Tip:
Highlight text to annotate it
X
Túto prednášku som nazval „Patológia spoločnosti“.
Rozhodol som sa použiť metaforu ochorenia,
aby som popísal súčasný stav spoločenských pomerov
a trendy, ktoré sú týmito pomermi tvorené a udržované.
Prvý raz som sa stretol s nápadom
prirovnať stav spoločnosti k zdravotnému stavu organizmu
vďaka pánovi menom John McMurtry,
ktorý napísal knihu „Rakovinové štádium kapitalizmu“.
Toto prirovnanie je veľmi jednoduché. Ľudské bytosti musia
brániť pred všetkými patogénnymi činiteľmi, ktoré napadnú a škodia ich organizmu,
a takisto nám škodia určité javy v spoločnosti, v ktorom žijeme.
Negatívny stav spoločnosti však samozrejme nie je spôsobený baktériami
a podobnými patogénmi.
Namiesto toho je spôsobovaný
zabehnutým spôsobom myslenia;
kultúrnymi "memami" prenášanými z človeka na človeka, ktoré sú založené na určitých hodnotách
a na rôznych systémoch viery.
Tieto memy, inak povedané vzory myslenia a správania,
sa vždy v našom okolí napokon
prejavia a manifestujú ako kultúra -
myšlienky demokracie,
ľavice, pravice, konzumný spôsob života atď.
V prvej časti preskúmame príznaky,
a na základe nich diagnostikujeme súčasný stav choroby spoločnosti.
V druhej časti určíme prognózu,
zistíme, čo môžeme očakávať od budúcnosti,
ak by v spoločnosti naďalej pokračovali tieto patologické javy.
V poslednej časti budeme hovoriť o liečbe
tohto stavu
a ja vám predstavím koncept
zdrojovej ekonomiky, ktorý spolu preskúmame.
Na úvod tejto prednášky vám najprv opíšem
tzv „neviditeľné väzenie“.
Je to uzavretý intelektuálny systém spätných väzieb,
ktorý podstatne spomaľuje alebo úplne zastavuje
možnosť uplatnenia nových spoločenských konceptov a zmien v spoločnosti,
čo zastavuje pokrok. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil.
Spoločnosť, ako ju poznáme, je vytvorená pomocou myšlienok
buď priamo alebo v rámci systémových dôsledkov.
Inými slovami, ak niekto niekde niečo spravil,
čo vytvorilo skupinový záujem, tento záujem následne viedol k zavedeniu
špecifickej súčasti spoločnosti, a to buď vo fyzickej forme,
filozofickej forme alebo oboch.
Akonáhle určitá skupina myšlienok získa dôveru
dostatočne veľkej skupiny ľudí, stáva sa inš***úciou.
A akonáhle sa táto inš***úcia stane v niektorom smere dominantnou
počas určitého obdobia svojej existencie,
stáva sa z nej spoločenské zriadenie.
Inštitucionálne zriadenia sú jednoducho spoločenské tradície
vzhľadom k ilúzii, že tu budú navždy, že sú trvalé.
Avšak čím viac sú uznávané,
tým majú na nás, na naše hodnoty, na naše názory
a na našu identitu stále väčší kultúrny vplyv.
Podľa môjho názoru nie je prehnané tvrdiť, že zriadené inš***úcie,
ktoré vytvárajú pre človeka kultúrne prostredie, zároveň podmieňujú, dalo by sa povedať
"programujú" človeka určitým súborom špecifických hodnôt, ktoré sú potrebné
pre udržanie spoločenského zriadenia.
Tieto súbory nazývam „zabehnuté hodnotové programy“.
Programovanie počítačov je podľa mňa vhodnou ***ógiou,
ktorou je možné zdôrazniť túto myšlienku.
Aj keď v súčasnosti stále prebieha debata o vplyvoch genetiky
a vplyvoch životného prostredia, ktoré, mimochodom,
bude podrobnejšie rozoberať Roxanne Meadows počas svojej prednášky,
nie je ťažké pochopiť, že tieto vplyvy je potrebné vnímať z hľadiska hodnôt.
To, že niečo považujete za dôležité alebo nedôležité,
pochádza z podmieňovania,
a to podmieňovanie prichádza zo sveta okolo Vás.
Pravda je taká, že každý intelektuálny koncept,
ktorý má pre nás nejakú hodnotu,
je dôsledkom informačného vplyvu danej kultúry
tak či tak.
Kultúrne prostredie je programovací proces, ktorý zachováva sám seba
a funguje podobne ako inštalácia softvéru pre váš počítač.
Každý človek je vedome alebo nevedome
programovaný do svetonázoru svojej kultúry.
Pokračujúc v tejto ***ógii, ľudský mozog je hardvérom
a prostredie okolo nás je tímom programátorov,
ktorý vytvára naše hodnoty a názory.
Každé slovo, ktoré poznáte, ste sa od niekoho naučili.
Každý koncept a každá viera
je dôsledkom rovnakého vplyvu.
Pán Jacque Fresco sa ma raz spýtal:
„Nakoľko je Tvoja osobnosť Tvoja vlastná?"
Odpoveď je pochopiteľne svojim spôsobom paradoxná,
pretože buď je úplne moja vlastná alebo vôbec nie je,
keďže všetky informácie, vďaka ktorým myslíme a konáme, pochádzajú od okolia.
Informácia je sériový proces. Jediný spôsob,
akým môže človek prísť na nejakú myšlienku,
je pomocou informácie získanej od okolia,
ktorá mu umožní uvedomiť si tento nápad.
Zdá sa, že sme kultúrne programovaní
od nášho príchodu na svet až do momentu našej smrti.
Myslím, že to netreba ďalej rozoberať.
Dôsledkom toho však je, že kultúrne atribúty,
ktoré si uchovávame ako dôležité hodnoty,
sú zväčša tie, ktoré nám vnútila kultúra okolo nás.
Zopakujem to ešte raz.
Dominantné a udržiavané kultúrne atribúty
sú tie, ktoré nám vnútilo naše prostredie.
Ak sa narodíte do spoločnosti, ktorá odmeňuje konkurenciu namiesto spolupráce,
pravdepodobne sa stanete súťaživým, aby ste v danej spoločnosti dokázali prežiť.
Tým chcem naznačiť, že v tomto smere sme v podstate biochemickými strojmi.
Aj keď je naša schopnosť myslieť, spracovávať informácie
a pamätať si ich čiastočne závislá na genetických predpokladoch,
zdroj pre rôzne typy správania pochádza zásadne
z myšlienok a skúseností, ktoré nám boli nainštalované
do nášho hardvéru okolitým svetom.
Dá sa však povedať, že náš biologický počítač, ľudská myseľ,
má tiež evolučne zabudovaný operačný systém,
a vďaka tomuto systému máme určité sklony,
ktoré obmedzujú našu objektivitu
a naše racionálne myslenie.
Tieto sklony sa prejavujú vo forme emocionálnych inklinácií.
Som presvedčený, že mnohí z Vás už počuli frázu: „Buď objektívny!“
Žiaden človek však nedokáže byť úplne objektívny.
To je jedna z dôležitých vecí, ktoré som sa naučil od pána Fresca.
Kvôli tomu je bežným ľudským sklonom
nachádzať koncepty, ktorým rozumieme a ktoré napĺňajú naše potreby,
a následne sa týchto konceptov držať do konca života
bez ohľadu na nové konfliktné informácie, od ktorých by sa dalo logicky očakávať,
že podnietia určité zmeny.
Ľudia sa boja zmien, pretože zmeny narúšajú naše zabehnuté spôsoby myslenia.
A len tak mimochodom, keď budem rozprávať o zisku
a o peňažnom systéme, uvidíte tento sklon v plnej sile.
O chvíľu sa tomu budem venovať viac.
Preto vždy, keď sa niekto odváži prísť s myšlienkou,
ktorá je *** rámec programovania alebo odporuje zriadeniu,
reakciou zriadenia je zatratenie tejto myšlienky, označením slovami ako rúhanie,
podkopávanie autority, konšpiráciu alebo jednoduchým označením za blud.
Napríklad v akademickej oblasti je skúmanie často obmedzené
len na určité kruhy, ktoré sa vzájomne citujú.
Uzavreté slučky spätných väzieb, ktoré predpokladajú, že základné predpoklady
ich myšlienkovej školy sú empirické,
a len títo experti, ktorých expertíza je definovaná pomocou titulov a diplomov,
sú považovaní za vážené autority.
Ich názory majú preto dominantný vplyv na názor verejnosti.
Toto je lekár Ignaz Semmelweis.
Prosím, prepáčte mi nedostatky v mojej maďarskej výslovnosti.
Bol to lekár, ktorý žil v polovici 19. storočia,
špecializáciou pôrodník.
Počas dlhoročného výkonu svojho povolania si uvedomil,
že existuje vzťah medzi prenosom chorôb
a tým, že si doktori v tom čase
po pitvách nikdy neumývali ruky.
Lekári v tých časoch manipulovali s mŕtvymi telami
v suterénoch nemocníc a následne vyšli na vyššie poschodia,
aby asistovali pri pôrode, bez toho, aby si umyli ruky.
Tento lekár, ktorý si uvedomil túto súvislosť,
začal o tom rozprávať so svojimi kolegami.
Vravel im: „Mali by ste si umývať ruky pred každým zákrokom,
pred operáciou a pred pôrodom,
avšak predovšetkým vtedy, ak ste manipulovali s mŕtvym telom."
Všetci ho vysmiali a ignorovali.
Publikoval vedecké články, ale tie boli zamietnuté a zosmiešnené.
Po mnohých rokoch snahy presadiť túto myšlienku bol nakoniec zatvorený
do ústavu pre mentálne postihnutých, kde aj zomrel.
Až mnoho rokov po jeho smrti, keď Louis Pasteur prišiel
s mikrobiologickou teóriou nákazy,
bola jeho myšlienka konečne pochopená,
a ľudia si uvedomili, aká hrozná chyba sa stala.
Slovami Johna McMurtryho, ktorý je profesorom filozofie v Kanade:
"Keď študujeme dobu temna (stredovek), môžeme si prečítať
zachované texty od mysliteľov tejto doby,
od Augustína až po Ockhama, ale nenájdeme
jedinú stránku textu s kritikou zriadeného usporiadania spoločnosti, a to aj napriek tomu,
ako racionálne neodôvodniteľné sú koncepty feudalizmu, absolútneho paternalizmu,
božského práva kráľov a podobne.
Je naša súčasná doba naozaj až taká odlišná?
Dokážeme nájsť v dnešných médiách a v univerzitnej tlači
jediný článok venujúci sa odhaleniu
globálneho režimu, ktorý odsudzuje
tretinu všetkých detí k podvýžive
aj napriek tomu, že je na svete dostatok jedla?
V takomto usporiadaní je nemožné odlíšiť nezištnú myšlienku od propagandy.
Je možné hovoriť len o jedinej doktríne a kňažská kasta expertov
predpisuje všetkým ich povinnosti.
Spoločenské povedomie je uväznené
do určitého druhu náboženskej logiky,
ktorá funguje len v určitom rámci
predpísaného regulačného zriadenia,
ktorého úlohou je chrániť privilégiá privilegovaných.
Metodická cenzúra triumfuje *** vedeckým myslením
a z jediného priestoru vyhradeného pre nezávislé myslenie
sa stala hra vzájomne si konkurujúcich racionalizácií."
Ľudia nezvyknú kritizovať usporiadanie spoločnosti,
pretože sú s týmto usporiadaním zviazaní.
V mysliach nám beží myšlienkový program,
ktorý nám bol nainštalovaný do nášho mentálneho hardvéru,
a ktorý kontroluje rámec, v ktorom rozmýšľame.
Aby som použil inú ***ógiu, sme súčasťou hry
a k spochybneniu celistvosti samotnej hry dochádza len zriedkavo.
Členovia spoločnosti sú často indoktrinovaní
spoločensky prijateľnými normami až tak, že aj zmysel ich života
je rámcovaný dominantným a zriadeným systémom hodnôt.
Interpretácia nových informácií
je zároveň vedome alebo dokonca podvedome usmernená tak,
aby zodpovedala tomu, čomu veria.
Takže, keďže sme si vysvetlili tento základ,
skúsme upriamiť našu pozornosť na to,
aby sme zbežne zhodnotili tento fenomén "zablokovanej mysle", ako by sme to mohli nazvať,
v kontexte ekonomiky,
špeciálne trhovej ekonomiky.
Vlastne presnejší termín v tomto štádiu by bol "ekonomická teológia".
Ako táto prezentácia ukáže,
väčšina ľudí na tejto planéte
nielenže netuší, ako sú negatívne postihnutí
trhovou ekonomikou vo veľkom, ale dokonca
vytrvalo podporujú jej princípy,
čo nie je založené na ničom inom ako na tradičnej indoktrinácii.
Nedávno som dostal e-mail v tomto znení:
„Ak ste proti systému voľného trhu, ste proti slobode.“
(Smiech)
Prirodzene ma až striaslo *** takouto kontrolou myslenia,
ktorú dominantná zriadená ortodoxia úspešne vložila do ľudskej mysle.
Prirodzene, takto sa udržiava moc,
a takto sa aj vždy udržiavala dominantnými zriadenými ortodoxiami už celé stáročia.
Trikom je podmieňovať myslenie ľudí tak systematicky
do zriadeného systému hodnôt, že akákoľvek alternatívna myšlienka
je zamietnutá bez akéhokoľvek kritického preskúmania.
Aby som vám ukázal, ako hlboko je tento fenomén zakorenený,
všimnite si, že prakticky všetky aktivistické organizácie,
či sú to environmentálne, spoločenské alebo politické hnutia dnešnej doby,
nikdy nepovažujú samotný systém voľného trhu
za pôvodcu škodlivých vplyvov.
Ani ich to nenapadne.
Miesto toho sa zameriavajú na konkrétnych jednotlivcov a skupiny
a na skorumpované korporácie,
a aj keď si uvedomujem, že je potrebné poukazovať
na konkrétne jednotlivé problematické oblasti,
nevenujú sa mechanizmom, ktoré vo svojej podstate vytvárajú tento problém.
To je zásadná chyba, ktorá sa deje v tzv. aktivistickej komunite dnešnej doby.
A tak, ako bude zdôraznené
v priebehu tejto prezentácie,
najväčším ničiteľom ekológie,
najväčším zdrojom odpadu a znečistenia,
najväčším podporovateľom násilia, vojen, zločinu,
neľudskosti, chudoby a spoločenských zvráteností,
najväčším generátorom spoločenských a osobných neuróz,
mentálnych porúch, depresií, napätia,
a najväčším zdrojom paralýzy spoločnosti,
ktorý nám bráni v uplatnení nových metód
s cieľov vytvoriť udržateľný svet a vo vytvorení pokroku na tejto planéte,
nie je nejaká vláda, nie je to nejaká legistatíva,
nie je to nejaká skorumpovaná korporácia, monopol alebo kartel.
Nie je to ani chyba v ľudskej povahe.
Je to vo svojej podstate
samotný ekonomický systém.
Systém trhu, peňažný systém, voľný trh,
kapitalistická štruktúra, nech to nazvete akokoľvek,
je nielen zdrojom niektorých najväčších
spoločenských problémov, ktorým dnes čelíme,
ale dostáva nás do bodu,
ktorý by sa dal označiť ako terminálne štádium choroby spoločnosti,
kde patogénna rakovina vadných hodnôt
zmutovala a rozmnožila sa do bodu,
v ktorom dnes nečelíme ničomu inému,
ako smrti alebo kolapsu modernej civilizácie, ako ju dnes poznáme.
Prosím, pochopte,
že nie som ohlasovateľ súdneho dňa.
Nie som tu preto, aby som vyvolával emocionálne reakcie
oznamovaním, že sa blíži koniec sveta.
Človek však nemusí byť génius, aby videl, kam ukazujú súčasné trendy,
trendy, o ktorých média nebudú hovoriť.
A vzhľadom k politickej a ekonomickej nedbanlivosti
k zneužívaniu životného prostredia
smerujeme ku katastrofe, čo postupne budem v prednáške vysvetľovať.
Existujú na tieto problémy nejaké riešenia? Áno, existujú.
Lenže sú ďaleko za hranicami súčasného stavu myslenia,
a zároveň politicky a ekonomicky ohrozujú tých, ktorí sú pri moci,
a preto sú okamžite zavrhnuté ako iracionálne a absurdné.
Samo-ustanovení strážcovia status quo o tom nebudú chcieť ani počuť,
pretože je to úplne mimo ich pohľadu na svet a identity.
Tu sú niektoré príklady vecí, ktoré sa práve teraz dejú
a existuje ich ešte oveľa viac, toto sú len niektoré,
ktoré sa objavili v hlavných médiách.
Preto existuje Hnutie Zeitgeist. Mrzí ma, že musím povedať,
že sa nemôžeme spoliehať na vládnuce inš***úcie,
ktoré by nás nasmerovali správnym smerom.
Každá vláda na tejto planéte je zabehnutá
v ekonomicky orientovanom spoločenskom programe,
ktorý slúži len sám sebe, je neudržateľný
a viac-menej deštruktívny.
Možnosť plynulého prechodu
do nového usporiadania spoločnosti,
ktorý nemá negatívne vedľajšie produkty
a o ktorom budem neskôr hovoriť, je extrémne obmedzená,
keďže máme k dispozícii len veľmi obmedzené možnosti,
čím myslím právny systém, politický systém a podobne.
Podobne sa nemôžeme spoliehať
na korporácie a finančné inš***úcie, ktorých poháňa na prvom mieste potreba zisku,
ktoré kontrolujú všetky naše vzácne zdroje na planéte,
zdroje, ktoré všetci potrebujeme, aby sme prežili.
Dnešná spoločnosť je chorá, ochorenie napáda všetky jej životne dôležité funkcie
a Hnutie Zeitgeist považujem za imunitný systém
spoločnosti.
[potlesk]
Ďakujem. Prvá časť: Diagnóza.
Predtým, než začnem s ***ýzou spoločenských podmienok,
potrebujeme sa najprv zamyslieť *** problémom hodnôt
a kultúrneho relativizmu.
Dnešní ľudia si myslia, že ich názory a myšlienky sú rovnocenné s názormi iných
bez ohľadu na informácie, ktoré ich podporujú. Táto posadnutosť názormi
v dnešnej dobe vytvorila rámec rozmýšľania pre mnoho ľudí,
ktorý nemá žiadny podklad,
kde dôkazy nie sú žiadúce
a v konečnom dôsledku si ľudia myslia, že ich názory sú rovnocenné.
Táto argumentácia sa vyskytuje dosť často, myslím, že všetci ste už niečo podobné zažili.
Je to veľmi špecifický problém.
Ľudia si nie sú rovnocenní vo svojich názoroch.
Je to proste nemožné,
hoci tento koncept vyzerá rozumne.
Konečnou otázkou sa stáva: „Ktoré názory si vlastne zaslúžia dôveryhodnosť?“
Čo je dôležité pre všetkých ľudí na tejto planéte,
a ako si budeme udržiavať našu osobnú
a spoločenskú prosperitu udržateľným spôsobom?
Čo je nespochybniteľnou spoločnou pôdou pre všetkých,
na čom sa môžeme všetci zhodnúť, či už sme kresťanmi,
moslimami, kapitalistami, socialistami, ateistami, anarchistami,
scientológmi, republikánmi...
Na čom sa vieme všetci zhodnúť?
Nuž je tu jeden univerzálny príklad.
Byť zdravý versus byť chorý.
Dalo by sa povedať, že byť zdravý je preferovaná hodnota.
Normálny stav versus patologické stavy,
stav zdravia versus stav choroby,
to poskytuje nesporný hodnotový základ
pre všetkých jednotlivcov a spoločnosti.
Prakticky všetci ľudia vo všetkých spoločnostiach dávajú prednosť byť nažive
a zdraví.
Takisto neexistuje kultúrny relativizmus o tom,
či mať vhodnú zdravú potravu na jedenie, či sa vystríhať rakoviny
alebo mať neznečistenú vodu na pitie je tá preferovanou hodnotou.
A preto, naša ***ýza zdravotného stavu spoločnosti
nebude založená na hrubom domácom produkte,
spotrebiteľskom indexe cien, stavom burzy, ekonomickom raste,
miere nezamestnanosti alebo zamestnanosti, zmluvách voľného trhu
alebo na inom bežne používanom ekonomickom ukazovateli,
ktorý sa používa na určovanie, či sa spoločnosť „zlepšuje“ alebo „rastie“.
Miesto toho radšej preskúmame veci, na ktorých naozaj záleží,
ako napríklad mieru chorobnosti, chudobu,
spoločenský kapitál, dôvera,
konflikty, korupciu, vyťaženosť zdrojov, znečistenie,
mieru vrážd, očakávanú dĺžku života, mieru vzdelanosti,
počet uväznených osôb, zneužívanie drog a alkoholu, mentálne choroby, atď.
To sú veci, na ktorých ozaj záleží.
Tak začnime.
Napriek populárnej predstave
dnes dôkazy poukazujú na to, že predkovia ľudí,
ktorí žili pred neolitickou revolúciou,
v skutočnosti nežili v uprostred neustálych konfliktov a extrémneho nedostatku,
ako mnohí antropológovia kedysi predpokladali.
V skutočnosti, spoločnosti lovcov a zberačov mali veľmi jedinečné spoločenské usporiadanie,
ktoré bolo obmedzujúce
a zároveň samo sa regulujúce usporiadanie.
Pred vynálezom poľnohospodárstva ľudia mali len malú kontrolu
*** tým, čo bolo dostupné. Nemali sme poľnohospodárstvo,
nemohli sme kontrolovať životné prostredie.
Takže na svete bola určitá prirodzená rovnováha.
A zdá sa, že spoločnosti ako také odrážali túto rovnováhu tým,
že mali nie-hierarchickú, nekonkurenčnú spoločenskú štruktúru
bez vodcov.
Zistilo sa tiež, že ich systém hodnôt
a spoločenských hodnôt bol v podstate založený
na rovnosti, altruizme a zdieľaní.
Tým pádom prakticky zakázali zbohatlíctvo, dominanciu,
agresiu a egoizmus.
Dnes to vieme vďaka antropologickému výskumu
zostávajúcich spoločností lovcov a zberačov v dnešnom svete,
ako napríklad Pirahovia, ktorí žijú na území Brazílie.
Je ohromujúce, - a to je dôležitý poznatok
pre každého, kto tvrdí, že súčasný systém je prirodzený -
že asi 90% ľudských bytostí, ktoré žili
na tejto planéte, ako ju poznáme,
žili v spoločenskej organizácii, ktorá nepoužívala peniaze,
nemala hierarchiu,a dokonca mali
„stratégie na prevenciu dominancie“, kde väčšina
spolupracovala proti akémukoľvek jednotlivcovi,
ktorý sa pokúšal o získanie moci a kontroly.
Je to presný protiklad k tomu, ako žijeme dnes.
Neolitická revolúcia to všetko zmenila.
Poskytla ľuďom schopnosť zámerne kontrolovať ich životné prostredie.
Výživa pre prežitie mohla byť vypestovaná prakticky na základe toho, čo ľudia chceli.
Aj keď tento vyná*** sa zdá byť veľmi prospešný pre všetkých,
priniesol so sebou určité nepríjemné spoločenské problémy,
ktoré sú dôsledkom podmieňovacích atribútov, s ktorými máme dočinenia dodnes.
Slovami antropológa a profesora neurológie
na Stanfordskej univerzite, Dr. Roberta Sapolského:
„Lovci a zberači mali tisícky prirodzených zdrojov jedla, ktoré využívali.
Poľnohospodárstvo to všetko zmenilo a vytvorilo prevažujúcu závislosť
na pár desiatkach zdrojoch jedla.
Poľnohospodárstvo umožnilo skladovať nadbytočné potraviny
a tým pádom aj ich nerovnomerné uskladňovanie,
stratifikáciu spoločnosti a vznik spoločenských tried.
Takto vlastne umožnilo vytvoriť chudobu.“
Odkedy sa udiala táto dramatická zmena ľudskej spoločnosti,
tvorenie nerovnováhy pokračovalo
a spoločenská stratifikácia a nerovnováha príjmu
sú toho svedkom v dnešnom svete ako určite dobre viete.
Mnohí, ktorým nie je známa história vývoja ľudskej spoločnosti
by pravdepodobne považovali tieto atribúty ako súčasť
nejakého „prirodzeného ľudského poriadku,“ je to dnes rozšírené prakticky všade.
Prešli sme od pestovania jedla k výmennému obchodu,
k obchodovaniu so zlatom, neskôr k zlatom krytým certifikátom
až po FIAT menu.
Prešli sme od systému, ktorého hodnoty odrážali
prirodzené prírodné procesy
k systému, ktorého hodnoty sú založené na certifikátoch vlastníctva
vymieňané za peniaze,
a ktorý je prakticky úplne
oddelený od fyzických zdrojov.
Prešli sme zo sveta založenom na potrebe
a spoločenskom snažení o prežitie a udržateľnosť
k svetu založenom na strategickej manipulácii,
nezmyselnom materializme
a posadnutosti majetkom a vlastníctvom.
Ako povedal filozof Jean-Jacques Rousseau:
„Prvý človek, ktorý po tom, ako si ohradil
kúsok pôdy, a vzal si do hlavy myšlienku, že toto je moje,
a následne našiel ľudí, ktorí boli dostatočne prostí, aby to akceptovali,
ten bol zakladateľom „civilizácie“.
Koľkým zločinom, koľkým vojnám, koľkým vráždam,
koľkým nešťastiam a hrôzam by predišiel ktokoľvek, kto by tomu mužovi
zrušil oplotenie a zasypal jamy po kolíkoch
a kričal by na ľudí: „Vystríhajte sa tohto podvodníka.
STE STRATENÍ, AK ZABUDNETE, ŽE PLODY ZEME PATRIA NÁM VŠETKÝM,
A SAMOTNÁ ZEM NEPATRÍ NIKOMU.“
Navyše, nedostatok je dnes
hybnou silou obchodu.
V našom systéme sa nedostatok rovná zisku.
Čím menej niečoho je, tým to má väčšiu hodnotu vyčíslenú v peniazoch.
Inak povedané, hojnosť je negatívna vec v systéme zameranom na zisk.
Antropológ Mashall Sahlins povedal:
„Systém priemyselného trhu podporuje nedostatok
v takej miere ako nikdy predtým,
do takého stupňa, aký svet ešte nevidel,
kde výroba a distribúcia sú organizované tým, ako sa pohybujú ceny,
a celé živobytie závisí na kupovaní a míňaní,
pričom nedostatok materiálneho bohatstva
je presne tým explicitným, kalkulovateľným
začiatočným bodom všetkej ekonomickej aktivity.“
Podobne by som rád poukázal na to,
že množstvo peňazí v USA má v každom momente
menšiu hodnotu, ako je požadovaná hodnota všetkých transakcií v ekonomike.
Dá sa povedať, že nie je a nikdy ani nebude
v peňažnej zásobe USA ani v peňažnej zásobe všetkých krajín na svete,
dostatok existujúcich peňazí v danom čase,
ktoré by pokryli všetky transakcie v rámci ekonomiky.
Peniaze sú tvorené z dlhu, pomocou pôžičiek.
Tieto pôžičky sú zaťažené úrokmi,
a je jedno, či sú to štátne dlhopisy alebo osobná pôžička.
Ak by bolo potrebné splatiť v tomto momente všetky existujúce dlhy v rámci našej ekonomiky,
zostalo by ohromné množstvo dlhov,
ktoré by nebolo možné splatiť v domácej mene.
Toto je hlavný dôvod, prečo je stratifikácia a nerovnosť
doslova zabudovaná do nášho systému:
trvalý nedostatok samotnej zásoby peňazí v obehu.
Predstavte si to.
V tomto systéme nie sú bankroty nejakým nepravidelným vedľajším produktom,
ktorý sa stane len nezodpovedným ľuďom,
bankroty sú nevyhnutným zabudovaným atribútom.
Je to hra s hudbou a stoličkami. Dúfam, že je to jasné.
Ekonóm Bernard Lietaer
povedal tento výstižný výrok:
„Chamtivosť a konkurencia nie sú dôsledkom
nemenného ľudského temperamentu.
Chamtivosť a strach z nedostatku sú v skutku neustále vytvárané
a posilňované ako priamy dôsledok druhu peňazí, ktoré používame.
Dokážeme vyrobiť viac ako dostatok jedla pre každého na svete,
ale zaručenie neexistuje dostatok peňazí, ktoré by to zaplatili.
Nedostatok je v našich národných peňažných menách.
Prácou centrálnych bánk
je vytvárať a udržiavať tento nedostatok.
Priamym dôsledkom je fakt, že musíme jeden s druhým vzájomne bojovať, aby sme prežili.“
Posledná veta výroku skutočne odhaľuje tak mnoho.
"Priamym dôsledkom je fakt, že musíme jeden s druhým vzájomne bojovať, aby sme prežili."
Dôsledkami týchto mechanizmov je znova extrémna spoločenská nerovnováha,
a teda aj spoločenská stratifikácia.
S týmto na mysli, poďme teraz preskúmať
stav nerovnosti príjmov na celom svete.
V roku 2005 niekorí ľudia v rámci spoločnosti Citigroup
rozoslali obežník niektorým svojim najbohatším klientom,
ktorý sa zaoberal stavom toho, čo nazvali „Plutonómiou“.
Úvodné zhrnutie v tomto obežníku bolo viac ako jasné.
„Svet je rozdelený na dva bloky – Plutonómiu a na zvyšok.
USA, Veľká Británia a Kanada sú kľúčové plutonómie –
teda ekonómie, ktoré sú poháňané bohatými ľuďmi.“
Plutonómia je definovaná ako spoločnosť, kde je veľká väčšina bohatstva
kontrolovaná stále sa zmenšujúcim množstvom superbohatej menšiny.
V takejto spoločnosti je ekonomický rast spoločnosti
prevažne závislý na bohatstve
bohatej menšiny a nie na zvyšku populácie.
Skúste si to zapamätať.
Ďalej sa spýtali otázku: „Čo sú faktory poháňajúce plutonómiu?“
Ich odpoveď: „Zisky plynúce
z aplikácie technológií, kreatívne finančné inovácie,
pro-kapitalistické vlády spolupracujúce s korporáciami,
medzinárodný dôsledky imigrácie,
dobývanie krajín tretieho sveta kvôli zdrojovému bohatstvu a lacnej pracovnej sile,
(kašeľ)...práca otrokov...(kašeľ) [smiech]
vláda zákonov a patentové inovácie.
Často sú tieto faktory veľmi komplexné,
a sú využívané bohatými a vzdelanými v danej dobe.“
Základnou myšlienkou tohto dokumentu je porozumenie,
že priemerný spotrebiteľ je prakticky bezvýznamný na obchodnom trhu.
Superbohatí totiž obchodujú medzi sebou,
a majú hlavný podiel na behu a stave ekonomiky.
„V plutonómii neexistuje nič také ako „spotrebiteľ v USA“
alebo „spotrebiteľ vo Veľkej Británii“ alebo „spotrebiteľ v Rusku“.
Je zopár bohatých zákazníkov, ktorých je málo,
ale ktorí majú obrovský až gigantický podiel na príjme a spotrebe.
Potom je ten zvyšok, tí nie-bohatí, ktorých je zas nepomerne veľa,
ale tí sa podieľajú len na prekvapivo malom kúsku národnej ekonomiky.“
Ďalej sa píše: „To je dôvod, prečo sa napríklad
ako obchodná spoločnosť nestaráme až tak o dopad vysokých cien ropy na celkovú spotrebu.
Je jasné, že zvýšené ceny ropy budú záťažou pre naše komunity.
Avšak bez toho, aby sme robili nejaké morálne súdy,
príjmová nerovnosť, nech je aká je,
robí túto skupinu (chudobných) menej dôležitou pre hodnotenie spoločných údajov.
Záver? „Nemali by sme sa zaujímať o priemerného spotrebiteľa
- povedzme pod 50-tym percentilom – a o to, čo robí,
keďže tento spotrebiteľ je podľa nášho názoru ďaleko menej dôležitý pre celkové údaje
ako to, ako sa cítia a správajú bohatí.
Je to jednoducho otázka matematiky, nie morálky.“
Mali by sme im zatlieskať aspoň za úprimnosť.
Predtým, než sa posunieme ďalej, dovoľte mi, aby som to trochu objasnil.
Plutonómia, ako ju popisujú dokumenty spoločnosti Citigroup,
a sú to rozsiahle dokumenty,
je konštatovaním stavu extrémnej nerovnováhy, tak extrémnej v niektorých krajinách,
že skupiny investorov venujú len málo pozornosti tomu,
aké sú potreby priemerného spotrebiteľa.
Inými slovami zmena v preferenciách
je dôsledkom systému finančnej motivácie,
v ktorom sú spotrebiteľské zvyky väčšiny populácie
takmer zbytočné v porovnaní so záujmami bohatých.
V tomto usporiadaní môže bohatá elita, Plutonómia, môže vzájomne obchodovať
medzi sebou a zabudnúť na nižšie triedy.
Inými slovami, medzi bohatými sa točí toľko peňazí,
že spotreba zvyšku populácie je prakticky nepodstatná.
To samozrejme dáva zmysel, keď sa zamyslíte
*** metódami, ktoré sa používajú na odhadovanie zdravia ekonomiky,
a o ktorých sa predpokladá, že sa vzťahujú na všetkých.
HDP je parameter, ktorý je počítaný podľa toho,
koľko peňazí ľudia minú a zarobia
na výrobkoch a službách.
Použitím príkladu čistého obratu,
ak 1% najbohatších kontroluje
35% finančného bohatstva USA,
ďalších 19% kontroluje 50% bohatstva
a zvyšných 80% kontroluje 15% bohatstva,
a teda 20% Američanov kontroluje asi 85% peňazí.
Toto vyskúmala spoločnosť Citigroup.
Táto malá časť populácie vlastne poháňa celú ekonomiku.
To znamená okrem iného aj to, že finančný systém má len malú motiváciu
starať sa o činy alebo prosperitu 80% verejnosti.
A keďže všetci vieme, že finančný systém
má najmocnejší vplyv na väčšinu vlád sveta,
a to hlavne na vládu USA, začneme vidieť, že jediným záujmom
vládnucej triedy, čo sa týka väčšiny populácie
je snaha udržať nás dostatočne spokojných, aby sa neudiala nejaká vzbura.
Nie je to názor, ktorý by som si vymyslel, Citigroup
si je vedomá toho, keďže tvrdí toto:
„Najväčším ohrozením plutonómie je nátlak verejnosti,
ktorá vznesie politické požiadavky na redukciu nerovnosti príjmov
a rovnomernejšiu distribúciu bohatstva, a spochybní sily ako globalizácia,
ktoré boli zodpovedné za rast ziskov a bohatstva.“
Ale nejako sa tým neznepokojujú:
„Náš záver? Tri brzdy, ktoré môžu vlády a spoločnosti
zatiahnuť, aby ukončili plutonómiu, sú neškodné.
Vlastnícke práva sú všeobecne nedotknuté,
zdaňovacia politika je neutrálna až vhodná,
a globalizácia neustále udržiava zásoby pracovnej sily v nadbytku,
čo slúži ako brzda pre infláciu.“
Na záver píšu:
„Srdcom tézy plutonómine je, že bohatí
sú dominantným zdrojom príjmov, bohatstva a dopytu v plutonomických krajinách,
ako Veľká Británia, USA, Kanada a Austrália,
teda v krajinách, ktoré majú ekonomicky liberálny prístup k tvorbe bohatstva,
veríme, že činy bohatých a pomer bohatých ľudí
v ekonomike pomôže rozlúštiť mnohé zo zložitých hádaniek
a strachu, ktoré nedávno rozhnevali mnohých našich klientov,
ako napríklad to, prečo vysoké ceny ropy
neznížili dopyt.
Plutonómia, myslíme si, vysvetľuje tieto problémy
a nabáda nás, aby sme sa nimi netrápili.
Podruhé, veríme, že bohatí sa v nasledujúcich rokoch stanú ešte bohatšími,
keďže kapitalisti (bohatí) majú stále väčší podiel na HDP
ako principiálny dôsledok globalizácie.
Očakávame, že globálna ponuka pracovnej sily v rozvojových krajinách
udrží infláciu mzdy v šachu a zabezpečí stúpanie ziskov,
a to z cieľom rozšíriť bohatstvo kapitalistov,
a bude to relatívne zlé pre rozvinuté trhy neskúsených a vytesnených pracovníkov.
To všetko je dobrým znamením pre korporácie, ktoré budú predávať tovary a služby bohatým.“
Mrzí ma, že som vás musel previesť týmto rozsiahlym textom,
ale verím, že je vďaka nemu jasné, čo si ľudia na špičke finančného systému
skutočne myslia o zmysle finančného systému.
A pravdepodobne majú pravdu. Bohatí budú bohatnúť.
Súčasná ekonomická kríza, v ktorej sa momentálne nachádzame
nič neznamená pre horných 20%.
Je to zvyšných 80%, ktorí budú trpieť.
Ale koho to trápi? Je zrejmé, že horných 20% poháňa celú ekonomiku,
a ani nebudem rozoberať to, čo to znamená
pre naše naivné predpokladanie demokracie v modernom svete.
Bývalý sudca ústavného súdu
Louis D. Brandeis povedal: verím, že som jeho meno prečítal správne:
„Môžeme mať v tejto krajine demokraciu alebo môžeme mať bohatstvo krajiny
sústredené v rukách malého množstva ľudí, ale nemôžeme mať oboje naraz.“
Toto všetko som uviedol ako úvod,
keďže sa v nasledujúcich minútach budeme venovať stavu spoločnosti.
S tým súvisí aj potreba ukázať Vám niekoľko štatistických údajov.
V roku 2007, výkonní riaditelia 365 najväčších spoločností v USA
dostávali 500-násobne vyšší plat ako priemerný zamestnanec.
Vo väčšine týchto spoločností zarobí riaditeľ za jeden deň viac,
ako priemerný zamestnanec zarobí za rok.
Rodina, ktorá vlastní Wal-Mart, čo je asi 6 ľudí, Waltonovci,
má spoločný majetok, ktorý sa odhadoval na asi 90 miliárd dolárov
v roku 2009 podľa agentúry Forbes.
Spoločný majetok najchudobnejších 40% populácie USA
je dokopy 95 miliárd dolárov.
Najlepšie platené miesta na svete
sú v oblasti obchodu a investovania, zamestnania, ktoré
nemajú akýkoľvek zmysel.
Nič nevytvárajú.
Sú spoločensky úplne bezvýznamné.
V roku 2005, priemerný ročný plat
manažérov v 26 najlepšie zarábajúcich „investičných fondoch“ (inak povedané v gamblingových kasínach),
bol 363 miliónov dolárov pre každého!
Porovnajte to s priemerným platom lekára, ktorý zarobí asi 150 tisíc dolárov ročne,
alebo s výskumníkom biológie, ktorý skúma a hľadá nové metódy liečby
a lieky na choroby, ktorý zarobí len asi 68 tisíc dolárov ročne.
Záver je snáď jasný. Nerovnosť príjmov je reálna,
rastie a zdá sa byť nezastaviteľná,
keď sa pozriete na mechanizmy finančných trhov
a kultúrne prijímanú realitu ohromných rozdielov v platoch
na rôznych pracovných pozíciách.
A tak sa musíme spýtať túto otázku:
Čo to znamená pre naše zdravie, pre našu prosperitu?
Prelomový výskum, ktorému sa venoval Richard Wilkinson a Kate Picket z Veľkej Británie
na poli spoločenskej nerovnosti v zdravotnom stave
a ujme na zdraví kvôli sociálnym príčinám, nám ukázal prevratné zistenia
o tom, čo to znamená žiť v spoločnosti, ktorá je založená a poháňaná nerovnosťou.
Aby som zhrnul tento prelomový výskum, bežný názor,
že spoločenské problémy sú spôsobené priamo materiálnymi podmienkami
ako nevyhovujúce bývanie, nedostatočná strava, nedostatok príležitostí pre vzdelávanie, atď.
je týmto výskumom prekonaný.
Myšlienka, že bohatším ľudským spoločnostiam sa darí lepšie ako chudobnejším,
čo sa týka zdravotného stavu vo všeobecnosti, nie je pravdivá.
Spoločenské problémy, ktoré sa hojne vyskytujú vo veľmi stratifikovaných spoločnostiach,
sú prevažne spôsobené materiálnymi rozdielmi
medzi ľuďmi v rámci danej spoločnosti.
Problémom nie je absolútny príjem, ale relatívny príjem.
Ak porovnáte skupiny ľudí s rovnakým príjmom v rôznych krajinách,
zistíte, že tým v krajinách s väčšou nerovnosťou
sa darí omnoho horšie, než tým, ktorí žijú v krajinách s väčšou rovnosťou
a majú rovnaký príjem.
Vyzerá to byť psycho-sociálny fenomén.
Nerovnosť, zdá sa, smeruje krajinu k spoločenskej nefunkčnosti.
A keď sa na celú vec pozrieme s hľadiska zdravotného stavu, kriminality a prosperity,
myslím, že sa dá povedať, ako vám aj neskôr ukážem,
že naša súčasná štruktúra spoločnosti nie je ničím iným ako spoločenským zlyhaním.
Očakávaná dĺžka života.
Na tomto grafe vidíme špecifický súbor bohatých krajín.
Ospravedlňujem sa tým, ktorí to vzadu v sále nedokážu prečítať.
Urobím, čo sa dá, aby som vám opísal, o čo na tomto grafe ide.
Os Y znázorňuje očakávanú dĺžku života,
os X znázorňuje nerovnosť príjmu smer zľava doprava znamená smer od nižšej k vyššej nerovnosti.
Dĺžka života smerom odspodu *** znamená od nízkeho k vysokému veku.
Ako vidíte, Japonsko má najmenšiu nerovnosť príjmov,
a zároveň neuveriteľne vysokú očakávanú dĺžku života.
Singapur, ktorý vyhráva v nerovnosti *** USA
v tomto súbore analyzovaných krajín, z ktorých je väčšina bohatá,
má najväčšiu nerovnosť príjmov
a regresná priamka v strede jasne ukazuje,
ako sa znižuje očakávaná dĺžka života v smere od nižšej k vysokej nerovnosti
v tomto súbore krajín.
Užívanie drog. Vidíme, že USA
majú najvyššiu úroveň nerovnosti v tomto súbore
a sú tiež v skupine štyroch krajín,
kde sa užíva najviac nelegálnych drog: USA, Nový Zéland, Austrália a Veľká Británia.
V ľavom dolnom kvadrante máme Japonsko, Švédsko a Fínsko,
ktoré majú najmenšiu mieru nerovnosti a najmenšie zneužívanie drog;
Grécko je tiež v tejto skupine. Dôležité sú ale tie trendy a korelácie.
Tu vidíte regresnú priamku.
K tomuto grafu by som rád ešte niečo dodal.
V roku 2002 sa robila štúdia s makakmi.
Pozorovalo sa 20 opíc tohto druhu a bolo stanovené, v akej vrstve
v hierarchii sa dané makaky nachádzali, čo sa zistilo tak, že v rôznych aktivitách
sa pozorovalo, ktoré jedince sa správajú dominantne a ktoré boli podriadené.
Výsledkom štúdie bolo, že opice, ktoré sa stali dominantné,
mali v mozgu viac dopamínovej aktivity ako predtým,
kým sa dominantnými stali, zatiaľ čo opice, ktoré boli podriadené,
mali len malé zmeny v biochemických procesoch v mozgu.
Ďalšou časťou štúdie bolo to, že opice sa naučili, ako si vpraviť do tela kokaín
obsluhou pák. Zistilo sa, že podriadené opice
brali omnoho viac kokaínu ako dominantné opice.
Keď to extrapolujeme, je to ***ógia zneužívania drog.
Pokračujme mentálnymi chorobami.
Psychické choroby sú častejšie v krajinách s vysokou nerovnosťou.
Znovu máme USA s najvyšším počtom mentálnych chorôb
a Japonsko medzi tými s najnižším počtom.
Ako vidíte na tomto grafe, korelácia medzi duševnými chorobami a nerovnosťou
je obzvlášť vysoká.
Krátky pohľad na návštevy u lekára spojené
s predpísaním antidepresív typu SSRI v skupine dospelých od 18 rokov a viac
v USA v rokoch 1995 až 2002
ukazuje jasný trend rastúcej závislosti na antidepresívach.
Najčastejším typom poruchy je pochopiteľne úzkosť a depresia.
Psychológ Jean Twenge urobil zaujímavú štúdiu, ktorá ukázala,
že Američania sú ďaleko úzkostlivejší ako boli kedysi.
Prieskum na univerzitných študentoch
od roku 1952 do roku 1993, ktorý zahŕňal 52 000 študentov
ukázal, že sučasní študenti boli úzkostlivejší
ako 85% populácie USA na začiatku štúdie (teda v roku 1952).
Okolo roku 1990, priemerné americké dieťa bolo úzkostlivejšie
ako mnoho z psychiatrických detí v roku 1950.
Čo sa týka depresie: Štúdia s názvom
„Časové trendy v mentálnom zdraví adolescentov“ ukázala, že v Británii
bola depresia medzi ľuďmi, ktorí mali okolo 25 rokov dvakrát taká častá,
ako v roku 1958.
Štúdia zahŕňala súbor 10 000 ľudí, ktorí sa narodili okolo roku 1970.
Tiež ukázala, že, vo všeobecnosti, psychosociálne poruchy
postihujúce mladých ľudí podstatne vzrástla za posledných 50 rokov.
V Nemecku, Taliansku, Japonsku a Španielku,
1 z 10 ľudí je diagnostikovaný ako psychicky chorý ročne.
V Británii, je to jeden z 5, v USA je to jeden z 4.
Čo sa týka populačných štatistík mentálnych chorôb – tie sú 5-krát vyššie
v krajinách s vysokou nerovnosťou v porovnaní s krajinami s nízkou nerovnosťou.
Samozrejme, hocikto môže povedať: „No a čo genetika?“
Myslím, že Richard Wilkinson túto tému vynikajúco zhrnul:
„Hoci mentálne ochorenia môže byť ovplyvnené zmenami
úrovne určítých chemikálií v mozgu,
nikto ešte nepreukázal, že toto je príčinou depresie,
skôr to vyzerá, že sú to zmeny spôsobené depresiou.
Hoci určitá genetická zraniteľnosť môže byť sprievodnou príčinou duševnej poruchy,
nedokáže sama o sebe vysvetliť obrovský nárast
psychických chorôb v posledných desaťročiach.
Naše gény sa proste nemenia tak rýchlo.“
Poďme sa pozrieť na myšlienku dôvery,
inak tiež spoločenského kapitálu.
Spoločenský kapitál je definovaný ako prístup, duch
respektive ochota ľudí angažovať sa v kolektívnych civilných aktivitách,
je teda založená na dôvere.
Ako vidíte v tomto grafe, tí, ktorí cítia, že si môžu vzájomne dôverovať
sa ďaleko častejšie vyskytujú
v spoločnostiach, ktoré majú menej nerovnosti.
To je viac ako zrejmé, a myslím, že väčšina z vás by s tým súhlasila.
Prirodzene, s pribúdajúcou nerovnosťou, sa ľudia o seba vzájomne starajú menej.
Myslím si, že v skutočnosti sa nedôvera a nerovnosť vzájomne posilňujú.
Toto tvrdenie by bolo samo osebe témou na hodinovú prednášku.
Čo je to za spoločnosť, ak si ľudia v nej vzájomne nedokážu dôverovať?
Je dôležité si uvedomiť myšlienku priateľstva
a myšlienky, ktoré s priateľstvom súvisia,
pričom priateľstvo ako také je tiež formou dôvery
a je charakteristicky a kompletne v opozícii
konkurenčnej mentalite
a ekonomickým teóriám vlastých záujmov, ktoré vidíme dnes.
Empatia, reciprocita a spolupráca sa odzrkadlí na dobrom zdraví,
zatiaľ čo podozrievanie, boje, konkurencia
sa odzrkadlí na vysokej úrovni stresu a deštruktivite.
Ako budeme o chvíľu rozprávať,
stres je jedným z najsmrteľnejších známych vrahov. Neviditeľný vrah.
A život v spoločnosti, kde sa musíte obzerať cez plece,
a kde musíte bojovať o všetko, čo máte;
kde musíte neustále preverovať každú transakciu
a predpokladať, že každý, s kým prídete do kontaktu,
vás môže podviesť kvôli vlastnému zvýhodneniu...
Faktom je že prosperujeme na dôvere a spolupráci,
a to vidno na zdravotnom stave.
Spoločenské usporiadanie, ktoré vytvára vzťahy založené na nerovnosti,
podriadenosti a vylúčení zo spoločnosti,
má najväčší podiel na spoločenskom utrpení a neurózach.
Presuňme sa na grafy vzdelávania.
Tento je skutočne zaujímavý. Nielenže majú krajiny s vysokou nerovnosťou
horšie výsledky v rámci vzdelávania,
ale aj vyššiu pravdepodobnosť, že jednotlivec bude vylúčený zo školy.
Je tiež pozoruhodné, že triedne rozdiely a ich efekt
je zrejmý v tomto ohľade.
Napríklad bola v roku 2004 spravená štúdia,
kde vzali 321 indických chlapcov z najvyššej kasty
a dali ich dokopy s 321 chlapcami z nízkej kasty,
a dali im úlohu, ktorú mali vyriešiť.
Keď robili pokus po prvýkrát, vedci neoznámili týmto deťom,
do akej kasty patria ostatné deti.
Žiadne dieťa nevedelo, aké deti z akej kasty sú okolo nich. A vidíte,
že keď sa deťom neoznámil ich pôvod, tak nižšia kasta tesne predbehla vyššiu kastu.
Druhý raz, keď robili tento pokus, oznámili deťom ich pôvod a výsledky sa tým veľmi skreslili,
keďže tentoraz si nižšia kasta počínala omnoho horšie
zatiaľ čo vysokej kaste sa darilo lepšie. Dôvod je psychologický.
Je to psycho-sociálny vzťah nadradenosti a podradenosti,
a to bolo opakovane mnohokrát dokázané mnohými inými štúdiami,
ktoré dosiahli rovnaké výsledky.
Ľudia sú veľmi ovplyvnení tým, ako vnímajú vlastný status vzhľadom k spoločnosti.
Keď očakávame, že sa na nás budú dívať ako na podriadených, také výsledky aj dosahujeme.
Miera samovrážd.
Ako vidíte, USA je bezkonkurenčne na prvom mieste
čo sa týka samovrážd v prepočte na milión obyvateľov.
A pochopiteľne, keď sa pozriete na regresnú priamku,
miera samovrážd je prirodzene vyššia v nerovných spoločnostiach.
Vlastne, násilie samotné
je pravdepodobne najviac zabehnutým atribútom nerovnosti spoločnosti,
viac ako iné atribúty, o ktorých rozprávame v týchto príkladoch.
James Gilligan, ktorý bol väzenským psychiatrom 25 rokov,
a momentálne je riaditeľom Centra výskumu násilia na Harvardskej univerzite,
má čo povedať o svojich skúsenostiach,
keď jednal s násilnými kriminálnikmi dlhé roky.
„Väzni, s ktorými som pracoval, mi opakovanie odpovedali na otázku,
keď som sa ich spýtal, prečo niekoho napadli,
tak vraj to bolo pre to, že „ma nerešpektovali.“
Slovo nerešpektovať je často v centrálnej slovnej zásobe, hodnotách morálneho systému
a v psycho-dynamike týchto chronicky násilných mužov.
Ešte som nevidel skutočne vážny čin násilia, ktorý by nebol vyprovokovaný
skúsenosťou pocitu hanby a poníženia,
nerešpektovania a zosmiešnenia, a ktorý by nereprezentoval
pokus o prevenciu alebo odstránenie pocitu „straty tváre“-
a to nezávisle na tom, aký prísny trest za to bude.
Pretože my zle rozumieme týmto ľuďom a je to pre nás nebezpečné,
keď si neuvedomujeme, že oni to myslia doslovne,
keď vravia, že by radšej zabili alebo zmrzačili ostatných, alebo by boli radšej zabití
ako by mali žiť bez hrdosti, dôstojnosti a sebaúcty.
Doslovne dávajú prednosť smrti pred životom bez úcty.“
Nie je ťažké vidieť, ako vzťahy medzi spoločenskými triedami
a medzi nerovnými príjmovými triedami sa prepisujú so pocitov poníženia,
straty kontroly, nerešpektovaniu a zosmiešneniu.
Keď napríklad niekto príde o zamestanie, je to často veľmi demoralizujúce.
Niekto povie: „Môj manžel je nezamestnaný.“
A to je na tom to demoralizujúce, čo si ostatní pomyslia, keď to počujú...
Napokon, samotná existencia tried je hierarchická.
Horné triedy sa ako celok vždy pozerajú „zvrchu“
na nižšie triedy, z historického hľadiska.
A keď sa na vás niekto pozerá „zvrchu“, je to vždy ponižujúce.
A preto by nemalo byť prekvapením, že USA majú najväčší počet samovrážd
na svete, keďže majú extrémnu nerovnosť v príjmoch.
Ďalším parametrom je počet väzňov.
Trend opäť ukazuje silnú koreláciu.
Vidíme, že počet väznených osôb sú oveľa vyššie v nerovných krajinách.
Čím viac nerovnosti v krajine, tým viac ľudí je vo väzení.
Avšak, čo je zaujímavé o tejto skutočnosti je fakt,
že sa nerovnosť nepodpisuje len na počte väzňov,
ktorých je samozrejme viac v nerovných krajinách,
ale navyše má nerovnosť do činenia s trestaním
tzv. „kriminálnych elementov spoločnosti“.
Inak povedané, čím je nerovnosť väčšia,
tým tvrdšie tresty sú za daný prečin.
To znamená, že viac ľudí sa dostane do väzenia na dlhšie časové obdobie
ako by to bolo v krajinách s väčšou rovnosťou príjmu.
Od roku 1984 štát Kalifornia postavil
jednu novú školu a 20 nových väzníc..
A len tak mimochodom, pre tých z vás, ktorí si myslia,
že systém väzníc snáď slúži ako terapeutická inš***úcia,
ktorá mení ľudí a ich správanie k lepšiemu,
pre tých by som rád prečítal výrok už spomínaného väzenského psychiatra
Jamesa Gilligana.
Jeho názor je tento: „Najefektívnejším spôsobom, ako spraviť z nenásilného človeka
násilníka, je poslať ho do väzenia.
Kriminalistika a systém výkonu trestu funguje na základe hrubej chyby,
konkrétne na základe viery, že trest odradí, predchádza a tlmí násilie,
zatiaľ čo pravdou je to,
že je to najmocnejší stimulátor násilia,
aký sme kedy objavili.“
Teraz jeden veľmi zaujímavý graf: Spoločenský presun.
Spoločenský presun má do činenia
so spoločenskou triedou, v ktorej ste sa narodili,
a tým, ako ľahké je pre vás presunúť sa z tejto triedy do vyššej
alebo nižšej triedy počas vášho života.
Inak povedané, ak ste sa narodili ako chudobný, akú máte pravdepodobnosť,
že sa z vás stane bohatý človek?
Nuž, ako vidíte na tomto grafe,
USA, krajina „Amerického snu“
má najnižšiu mieru presunu zo všetkých krajín vo vybranom súbore krajín.
V USA máte vysokú pravdepodobnosť, že ak sa narodíte chudobný, zostanete chudobný do smrti.
Podobne, ak sa narodíte do bohatej rodiny,
pravdepodobne zostanete po zvyšok života bohatými.
A keď sa *** tým človek zamyslí, je to formou triednej segregácie.
Za túto skutočnosť môžeme viniť sčasti
samotné mechanizmy nášho peňažného systému,
ktorý udržiava chudobné triedy chudobnými
a bohaté triedy bohatými, a to zámerne.
Ako rýchly príklad tohto tvrdenia,
ktorý je zároveň veľmi dôležitý:
Ak máte milión dolárov a dáte si ich na účet
s 5% úrokovou mierou, za rok získate 50 000 dolárov
len na základe tohto vkladu.
Zarábate peniaze z peňazí samotných, papier navrch papierov,
nič viac, žiadna vynaliezavosť, žiadny prínos pre spoločnosť, nič.
Na druhej strane, ak ste človek zo strednej alebo nižšej triedy,
ktorý má limitované príjmy, a ktorý si musí vziať úver,
ako väčšina ľudí, ktorí si kupujú domy na hypotéku, alebo používajú kreditné karty,
platíte úroky banke,
ktoré banka teoreticky
vypláca tomu, ktorý si vložil peniaze na účet s 5% úrokom.
Nielenže je táto reality nehorázne poburujúca,
keďže použitie úroku je na to, aby ste ukradli chudobným a dali bohatým,
ale navyše podporuje stratifikáciu spoločnosti už len svojim návrhom
a udržiava chudobných chudobnými pod neustálou ťarchou dlhu,
kým bohatí neustále bohatnú, a „zarobené“ peniaze môžu opäť použiť
na vykúzlenie ďalších peňazí bez nulovej práce a prispeniu spoločnosti.
Toto je však len jeden z mechanizmov mimochodom, ktorý je používaný
s cieľom udržiavať triedy
a triednu segregáciu.
Novorodenecká úmrtnosť.
Jednoducho, korelácia ukazuje, že v krajinách s väčšou nerovnosťou
je vyššia.
Obezita. Vyššia v krajinách s vyššou nerovnosťou.
Pôrody u teenagerov. Vyššie v nerovných krajinách.
Inovácia. Páči sa mi tento graf, pretože je to ako facka
pre tých, ktorí obhajujú voľný trh a ktorí si myslia,
že systém motivácie založený na konkurenčnej snahe po zisku
je metódou, ktorá zabezpečí viac nových inovácií pre spoločné dobro.
Je mi ľúto, ale to vôbec nie je pravda.
Použitím meradla počtu patentov na milión obyvateľov,
Fínsko, Švédsko a Írsko triumfujú *** USA, čo sa týka vynálezov.
Na záver, pozrime sa na spoločný výsledný graf,
ktorý bol poskladaný z všetkých atribútov, ktoré sme práve prešli.
Tento graf ukazuje dĺžku života, matematické vzdelanie, úmrtnosť novorodencov,
samovraždy, počet väzňov, pôrody teenagerov, obezitu,
duševné choroby, spoločenský presun a ďalšie.
Ako vidíte, USA s najväčšou stratifikáciou...
sme to najhoršie z najhoršieho.
A aby sme zabezpečili, že porozumieme jasne tejto ***ýze,
tu je graf absolútneho príjmu na porovnanie so súborom rovnakých krajín so všetkými atribútmi ako ten druhý graf.
Ako vidíte, nedá sa tam nakresliť žiadna signifikantne významná regresia, žiadny trend.
Tu sú oba naraz jeden vedľa druhého, takže vidíte ako životaschopná je táto informácia.
Trend je jasný, čo sa týka dopadov nerovnosti v danej krajine
na spoločenské prostredie.
Ako záverečný bod k tejto téme nerovnosti a jej dôsledkov,
chcel by som vám porozprávať o štúdii Whithall,
ktorá sa konala v dvoch etapách, ktoré trvali 60 – 70 rokov.
Prof. Michael Marmot z oddelenia epidemiológie
a verejného zdravia na Londýnskej univerzite
bol riaditeľom týchto štúdií.
Použil Britský systém civilných služieb ako pokusnú skupinu
a zistil, že existuje vzostup kvality zdravia v industrializovaných spoločnostiach,
ktorý nie je otázkou chatrného zdravia tých,
ktorí sú znevýhodnení a dobrého zdravia všetkých ostatných.
Niečo iné sa dialo.
A pamätajte, že sa štúdia konala v Británii, ktorá má socializovanú zdravotnú starostlivosť.
Takže v princípe každý má približne rovnaký prístup
k rovnakej zdravotnej starostlivosti.
Zistilo sa, nezávisle na tom, že existovala spoločenská distribúcia chorôb,
keď ste sa pohybovali na socio-ekonomickom rebríčku zhora smerom dole.
Typy chorôb, ktorými ľudia trpeli, sa pohybom na rebríčku menili.
Napríklad, najnižšie priečky hierarchie
mali 4-násobný výskyt mortality na srdcové ochorenia
v porovnaní s najvyššou priečkou.
A tento trend bol do istej miery nezávislý na prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Toto je len jeden príklad toho,
že je tu gradient zdravotných problémov, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú,
ktorý sa nedá vysvetliť absolútnym príjmom.
Dá sa to však vysvetliť stresovou odpoveďou,
ak by ste skúmali tento fenomén podrobnejšie.
Aj v krajine s univerzálnou zdravotnou starostlivosťou platí,
že čím horší je finančný status človeka a jeho pozícia v hierarchii,
tým horší je v priemere ich zdravotný stav.
Ľudia s vyššou socio-ekonomickou pozíciou,
tí na špičke pyramídy, žijú dlhšie, majú lepšie zdravie
a trpia chorobami menej,
zatiaľ čo tí s nižším socio-ekonomickým statusom
umierajú mladší a trpia väčším množstvom neduhov a chorôb.
Je to opäť forma gradientu,
čo znamená, že v smere od horných tried priamo dole k nižším triedam až na dno,
každý krok smerom dole alebo *** po rebríčku
sa odzrkadlí na zodpovedajúcej
kvalite zdravia človeka.
Veľké množstvo štatistických dát, ktoré sú k dispozícii, doslova kričí,
že život v rovnej spoločnosti bez nerovnosti je zdravší, produktívnejší
pre asi 99,9% populácie.
Len tí, ktorí sú na špičke pyramídy
sa môžu považovať za tých, ktorých sa choroba
známa ako spoločenská nerovnosť, netýka.
Z rovnosti majú prospech všetci.
V tejto realite
Ponúka sa nám teda nasledujúca otázka: Čo je teda tou
psycho-sociálnou príčinou týchto problémov?
Ktoré sú dominantné mechanizmy v činnosti,
ktoré neustále podporujú rozdelenie do tried
a neurózy a choroby, ktoré stratifikácia vytvára?
Nuž nemusíme dlho hľadať.
Kultúrne programovanie systému trhu a reklamný priemysel,
ktorý slúži na to, aby udržiaval spotrebné hodnoty, ktoré okolo seba vidíte.
Avšak ide to ešte hlbšie.
Ide to omnoho hlbšie ako len k snahe presvedčiť ľudí, aby si kupovali výrobky
kvôli tomu, aby spoločnosť mala zisk.
Faktom však je, že hodnoty materializmu a spotreby
sú veľmi dôležité pre fungovanie celej svetovej ekonomiky.
Bez týchto hodnôt
by systém zlyhal a dovoľte mi vysvetliť prečo.
V jadre ekonomiky, ako ju poznáme,
leží nezmeniteľná požiadavka na neustálu
pretrvávajúcu cyklickú spotrebu.
Inými slovami, celý základ toho, čo nazývame „ekonomickým rastom“,
ktorý sa prekladá do ukazovateľov ako Hrubý domáci produkt (HDP),
o ktorých sa predpokladá, že sú meradlom spoločenského pokroku,
nie je nič iné ako to, že ľudia neustále donekonečna kupujú a predávajú,
znovu a znovu a znovu.
Ak by ľudia nekupovali veci,
spoločnosti a obchody by si nemohli dovoliť platiť zamestnancom.
Ak by zamestnanec nemal plat, potom by ten zamestnanec, ktorý je zároveň spotrebiteľom,
nemohol ísť a minúť peniaze, ktoré získal v zamestnaní
späť do systému, aby sa udržal cyklus spotreby.
Ak by ľudia prestali míňať peniaze,
celá ekonomická štruktúra, vrátane pracovného trhu,
by úplne skolabovala.
Keďže je to tak, najvyššou prioritou akejkoľvek korporácie
a v podstate každej vlády, ktorá sa stará o svoju ekonomiku,
je zabezpečiť, aby verejnosť mala neustály záujem
neustále spotrebovávať.
Je zaujímavé poukázať na to, že Amerika bola pôvodne založená
na určitej miere protestantskej etiky,
na protestantskom svetonázore, kde sporenie a úspory
boli dominujúcou hodnotou v spoločnosti.
Od tých čias, reklamné agentúry museli zmeniť svoj prístup
zo zamerania na užitočnosť,
na zameranie na emočnú príťažlivosť
a zdôrazňovanie statusu.
Američania dnes konzumujú dvakrát toľko,
ako spotrebovávali na konci druhej svetovej vojny.
Historická poznámka,
jednou z vedúcich osobností „únosu“ amerických hodnôt, ako by som to nazval,
bol pán Edward Bernays.
Tento pán je známy svojou knihou „Propaganda“,
ktorú si kúpilo mnoho ľudí vrátane Josepha Goebbelsa.
Najali si ho všetky významné veľké korporácie pred niekoľkými desaťročiami,
aby im poradil, ako majú presvedčiť verejnosť,
aby si kupovala veci, ktoré v skutočnosti nepotrebuje.
Nový svet neurotických asociácií,
ako materializmus a „nápadná konzumpcia“ – citovaný výraz od pána menom Thorstein Veblen -
boli vypustené do sveta v tomto období a odvtedy vyrástli a zmutovali dramatickým spôsobom.
Dnes sú ľudské potreby totálne prevrátené
vnútenými a sugestívnymi túžbami,
ktoré boli vytvorené mechanizmami na podporu konzumu – obchodníkmi a reklamami.
Čím nespokojnejšia a nešťastnejšia populácia nejakej krajiny je,
tým lepšie pre reklamné agentúry a korporácie.
Konzumné hodnoty sa živia na menejcennosti a sebavedomí.
To sa odrazí veľmi doslovne do identity a spoločenského statusu.
Čo je neuveriteľné je to, že indoktrinácia je tak mocná, že konzum považuje väčšina spoločnosti
za odraz nejakého „základného“ ľudského záujmu.
Ako keby bol odrazom ľudskej prirodzenosti.
Samozrejme to vôbec nie je pravda. Faktom je, že naše neurotické nakupovanie a konzum
je odrazom toho, ako hlboko sme klesli ako spoločnosť,
ako sme ovplyvnení programovaním spoločnosťou,
hodnotením ľudí podľa statusu, majetku alebo vzhľadu,
a všetkým ďalším, čo do nás natlačili.
Touto poznámkou premostíme túto časť prednášky
s nasledujúcou časťou,
a touto poznámkou je nasledujúce uvedomenie:
Nielenže konzum podmienený statusom,
ktorý akceptuje väčšina verejnosti, a to hlavne v USA,
spôsobuje mnoho spoločenského stresu,
ktorý následne vedie k mnohým problémom, ktoré sme práve analyzovali,
ale aj náchylnosť k cyklickej spotrebe,
ktorá je základným predpokladom fungovania celej svetovej ekonomiky,
vedie takisto k trendom, ktoré ukazujú jasnú cestu
k vážnym problémom v životnom prostredí
a neustálym rozkladom civilizácie ako ju poznáme,
keďže si zničíme všetky naše prírodné zdroje vďaka
neustálej idiotickej spotrebe, aby nám rástol HDP.
Druhá časť: Prognóza
Predchádzajúce témy prosperity a kvality života
v spojení so sociálnou nevyváženosťou sú veľkou otázkou.
Avšak, aby sme boli féroví, musíme dodať, že len pre to, že existuje
náchylnosť k obezite, násiliu, chorobám, duševne narušené
sebecké, nedôverivé, nevzdelanej populácii
neznamená to nevyhnutný
dôsledok spoločenského kolapsu,
Takže teraz nachvíľku odložíme nabok otázku prosperity ľudstva
a zameriame sa na mechanizmy
spoločenského systému ako takého
a problémy väčšieho rádu, ktoré vytvára.
Poďme teda na to.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré je potrebné pochopiť
a ktorá bezpochyby dokazuje
neudržateľnú povahu nášho súčasného spoločenského systému
vyhrocujúci sa konflikt s prírodou:
kvôli tomu, ako peniaze a *poťažmo trhový systém funguje
sme uzamknutí do nekompatibilnej paradigmy,
kde fungujú dva vzájomne nezlučiteľné princípy;
jedným je potreba neustálej spotreby alebo tzv. „nekonečný“ rast,
a ten je v protiklade neústupnými princípmi konečnej planéty
a teda fyzikálnymi zákonmi prírody.
Jednoducho nie je možné mať nekonečný rast obchodu a spotreby
v uzavretom systéme
ako planéta Zem určite je.
Pre tých, ktorí tomu ešte úplne nerozumejú, dovoľte mi, aby som to ďalej objasnil.
Planéta Zem je v podstate uzavretý systém, čo sa týka jej zdrojov a prírodného bohatstva.
Všetky minerály a zásoby energetických surovín, ktoré denne využívame,
majú takú dobu obnovovania, ktorá dramaticky prevyšuje
dĺžku ľudského života.
Napríklad rope a fosílnym palivám vo všeobecnosti
trvalo 100 miliónov rokov, kým vznikli.
To isté platí pre náleziská minerálov.
Existuje 4 400 druhov minerálov,
ktorým trvalo mnoho tisíc rokov, aby sa vytvorili.
Diamanty, ktoré dnes dobývame
sa tvorili cez 3 miliardy rokov.
Za danej situácie prostredia by sa zdalo bolestne zrejmé
že najdôležitejším aspektom akejkoľvek spoločnosti na Zemi
by malo byť zachovanie zdrojov Zeme, súhlasíte?
Zdalo by sa, že prioritou číslo jedna
akejkoľvek ekonomickej štruktúry
bude zachovávanie zdrojov planéty.
Prečo? Pretože keď sa zdroje minú, tak sa minú navždy.
Napríklad aj v dnešnej dobe vedeckých pokrokov
nemôžeme vziať pneumatiku, ktorá obsahuje približne 20 alebo 22 litrov ropy
a premeniť ju naspäť na spaľovateľné palivo.
Namiesto logického systému riadiaceho zdroje
pomocou ktorého vlastne sledujeme zdroje Zeme a snažíme sa ako ľudský druh
strategicky orientovať využívanie týchto vzácnych prvkov obmedzeného množstva
sme prišli s niečím oveľa zaujímavejším.
Nazýva sa to ekonomická forma „nekonečného rastu.“
V našom súčasnom systéme uchvacujeme čo možno najviac zdroj
vyrobíme z nich čokoľvek, o čom si myslíme, že si niekto kúpi
a snažíme sa jeden druhého zmanipulovať tak, aby si tieto veci od nás kvôli zisku kúpil.
Celý základ ideológie voľného trhu
spočíva v použití a výmene čo možno najviac zdrojov
čo možno najrýchlejšie za účelom vytvorenia čo možno najviac peňazí
ktoré sa následne použijú na vyťaženie ešte viac zdrojov a stále dokola.
Vytvorili sme globálne peniaze a štruktúru poháňanú ziskom
ktorá sa skladá z protokolu cyklickej výmeny
kde musia peniaze tiecť od spotrebiteľa k zamestnávateľovi
od neho k zamestnancovi, ktorý je opäť spotrebiteľom
a jediný spôsob, ako túto schému zachovať, tj. udržať ľudí zamestnaných
udržať ich pri stravovaní, udržať rastúci HDP, udržať rast akciového trhu
je cez príkaz, aby sa tovary a služby
obsahujúce naše obmedzené zdroje a energiu
stále a bez prestania spotrebovávali a predávali donekonečna
bez ohľadu na zmysel, úžitok alebo úctu k tomu, čo vlastne máme.
Už si snáď nedokážem predstaviť deštruktívnejší spôsob
ktorým organizovať spoločnosť.
Smutné je, že ľudia to ani trochu nevidia.
Boli tak naočkovaní ideológiami.
Kapitalizmus, komunizmus, socializmus a čo ešte?
A vlastne do akejkoľvek spoločenskej ideológie, hlavne EKONOMICKEJ,
ktorá sa vo svojich doktrínach výslovne netýka zdrojov našej planéty
to znamená vlastnosťou nášho prostredia, ktoré vlastne udržuje náš život
je nepoužiteľnou a neopodstatnenou spoločenskou ideológiou.
Konkrétny príklad: ropa a fosílne palivá
Žijeme v uhľovodíkovej ekonomike, ako iste všetci viete.
Celá naša ekonomická štruktúra, to znamená výroba
distribúcia, pestovanie potravy, doprava atď.
je celkom založená na energii z fosílnych palív.
V každej jedej kalógii potravín je 10 kalógií
uhľovodíkovej energie, ktorú v dnešnej dobe spotrebováva priemyselný svet.
Toto je M. King Hubbert, geológ
a kupodivu technokrat.
Na konci štyridsiatych rokov predpovedal
že USA dosiahnu vrchol ťažby svojej ropy okolo roku 1970.
Samozrejme, že ho vedecký establišment zosmiešňoval
vysmieval sa mu a zatracoval ho.
Bohužiaľ mal pravdu.
USA dosiahli vrchol v sedemdesiatych rokoch.
Niektoré štúdie teraz ukazujú, že globálne objavy ropy
dosiahli pravdepodobne vrchol v rovnakom období.
Presný dátum je otázny, ale to podstatu veci nemení.
Kým budeme pokračovať, je mi jasné, že niektorí z vás si môžu povedať:
„Ako vieme, že tieto štatistiky sú presné?“
„Ako vieme, že výskumné inš***úcie nevedia
o existujúcich zásobách ropy, ktoré tak zostávajú neobjavené?“
"Ako vieme, či ropné spoločnosti samé, ktoré majú dáta,
neklamú, aby jednoducho zvýšili svoje zisky?"
To sú dobré otázky. Ale neexistuje spor o poklese v USA
dovážame teraz cez 70%
našej spotreby ropy.
Čo sa týka globálneho vrcholu ťažby, všetko, čo potrebujete spraviť je,
že sa pozriete na ťažbu hlavných ropných spoločností
a uvidíte, že takmer každá väčšia ropná spoločnosť
zúfalo hľadá nové ropné rezervy
a skúsili takmer každé miesto, ktoré im zákon umožňuje.
Ropa na tejto planéte, ktorá sa tvorila stovky miliónov rokov
bez ohľadu na to akou rýchlosťou sa jej zdroje vyčerpávajú podľa vás
jedného dňa dôjde, skôr, či neskôr.
Je to neudržateľná činnosť.
Nebudem ani veľmi rozoberať zrejmé nebezpečenstvá spaľovania fosílnych palív
s ohľadom na jeho enviromentálne dopady
o ktorých dnes počujeme.
Len tak na okraj, nie je vôbec iracionálne
alebo unáhlené uvažovať, že otázka ropného zlomu
by nejako mohla súvisieť so skutočnosťou, že Spojené štáty
ktoré spotrebujú 25% vyrobenej energie,
zatiaľčo V USA žije len 5% svetovej populácie,
a zároveň USA má najviac veľkých trvalých vojenských základní v histórii
umiestnených na Strednom vý*** bez známok toho,
že by sa vojsko chystalo opustiť túto oblasť.
Obama už prehlásil, že ponechá 50 000 vojakov
na Strednom vý*** natrvalo.
To je ten chlapík, čo dostal Nobelovu cenu mieru
zatiaľčo pokračujeme na Strednom vý*** sondujeme a rozrušujeme krajiny,
ktoré majú, hádajte čo, väčšinu zostávajúcej vyťažiteľnej ropy
na tejto planéte, ako je Irán. Premýšľajte o tom.
Keď sa na chvíľu zamyslíte *** tým, že ropný zlom a jeho vzťah
k ekonomickému systému a geopolitike
usporiadaniu sveta má niečo do činenia s armádou USA na Strednom vý***,
začnete zisťovať, že svet dáva oveľa väčší zmysel.
Slovami M. King Hubberta:
"Sme v kríze evolúcie ľudskej spoločnosti.
Je jedinečnou ako z histórie človeka tak geologicky.
Nikdy sa predtým neuskutočnila a už sa ani nikdy neuskutoční.
Ropa sa dá spotrebovať len raz.
Čoskoro všetku ropu spálime a všetky kovy vyťažíme a roztrúsime.
Je to zjavne scenár katastrofy
máme ale technológiu.
Jediné, čo musíme urobiť, je celkom premeniť našu kultúru
a nájsť alternatívu k peniazom.
Nezačíname od nuly. Máme obrovské množstvo
súčasných technických znalostí.
Je len otázkou dať všetky dohromady.
Nekatastrofické riešenie je však nemožné
pokiaľ sa nám nepodarí stabilizovať spoločnosť.
To však predpokladá vzdať sa dvoch axiómov našej kultúry:
súčasnú etiku práce a myšlienku, že rast je normálnym stavom života."
(potlesk)
Pokračuje potom ďalej vo svojej práci, ktorú napísal už v roku 1981
"Dva intelektuálne systémy: hmota-energia a peňažná kultúra".
Hubbert píše: "Súčasná svetová priemyselná civilizácia
je handikepovaná koexistenciou dvoch univerzálne sa
prekrývajúcich a nekompatibilných intelektuálnych systémov:
nahromadených poznatkov posledných štyroch storočí
o vlastnostiach a vzájomných vzťahoch hmoty a energie
a pridruženou peňažnou kultúrou
ktorá sa vyvinula z tradičných zvykov prehistorického pôvodu."
Nie je možné mať fungovanie spoločnosti založené na nevyhnutnosti
neustáleho rastu, ktorý udržiava, ironicky, stabilitu.
Máme k dispozícii obrovské množstvo alternatívnych energií
a možností infraštruktúry a sofistikovaných spôsobov realizácie
ktoré by mohli dramaticky znížiť našu závislosť na fosílnych palivách
a vydláždiť cestu svetu, ktorý by mal vôbec nulovú závislosť
na uhľovodíkových energiách.
Bohužiaľ nebudeme toho svedkami
pretože ekonomický model, v ktorom žijeme
predstavuje ďalší vážny problém, ktorým sa potrebujeme zaoberať
a ja mu jednoducho hovorím "paralýza establišmentu".
Vzhľadom na naše obrovské závislosti
na uhľovodíkovej energii v tejto fáze evolúcie človeka
avšak ľudia, keď počujú o zrejmom probléme vyčerpania zásob,
tomu naivne nevenujú pozornosť, pretože predpokladajú, že naše zriadenie
sa vlastne pripravuje na prechod
z našej závislosti na uhľovodíku.
Alebo ešte lepšie, že establišment si vlastne môže dovoliť
vytvoriť prechod.
Aby sme pochopily ťažkosti spojené s presunom
z našej súčasnej zriadenej energetickej paradigmy,
musíme si najprv uvedomiť že z finančného hľadiska,
je len malá motivácia pre prechod do nového systému.
To je samotná povaha zavedenej inš***úcie
v peňažnom systéme.
Faktom je, že gigantické množstvo peňazí
(viem, že to pre mnohých bude znieť podivne) horentné čiastky peňazí
sa zarobia na nedostatku energie
a vlastne na samotnom kolapse spoločnosti.
Náš ekonomický systém celkom závisí na zarábaní peňazí cestou ***
a zarábaní peňazí smerom dole. Ľudia pri moci
odkazujem späť na dokument Citigroup, o ktorom som hovoril
majú sklon sa viac starať o krátkodobé
finančné výnosy spojené s tým, že dôjde energia
než sa starať o *stežejní životapodporné atribúty
ktoré obstarávajú.
Ak sa pozrieme do histórie, uvidíme, že o obavách
spojených s vyčerpávaním fosílnych palív sa už hovorí dlho.
Mnohí vedci v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch mali pocit, že okolo roku 2000
budeme mať celkom odlišnú energetickú infraštruktúru.
Prečo k tomu nedošlo? Prečo Reaganova vláda *sundala z Bieleho domu
solárne panely, ktoré tam nainštaloval Jimmy Carter?
Prečo americká vláda bola na strane veľkých ropných firiem
ktoré elektromobily v USA zarazili?
Odpoveď spočíva samozrejme v tom, že náš na zisku založený systém
vytvára prirodzené obranné tendencie zabrániť čomukoľvek
pokiaľ by tieto zmeny vyradili z hry predchádzajúci establišment.
To je pravdepodobne tým najkúsavejším znakom našej súčasnej situácie.
Hlúpa náchylnosť zastaviť produktívnu zmenu
len pre to, aby zachránila podiel ny trhu a zisk pre určité skupiny.
Zamyslite sa *** tým.
Ak si založíte firmu, najmete zamestnancov
generujete príjem. Čo ste urobili?
Vytvorili ste inš***úciu, na ktorej Vy a vaši spolupracovníci závisíte,
pretože z jej ziskov žijete. Preto urobíte
všetko, čo musíte, aby ste ochránili seba
a firmu, ktorá vás živí.
Vďaka nej môžete mať určitý životný štandard. Inak povedané,
v systéme je zabudobaná krátkozrakosť.
Tento element prežitia, ktorý je funkčný
len v našom súčasnom na zisk zameranom systéme,
je tým, čo bráni tomu, aby sa uskutočnila potrebná zmena.
Asi by som mohol vysypať z rukáva mnoho príkladov nových objavov
ktoré sa uložili k ľadu, pretože sú buď príliš efektívne
alebo príliš udržateľné pre trhový systém, aby ich vstrebal
alebo sa na nich jednoducho nedajú neustále zarábať peniaze.
Tieto objavy nemôžu udržovať systém alebo vyraďujú odvetvia z práce.
Vyraďujú ľudí z práce. Je v tom ľudský prvok.
Takže je tu prirodzený atribút
kde ľudia hovoria: "Je to možno lepšie pre spoločnosť
ale ja potrebujem zarábať peniaze teraz. Nemôžem momentálne myslieť na prechod,
tak to radšej nechajme na neskôr.“ To sa samozrejme deje znovu a znovu.
Nie je to tak, že tí ľudia sú zlí kvôli tomu ani nič podobné.
Takto je vytvorený systém.
Zároveň majme na pamäti
že trhový systém vyžaduje neustále problémy.
Aby sa udržal záujem verejnosti a spotreba
vyžadujú sa problémy kultúrneho vplyvu.
Čím viac problémov, tým lepšia ekonomika všeobecne povedané.
Z podstaty tohto systému je "dobré"
že sa kazia autá. Je len „dobré“,
keď ľudia dostanú rakovinu.
Je len „dobré“, keď sa počítače rýchlo zastarajú.
Prečo? Viac peňazí. Jednou vetou:
Zmena, hojnosť, udržateľnosť a efektivita
sú nepriateľmi štruktúry zisku.
Progresívne pokroky vo vede a technológii
ktoré môžu vyriešiť problémy neefektivity a nedostatku raz a navždy
robia fakticky predchádzajúce inš***úcie zabezpečujúce servis
týchto problémov zastaranými.
A preto v peňažnom systéme,
korporácie nekonkurujú len ďalším korporáciám.
Vo svojej podstate konkurujú samotnému pokroku.
[potlesk]
Ďakujem vám.
A preto je tak ťažké
dosiahnuť akúkoľvek formu zmeny v peňažnom systéme.
Nemôžeme jednoducho mať spoločenské pravidlo
pri ktorom sa peniaze zarábajú na neefektivite, nedostatku a utrpení
a očakávať rýchle začlenenie nových objavov
ktoré by nás týchto problémov zbavili.
Vráťme sa k problému energie.
To hlavné, na čo chcem upozorniť, je:
Nehľadiac na to, že vybraná hŕstka zarobí veľa peňazí
ako väčšina bude trpieť
nehľadiac na to, že zavedené energetické inš***úcie majú malú motiváciu
aby sa zriekli svojej ziskovosti a zmenili energetické médiá spoločnosti
tak je veľmi krutou realitou
že práve teraz kvôli nesplateným dlhom v globále
je Zem v podstate v bankrote
akokoľvek je to smiešne.
Pravdepodobne nebude dostatok peňazí na to, aby sa čokoľvek zmenilo.
Chcem, aby o tom každý kriticky premýšľal.
Akokoľvek sú vzrušujúce potenciály obnoviteľnej energie
v oblasti solárnej, geotermálnej, prílivovej a vlnovej
(potenciály, ktoré boli starostlivo zdokumentované, ďaleko prekračujú
globálnu spotrebu energie o tisíce percent)
stále máme vážny problém v našej súčasnej štruktúre
s financovaním infraštruktúry, aby sme spravili prechod.
Ako prejdeme na novú infraštruktúru, keď každá vláda
na tejto planéte, každá krajina, dlží peniaze niekomu inému
keď vidíme systémový kolaps bankrotov, ako sa začína
objavovať v Európe? V USA je to len otázkou času.
V daných súčasných pomeroch je nás tlačí naliehavosť renovácie,
obzvlášť s ropným zlomom, ako by sme si asi mohli dovoliť
vykonať prechod k týmto obnoviteľným zdrojom energií
skôr než začne nedostatok ropy paralyzovať chod života
vzhľadom na premrštené ceny ropy kvôli ponuke a dopytu?
Jedna štúdia popredného švédskeho experta predpovedá, že okolo roku 2030
bude svet používať 10 barelov ropy
na každý nový barel objavený alebo vyťažený.
Skutočne to nie je tak ďaleko.
Ako teda môžeme očakávať,
že USA, ktoré má už dnes 12 biliónov dlhu, a sotva zvláda pokryť
splátky úrokov iným vládam a bankám, zatiaľ čo sa dejú bankroty,
takmer kritická úroveň nezamestnanosti, znižovanie prostredkov pre sociálne programy...
Už rozpredávame našu infraštruktúru zahraničným krajinám.
Ako si budeme môcť dovoliť presun do novej infraštruktúry?
Používam energiu ako jeden z príkladov.
Je tu mnoho problémov, ktorými sa musíme zaoberať.
V roku 2008 výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu vyhlásil,
že by obnášalo investíciu 22 biliónov dolárov
zmodernizovať globálnu infraštruktúru dodávok energie do roku 2030.
22 biliónov dolárov! Odkiaľ zoberú tieto peniaze?
Skutočne si myslíte, že nám prejde ich len tak náhodne vytlačiť
viac a viac peňazí v centrálnych bankách
bez toho aby sa vyskytli dôsledky vplyvu masívnej inflácie alebo kolapsu dlhu?
Pamätajte si, že všetky peniaze vznikajú cez pôžičky.
Musia mať pôvodcu. Každý dolár
ktorý máte vo vašich peňaženkách niekto niekomu dlží.
To nás vedie priamo do srdca tejto choroby:
Ekonomický systém založený na peniazoch, alebo "hra"
ako tomu rád hovorím (pretože je to hra
a vždy bola)
a môžeme tú hru zmeniť, kedykoľvek chceme.
Potrebujeme len presvedčiť tých, ktorí v tejto hre vyhrávajú
aby na chvíľu odložili svoje kúsky a spýtali sa sami seba
či je hra, ktorú hrajú, skutočne odmení v dlhom odbobí.
V správe od AFP nájdeme rastúci počet dôkazov
že súčasné tempo vyčerpávania zdrojov
má svoj časový rámec. V správe sa píše:
"Za súčasného stavu ľudstvo každý rok spotrebováva zdroje ekvivalentné
takmer 1,5 násobku Zeme, aby uspokojilo svoje potreby."
tvrdí Global Footprint Network, medzinárodná organizácia.
"Požadujeme služby prírody, spotrebovávame zdroje
a vytvárame emisie oxidu uhličitého tempom, ktoré je o 44% rýchlejšie
než akým príroda môže regenerovať a spätne ich vstrebať.
To znamená, že planéte Zem zaberie takmer 18 mesiacov, aby vyprodukovala
ekologické služby, ktoré ľudstvo spotrebuje za 12 mesiacov.
A ak ľudstvo bude pokračovať vo využívaní zdrojov
a produkcii odpadu súčasným tempom,
budeme potrebovať zdroje dvoch planét
aby sme pokryli naše potreby už v roku 2030
nenásytná úroveň drancovania prírody
môže spôsobiť významný kolaps ekosystému," uvádza sa v správe.
Chcem zdôrazniť
že to ľudia počujú a majú Maltuziánsku predstavu.
Myslia si, že naše spotrebné zvyky sú nám nejako vrodené
a že sa nezmenia.
Nedávno som čítal štatistiku a môj nový film bude z veľkej časti
venovaný záležitostiam odpadu niektorých odvetví.
Zistil som, že z celého objemu výroby, ktorý sa vyprodukuje
je v priemere 75% odpad.
75% je odpad.
Zo všetkých vytvorených materiálov, ktoré vstupujú a vystupujú z obehu
končí 90% na skládkach.
myslím, že v priebehu 6 mesiacov.
Toto nie je o nejakej prirodzenej ľudskej náchylnosti, čo robíme.
Toto je o posadnutosti spoločenského systému s neustálou spotrebou
kvôli ekonomickému rastu.
V ***ýze, ktorú spravila IRRC, odhaduje
že do roku 2025 sa budú 2/3 sveta potýkať s nedostatkom vody.
Dve tretiny do roku 2025.
Mnoho zdanlivo bohatých krajín už sa prikláňa k procesom odsoľovania.
Viac než 1 miliarda ľudí ďalej na tejto planéte hladuje.
Myslíte si, vo svetle toho všetkého, čo sme si ukazovali
že sa nejaká z týchto vecí zlepší
vzhľadom k našej súčasnej finančnej kríze?
Pre prípad, že vám to nie je jasné, problémy nedostatku vody
a nedostatku potravín sú skutočne na 100% ekonomické.
Existuje mnoho druhov desalinizačných procesov
ktoré by mohli vodu zbaviť soli a premeniť ju na čistú vodu
vo všetkých týchto chudobných krajinách. Ale čo asi?
Nikto nemá peniaze na zavedenie týchto riešení
v chudobných krajinách. Podobne to vyzerá s jedlom.
Dostali sme sa do bodu s takými technickými vynálezmi,
že už vlastne nepotrebujeme až tak ornú pôdu,
ktorá mimochodom eroduje tempom asi 2,5 cm za rok
kvôli nevhodným poľnohospodárskym metódam, ktoré sa praktikujú.
A všimnite si prosím, že to trvá 500 rokov, než sa objaví svieža ornica.
Hydropónia a aeropónia samotné, ak by sme ich správne použili, by mohli
zabezpečiť všetkých ľudí na svete, bez plytvania zdrojmi vody
a nadmernej spotreby dusíkatých hnojív.
Mohli by sme tieto zariadenia stavať
na vyčerpanej pôde v poschodiach.
Mohli by sme mať mrakodrapy organickej
výroby potravín na priemyselnej úrovni.
Kto ale na to má peniaze?
Je to extrémne poburujúce a smutné
ale čím viac sme svedkami kolapsu spoločnosti
tým viac dochádza k zločinu, vykorisťovaniu a zneužívaniu ľudí.
Zatiaľ čo tu v USA si myslíme, že otroctvo bolo zrušené pred mnohými desaťročiami,
faktom je, že dnes je na svete viac otrokov
než kedykoľvek predtým v ľudskej histórii.
ak vezmeme do úvahy definiciu otroctva.
Tentokrát však to nie je vlastnenie ľudí
je to skrátka globalizačný atribút
vykorisťovania lacnej pracovnej sily.
Zastavím sa v tomto bode
rozprávania o negatívnych atribútoch, ktoré sú tomuto systému vlastné
spolu s prebiehajúcim kolapcom spoločnosti
ktorému osobne už dlho nevidím konce
ak vôbec, úprimne, pokiaľ neprejdeme k niečomu viac udržateľnému.
Osobné a súkromné dlhy napríklad sú teraz tak vysoké
že si vyžiadajú ďalších niekoľko splasknutých bublín
než sa objaví nejaký typ tzv. stability.
Než sa posunieme k záverečnej časti toho, čo som si pripravil
čo je v zásade predstavenie Projektu Venus
a zdrojovej ekonomiky, dovoľte mi zhrnúť túto časť.
Peňažná ekonomická štruktúra ako ju poznáme je
základom systémovým zdrojom väčšiny
svetových problémov, ktoré nás obklopujú.
Ak je v tomto systéme rakovine dovolené, aby s nezmenšenou silou rástla
a rozširovala svoje malígne vlastnosti po celom svete, úplne nás oddelovala
od prirodzeného sveta a nosnej kapacity planéty
ničila konečný počet zdrojov, ktoré všetci zdieľame
nemáme potom do činenia s ničím iným ako
s tým, o čom akosi nikto neuvažuje, s kolapsom.
A nehovorím nič také, že jedného dňa sa zobudíme a nič okolo nás nebude.
Nie je to tak. Bude to pomalý úpadok až do bodu,
kde hodnoty, kultúra a uvedomelosť budú tak rozrušené
a zmätené, že životná úroveň klesne až do bodu, ktorý bude primeraný nášmu spravovaniu Zeme.
Budeme mať stále menej a menej.
Všetko sa spomalí a bude sa to vliecť.
Neustále budú dramaticky naliehať niektoré
vážne problémy, predovšetkým pokiaľ ide o
energetickú krízu, ktorá sa rysuje.
Je potrebné urobiť niečo radikálne. Blížime sa totiž do terminálneho štádia.
Tretia časť: Liečba
Na zváženie sú dva uhly pohľadov, keď sa pokúšame vyriešiť tieto problémy.
Prvým je mentalita kultúry, ako sme už o nej hovorili
kultúrne programy.
Druhým je skutočná štruktúra fungovania spoločnosti.
Ako som už predtým poznamenal, tieto dva atribúty sú rozsiahlo prepojené.
Čo sa týka však prvej záležitosti kultúrnej indoktrinácie
potrebujeme ako hnutie využiť to, čomu hovorím
"spoločenská terapia".
Spoločenská terapia sa týka prispôsobovania hodnôt spoločnosti
zmena hodnotových programov.
Musíme mať udržateľné hodnoty, aby sme mali udržateľné metódy.
Navrhoval by som, aby sme ako prvý program z nášho duševného hardvéru
odinštalovali spoločenskú deformáciu
ktorá generuje demonštratívnu spotrebu, ktorú presadzujú
reklamné agentúry v službách korporácií.
Hodnotová orientácia vlastniť viac a viac vecí
bez ohľadu na ich úžitok alebo funkciu, je neudržateľnou ideológiou
na konečnej planéte.
Konzumerizmus a materializmus sú choroby
vytvorené kultúrou a udržované cyklickou spotrebou
potrebné na poháňanie trhového a pracovného systému.
To je presne to, čo sa snaží hnutie Zeitgeist robiť.
Nemôžeme robiť nič, pokiaľ ľudia neporozumejú potrebe vydať sa týmto smerom
čo je to, prečo sme teraz a tu
prečo to prenášame živo po internete
prečo tí zapojení do hnutia pilne pracujú, a to nie na vytvorení infraštruktúry zatiaľ
ale snažia sa dostať tieto udržateľné hodnoty do sveta.
Budeme sa zaoberať cieľmi hnutia v druhej polovici programu.
Pokiaľ ide o skutočnú štruktúru spoločnosti
obávam sa, že nepotrebujeme nič menšie, než úplnú a totálnu revíziu.
A tu prichádza na rad Projekt Venus.
Prejdem 5 centrálnych pilierov zmeny, ktoré považujem za atribúty
potrebné na presun do ekonomiky založenej na zdrojoch.
1. Potrebujeme prejsť od ekonomiky rastu k ekonomike *setrvalého stavu.
Rakovinové dôsledky modelu nekonečného rastu
sa musia zastaviť, než bude príliš neskoro.
V záverečnej ***ýze vzhľadom na našu technologickú vynaliezavosť v tejto fáze
navrhujeme úplné odstránenie samotného peňažného systému.
Žiadna reforma peňažného systému nezabráni tomu, čo tento systém robí.
Všetok nedostatok a odpad, ktorý okolo seba vidíme je našim výtvorom.
a nie nejaký vnútorný proces prírody
alebo nejaký Malthuziánec, vnútorná tendencia.
Potreba peňazí už nie je relevantná
a je nesmierne škodlivá v skutočnosti.
2. Musíme sa pohnúť od primitívneho, súperivého
na vynálezy orientovaného systému, pracovného systému k systému kolaboratívnemu.
Nielen že je všetok tovar vyrábaný v našej súčasnej spoločnosti z princípu podradne
kvôli tomu, aby sa udržala konkurencieschopnosť spoločnosti na trhu,
ale konkurenčný systém tiež generuje ohromné množstvo korupcie.
Áno, súhlasím, *pobídka súťažiť
skutočne produkuje niektoré zlepšené tovary a služby
do určitej miery, ale toto pozitívum je celkom zatienené
plánovaným zastarávaním, principiálnym plánovaným zastarávaním
a generovanou všeobecnou ľahostajnosťou k životnému prostrediu
nutnosťou zostať o krok vpredu pred niekým ďalším.
Predstavte si na chvíľu, keby to inžinieri
hlavných automobiliek skôr než aby spolu súperili
sa dali dohromady a rozhodli sa spolupracovať
na vytvorení toho najlepšieho možného auta v danej dobe.
Predstavte si, keby sme zaviedli motivačný systém
ktorý stmeľuje ľudí dohromady k vytváraniu toho najlepšieho
skor než súperenie a vyrábanie z podstaty podradného.
Premýšľajte o tom. Svet otvoreného kódu
v ktorom spolupracujú všetky odbory a produkujú tovar
z ktorého by mal prospech každý.
Pokrok takéhoto usporiadania výroby by bol ohromný.
Nehovoriac o tom, že by to ušetrilo neskutočné množstvo zdrojov.
Pretože už by nebolo potrebné neustále duplikovať.
Už by sme nemali 2 firmy vyrábajúce rovnakú vec.
Je to forma zachovania, ak spolupracujú.
3. Musíme sa pohnúť od nesystematických, rozptýlených priemyselných metód
k centrálnemu plánovanému systému zefektívnenej funkcionality.
Som šialený ja, alebo je celkom šialené, že dovážame jahody z Brazílie
banány z Ekvádoru alebo vodu z Fiji
keď všetky tieto veci by sme mohli produkovať lokálne?
Ako opisoval Jacque Fresco ohľadom svojho návrhu mestských systémov,
všetko je čo možno najviac sebestačné.
Ako ďalší príklad zvážme všeobecné postupy výroby.
Od ťažby látok, vytváranie pripravených komponentov
na zmontovanie komponentov, na distribúciu.
Je tu neustály pohyb prepravy
z jedného miesta na druhé
čo je plytvanie strašným množstvom energie.
Zamyslite sa *** tým na chvíľu. Premýšľajte o tom, keby sme zefektívnili
všetko fungovanie spoločnosti. Premýšľajte o tom, ako by veci mohli byť plynulé
a čo to vlastne znamená.
Viac k tomuto bodu som uviedol vo svojej prezentácii "Kam smerujeme?".
Popísal som globálny prístup od základu
k sieťovej organizácii
ktorým je vlastne zdrojová ekonomika.
A popísal som prečo také a také parametre.
Nemáme čas tým prechádzať znova, ale len tým rýchlo preletím
kvôli vysvetleniu pre tých, ktorí nikdy ani neuvažovali
o akomkoľvek inom spoločenskom systéme mimo ten, ktorý poznáme dnes.
Keď to zjednoduším je Zem systémom a ako so systémom s ňou musíme zaobchádzať
Zdroje sú po celej Zemi a kvôli tomu je potrebné
vyvinúť systém, ktorý dokáže monitorovať tieto zdroje
v rámci globálnej technologickej infraštruktúry.
Musíme vytvoriť systém spätnej väzby, ktorý bude prirodzene celosvetový
pochádzajúci z nosnej kapacity Zeme
ktorý je východzím bodom všetkých premyselných rozhodnutí.
Prvým krokom je: Vykonáme prieskum prírodných zdrojov Zeme.
Nie je možné robiť inteligentné rozhodnutia, ak nevieme
čo zahŕňajú atribúty takých rozhodnutí.
Musíme najprv rozumieť plnému rozsahu a kapacite
komponentov Zeme, aby sme odvodili logický záver
čo sa týka našich možností.
Je potrebné vziať do úvahy mnoho prírodných zdrojov na planéte
ale pre tentokrát sa chcem zamerať znova na energiu.
Pretože je energia v podstate palivom spoločnosti
je dobrým ústredným bodom.
Tak čo urobíme? Preskenujeme Zem holisticky.
Áno, môžeme skenovať celú planétu
a zostaviť zoznam všetkých významných miest energie a potenciálov.
Aby som to objasnil, potenciály sú samozrejme z časti založené
na stave technológie. Nechcem zabiehať do všetkých technologických vlastností
využívania a takých vecí.
Napríklad solárna technológia má obrovský potenciál v tejto fáze
vďaka objavom v nanotechnológii.
Je na obzore možný exponenciálny nárast v potenciáli solárnej energie,
v ktorom by malé solárne panely mohli mať efektivitu až 97-98%
slnečného žiarenia, ktoré na ne dopadá.
Ideme ďalej. Takže máme tieto hrubé dáta. Čo urobíme?
Ohodnotíme každý zdroj na základe jeho obnoviteľnosti, znečistenia
a všetkých faktorov, ktoré súvisia
s jeho vyťažovaním a všetkým, čo je s tým spojené.
Stane sa to seba-definujúcim, na základe explicitného
cieľa udržateľnosti a maximálnej efektivity.
Tie zdroje, ktoré majú najviac negatívne spätné dopady
dostanú najmenšiu prioritu pri využití.
To bude prípad fosílnych palív - už nebudú potrebné.
Nie sú obnoviteľné. Znečisťujú životné prostredie.
Vzhľadom k obrovskej energii geotermálnej, veternej, vlnovej a solárnej dohromady
znova opakujem, nie je vôbec žiadny dôvod spaľovať fosílne palivá.
Akonáhle si to uvedomíme, presunieme sa k tretiemu bodu: distribúcii a monitorovaniu.
Distribúcia energie a projekty infraštruktúry by sme logicky vyvinuli
na základe techologických možností
a prirodzene blízkosti k zdrojom.
Ak sa napríklad bude veterná energia získavať v Ázii,
je nepravdepodobné, že by sme ju dodávali do Latinskej Ameriky.
Distribučné parametre by boli zjavne
založené na technológii a praktickej blízkosti.
Podobne aktívny monitoring zdrojov pomocou senzorov Zeme
by umožnil neustály prehľad našich témp spotreby
miery vyčerpania, obnovy
či akéhokoľvek ďalšieho parametra, ktorý je dôležité poznať.
To je kľúčové, aby sme udržali to, čo považujeme
za rovnovážne vyťaženú ekonomiku.
Aby by hrozil nedostatok niektorého zdroja,
uvidíme to v predstihu a môžeme to predvídať
a urobiť primerané opatrenia a prispôsobiť sa podľa toho
skôr než sa to stane veľmi závažným problémom.
Táto myšlienka nie je nijako nová. Vidíte ju v atramentovej či laserovej tlačiarni.
Vaša tlačiareň má nejakú úroveň atramentu a ukazuje, koľko ho máte.
A len aby som vám ukázal, že to nie je nejaká
bizarná myšlienka, ktorá je nemožná
Hewlett-Packard nedávno prišiel s tým, čomu hovorí
prekvapivo "Centrálny nervový systém Zeme".
Prvýkrát som túto vetu vlastne počul z úst
Jacque Fresca a je to presne
to, čo sa pokúšajú urobiť v obmedzenom rozsahu.
Snažia sa vyvinúť bezdrátový senzorický systém
ktorý získava seizmické dáta na zemi v mimoriadne vysokom rozlíšení.
To je presne ten smer.
Je zábavné, že o týchto veciach sa rozprávalo už dávno
a ľudia hovoria: "To sa nikdy nestane" a vidíme, ako sa začínajú uskutočňovať
v malom rozsahu.
Musíme to vykonať vo veľkom
a rozšíriť to pre potreby, ktoré požadujeme.
DObre, takže čo doteraz máme? Máme miesta
zdrojov našej energie. Máme výrobu, potenciály
a parametre distribúcie založené na strategickom použití.
Spýtali by sme sa verejnosti, aby sme videli, čo chce.
Rovnako ako ide niekto do obchodu a povie predavačovi: "Chcem toto."
Dostanú, čo potrebujú a stane sa to doménou štatistiky.
Preto je to dynamické monitorovanie miery spotreby.
A nakoniec máme systém aktívneho monitorovania zdrojov, ktorý hlási
stav dodávok energie, mieru spotreby a ďalšie významné trendy.
Viem, že to beriem rýchlo. Ak chcete počuť
rozsiahlejší výklad na túto tému
môžete si nájsť na internete prednášku "Where Are We Going?" (Kam smerujeme?).
Celým týmto konceptom sme inými slovami vytvorili systém
systémový prístup k správe energie na planéte.
Systém sa skladá z dát a štatistiky v reálnom čase.
Proces vývoja nie je založený na názore niekoho či názore skupiny
na rozmaroch korporácie alebo vlády
ale na prírodnom zákone a úvahe.
Akonáhle inými slovami si za cieľ stanovíme
prežitie a teda udržateľnosť
ako druhu, na čom sa dúfam s každým tu zhodneme
uváženie každého parametra sa v tomto ohľade správy zdrojov
stane úplne zjavné od počiatku.
Hovorí sa tomu "dospievanie k rozhodnutiam"
narozdiel od ich "robenia", čo je subjektívny akt
založený na neúplných informáciách
a veľmi často na kultúrnej či osobnej zaujatosti.
Keď používam tento model energie ako procedurálny príklad (už to zoberiem veľmi rýchlo
Neuvedomil som si, ako je táto prezentácia dlhá. Už je takmer 17:30)
zostavili by sme tieto informácie do programu spravujúceho počítačovú databázu
a to budú logické prostriedky na monitorovanie a automatizovaným systémom
na nápravu prvkov, ktoré sú problematické.
Chceme eliminovať subjektivitu, ktorá v súčasnej dobe dominuje našej spoločnosti.
Je to ako nervový systém. Nie je žiadny dôvod o niečom hlasovať.
Nie je žiadny dôvod o niečom debatovať v Kongrese.
Ideme ďalej, bod 4.
Kvôli ľudskosti a efektivite
potrebujeme prestať mrhať časom v pracovných procesoch, ktoré vytvára
trhový systém, aby zachovával zamestnanosť.
Potrebujeme sa presunúť k zámernej automatizácii všetkého, čo automatizovať vieme.
Vzhľadom k stavu našej pokročilej technológie,
nie je absolútne žiadny dôvod, aby boli všade zamestnaní čašníci.
Neexistuje dôvod, prečo by mali byť nejakí zamestnanci na poštách.
Nie je dôvod, prečo by mali byť zamestnaní ľudia
prakticky v akejkoľvek továrni.
Pracujem na spracovaní štatistických dát
kvôli projektu, ktorý robím o zamestnanosti v USA.
Snažím sa zistiť, aké percento súčasnej pracovnej sily
by mohlo byť nahradenej automatizáciou vďaka súčasnej úrovni vedeckého poznania.
Súčasťou toho je aj eliminácia zamestnaní, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie pre spoločnosť
ako je Wall Street, vrátane všetkých zamestnaní súvisiacich s peniazmi.
[Poslesk]
Ako by to charakterizoval Jacque, náš systém nemá žiadne peniaze.
Nie sú v ňom žiadne banky. Žiadne pokladne.
Nedávno som došiel k všeobecnému záveru vo výskume,
na ktorom neustále pracujem, ale časom zverejním.
Tým záverom je, že 65% zamestnaní v USA by mohli byť eliminovaných už zajtra
s vedeckým poznaním, ktoré máme dnes.
Nie projektovaním trendov, ktoré robí veci katastrofickými
ale znalosti, ktoré máme teraz.
[potlesk]
Ale to nie je len o tom, že si ľudia povedia: "Super, budeme mať viac voľného času"
Je to tiež spoločenský imperatív.
Je veľmi významné podtrhnúť, že pri pohľade do histórie
čím viac sme automatizovali alebo "mechanizovali"
v akomkoľvek odvetví, tým viac rástla produktivita.
Produktivita je teraz inverzná
k zamestnanosti v mnohých študovaných sektoroch
čo znamená, že je nezodpovedné voči spoločnosti
neautomatizovať čo možno najviac
pretože automatizácia umožňuje dostatok a efektivitu.
Tu je graf krajín G7, čo sú pokročilé priemyselné krajiny,
ktorý ukazuje, ako klesala zamestnanosť v priemysle,
zatiaľ čo výroba podstatne vzrástla.
A tento konkrétny trend prebieha naprieč všetkými odbormi, a pročo by nemal?
Tieto stroje nepotrebujú prestávky na obed.
Nepotrebujú dovolenku. Nepotrebujú poistenie.
Dáva to dokonalý zmysel. A len rýchlo uvediem, že
prídete na to, že tieto stroje nie sú drahé.
Stroje sa teraz stávajú tak lacnými.
Technológia exponenciálne rastie takým tempom.
VO vašom mobile máte malý mikročip, ktorý je výkonnejší
ako najvýkonnejší superpočítač pred 50 rokmi.
A sú naozaj teraz lacné. Prvý veľký superpočítač stál
milióny a milióny dolárov.
Väčšina korporácií si už nebude môcť dovoliť zamestnávať ľudí.
Budú automatizovať, pretože už nebudú
viac môcť zlúčiť ľudskú prácu a efektivitu,
okrem ideologických vecí samozrejme.
K bodu 5.
Potrebujeme sa presunúť od systému materializmu a vlastníctva
k systému univerzálneho prístupu.
Skôr než bude tento bod zavrhnutý ako komunistická propaganda
zvážme sled myšlienok.
V zdrojovej ekonomike, kde je výroba zefektívnená
k maximalizácii kvality a minimalizácii odpadu a duplicít
sa stane myšlienka majetku zastaralou a vlastne škodlivou.
Ľudia nepotrebujú čokoľvek hromadiť a schraňovať.
Jednoducho potrebujú prístup k tomu, čo potrebujú a v čase, kedy to potrebujú.
Najlepším príkladom je auto. Vo vede teraz zisťujeme
že prebehly testy a existujú autá, ktorá sa dokážu riadiť samé.
Je to otestované. Satelitom riadené autá, ktoré sa dokážu samé prepraviť.
A tiež Jacque o tom hovoril asi pred rokom, používanie Dopplerovho radaru
takže autá do seba nemôžu naraziť.
Tieto veci sa uskutočňujú, Takže v budúcnosti, ak budete potrebovať niekam ísť
zavoláte si auto, ktoré potrebujete, príde k vám, použijete ho
a potom, keď vás dovezie do vášho cieľa, sa vráti späť a pomôže niekomu ďalšiemu
narozdiel od toho, aby stálo niekde zaparkované
kde auto zaberá miesto asi 80% svojej životnosti.
Tak to chodí dnes. Mrháme toľkým priestorom a zdrojmi...
[potlesk]
Mrháme toľkým miestom a zdrojmi s týmto primitívnym
konceptom osobného vlastníctva.
Je to škodlivé pre životné prostredie a neefektívne pre spoločnosť
Mimochodom majetok nie je americká alebo kapitalistická myšlienka.
V skutočnosti to je primitívna mentálna perspektíva vytvorená generáciami nedostatku.
Ľudia vyhlasovali legálne vlastníctvo *** predmetmi, pretože to bola forma ochrany.
Je to tiež fakticky kontrolované obmedzenie.
Nikto by už nemusel ďalej žiť na jednom mieste.
Mohli by ste neustále cestovať po svete, a to čo by ste potrebovali by ste získavali po ceste.
Čokoľvek by ste potrebovali by ste mali dostupné bez obmedzenia. Nie je žiadny dôvod
ani niečo kradnúť a to je mimoriadne dôležité.
Ako môžete ukradnúť niečo, čo nikto nevlastní?
Určite by sa to nedalo predať, pretože neexistujú žiadne peniaze.
Hneď by zmizlo 95% všetkých zločinov.
[Potlesk]
Na záver akokoľvek sa vám to môže javiť paradoxné
čím efektívnejšími a úspornejšími sa staneme,
čím zoštíhlenejšími sa stávame
tým vyššiu úroveň hojnosti vieme generovať pre všetkých.
Dnes veľa ľudí všade na svete často hovorí
"Kiež by sme mohli žiť ako Američania." Určite ste to už počuli.
Nuž.... NIE!
Vyumelkovanou, ostantatívnou orientáciu
a návykmi demonštratívnej spotreby americkej kultúry
by mali všetky ostatné krajiny na tejto planéte opovrhovať.
Máme 5% obyvateľstva...
[potlesk]
Máme 5% obyvateľstva a spotrebovávame
30% svetových zdrojov. Je to šialené.
V ekonomike založenej na zdrojoch, v ktorej založíme našu výrobu
na fyzikálnych referenciách,
počínajúc s nosnou kapacitou Zeme,
v ktorej zabezpečíme plynulé zameranie na veci,
ktoré budú spoločensky návratné,
v ktorej sa zbavíme rakoviny známej ako finančný systém
konečne začneme zdieľať naše zdroje rozumným spôsobom,
spolupracovať navzájom a vyhýbať sa falošným hodnotám materializmu
a slepého konzumu, ktorý nám natlačila naša kultúra
zistíme, že môžeme zabezpečiť vysokú kvalitu života pre každého na tejto planéte
odstránením všetkých kľúčových dôvodov na vojnu
chodobu, núdzu, násilie, kriminálne chovanie, neurózy.
Bol by to úsvit sveta, ktorý by sme skutočne mohli označiť civilizáciou.
A ak toto nie je cieľ, pre ktorý stojí za to pracovať
potom neviem, čo je. Ďakujem.
www.thevenusproject.com
www.zeitgeistmovement.sk