná blbosť. Nie je to pravda.
Vlastne každý, kto mal vzdelanie vedel, ze svet je guľatý,
už od čias Aristotela. Ten to dokázal
jednoduchým pozorovaním.
Všimol si, že tieň Zeme na Mesiaci,
je vždy okrúhly
a jediný tvar, ktorý stále vytvára okrúhly tieň,
je guľa. Dôkaz - Zem je guľa.
Ale nik nevedel, aká je veľká,
až pokým Eratosthenes nedostal tento list.
Pochopil, že Slnko bolo presne *** mestom Swenet,
pretože pri pohľade do studne viedla priamka
z úplného dna studne popri mužovej hlave až k Slnku.
Eratosthenes vedel aj inú vec.
Vďaka palici zapichnutej v alexandrijskej zemi
v rovnakom čase, v rovnaký deň, napoludnie,
počas slnovratu vo svojom zenite
slnko vrhalo tieň, ktorý bol 7,2° mimo osi.
Ak viete obvod kruhu
a máte na ňom dva body,
jediné, čo potrebujete vedieť, je ich vzdialenosť
a dokážete určiť priemer.
360° delené 7,2 = 50.
Viem, že je to trochu okrúhle číslo a tiež sa mi to veľmi nezdá,
ale je to dobrý príbeh, takže budeme pokračovať.
Potreboval vedieť vzdialenosť medzi Swenetom a Alexandriou,
čo je dobré, pretože Eratosthenes bol dobrý v geografii.
Vlastne, slovo geografia vymyslel.
Cesta medzi Swenetom a Alexandriou
bola obchodnou cestou
a pre obchod bolo potrebné poznať vzdialenosti.
Potreboval presné vzdialenosti, takže veľmi presne vedel,
že vzdialenosť medzi mestami bola 500 míľ (805 km).
Keď to vynásobíte 50, dostanete 25 000,
čo je jedno percento skutočného priemeru Zeme.
Prišiel na to už pred 2 200 rokmi.
Teraz žijeme vo veku,
kedy prístroje za miliardy dolárov hľadajú Higgsov bozón.
Objavujeme častice, ktoré sa dokážu pohybovať rýchlejšie ako svetlo
a všetky tieto objavy umožňuje technológia,
ktorá bola vyvinutá len pred pár desiatkami rokov.
Počas takmer celej histórie ľudstva
sme museli tieto veci objavovať pomocou našich očí, uší a nášho rozumu.
Armand Fizeau bol parížsky experimentálny fyzik.
Jeho zameraním bolo vylepšovanie a potvrdzovanie výsledkov iných.
Môže tak trochu vyzerať ako neschopák,
ale v skutočnosti je to dušou vedy,
pretože neexistuje nič také ako fakt, ktorý nemôže byť nezávisle potvrdený.
Boli mu známe Galileove pokusy,
keď sa snažil zistiť, či svetlo má alebo nemá rýchlosť.
Takže Galileo pracoval na tomto úžasnom pokuse.
Spolu s asistentom mali lampy,
ktoré držali. Raz otvoril lampu Galileo a raz asistent.
Celé načasovanie si dobre poznačili.
Keď poznali načasovanie, postavili sa na dva kopce,
3 km vzdialené, a obaja robili to isté, na základe
Galileovho predpokladu, že ak má svetlo znateľnú rýchlosť,
všimne si oneskorenie svetla z lampy asistenta.
Ale svetlo bolo pre Galilea príliš rýchle.
Keď sa už rádovo mýlil, začal predpokladať,
že svetlo bolo asi 10-krát rýchlejšie ako zvuk.
Fizeau si bol vedomý tohto pokusu. Žil v Paríži,
kde zriadil dve pokusné stanice,
zhruba 8,5 km od seba.
Vyriešil tento Galileov problém
pomocou relatívne jednoduchého zariadenia.
Pomocou tohto.
Nachvíľu odložím ovládač,
pretože chcem, aby ste sa sústredili na toto.
Toto je ozubené koleso. Má kopu zárezov
a kopu zubov.
Je to Fizeauove riešenie vysielania nespojitých zábleskov svetla.
Lúč umiestnil za jeden zo zárezov.
Keď namierim cez zárez lúč na zrkadlo
vzdialené 9 km, tak sa lúč od zrkadla odrazí
a vracia sa späť cez zárez.
Ale keď roztočil koleso, stalo sa niečo zaujímavé.
Všimol si, že to vyzeralo, akoby sa na vracajúcom sa
lúči začali zatvárať dvere.
Prečo?
Pretože svetelný impulz sa nevracia
cez rovnaký zárez. A vlastne naráža aj do zuba.
Kolesom točil dostatočne rýchlo
a úplne zabránil svetlu v priechode.
Na základe vzdialenosti medzi dvomi miestami,
rýchlosti kolesa a počtu zárezov v kolese
vypočítal rýchlosť svetla s odchýlkou 2% jej skutočnej hodnoty.
Dokázal to už v roku 1849.
Práve kvôli tomu sa zaoberám vedou.
Kedykoľvek mám problém pochopiť nejakú myšlienku, spätne skúmam ľudí, ktorí s ňou prišli.
Sledujem príbeh, ako ju pochopili.
A potom, keď budete skúmať, ako vedci rozmýšľali,
keď prišli so svojimi objavmi, pochopíte,
že nie sú až takí iní ako my.
Všetci sme z mäsa a kostí. Začíname s rovnakými nástrojmi.
Páči sa mi myšlienka nazývať rozličné odvetvia vedy ako „polia".
Mnoho ľudí si predstavuje vedu ako uzavretú čiernu skrinku,
avšak v skutočnosti je to otvorené pole.
Všetci sme bádatelia.
Ľudia, ktorí niečo objavili, len viac premýšľali o tom,
čo skúmali a boli zvedavejší.
A ich zvedavosť zmenila zmýšľanie ľudí o svete,
a teda zmenili aj svet.
Zmenili svet a vy môžete tiež.
Ďakujem.
(Potlesk)