Tip:
Highlight text to annotate it
X
Stará príťažlivosť k rasovému, sexuálnemu či náboženskému šovinizmu,
či zúrivej nacionalistickej horúčke, začína zlyhávať.
...a potom som sa naučil všetky tieto veci, kto som, či som dobrý alebo zlý...
toto všetko sa človek učí počas života.
Je to len jazda...
...a my ju môžeme zmeniť, kedykoľvek sa nám zachce.
Je to len voľba. Žiadna snaha, žiadna práca, žiadne úlohy, žiadne šetrenie peňazí.
Uvedomil som si, že som celú túto hru chápal zle.
Lebo v tejto hre išlo o nájdenie toho, čím som už bol.
Hovorí sa,
aké je veľmi dôležité
dospieť v našich mysliach
k radikálnej revolúcii.
Kríza je kríza vedomia.
Kríza, ktorá už viac nemôže
akceptovať staré normy,
staré šablóny,
staroveké tradície.
A s ohľadom na to, čím je náš svet dnes,
so všetkou tou biedou,
konfliktami,
ničivou brutalitou,
agresiou,
a tak ďalej...
Človek,
je stále tým, čím bol.
Stále je brutálny,
násilný,
agresívny,
majetnícky,
súťaživý.
A týmto spôsobom
vytvoril spoločnosť.
"Pre mimoriadne hlboko chorú spoločnosť neexistuje žiadne meradlo zdravia."J. Krishnamurti
Dnešná spoločnosť
sa skladá z mnohých inš***úcií.
Od politických,
súdnych,
náboženských,
až po sociálne inš***úcie,
inš***úcie rodinných hodnôt,
a inš***úcie združujúce podľa špecializácie.
Je zrejmé, že tieto tradičné štruktúry majú mimoriadny vplyv na to,
akým spôsobom si utvárame naše poznanie a názory.
Zo všetkých tradičných štruktúr, do ktorých sa rodíme,
ktoré nás ovládajú a ktorým podliehame,
zdá sa, že žiadny systém nie je tak nepochopený
a akceptovaný bez otázok,
ako peňažný systém.
Tradičný inš***út peňazí existuje ako jedna z najmenej skúmaných vecí,
ktorá je v podstate nedotknuteľná rovnako ako náboženstvo.
Akým spôsobom sa peniaze vytvárajú,
kto a ako peňažný systém riadi,
a to, aký skutočný dopad majú peniaze na spoločnosť,
týmto veciam vôbec nevenuje pozornosť väčšina populácie.
Vo svete, v ktorom 1% ľudí vlastní 40% bohatstva na Zemi,
vo svete, kde každý jeden deň zomrie 34000 detí
kvôli chudobe a vyliečiteľných chorobám,
a v ktorom viac ako 50% populácie žije z menej ako 2 dolárov na deň...
Jedna vec je jasná.
Niečo tu vôbec nie je v poriadku.
A či si to uvedomujeme alebo nie, životodarnou "tekutinou" našich tradičných inš***úcií,
a tým aj celej spoločnosti
sú peniaze.
Preto je maximálne dôležité pochopiť fungovanie peňažného systému,
aby sme porozumeli tomu, prečo sú naše životy také, aké sú.
Nanešťastie je však ekonomika často prezentovaná mätúcim a nudným spôsobom.
Nekonečný prúd finančných výrazov spolu so zastrašujúcou matematikou
rýchlo odradia ľudí od toho, aby sa ho snažili pochopiť.
Faktom však je,
že komplexnosť spájaná s finančným systémom je iba maskou
a jej úlohou je zatajiť jeden z najviac sociálne paralyzujúcich systémov,
aký kedy ľudstvo malo.
"Nikto nie je tak beznádejne zotročený ako tí, ktorí sa mylne domnievajú, že sú slobodní." Goethe (1749-1832)
Pred niekoľkými rokmi vydala centrálna banka USA (FED) dokument
s názvom Moderná mechanika peňazí.
Táto publikácia detailne popísala praktiky tvorby peňazí,
ktoré centrálna banka používa, rovnako ako sieť komerčných bánk, ktoré podporuje.
Na úvodnej strane dokument popisuje svoj cieľ:
"Účelom tejto publikácie je popísať základné princípy tvorby peňazí,
v bankovom systéme čiastkových finančných rezerv."
Potom nasleduje popis tohto procesu
pomocou rôznych výrazov používaných v bankovníctve.
Zhrnúť sa to dá nejako takto:
Vláda USA sa rozhodne, že potrebuje nejaké peniaze.
Zavolá centrálnej banke a požiada, povedzme, o 10 miliárd dolárov.
Centrálna banka odpovie: Samozrejme. Kúpime od Vás v tejto hodnote vládne dlhopisy.
Vláda následne vezme nejaký papier,
vytlačí naň nejaké oficiálne vyzerajúce prvky a toto nazve vládne dlhopisy.
Týmto dlhopisom pridelí hodnotu 10 miliárd dolárov
a pošle ich centrálnej banke.
Centrálne banka potom sama vyprodukuje nejaké podobné kusy papiera.
Tentokrát ich však nazve bankovky centrálnej banky.
Je im tiež pridelená hodnota, spolu 10 miliárd dolárov.
Tieto bankovky potom centrálna banka vymení s vládou za vládne dlhopisy.
Po ukončení tejto výmeny
vezme vláda 10 miliárd v bankovkách centrálnej banky
a uloží si ich na bankový účet.
V tejto chvíli sa papierové bankovky stávajú legálnym platidlom,
a množstvo peňazí v obehu USA sa zvýši o 10 miliárd.
A máme to tu: práve bolo vytvorených nových 10 miliárd.
Tento príklad je samozrejme len zovšeobecnenie.
V skutočnosti by táto transakcia prebehla digitálne, bez použitia papiera.
Faktom je, že z celkového množstva peňazí v USA existujú vo forme hotovosti iba 3% všetkých peňazí.
Zvyšných 97% existuje iba v počítačoch.
Štátne dlhopisy sú vo svojej podstate nástrojom zadĺženia.
Keď si centrálna banka kúpi tieto dlhopisy
pomocou peňazí, ktoré v podstate vytvorí z ničoho,
vláda sa týmito dlhopismi zaväzuje k splateniu dlhu
centrálnej banke. Inými slovami, peniaze boli vytvorené z dlhu.
Tento zarážajúci paradox, že peniaze alebo hodnota
môžu byť vytvorené z dlhu alebo záväzku
bude čoraz jasnejší, ako budeme pokračovať v našom príklade.
Výmena sa teda uskutočnila a 10 miliárd je na účte v komerčnej banke.
Tu to začína byť skutočne zaujímavé. Na základe bankových metód čiastkových finančných rezerv
sa uložených 10 miliárd
stáva súčasťou bankových rezerv,
rovnako ako iné vklady.
Podľa pravidla o čiastkových rezervách, ako sa to píše v Modernej mechanike peňazí,
"Banka si musí nechávať u seba zákonom predpísanú rezervu,
ktorej veľkosť je určená predpísaným percentom vkladov do banky."
Veľkosť rezervy je upresnená takto:
"Podľa súčasných predpisov
je veľkosť rezervy pre väčšinu transakcií 10%"
To znamená, že pri vklade 10 miliárd
je 10%, teda 1 miliarda dolárov
odložená nabok ako predpísaná rezerva.
Zvyšných 9 miliárd je považovaných za tzv. nadbytočnú rezervu,
a tá môže byť využitá ako základ
pre nové pôžičky.
Bolo by logické predpokladať, že tých 9 miliárd
bude pochádzať z 10 miliardového vkladu.
Ale nie je to tak. V skutočnosti sa ďalších 9 miliárd
jednoducho vytvorí z ničoho,
navrch existujúceho 10 miliardového vkladu.
Toto je spôsob, akým sa zvyšuje množstvo peňazí v obehu.
A ako sa píše v Modernej mechanike peňazí:
"Samozrejme, že banky neposkytujú pôžičky z peňazí, ktoré získavajú ako vklady.
Ak by to robili, neboli by vytvárané žiadne ďalšie peniaze.
Miesto toho, keď vytvárajú pôžičku,
prijímajú sľub vo forme písomnej zmluvy"
teda zmluvu o pôžičke,
"výmenou za kredit," - peniaze - "ktorý pripíšu na dlžníkov účet."
Inými slovami, 9 miliárd môže byť vytvorených z ničoho,
a to jednoducho preto, že je dopyt po takejto pôžičke
a existuje 10 miliardový vklad potrebný pre splnenie rezervného záväzku.
Predpokladajme, že niekto príde to tejto banky
a požičia si práve vytvorených 9 miliárd dolárov.
Dotyčný si s najväčšou pravdepodobnosťou tieto peniaze vloží
na svoj účet v banke.
Následne sa proces opakuje.
Vklad sa stáva súčasťou bankových rezerv,
10% sa izoluje a 90% z 9 miliárd,
teda 8.1 miliardy, je teraz dostupných ako novovytvorené peniaze, ktoré je možné použiť na ďalšie pôžičky.
Samozrejme, 8.1 miliardy môže byť znova vložených na účet, čím vznikne ďalších 7.2 miliardy,
potom 6.5 miliardy, 5.9 miliardy, a tak ďalej.
Tento cyklus vytvárania peňazí pomocou pôžičiek môže ísť teoreticky do nekonečna.
Matematický výsledok tohto cyklu je, že týmto spôsobom môže byť vytvorených ďalších 90 miliárd, na základe pôvodných 10 miliárd.
Inak povedané, na základe každého vkladu do banky je možné vytvoriť asi deväťkrát viac nových peňazí z ničoho.
Peniaze sú roztrasené. Požiadajte banku o pohár "instantných",
okamžitých peňazí
vo forme praktickej a výhodnej osobnej pôžičky.
Keďže už rozumieme, akým spôsobom sa tvoria peniaze
môže nás napadnúť logická otázka:
Čo vlastne dáva týmto novovytvorených peniazom hodnotu?
Odpoveď: Peniaze, ktoré už existujú.
Nové peniaze v podstate ukradnú časť hodnoty od peňazí, ktoré sú už v obehu.
Celkové množstvo peňazí rastie bez ohľadu na dopyt po tovaroch a službách
a keďže ponuka a dopyt určujú rovnováhu na trhu,
ceny rastú a klesá hodnota existujúcich dolárov.
Tento jav sa všeobecne označuje ako inflácia.
Inflácia je v podstate skrytá daň, ktorú zaplatí verejnosť.
Čo nám všetci navrhujú? Navrhujú nafúknuť menu, zvýšiť infláciu.
Nevravia, aby sme degradovali menu, znehodnotili menu,
nevravia, aby sme podviedli ľudí, ktorí majú úspory. Vravia, aby sme znížili úrokové sadzby.
Skutočný podvod je, keď zdeformujeme hodnotu peňazí.
Vytvoríme peniaze z ničoho a nemáme úspory. Máme však tzv. "kapitál".
Moja otázka sa dá zhrnúť takto: Ako pre Boha môžeme čakať, že vyriešime problém inflácie,
teda problém zvyšovania množstva peňazí pomocou ešte väčšej inflácie?
Samozrejme, že to nejde.
Peňažná expanzia pomocou systému čiastočných rezervy je principiálne inflačný.
Zvyšovanie množstva peňazí v obehu bez toho,
aby existoval proporcionálny nárast množstva tovarov a služieb v ekonomike,
vždy spôsobí znehodnotenie meny.
Zbežný pohľad na krivku hodnoty dolára počas posledných rokov a krivku množstva peňazí v obehu
túto skutočnosť definitívne potvrdzuje.
Inverzný vzťah medzi nimi je zrejmý na prvý pohľad.
Jeden dolár z roku 1913 mal rovnakú hodnotu ako 21.6 dolárov z roku 2007.
To je 96% strata hodnoty odvtedy, čo vznikla centrálna banka.
Ak sa vám principiálna a nekonečná inflácia zdá absurdná a ekonomicky samozničujúca,
tak vedzte, že absurdita je len zdržanlivé vyjadrenie toho, ako v skutočnosti funguje náš finančný systém.
Peniaze v našom finančnom systéme sú dlh.
A dlh sú peniaze.
Tu je graf celkového množstva peňazí v USA od roku 1950 do 2006.
Tu je graf národného dlhu USA v rovnakom období.
Je veľmi zaujímavé, že trend v oboch grafoch je v podstate rovnaký.
Čím viac je peňazí, tým viac je dlhu.
A čím viac je dlhu, tým viac je peňazí.
Inak povedané, každý dolár vo vašej peňaženke je niekto niekomu dlžný.
Je to preto, lebo jediný spôsob, akým môžu peniaze vzniknúť, sú pôžičky.
Preto, ak by každý v krajine splatil všetky svoje dlhy, vrátane vlády,
v obehu by neostal ani len jediný dolár.
"Ak by vo finančnom systéme neexistovali dlhy, neboli by ani žiadne peniaze."
Marriner Eccles, guvernér centrálnej banky, 30.9.1941
Národný dlh USA bol naposledy úplne splatený v roku 1835,
keď prezident Andrew Jackson zrušil centrálnu banku, ktorá predchádzala súčasnej centrálnej banke (FED).
Jacksonova celá politická platforma sa totiž točila
okolo jeho záväzku zrušiť centrálnu banku.
Jedného dňa vyhlásil: "Enormné snahy, ktoré centrálna banka vyvinula, aby ovládla vládu sú predtuchou toho, čo by čakalo Američanov,
ak by na základe klamstiev povolili tejto inš***úcii ďalej existovať
alebo by dovolili založenie nejakej podobnej." Nanešťastie tento odkaz vydržal len krátko.
Medzinárodní bankári v roku 1913 uspeli a založili ďalšiu centrálnu banku.
Nazýva sa Federal Reserve a pokiaľ bude táto inš***úcia existovať,
nekonečný dlh je zaručený.
Doteraz sme hovorili o fakte, že peniaze sú vytvárané z dlhu, pomocou pôžičiek.
Tieto pôžičky sú poskytované na základe bankových rezerv
a rezervy pochádzajú z vkladov. Pomocou metódy čiastočných rezerv
je možné na základe každého vkladu vytvoriť 9-krát viac nových peňazí.
To znehodnocuje existujúce peniaze v obehu a má za následok zvyšovanie cien v spoločnosti.
A keďže všetky tieto peniaze sú vytvárané z dlhu,
a náhodne kolujú v obehu vďaka obchodu,
ľudia sa stávajú odosobnení od ich pôvodného dlhu.
V spoločnosti existuje nerovnováha, v ktorej sú ľudia nútení navzájom súperiť o prácu,
aby zarobili dostatok peňazí z obehu
na pokrytie svojich životných nákladov.
A aj keď je tento systém nefunkčný a postavený na hlavu,
je tu ešte ďalšia vec, ktorú sme z celkovej rovnice zatiaľ vynechali.
Práve táto súčasť systému
odhaľuje skutočnú podvodnú povahu celého systému.
Úrok
Ak si vláda požičia peniaze od centrálnej banky, alebo si niekto požičia z banky,
takmer vždy sa pôžička musí splatiť s vysokým úrokom.
Inými slovami, takmer každý dolár, ktorý v obehu existuje
musí byť vrátený banke aj s úrokom.
Lenže...
ak sú všetky peniaze požičané od centrálnej banky a sú rozmnožené v komerčných bankách prostredníctvom pôžičiek,
to, čo treba vrátiť sú vlastne všetky peniaze vytvorené ako základ pôžičky,
ktoré obiehajú v peňažnej zásobe.
A kde sú peniaze na zaplatenie úroku?
Nikde.
Tieto peniaze neexistujú.
Dôsledky tohto faktu sú šokujúce.
Množstvo peňazí, ktoré ľudia dlhujú bankám bude vždy väčšie, ako je celkové množstvo peňazí v obehu v danom čase.
Preto je v ekonomike neustále prítomná inflácia.
Je totiž potrebné neustále vytvárať nové peniaze, aby pomohli zaplátať večný deficit zabudovaný v systéme,
ktorý je spôsobený potrebou splácať úroky.
Znamená to aj to, že krach a bankroty sú doslova matematicky
zabudované do systému
a vždy budú existovať v spoločnosti chudáci, ktorým ostane v rukách čierny Peter.
***ógiou je hra s hudbou a stoličkami.
Keď prestane hrať hudba, niekto musí z kola von.
A práve o to ide.
Tento proces neustále presúva skutočné bohatstvo od jednotlivcov do rúk bánk.
Ak nie ste schopný splácať svoju hypotéku, zabavia vám majetok.
To je obzvlášť poburujúce, keď si uvedomíte, že nielenže sa tomuto niektorí nemôžu vyhnúť
kvôli používaniu systému čiastočných rezerv, ale aj kvôli tomu,
že peniaze, ktoré Vám banka požičala
vlastne v prvom rade ani legálne neexistovali.
V roku 1969 sa v Minnesote udial súdny prípad s mužom menom Jerome Daly,
ktorý žaloval banku za to, že mu zabavila dom, na ktorý si u tejto banky požičal peniaze.
Argumentoval tým, že hypotekárna zmluva zaväzujúca obe strany, teda jeho a banku, vyžadovala,
aby obe strany predložili legitímnu formu majetku na výmenu.
V právnom jazyku sa to nazýva
protihodnota. (Základ zmluvy. Zmluva je založená na výmene jednej formy protihodnoty za inú protihodnotu).
Pán Daly vysvetlil, že peniaze v skutočnosti neboli majetkom banky,
ale boli vytvorené z ničoho v momente, keď došlo k podpisu zmluvy.
Pamätáte si, čo o pôžičkách hovorí Moderná mechanika peňazí?
"Pri vytváraní pôžičky banka prijíma záväzok splácať pôžičku (zmluvu) výmenou za kredit".
"Rezervy banky ostávajú pôžičkou nezmenené.
Vklad kreditu však predstavuje nový prírastok v rámci celkových vkladov v bankovom systéme."
Inými slovami, peniaze nepochádzajú z existujúcich vkladov alebo majetku banky. Banka jednoducho vytvorí peniaze bez toho, aby do toho dala niečo vlastné,
s výnimkou teoretického finančného záväzku na papieri.
Súdny prípad pokračoval a prezident banky, pán Morgan, k tomu zaujal svoje stanovisko.
Sudca si na to vo svojom osobnom memorande spomína takto: "Prezident banky priznal, že v spolupráci s centrálnou bankou vytvoril peniaze
a kredit vo svojom účtovníctve.
Peniaze a kredit vznikli, keď ich v banke vytvorili. Pán Morgan pripustil,
že neexistuje žiadny zákon ani vyhláška USA, ktorý mu na to dáva právo.
Legálna protihodnota však musí však existovať, aby bola zmluva naplnená.
Porota rozhodla, že žiadna legálna protihodnota neexistovala a sudca to potvrdil.
Poeticky ešte dodal: "Iba Boh môže vytvoriť niečo hodnotné z ničoho."
Na základe tohoto zistenia súd zamietol zabavenie Dalyho domu bankou a dom ostal v jeho vlastníctve.
Záver vyplývajúci z tohto súdneho rozhodnutia je nesmierny.
Zakaždým, keď si požičiate peniaze z banky, či už vo forme hypotéky alebo platbou pomocou kreditnej karty,
peniaze, ktoré dostanete, sú nielenže podvrhnuté, ale je to nelegálna forma protihodnoty,
a tým sa nuluje záväzok pôžičku splatiť. Banka totiž tie peniaze predtým vôbec nevlastnila ako svoj majetok.
Takéto právne precedensy sú však potlačované a ignorované,
a hra na neustály presun bohatstva a večný dlh pokračuje.
To nás privádza k podstatnej otázke.
Prečo?
Počas americkej občianskej vojny prezident Lincoln obišiel pôžičky s vysokým úrokom
ponúkané Európskymi bankami a rozhodol sa urobiť to, čo navrhovali zakladatelia USA.
Bolo to vytvorenie nezávislej meny nezaťaženej dlhom.
Volala sa Greenback.
Krátko po tomto kroku, v privátnych bankových kruhoch
USA a Británie koloval interný dokument, v ktorom sa písalo:
"Otroctvo je o vlastnení práce a nesie so sebou potrebu postarať sa o robotníkov.
Európsky plán je ale o tom, že kapitál by mal kontrolovať prácu prostredníctvom platov.
Toto je možné dosiahnuť kontrolovaním peňazí.
Nebude to ale fungovať s menou Greenback, keďže tú nemôžeme mať pod kontrolou."
Metódy čiastočných rezerv
z dielne centrálnej banky
sa rozšírila do celého sveta a používa ju prevažná väčšina bánk sveta.
Je to fakticky systém moderného otroctva.
Porozmýšľajte. Peniaze sú vytvárané z dlhu.
A čo robia ľudia, keď sú zadĺžení?
Hľadajú zamestnanie, aby mohli dlh splatiť.
Keďže však peniaze môžu byt vytvorené iba cez pôžičky,
môže byť spoločnosť vôbec niekedy bez dlhu?
Nemôže, a o to práve ide.
Všetci máme strach, že prídeme o majetok, naháňanie sa, aby sme udržali krok
s neustálou infláciou a dlhom zabudovanými do systému,
to všetko v kombinácii so systémovým nedostatkom samotných peňazí v obehu
vznikajúci kvôli úrokom, ktoré nemôžu byť nikdy splatené...
Toto všetko drží otrokov čakajúcich na svoju výplatu pekne v jednom rade.
Beháme ako v kolese pre škrečkov, spolu s miliónmi ďalších,
v konečnom dôsledku však posilňujeme impérium,
z ktorého majú úžitok len tí na samom špici pyramídy.
Keď sa *** tým zamyslíte,
pre koho vlastne naozaj pracujete?
Pre banky.
Peniaze sú vytvárané v bankách a rovnako v nich aj končia.
Banky sú skutočnými pánmi, spolu s korporáciami a vládami, ktoré podporujú.
Pri fyzickom otroctve otrokár musí ľudí ubytovávať a kŕmiť.
Ekonomické otroctvo však požaduje, aby sa ľudia kŕmili a starali sa sami o seba.
Je to jeden z najgeniálnejších podvodov spoločenskej manipulácie, aké kedy uzreli svetlo sveta.
Vo svojej podstate
je to neviditeľná vojna proti ľuďom.
Zbraňou na dobývanie a podmaňovanie spoločností je dlh
a úrok je hlavným strelivom.
Väčšina ľudí však chodí po svete, nemá potuchy o tejto skutočnosti
a banky spolupracujúce s vládami a korporáciami zatiaľ pokračujú
v zdokonaľovaní taktiky ekonomickej vojny.
Vytvárajú nové základne, ako napríklad Svetovú banku
a Medzinárodný menový fond.
Taktiež vynašli nový druh vojaka.
Volá sa ekonomický nájomný vrah.
Sú dve možnosti, ako si podrobiť národ. Jedna je so zbraňou v ruke. Druhá je prostredníctvom dlhu.
John Adams, 1735-1826
My, ekonomický nájomní vrahovia, sme tí, ktorí sú zodpovední za vytvorenie tohto prvého úplne globálneho impéria.
Pracujeme mnohými rozličnými spôsobmi. (Hovorí John Perkins)
Najčastejšie však robíme to, že určíme krajinu s nerastnými zdrojmi, o ktoré majú naše korporácie záujem, napríklad ropa.
Následne sprostredkujeme tejto krajine veľkú pôžičku od Svetovej banky alebo jej sesterskej organizácie.
Tie peniaze však nikdy nedostane krajina samotná.
Namiesto toho ich dostanú naše veľké korporácie, ktoré za ne budujú infraštruktúru v danej krajine.
Elektrárne, priemyselné parky, prístavy..
Stavby, z ktorých má osoh len malé percento ľudí danej krajiny,
a naše korporácie.
Tieto veci však vôbec nezlepšujú situáciu väčšiny ľudí. Títo ľudia
a ich krajine však ostane na pleciach obrovský dlh.
Ten dlh je taký obrovský, že ho nemôžu splatiť, a to je súčasťou plánu..
že ten dlh je pre nich nesplatiteľný.
A tak v určitom štádiu prídeme my, ekonomickí vrahovia, a povieme im:
"Počujte, dlhujete nám veľa peňazí. Nemôžete nám splatiť dlh, tak nám predávajte
lacno svoju ropu, predajte ju našim ropným spoločnostiam."
"Alebo nám dovoľte umiestniť vo vašej krajine vojenskú základňu"
alebo "pošlite vojakov do niektorej krajiny, kde sa nám to hodí, napríklad Irak" alebo "hlasujte s nami v budúcom hlasovaní Spojených národov"
Donútime ich sprivatizovať strategické energetické podniky,
musia sprivatizovať rozvody vody a kanalizáciu, ktoré získajú americké a iné
multinárodné korporácie.
Je toho celý kopec. Toto je typický spôsob, akým vo svete operuje Svetová banka a Medzinárodný menový fond.
Uvaliť na krajinu taký veľký dlh, že ho nedokáže splatiť,
a potom jej ponúkneme refinancovanie tohto dlhu s tým, že zaplatia ešte väčšie úroky.
A stále požadujete
"niečo za niečo", nazývate to "plnenie dohôd" alebo "dobrá správa krajiny",
v preklade to znamená, že dotyčná krajina musí rozpredať svoje zdroje,
vrátane inš***úcií, ktoré poskytujú sociálne a verejné služby, systém školstva,
trestný systém ,
systém poistenia, všetko získajú zahraničné korporácie.
Je to dvojité, trojité, štvorité zovretie.
Precedens ekonomických nájomných vrahov začal v 50-tych rokoch,
keď bol v Iráne demokraticky zvolený Mosaddegh.
Mosaddegh predstavoval nádej pre demokraciu
na blízkom vý*** a aj vo svete. Bol "mužom roka" magazínu TIME.
Lenže jedna z vecí, s ktorou prišiel, a ktorú začal presadzovať, bola myšlienka,
že zahraničné ropné spoločnosti by mali platiť oveľa viac za ropu, ktorú vyvážajú z Iránu.
Podľa neho mali mať ľudia v Iráne o veľa väčší úžitok z ich vlastnej ropy. Netradičný postoj.
To sa nám samozrejme nepáčilo. Báli sme sa však urobiť to, čo by sme urobili normálne, teda že by sme tam poslali armádu.
Miesto toho sme tam poslali jedného CIA agenta, Kermita Roosevelta, ktorý bol príbuzný prezidenta Roosevelta.
Kermit tam šiel s niekoľkými miliónmi dolárov a bol mimoriadne efektívny. Vo veľmi krátkom čase
sa mu podarilo zvrhnúť Mosaddegha.
Mosaddegha nahradil iránsky Shah, ktorý sa ohľadom ropy podriadil. Celá operácia bola mimoriadne efektívna.
"Davy zaplavili Teherán.
Vojenský hodnostár vyhlasuje, že Mosaddegh sa vzdal. Jeho režim a v podstate diktatúra *** krajinou sa skončila.
Obrázky Shaha sa objavili v uliciach.
Shaha vítajú opäť doma."
Tu vo Washingtone sa na to ľudia dívali a vraveli: "Páni, to bolo jednoduché, a lacné!"
Toto nám ukázalo úplne novú cestu ako manipulovať krajiny pri budovaní impéria.
U Roosevelta bol jediný problém, a to ten, že bol agent CIA s preukazom.
Ak by ho vtedy chytili, mohli by byť z toho vážne problémy.
Kvôli tomu sa veľmi rýchlo dospelo k rozhodnutiu použiť na tento účel súkromných konzultantov,
dodať peniaze cez Svetovú banku, Medzinárodný menový fond alebo podobne
a najať ľudí ako ja, ktorí pracujú pre súkromné spoločnosti.
Ak by chytili nás, vláda by z toho nemala problémy.
V čase, keď sa Arbenz stal prezidentom Guatemaly, bola táto krajina pod palcom veľkej medzinárodnej korporácie United Fruit.
Arbenz však povedal: Chceme dať pôdu späť ľuďom.
Keď sa dostal k moci, nasmeroval politiku tak, aby dosiahol tento cieľ,
vrátiť vlastnícke práva na pôdu občanom. Korporácii United Fruit sa to vôbec nepáčilo.
Preto si najala firmu pre styk s verejnosťou a odštartovala obrovskú kampaň v USA,
aby presvedčila USA, občanov USA,
média v USA, kongres USA,
že Arbenz je sovietska bábka,
a ak mu dovolíme zostať pri moci, tak sovieti získajú z tejto časti sveta podporu.
V tom čase mali všetci hrozný strach z červeného komunistického teroru.
Stručne povedané, z tejto kampane vzišiel
záväzok na strane CIA a armádnych zložiek, že tento muž musí z kola von.
A podarilo sa nám to. Poslali sme tam lietadlá, vojakov, šakalov,
poslali sme to všetko možné, aby sme ho odstavili, a skutočne sme ho odstavili.
Keď sa nám ho podarilo pripraviť o funkciu,
jeho nástupca, ktorý po ňom prevzal úrad, dal v podstate všetko do pôvodného stavu v prospech medzinárodných korporácií
vrátane United Fruit.
V Ekvádore vládli mnoho rokov diktátori naklonení Spojeným štátom. Často boli dosť brutálni.
Potom sa dospelo k rozhodnutiu vyhlásiť skutočne demokratické voľby.
Kandidoval Jaime Roldos a vyhlásil, že ako prezident bude jeho hlavným cieľom zaistiť,
aby zdroje nerastného bohatstva v Ekvádore boli používané tak, aby to prospievalo ľuďom.
Voľby vyhral, získal veľkú väčšinu hlasov,
najviac v celej histórii Ekvádoru.
Začal presadzovať kroky,
ktoré zaistili, že zisky z ropy šli na pomoc ľuďom.
V USA sa nám to samozrejme nepáčilo.
Preto ma poslali do Ekvádoru ako jedného z viacerých ekonomických nájomných vrahov, aby sme jeho postoj zmenili,
skorumpovali ho, zmanipulovali ho a povedali mu:
"Vieš, Ty a Tvoja rodina môžete byť veľmi bohatí, ak budete hrať našu hru.
Keď ale budeš pokračovať v presadzovaní tejto politiky, ktorú si sľúbil, budeš sa musieť pobrať."
On ale nepočúval.
Bol zavraždený.
Keď sa jeho lietadlo zrútilo, celé okolie bolo ihneď uzavreté.
Jediní ľudia, ktorým bolo dovolené vstúpiť na miesto nehody, boli príslušníci armádnych zložiek USA z neďalekej základne
a len niektoré Ekvádorské ozbrojené zložky.
Keď sa začalo vyšetrovanie,
dvaja kľúčoví svedkovia zahynuli pri autonehodách predtým,
ako mali možnosť vypovedať.
Mnoho zvláštnych vecí sa udialo v súvislosti
s vraždou Jaimeho Roldosa.
Podobne ako väčšina ľudí, ktorí tento prípad pozorne sledovali,
nemám vôbec žiadne pochybnosti, že šlo o vraždu.
A samozrejme, z mojej pozície ekonomického nájomného vraha
by som neustále očakával, že sa Jaimemu niečo stane.
Nebol som si istý, či to bude puč alebo vražda, ale bolo isté, že bude zosadený,
pretože odmietol korupciu, nenechal sa podplatiť, aj keď sme sa veľmi snažili skorumpovať ho.
Omar Torrijos, prezident Panamy,
bol jedným z mojich obľúbencov. Skutočne som ho obdivoval.
Bol to veľmi charizmatický človek, ktorý skutočne chcel pomôcť svojej krajine.
Zakaždým keď som sa ho snažil podplatiť alebo skorumpovať, povedal mi: "Pozri, John"
- volal ma Juanito -
Vravel: "Pozri, Juanito, ja nepotrebujem tie peniaze. To, čo skutočne chcem je, aby ste sa k mojej krajine
správali férovo.
Chcem, aby USA zaplatili všetko, čo tejto krajine dlhujú, za všetku tú deštrukciu, čo ste tu narobili.
Potrebujem byť v takej pozícii, aby som mohol pomôcť ďalším krajinám latinskej Ameriky,
aby dosiahli nezávislosť a oslobodili sa od toho
strašného tlaku, ktorý prichádza so severu.
Tak strašne nás vykorisťujete.
Potrebujem získať späť Panamský kanál, aby bol v rukách obyvateľov tejto krajiny.
To je to, čo chcem.
Takže ma nechaj na pokoji, nesnaž sa ma podplatiť."
V máji 1981 zavraždili Jaimeho Roldosa, prezidenta Ekvádoru
a Omar si to veľmi dobre uvedomoval.
Zhromaždil preto svoju rodinu a povedal:
"Ja som pravdepodobne ďalší na rade, ale to je v poriadku,
pretože som urobil to, čo som sem prišiel urobiť.
Vyjednal som späť Panamský kanál.
Kanál bude opäť patriť Paname. Práve sme podpísali zmluvu s prezidentom USA, Jimmy Carterom.
V júni toho istého roku, teda o mesiac neskôr,
zahynul pri páde lietadla,
čo mali na svedomí bez najmenšej pochybnosti šakali sponzorovaní CIA.
Existuje množstvo silných dôkazov,
že jeden člen ochranky mu tesne, na poslednú chvíľu,
pred nástupom do lietadla dal diktafón,
malý kazetový nahrávač, ktorý obsahoval bombu.
Je zaujímavé,
že sa tento systém v podstate nezmenil celé roky,
až na to, že ekonomickí nájomní vrahovia sa stále viac zlepšovali.
Pred nedávnom sme sa museli vyrovnávať s tým, čo sa stalo vo Venezuele.
V roku 1998 sa prezidentom stal Hugo Chavéz.
Pred ním vládlo vo Venezuele mnoho prezidentov,
ktorí boli veľmi skorumpovaní a v podstate zničili ekonomiku krajiny.
Následne však ľudia zvolili Chavéza.
A on sa vzoprel Spojeným štátom
hlavne tým, že žiadal, aby sa Venezuelská ropa využívala tak,
aby to pomohlo Venezuelčanom.
To sa nám v USA nepáčilo.
A tak bol v roku 2002
zinscenovaný puč, za ktorým, podľa mňa a
podľa názoru mnohých ďalších ľudí, stála CIA.
Spôsob, ktorým bol ten puč zorganizovaný,
veľmi pripomínal štýl Kermita Roosevelta, ktorý ho použil v Iráne.
Ľudí podplatili, aby vyšli do ulíc,
aby robili výtržnosti, protestovali a ukázali, že Chavéz je veľmi nepopulárny.
Ak dokážete dostať do ulíc zopár tisíc ľudí,
televízia pomôže vytvoriť dojem,
že je na nohách celá krajina a celý proces sa začne rýchlo šíriť.
Ale pri Chavézovi to nezabralo,
lebo bol dostatočne rozumný a ľudia za ním stáli a podporili ho.
Túto situáciu prekonali.
To bol fenomenálny moment v histórii Latinskej Ameriky.
Irak je dokonalým príkladom,
ako tento systém funguje. Ekonomickí nájomní vrahovia sú v prvej línii.
Snažíme sa skorumpovať vládu
a presvedčiť vládcov, aby prijali veľké pôžičky,
ktoré potom použijeme ako mocenský nástroj na ovládnutie krajiny.
Ak zlyháme, ako som zlyhal aj ja v Paname a Ekvádore,
teda keď zlyhajú pokusy o skorumpovanie,
druhým krokom je vyslanie šakalov.
Tí buď zvrhnú vládu alebo vykonajú vraždu.
Keď sa to stane, nová vláda radšej robí kroky
presne podľa našich očakávaní,
lebo nový prezident vie, čo sa stane, ak by sa podľa toho nesprával.
V prípade Iraku zlyhali obe tieto veci.
Ekonomickí nájomní vrahovia u Saddáma Husajna neuspeli,
hoci sa veľmi snažili presvedčiť ho, aby prijal podobnú ponuku, akú prijala
Saudská Arábia, ale on ju odmietol.
Potom prišli šakali, aby ho odstránili, ale nepodarilo sa im to.
Úroveň bezpečnosti bola veľmi vysoká.
Saddám, koniec-koncov, nejaký čas pracoval pre CIA.
Najali ho aby zavraždil bývalého prezidenta Iraku. Síce sa mu to nepodarilo,
ale kvôli tomu poznal systém.
Preto sme do Iraku v roku 1991 poslali armádu,
aby vyradila iracké ozbrojené sily.
V tom čase sme predpokladali,
že Saddám po tomto kroku pristúpi na dohodu.
Mohli sme ho odstaviť už vtedy,
ale nechceli sme. Bol to mocný muž, akého sme v tejto oblasti potrebovali.
Kontroloval svoj národ. Tiež sme si mysleli, že udrží na uzde aj Kurdov,
udrží Irán od svojich hraníc a bude pre nás stále ťažiť ropu. A keď sme vyradili irackú armádu,
mysleli sme si, že pristúpi na dohodu.
Ekonomickí nájomní vrahovia tam teda v deväťdesiatych rokoch znova vrátili.
Neúspešne.
Ak by uspeli vtedy,
Saddám by stále bol vodcom Iraku. Predávali by sme mu stíhačky
a všetko, čo by len chcel. Ale oni neuspeli.
Šakalom sa ho ani na druhý pokus nepodarilo odstrániť. Tak sme tam znovu poslali armádu,
a tentokrát sme urobili prácu až dokonca.
Zosadili sme ho. V priebehu tohto procesu sa v Iraku
vytvorili veľmi lukratívne zmluvy na stavebné práce,
a to s cieľom zrekonštruovať krajinu,
ktorú sme v podstate sami zničili. Čo je sakra dobrý kšeft,
ak vlastníte veľké konštrukčné spoločnosti.
V Iraku možno vidieť všetky tri fázy.
Ekonomickí nájomní vrahovia tam zlyhali,
šakali zlyhali a nakoniec prichádza armáda.
Týmto spôsobom sme skutočne vytvorili impérium,
spravili sme to však akoby potajomky.
Všetky impériá v minulosti sa vytvárali vojenským ťažením,
každý občas impéria vedel o tom, že buduje impérium.
Briti to vedeli, keď budovali svoje impérium, podobne Francúzi, Nemci, Rimania,
A všetci na to boli pyšní. Vždy na to mali nejakú zámienku,
napríklad šírenie civilizácie, nejakého náboženstva alebo čosi podobné,
ale vedeli o tom, že budujú impérium.
My o tom nevieme.
Väčšina ľudí v USA
nemá ani potuchy o tom, že žijeme z výdobytkov utajeného impéria,
že dnes je na svete viac otroctva ako kedykoľvek predtým v histórii ľudstva.
Logicky Vám musí napadnúť otázka: Ak budujeme impérium, kto je jeho vládcom?
Prezidenti USA zjavne nie sú vládcami impéria.
Imperátor je niekto, kto nie je volený, nemá obmedzené funkčné obdobie
a nikomu sa nezodpovedá ani nepodlieha.
Prezidenta tieto charakteristiky nespĺňa.
Ale máme to, čo považujem za ekvivalent imperátora. Ja to nazývam "korporatokracia" (vláda korporácií).
Korporatokracia je skupina jednotlivcov,
ktorí sú v čele veľkých korporácií.
Tí sa správajú ako imperátor tohto impéria.
Majú pod palcom médiá,
buď ich priamo vlastnia alebo pomocou reklamy.
Majú pod palcom väčšinu našich politikov,
pretože financujú ich kampane,
buď prostredníctvom korporácií
alebo individuálnymi príspevkami,
ktoré pochádzajú z peňazí korporácií.
Nie sú volení,
nemajú obmedzené funkčné obdobie,
nikomu sa nezodpovedajú
a na úplnej špičke tejto skupiny neviete s istotou povedať,
či ten človek pracuje pre súkromnú korporáciu
alebo pre vládu, pretože sa premiestňujú ***-dolu.
Napríklad chlapík, ktorý je v jednom momente prezidentom
veľkej stavebnej spoločnosti ako Haliburton,
a o chvíľu je z neho zrazu viceprezident USA.
Alebo prezident, ktorý sa zároveň pohybuje v ropnom biznise.
Je to stále rovnaké, nezáleží či vládnu demokrati alebo republikáni.
Prichádzajú a odchádzajú ako cez turniketové dvere.
Určitým spôsobom je naša vláda väčšinu času neviditeľná
a jej politiku presadzujú korporácie
na rozličných úrovniach. Podobne je zas
politika vlády v podstate
vytváraná korporatokraciou,
následne sa prezentuje sa vláde
a už je z toho vládna politika.
Je to pre obe strany veľmi výhodné spojenectvo.
Toto nie je žiadna konšpiračná teória ani nič podobné.
Títo ľudia sa nepotrebujú spolu stretávať
a snovať úklady.
Všetci v podstate pracujú na jedinom cieli,
a tým je, že musia maximalizovať zisky,
a to bez ohľadu na spoločenské alebo environmentálne dopady.
Tento proces manipulácie zo strany korporatokracie
prostredníctvo dlhu, podplácania a politických prevratov sa nazýva
globalizácia.
Rovnako ako centrálna banka drží ľudí v pozícií
nevoľníkov pomocou trvalého dlhu, inflácie a úrokov,
Svetová banka a Medzinárodný menový fond používajú tieto nástroje v globálnom meradle.
Základný podvod je jednoduchý.
Uvaliť na krajinu dlh, či už krajina s pôžičkou dobrovoľne súhlasí,
alebo podplatením vládcu tejto krajiny,
následne sa stanovia podmienky a presadí sa tzv. politika štrukturálnych zmien,
ktorá často pozostáva z nasledujúcich vecí.
Devalvácia meny.
Ak klesne hodnota meny, zníži sa cena všetkého, čo sa za ňu predáva.
Toto umožní predátorským krajinám získať nerastné bohatstvo krajiny
za zlomok jeho ceny.
Masívne obmedzenie financovania sociálnych programov.
Zvyčajne sa to týka školstva a zdravotnej starostlivosti.
Týmto spôsobom sa nabúra integrita a bytie spoločnosti a verejnosť je potom zraniteľnejšia
voči vykorisťovaniu.
Privatizácia štátnych strategických podnikov.
To znamená, že pre spoločnosť a štát dôležité systémy a podniky môžu byť kúpené a regulované
zahraničnými korporáciami za účelom zisku.
Napríklad v roku 1999 Svetová banka dotlačila vládu Bolívie k tomu,
aby sprivatizovala verejný rozvod vody v treťom najväčšom meste tejto krajiny a predala ho súkromnej korporácii z USA menom Bechtel.
Po podpísaní zmlúv vyleteli ceny za vodu pre už pomerne chudobné obyvateľstvo
do závratných výšok.
Až po masovej vzbure obyvateľstva bola zmluva s Bechtelom anulovaná.
Ďalej liberalizácia trhu.
Ide o otvorenie ekonomiky zrušením obmedzení v zahraničnom obchode.
To umožňuje viacero ekonomických spôsobov zneužívania,
napríklad to, že nadnárodné korporácie privezú do krajiny svoje masovo vyrábané výrobky,
čím podrazia nohy lokálnym producentom a v podstate takto zlikvidujú lokálnu ekonomiku.
Príkladom je Jamajka.
Po prijatí pôžičky a akceptovaní podmienok nadiktovaných Svetovou bankou
prišla o svoj vlastný trh s plodinami kvôli konkurencii v podobe dovozu zo západu.
Dnes je tam nespočetne veľa farmárov bez práce, pretože nie sú schopní konkurovať
veľkým korporáciám.
Ďalšou možnosťou je vytvorenie mnohých, zdanlivo nepovšimnutých a neregulovaných tovární,
kde sa pracuje v neľudských podmienkach, kde je možné zneužívať ľudí kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii v krajine.
Vďaka neregulovanej výrobe sa navyše nepretržite ničí životné prostredie,
pretože bezohľadné korporácie drancujú zdroje nerastného bohatstva v krajine
a úmyselne zaplavujú životné prostredie množstvom odpadu.
Najväčšou žalobou za znečistenie životného prostredia v histórii je žaloba v mene 30 tisíc ľudí z Ekvádoru a okolia Amazonky proti spoločnosti Texaco.
Túto spoločnosť dnes vlastní Chevron, takže žalujú Chevron za trestné činy spáchané spoločnosťou Texaco.
Podľa odhadu vypustili do životného prostredia 18-krát viac chemikálií, ako vytieklo s tankeru Exxon Valdez na pobreží Aljašky.
V prípade Ekvádoru to však nebola nehoda. Urobili to zámerne. Vedeli, čo robia a spravili to preto, aby ušetrili peniaze, ktoré by museli vynaložiť za správnu likvidáciu.
Navyše, zbežný pohľad na aktivity Svetovej banky odhaľuje, že táto inš***úcia, ktorá verejne vyhlasuje,
že napomáha rozvoju chudobných krajín a znižuje chudobu, neurobila nič iné, len tú chudobu zvyšovala a prehlbovala priepasť medzi chudobnými a bohatými,
zatiaľ čo zisky korporácií stúpali a stúpali.
V roku 1960 bol pomer príjmu pätiny najchudobnejších ľudí a pätiny najbohatších ľudí 30:1.
V roku 1998 to bolo 74:1.
A kým celková národná produktivita zaznamenala 40% nárast v rokoch 1970-1985, počet ľudí pod hranicou chudoby sa zvýšil o 17%.
Počet ľudí, ktorí sú nútení žiť z menej ako 1 dolára na deň vzrástol v rokoch 1985-2000 o 18%.
Dokonca aj Ekonomická komisia zriadená kongresom USA priznala, že úspešnosť projektov Svetovej banky je len asi 40%.
V 60-tych rokoch Svetová banka zakročila prostredníctvom veľkých pôžičiek v Ekvádore. Počas nasledujúcich 30 rokov sa zvýšila miera chudoby z 50% na 70%,
nezamestnanosť stúpla z 15% na 70%, verejný dlh sa zvýšil z 240 miliónov na 16 miliárd dolárov
a zdroje vyhradené pre chudobné obyvateľstvo klesli z 20% na 6%.
V roku 2000 bola až polovica národného rozpočtu Ekvádoru vyhradená na splácanie dlhov krajiny.
Je dôležité si uvedomiť, že Svetová banka je v podstate banka USA, ktorá podporuje záujmy USA.
USA majú právo veta *** jej rozhodnutiami, pretože poskytujú najviac finančných prostriedkov.
A kde ich vezmú? Uhádli ste. Vyrobia ich z ničoho, pomocou bankového systém čiastočných rezerv.
V rebríčku 100 najproduktívnejších ekonomík sveta zostaveného podľa ročného HDP, je 51 korporácií. 47 z týchto 51 korporácií má sídlo v USA.
Korporácie Walmart, General Motors a Exxon sú ekonomicky silnejšie, ako Saudská Arábia, Poľsko, Nórsko, Južná Afrika, Fínsko, Indonézia a mnoho ďalších.
A keďže sa rušia ochranné bariéry týkajúce sa zahraničného obchodu, meny sa miešajú, manipulujú a zaplavujú trhy a národné ekonomiky sú likvidované
v konkurencii voľného trhu globálneho kapitalizmu, impérium sa rozrastá.
Zobudíme sa pred malou, 21 palcovou obrazovkou a nariekame *** Amerikou a demokraciou.
Nie je žiadna Amerika, nie je žiadna demokracia.
Existuje iba IBM, ITT a AT&T, DuPont, Dow, Union Carbide a Exxon.
Toto sú národy dnešného sveta.
Čo myslíte, o čom sa Rusi bavia vo svojej štátnej rade? O Karlovi Marxovi?
Majú naprogramované predpovede vývoja grafov, používajú teórie štatistického rozhodovania,
minimaxové riešenia a počítajú pravdepodobnosť cien ich transakcií a investícií rovnako ako my.
Už viac nežijeme vo svete národov a ideológií, pán Beale.
Svet je spleťou korporácií, ktoré sú neúprosne určované nemennými
zákonmi obchodu.
Svet je biznis, pán Beale.
Ak to vezmeme kumulatívne, integrácia sveta ako celku,
najmä čo sa týka ekonomickej globalizácie
a mýtických kvalít kapitalizmu "voľného trhu",
reprezentuje skutočné impérium, ktoré má právo na všetko.
Iba hŕstke sa podarilo uniknúť podmienkam a nariadeniam
Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu
alebo Svetovej organizácie pre obchod. Tieto medzinárodné finančné inš***úcie,
ktoré, aj keď sú zbytočné, stále rozhodujú o tom, čo znamená ekonomická globalizácia.
Je dosť možné, že ešte za nášho života uvidíme, ako sila globalizácie spôsobí
pravdepodobne nerovnú integráciu všetkých národných ekonomík do jedného celosvetového systému voľného trhu.
Hŕstka mocných korporácií sa zmocňuje sveta a ovláda prírodné zdroje, ktoré potrebujeme, aby sme prežili,
a zároveň kontroluje peniaze, ktoré potrebujeme, aby sme tieto zdroje mohli získať.
Konečným výsledkom bude svetový monopol založený nie na ľudskom živote, ale na finančnej a korporačnej moci.
Popri tomto náraste nerovnováhy je prirodzené, že existuje stále viac a viac zúfalých ľudí.
Vládnúca skupina preto musela zaviesť nový systém,
ako sa vysporiadať s každým, kto spochybní systém a vznesie voči nemu námietky. A tak stvorili teroristov.
Slovo terorista je len prázdne označenie vytvorené preto, aby sa tak mohla nazvať akákoľvek osoba alebo skupina, ktorá sa rozhodne spochybniť zabehnutý systém.
Netreba si to mýliť s vymyslenou Al-Kájdou, čo bol v skutočnosti názov počítačovej databázy mudžahedínov, ktorých USA podporovali
v 80-tych rokoch.
"Pravda je taká, že neexistuje žiadna islamská armáda alebo teroristická skupina s názvom Al-Kájda. Ktorýkoľvek informovaný príslušník tajných služieb to vie.
Existuje ale propagandistická kampaň, aby svet v jej existenciu veril
a stojí za ňou USA." Pierre-Henri Bunel, bývalý člen Francúzskej vojenskej rozviedky.
V roku 2007 dostalo Ministerstvo obrany 161.8 miliárd dolárov na takzvanú globálnu vojnu proti terorizmu.
Podľa Národného protiteroristického centra bolo v roku 2004 na celom svete zabitých asi 2000 ľudí pri údajných teroristickým útokoch.
Z nich bolo asi 70 Američanov.
Ak vezmeme toto číslo ako priemer, čo je veľmi veľkorysé, je zaujímavé podotknúť, že ročne zomrie kvôli alergii na arašídy
dvakrát viac ľudí ako pri teroristických útokoch.
Dnes je najčastejšou príčinou smrti v USA ischemická choroba srdca. Toto ochorenie zabije každoročne v USA 450 tisíc ľudí.
V roku 2007 vláda vyhradila na výskum tejto choroby asi 3 miliardy dolárov.
To znamená, že v roku 2007 vláda USA utratila 54-krát viac na prevenciu terorizmu,
ako na prevenciu choroby, ktorá ročne zabije 6600-krát viac ľudí ako samotný terorizmus.
Keďže sa však slová ako terorizmus a Ál-Kájda
svojvoľne objavujú v každej novinovej správe týkajúcej sa vecí, ktoré sú v rozpore so záujmami USA,
mýtus rastie.
V polovici roku 2008 generálny prokurátor USA
dokonca navrhol, aby kongres USA
oficiálne vyhlásil vojnu proti tomuto výmyslu.
Nehovoriac o tom, že v júli 2008 bolo viac ako 1 milión ľudí
sledovaných kvôli podozreniu z terorizmu.
Tieto tzv. protiteroristické opatrenia samozrejme nemajú nič spoločné s ochranou ľudí a spoločnosti,
ale súvisia so zachovaním vládnucej triedy
v mori rastúcich antiamerických nálad,
a to aj doma, aj v zahraničí.
Táto nálada je však odôvodnená a jej zdrojom je rozpínanie nenásytného, korporačného impéria,
ktoré vykorisťuje svet.
Skutoční teroristi tohto sveta sa neschádzajú o polnoci na temných miestach,
ani nekričia "Allah Akbar" predtým, ako spáchajú nejaký násilný čin.
Skutoční teroristi tohto sveta nosia drahé obleky za 5000 dolárov
a pracujú na najvyšších pozíciách finančníctva, vlády a biznisu.
Čo teda urobíme?
Ako zastavíme systém nenásytnosti a korupcie, ktorý má toľko moci a je tak rozbehnutý?
Ako zastavíme toto úchylné skupinové správanie, ktoré nemá žiadny súcit
s miliónmi ľudí zavraždených v Iraku a Afganistane,
aby korporatokracia mohla kontrolovať energetické zdroje a produkciu ópia a mala z toho zisk na Wall Street.
Pred rokom 1980 tvorila produkcia ópia v Afganistane 0% zo svetovej produkcie.
Po víťazstve mudžahedínov, podporovaných USA/CIA, v Sovietsko-Afgánskej vojne stúpla v krajine produkcia heroínu do roku 1986 na 40% z celosvetovej výroby.
A v roku 1988 to už bolo 80%.
Ale potom sa stalo niečo nečakané.
Moci sa ujal Taliban a do roku 2000 zlikvidoval väčšinu ópiových polí. Produkcia klesla z viac ako 3000 ton ročne na 185 ton ročne - zníženie o 94%.
9. septembra 2001 boli na stole prezidenta Busha plány na inváziu do Afganistanu.
O dva dni neskôr mali aj svoju zámienku.
Dnes tvorí produkcia ópia v USA kontrolovanom Afganistane
viac ako 90% celosvetovej produkcie heroínu a každý rok láme nové rekordy.
Ako zastavíme systém nenásytnosti a korupcie,
ktorý predurčuje chudobných na otrokársku prácu v továrňach, aby z toho mala úžitok Madison Avenue?
Systém, ktorý inscenuje teroristické útoky pod cudzou vlajkou v záujme manipulácie verejnosti,
a ktorý generuje zabudované mechanizmy fungovania spoločnosti, ktorých podstata je vo vykorisťovaní.
Systém, ktorý systematicky zmenšuje občiansku slobodu a porušuje ľudské práva,
aby sa ochránil pred vlastnými úskaliami.
Ako sa postaviť početným tajným organizáciám
ako je Rada pre zahraničné vzťahy, Trilaterálna komisia, skupina Bilderberg a iné, nedemokraticky volené skupíny,
ktoré za stretávajú za zatvorenými dverami a snažia sa ovládnuť politické, ekonomické, sociálne a ekologické elementy našich životov?
Aby sme našli odpoveď na tieto otázky, musíme najprv nájsť tú skutočnú podstatnú príčinu.
Faktom totiž je, že sebecké, skorumpované a ziskuchtivé skupiny nie sú skutočným zdrojom našich problémov.
Sú to iba jeho prejavy.
"Nenásytnosť a konkurencia nie sú výsledkom nemenného ľudského temperamentu...
V skutočnosti je vytváraná a posilňovaná chamtivosť a strach z nedostatku.
Priamym dôsledkom je, že musíme bojovať jeden s druhým, aby sme prežili."
Bernard Lietaer, zakladateľ menového systému EÚ
Volám sa Jacque Fresco.
Som priemyselný dizajnér a spoločenský inžinier.
Veľmi sa zaujímam vývoj spoločenského systému, ktorý by bol dlhodobo udržateľný a dobre fungujúci pre všetkých ľudí.
Slovo korupcia je vyná*** peňažného systému. Definuje sa ako správanie, ktoré narušuje prosperitu ľudí.
Všade naokolo narážate na ľudské správanie. Zdá sa, že ľudské správanie je formované prostredím, v ktorom človek vyrastá.
Ak sa narodíte do v kmeni Indiánov a vychovávajú Vás Indiáni, nestretnete sa s inou kultúrou,
a preto prevezmete hodnotový systém Indiánov.
Podobne to funguje s národmi a jednotlivcami. Rodiny sa snažia indoktrinovať svoje deti,
vštepujú im konkrétnu vieru alebo kultúru danej krajiny, aby sa ich deti cítili byť súčasťou týchto inš***úcií.
Takýmto spôsobom budujú spoločnosť, ktorú nazývajú ustanovenou.
Ustanovujú nejaký prípustný pohľad na svet ich snahou je brániť tento pohľad.
Lenže žiadne spoločenstvo nie je vopred ustanovené. Všetky spoločenstvá vznikajú v priebehu vekov.
Ľudia sa však bránia novým myšlienkam, ktoré by narušili zabehnutý systém.
Vlády podporujú zabehnutý systém, pretože ich drží pri moci. Ľudia nie sú volení do politických funkcií preto, aby menili podstatné veci.
Sú v úrade preto, aby udržali podstatné veci v rovnakom stave ako doteraz.
Ako vidíte, základ pre korupciu leží v samotnom usporiadaní našej spoločnosti.
Vysvetlím to lepšie. Všetky národy vo svojej podstate skorumpované, pretože podporujú radšej existujúce zabehnuté inš***úcie.
Nemám v úmysle povyšovať alebo ponižovať národy, ale komunizmus, socializmus, fašizmus, systém voľného trhu, rovnako ako všetky ostatné kultúrne systémy, sú vo svojej podstate rovnaké.
Vo svojej podstate sú všetky skorumpované.
Najzákladnejšia vlastnosť charakterizujúca naše spoločenské inš***úcie
je snaha udržovať samú seba v ***, sebazáchova.
Platí to rovnako pre korporáciu, náboženstvo, alebo vládu.
Najdôležitejšia úloha inš***úcie je zachovať samu seba.
Napríklad posledná vec, ktorú by si ropná firma kedy želala je, aby sa začali využívať energetické zdroje, ktoré nemá pod kontrolou.
Znížilo by to totiž dôležitosť tejto firmy pre spoločnosť.
Podobne, počas studenej vojny bol kolaps Sovietskeho zväzu spôsobom,
ako zachovať a pokračovať v zabehnutej ekonomickej a globálnej nadvláde USA.
Náboženstvá často vyvolávajú v ľuďoch pocit viny za svoje prirodzené sklony
a vyhlasujú, že sú jedinou cestou k odpusteniu a spaseniu.
V samom jadre tejto snahy inš***úcií zachovať samé seba je peňažný systém.
Pretože sú to práve peniaze, ktoré sú prostriedkom moci a prežitia.
Preto podobne, ako môže byť chudobný človek prinútený ku krádeži, aby prežil,
je taktiež pre inš***úciu prirodzené urobiť všetko, čo sa dá, len aby si zachovala zisk a prosperitu.
Kvôli tomu je mimoriadne zložité zmeniť inš***úcie zamerané na zisk,
pretože od týchto inš***úcií momentálne závisí nielen prežitie množstva ľudí,
ale aj prežitie materialistického životného štýlu, ktorý je spojený s bohatstvom a mocou.
Paralyzujúca potreba zachovávať inš***úciu
bez ohľadu na jej spoločenský úžitok je zakotvená v potrebe peňazí a zisku.
"Aký zisk z toho budem mať?" pýtajú sa ľudia.
A keď obchodník zarába peniaze predajom nejakého výrobku,
bude bojovať proti existencii takých výrobkov, ktoré mu konkurujú a ohrozujú jeho zisky, a teda jeho obchod.
Preto ľudia k sebe nemôžu byť féroví a vzájomne si neveria.
Keď k Vám príde chlapík a povie Vám: "Mám presne taký dom, aký hľadáte.",
Hneď viete, že je to obchodník.
Ak Vám doktor povie: "Myslím, že Vám vyoperujeme obličku.",
nemôžete vedieť, či ju chce predať a kúpiť si jachtu alebo je naozaj chorá a musí ju odstrániť.
V peňažnom systéme je ťažké ľuďom dôverovať.
Ak by ste prišli do môjho obchodu a ja by som Vám povedal:
"Táto lampa je celkom dobrá, ale chlapík vo vedľajšom obchode má oveľa lepšiu.",
dlho by som si svoj obchod neudržal, takto by to nefungovalo.
Ak by som sa v obchodovaní správal skutočne eticky, nešlo by to.
A preto ak niekto hovorí, že priemyslu záleží na ľuďoch, nie je to pravda.
Nemôže si dovoliť správať sa eticky.
Tento systém nie je navrhnutý tak, aby podporoval prosperitu ľudí.
Porozmýšľajte, či by existovalo nehradzovanie ľudských pracovných síl strojmi,
keby priemyslu na ľudoch naozaj záležalo.
Priemyslu na tom nezáleží.
Zamestnáva ľudí len preto, lebo ešte nemá všetky procesy automatizované.
Nehovorme teda o slušnosti a etike. Nemôžeme si ich totiž dovoliť, ak chceme naďalej obchodovať.
Je dôležité poznamenať, že bez ohľadu na spoločenský systém,
či už ide o fašizmus, socializmus, kapitalizmus alebo komunizmus,
základný mechanizmus stále tvoria peniaze, práca a konkurencia.
Komunistická Čína nie je o nič menej kapitalistická ako USA.
Jediný rozdiel je v miere, akou štát zasahuje do podnikania.
Realitou je, že peňažný systém tvorí hlavnú hybnú silu,
ktorá poháňa záujmy všetkých krajín na svete.
Najagresívnejšou, a preto najrozšírenejšou verziou "monetarizmu"
je systém voľného trhu.
Jeho základnou myšlienkou, ako ju formulovali prví ekonómovia presadzujúci myšlienku voľného trhu,
napríklad Adam Smith,
je, že vlastný záujem a konkurencia vedie k prosperite spoločnosti,
pretože konkurencia vytvára stimuláciu, ktorá motivuje ľudí k vytrvalosti.
Nehovorí sa už ale o tom, ako ekonomika postavená na konkurencii
nevyhnutne vedie ku korupcii, hromadeniu bohatstva a moci,
rozdeleniu spoločnosti na vrstvy, potláčaniu nových technológií, vykorisťovaniu pracovnej sily
a napokon k skrytej forme diktatúry
zo strany bohatej elity.
Slovo korupcia je často definované ako prekrútenie morálky.
Ak spoločnosť vyleje toxický odpad do mora, aby ušetrila peniaze,
väčšina ľudí to chápe ako "skorumpované, skazené správanie".
Príklad z jemnejšej perspektívy,
ak Wallmart otvorí pobočku v malom meste a donúti malých podnikateľov zatvoriť svoje obchody, pretože nedokážu konkurovať,
postoj ľudí už nie je taký jednoznačný.
Čo zlé vlastne Wallmart urobil?
Prečo by mu malo záležať na rodinných podnikoch, ktoré zničil?
Ešte jemnejšia perspektíva,
ak človeka vyhodia z práce, pretože vynašli stoj,
ktorý urobí jeho prácu za menej peňazí,
ľudia to zvyknú skôr či neskôr prijať spôsobom:
"...taký je život...".
Prehliadajú však podstatu - skorumpovanú a neľudskú povahu takého činu.
Pretože faktom je,
že či už ide o vypustenie toxického odpadu, podnikateľský monopol alebo znižovanie počtu zamestnancov,
motív je stále rovnaký:
zisk.
Sú to všetko rôzne stupne rovnakého mechanizmu,
ktorý odsúva prosperitu ľudí na druhé miesto. Prvoradou je vždy hra o zisk.
Preto korupcia nie je len nejakým vedľajším produktom peňažného systému,
je jeho základom.
Napriek tomu, že si ľudia často tento trend nejakým spôsobom uvedomujú,
väčšina spoločnosti však ostáva naivná ohľadom rozsiahlych dôsledkov
tohto sebeckého mechanizmu, ktorý riadi mentalitu spoločnosti.
Interné dokumenty ukázali, že keď táto spoločnosť bezpochyby zistila to,
že ich liek bol infikovaný vírusom spôsobujúcim AIDS,
stiahli ho z trhu v USA
a ďalej ho predávali vo Francúzsku, Európe, Ázii a Latinskej Amerike.
Vláda USA to dovolila, aby k tomu došlo.
FDA (úrad pre kontrolu liečív) dovolila, aby k tomu došlo a teraz sa vláda tvári, ako keby nič.
Tisíce nevinných ľudí trpiaci hemofíliou zomreli na vírus spôsobujúci AIDS.
Táto spoločnosť bez najmenších pochybností vedela, že ich liek obsahuje vírus,
ale dali ho na trh, lebo chceli na tejto pohrome zarobiť.
Takže vidíte, korupcia je zabudovanou súčasťou spoločnosti.
Jeden druhého ošklbávame
a pri niečom takom nemožno čakať slušnosť a podobné veci.
Ľudia majú pocit, že nevedia koho voliť.
Myslia si pritom, že ide o demokraciu,
lenže v peňažnom systéme demokracia nie je možná.
Ak máte veľa peňazí a spravíte si reklamnú kampaň,
aby ste získali požadovanú funkciu vo vláde..
To nie je demokracia.
Slúži len tým, ktorí majú určitú výhodu oproti ostatným.
Je to skôr diktatúra elity,
teda finančne bohatých ľudí.
"Buď v tejto krajine môžeme mať demokraciu,
alebo môžeme mať obrovské bohatstvo v rukách hŕstky ľudí,
ale nemôžeme mať obe naraz." Louis Brandeis, sudca najvyššieho súdu
Je zaujímavé pozorovať, ako sa zdanlivo neznáme osobnosti
z ničoho nič objavia na politickej scéne a kandidujú na prezidenta.
A skôr, ako sa nazdáte,
ostane Vám na výber len malá skupina extrémne bohatých ľudí,
ktorí majú podozrivo podobné základné názory na fungovanie spoločnosti.
Zrejme ide to vtip.
Ľudia menovaní na volebných lístkoch sú tam,
pretože o nich bolo dopredu rozhodnuté a o sú akceptovateľní
pre vládnúce finančné mocnosti, ktoré túto hru organizujú.
Aj tí, ktorí rozumejú tejto ilúzii demokracie, si často myslia:
"Keby sa nám podarilo dostať k moci našich čestných a etických politikov,
bolo by nám dobre."
Aj keď táto myšlienka znie rozumne
z našej tradične orientovanej perspektívy,
je to nanešťastie iba ďalšia falošná predstava.
Pretože ak sa začneme skutočne rozprávať o tom, čo je naozaj dôležité,
politika ako taká, a teda aj samotní politici,
nie sú dôležití z pohľadu toho, čo robí náš svet a našu spoločnosť funkčnými.
Politici nie sú schopní riešiť skutočné problémy.
Nemajú na to žiadne technické schopnosti.
Nevedia, ako riešiť problémy.
Ani keby boli úprimní, nevedia ako riešiť problémy.
Sú to technici, ktorí vedia postaviť odsoľovacie zariadenie.
Technici k Vám dovedú elektrický prúd.
Tiež vyrábajú motorové vozidlá,
vymysleli zariadenia na kúrenie i chladenie Vášho domu počas leta.
Technológia dokáže riešiť problémy, nie politika.
Politici nedokážu riešiť problémy, pretože na to nie sú trénovaní.
Veľmi málo ľudí sa dnes zamyslí *** tým,
čo nám vlastne zlepšuje náš život.
Sú to peniaze? Očividne nie.
Peniaze sa nedajú jesť ani natankovať do auta.
Je to politika?
Jediné, čo politici vedia je prijímať zákony,
robiť rozpočty a vyhlasovať vojny.
Je to náboženstvo?
Samozrejme, že nie, náboženstvo nič netvorí okrem
nehmotnej emočnej útechy pre tých, ktorí takéto potrebujú.
Skutočný dar, ktorý ako ľudské bytosti máme,
a ktorý bol výlučne zodpovedný za vytvorenie všetkého, čo nám zlepšilo život,
je technológia.
Čo je technológia?
Technológiou je napríklad ceruzka,
ktorou môžeme písať na papier svoje myšlienky za účelom komunikácie.
Technológiou je automobil, ktorý nám dovoľuje cestovať rýchlejšie, ako nám to umožňujú naše nohy.
Technológiou sú okuliare, ktoré umožnia ostré videnie tým, ktorí ho potrebujú.
Aplikácia technológie je sama osebe len vylepšením ľudských vlastností,
čo znižuje ľudskú námahu a oslobodzuje ľudí od určitých problémov.
Predstavte si, aký by bol Váš život dnes bez telefónu,
sporáka,
počítača
alebo lietadla.
A tiež všetkých vecí, ktoré doma máte a považujete ich za samozrejmé, ako zvonček pri dverách,
stôl,
umývačka riadu..
To všetko je technológia vytvorená kreatívnymi a vynaliezavými vedcami a technikmi.
Nie peniazmi, politikmi ani náboženstvom.
To sú falošné inš***úcie.
Písať svojmu zástupcovi v kongrese je výborná vec.
Ľudia Vám povedia: "Ak niečo chcete, napíšte svojmu zástupcovi v kongrese."
V popredí záujmu ľudí vo Washingtone by mali byť technológie,
výskum chorôb,
výskum zločinu a kriminality.
Podobne všetky ďalšie faktory, ktoré formujú ľudské správanie.
Načo však písať kongresmanovi?
Akých ľudí tam vlastne zvolili, aby si robili svoju prácu?
V budúcnosti to budeme mať veľmi ťažké.
Politici sa vždy pýtajú:
"Koľko bude ten projekt stáť?"
Otázkou ale nie je, "koľko peňazí to bude stáť".
Mala by znieť: "Máme na to zdroje?"
A dnes máme zdroje na to, aby mohol každý slušne bývať,
na stavbu nemocníc po celom svete,
na stavbu škôl po celom svete,
na špičkové vybavenie laboratórií za účelom výuky a lekárskeho výskumu.
Vidíte, všetky zdroje sú k dispozícii, lenže žijeme v peňažnom systéme,
a v peňažnom systéme ide o zisk.
Čo je však základným mechanizmom, ktorý poháňa systém zisku,
okrem vlastného záujmu?
Čo je tým jadrom, ktoré udržuje náboj konkurenčného prostredia?
Je ním vysoká efektívnosť a dlhodobá udržateľnosť?
Nie. To nie je súčasťou dizajnu.
Nič, čo sa vyprodukuje v našej na zisk orientovanej spoločnosti nie je ani zďaleka efektívne alebo dlhodobo fungujúce.
Ak by tomu tak bolo, neexistoval by multi-miliónový priemysel automobilových servisov,
ani by nebola priemerná životnosť väčšiny elektroniky menšia ako 3 mesiace,
kým sa stane zastaranou.
Je ním dostatok?
To už vôbec nie.
Dostatok je z hľadiska zákonov ponuky a dopytu
vlastne negatívna vec.
Ak diamantová spoločnosť zrazu vyťaží 10-krát viac diamantov ako obvykle,
znamená to, že sa ponuka diamantov na trhu zvýši,
čo znamená, že cena a zisk z jedného diamantu klesne.
Faktom je, že efektivita, dlhodobá udržateľnosť a dostatok
sú nepriateľmi zisku.
Inak povedané,
mechanizmus nedostatku je tým faktorom, ktorý zvyšuje zisk.
Čo je to nedostatok?
Ide to zachovanie hodnoty výrobkov.
Napríklad spomalenie ťažby ropy spôsobí zvýšenie ceny.
Nedostatok diamantov zvyšuje ich cenu.
V diamantovej bani Kimberly Diamond Mine ich dokonca pália na uhlík,
aby udržali vysokú cenu.
Čo znamená pre spoločnosť, ak nedostatok,
či už prirodzený alebo umelo vytvorený,
je pre priemysel výhodný?
Znamená to, že pri systéme zisku nikdy nebudeme mať udržateľnosť ani hojnosť.
Ide to totiž proti základnému princípu zisku.
Preto je nemožné mať svet bez vojny a chudoby.
Je nemožné neustále vylepšovať technológie
na úroveň ich najvyššej efektivity a produktivity.
A čo je najhoršie,
je nemožné od ľudí očakávať,
že sa budú správať
skutočne eticky a slušne.
Ľudia používajú slovo inštinkt, pretože nedokážu vysvetliť svoje správanie.
Snažia sa ho analyzovať pomocou svojich limitovaných vedomostí
a vravia veci ako:
"Človek má určitú povahu", "nenásytnosť je prirodzená vec",
ako keby tieto veci študovali celé roky.
Myslím si však, že to prirodzené asi ako nosenie oblečenia.
Chceli by sme eliminovať
príčiny problémov.
Odstrániť procesy,
ktoré vytvárajú chamtivosť, netolerantnosť, predsudky,
využívanie jedného človeka druhým, elitárstvo.
Odstrániť potrebu väzníc a sociálnych dávok.
Vždy sme mali tieto problémy, pretože sme vždy žili v systéme nedostatku,
výmenného obchodu a peňažného systému, a tieto systémy vytvárajú nedostatok.
Ak odstránite príčiny, ktoré vytvárajú
tzv. spoločensky neprijateľné správanie,
toto správanie prestane existovať.
Ľudia sa pýtajú: "Nie je to niečo vrodené?"
Nie, nie je.
Neexistuje ľudská povaha, existuje však ľudské správanie,
a to sa v priebehu dejín neustále menilo.
Človek sa nerodí s netoleranciou, chamtivosťou, skorumpovanosťou a nenávisťou.
To sa na vás nelepí v spoločnosti.
Vojna, chudoba, korupcia, hlad, nešťastie, ľudské utrpenie,
nič z toho sa v peňažnom systéme nikdy zásadne nezmení.
V tomto smere môžu nastať maximálne drobné zmeny.
Bude potrebné prehodnotiť našu kultúru,
naše hodnoty
a tie sa musia vzťahovať k nosnej kapacite Zeme.
Nemôže to závisieť na názore nejakého človeka alebo na predstave politikov o tom,
ako by mal svet vyzerať.
Ani na náboženskej predstave o usporiadaní ľudských záležitostí.
A o tom je projekt Venus.
Spoločnosť, o ktorej sa budeme rozprávať
je spoločnosťou. ktorá je oslobodená od starých povier,
väzníc, polície, krutosti a zákonov.
Všetky zákony zaniknú,
rovnako ako všetky profesie, ktoré už nebudú opodstatnené,
napríklad makléri, bankári, reklamní agenti.
Tieto profesie zaniknú,
pretože už nebudú opodstatnené.
Keď pochopíme, že práve technológia
vytvorená ľudskou vynaliezavosťou je tým faktorom,
ktorý ľudstvo oslobodzuje a zlepšuje kvalitu nášho života,
uvedomíme si, že to najdôležitejšie, čomu môžeme venovať pozornosť,
je inteligentné hospodárenie so zdrojmi Zeme.
Práve z prírodných zdrojov získavame potrebný materiál, aby sme mohli pokračovať na ceste prosperity.
Keď to pochopíme, uvidíme,
že peniaze vo svojej podstate vytvárajú bariéru k týmto zdrojom,
pretože prakticky všetko má cenu vyčíslenú v peniazoch.
A prečo potrebujeme peniaze, aby sme mohli získavať tieto zdroje?
Je to z dôvodu skutočného alebo umelo vytvoreného nedostatku.
Obyčajne neplatíme za vzduch ani vodu,
pretože existujú v takom dostatku,
že ich predaj by nemal zmysel.
Logicky z toho vyplýva,
že ak by boli zdroje a technológie na vytvorenie všetkého v našej spoločnosti,
ako domov, miest, dopravných systémov v dostatočnej hojnosti,
nebol by dôvod nič predávať.
Podobne, ak by automatizácia a stroje boli na takej vysokej úrovni,
aby nahradili ľudskú pracovnú silu,
nebol by dôvod mať zamestnanie kvôli zarábaniu peňazí.
Ak by sa vyriešili tieto aspekty fungovania spoločnosti,
nebol by dôvod, aby existovali peniaze.
Ostáva teda zodpovedať rozhodujúcu otázku:
Máme na Zemi dostatok zdrojov
a technologických znalostí,
aby sme vytvorili spoločnosť s takým dostatkom,
že všetko, čo dnes máme, by bolo dostupné bez cenovky
a bez potreby nastúpiť do zamestnania?
Áno, máme.
Máme zdroje i technológiu,
ktoré to prinajmenšom umožňujú
a máme navyše schopnosť zvýšiť našu životnú úroveň tak vysoko,
že ľudia v budúcnosti budú pri pohľade na našu civilizáciu civieť,
aká primitívna a nevyvinutá bola naša spoločnosť.
Projekt Venus prichádza
s úplne odlišným systémom,
ktorý je aktualizovaný na úroveň dnešného poznania.
Nikdy sme nedali riešiť vedcom úlohu:
"Ako by ste navrhli spoločnosť bez nudných a monotónnych zamestnaní,
bez nehôd v doprave,
s vysokým životným štandardom,
bez jedov v našej potrave,
spoločnosť, ktorá by využívala len čisté a výkonné zdroje energie?"
Sme schopní tieto myšlienky realizovať.
Ekonomika založená na zdrojoch.
Hlavný rozdiel medzi ekonomikou založenou na zdrojoch a peňažným systémom je ten,
že v ekonomike založenej na zdrojoch skutočne záleží na ľuďoch
a ich prosperite.
Peňažný systém sa stal natoľko zdeformovaným, že záujem o ľudí v ňom je vždy druhoradá, ak tam teda vôbec nejaká je.
Výrobky sa vyrábajú podľa toho,
koľko peňazí je na nich možné zarobiť.
Ak v spoločnosti existuje nejaký problém a nie je možné zarobiť na jeho riešení, tak sa s problémom nikdy nič neurobí.
Ekonomika založená na zdrojoch je niečo veľmi rozdielne od toho, čo tu kedy bolo.
So všetkou dnešnou technológiou môžeme vytvoriť hojnosť. Môžeme ju využiť na zvýšenie životnej úrovne všetkých.
Dosiahneme celosvetovú hojnosť, ak použijeme technológie rozumne
s ohľadom ochranu životného prostredia.
Je to úplne odlišný systém
a ťažko sa o ňom hovorí,
pretože verejnosť nie je dostatočne informovaná
o súčasnej úrovni technológie.
Energia
V súčasnosti vôbec nemusíme spaľovať fosílne palivá,
ani používať nič iné, čo znečisťuje životné prostredie.
Existuje mnoho zdrojov čistej energie.
Alternatívne zdroje energie presadzované vládnúcou skupinou ako
vodík, biomasa a aj jadrová energie sú nepostačujúce, nebezpečné
a existujú hlavne preto, aby sa zachoval zisk pre energetický priemysel.
Ak sa pozrieme viac do hĺbky a za propagandu,
ktorú vytvárajú energetické spoločnosti,
objavíme zdanlivo nekonečný prúd
čistej, hojnej a obnoviteľnej energie pre naše potreby.
Slnečná a veterná energia je verejnosti dobre známa, ale skutočný potenciál týchto zdrojov ostáva nevyjadrený.
Solárnej energie, teda energie zo Slnka,
je také množstvo, že jedna hodina slnečného svetla počas poludnia
obsahuje viac energie, ako spotrebuje celý svet za 1 rok.
Ak by sme zachytili čo i len jednu stotinu percenta z tejto energie,
svet by viac nepotreboval ropu, plyn ani nič iné.
Otázkou teda nie je dostupnosť,
ale to, či máme technológiu, ktorá túto energiu dokáže zachytiť.
Dnes poznáme mnoho prostriedkov
ktoré sú toho schopné,
lenže sú brzdené súperením o pozíciu na trhu
s tradičnými energetickými spoločnosťami.
Ďalej tu máme veternú energiu.
Tento druh energie bol dlho označovaný ako slabý
a nepraktický, keďže je závislý na lokalite.
To však nie je pravda.
Ministerstvo energie USA v roku 2007 pripustilo,
že ak by bola veterná energia naplno zachytávaná iba v 3 z 50 štátov USA,
mohla by napájať celú Ameriku.
Ďalej existujú skôr neznáme typy energie ako prílivová energia a energia vĺn.
Prílivová energia je získavaná z prílivových vĺn oceánu
a získava sa turbínami, ktoré tento pohyb zachytávajú.
V Anglicku je momentálne 42 oblastí, kde by mohli byť takéto elektrárne.
Podľa predpovede by takto získaná energia mohla pokryť 34% z celkovej potreby Anglicka.
Vlnová energia, ktorú je možné získať z morských vĺn na povrchu oceánu
má podľa odhadu potenciál dodať až 80 tisíc TWh ročne.
Znamená to, že polovica z celkovej spotreby energie na planéte by mohla byť vyrobená týmto spôsobom.
Je dôležité dodať, že prílivová, vlnová, solárna a veterná energia
prakticky nepotrebujú žiadnu predchádzajúcu energiu,
na rozdiel od uhlia, ropy, plynu, biomasy, vodíku a ďalších.
Kombinácia 4 spomínaných čistých druhov energie za predpokladu, že sa bude efektívne zberať vďaka technológii,
by mohla napájať celý svet navždy.
Existuje ale ešte ďalšia forma čistej, obnoviteľnej energie, ktorá všetky predchádzajúce schová do vrecka.
Geotermálna energia.
Pri geotermálnej energii sa využíva tzv. "dolovanie tepla".
Je to jednoduchý proces, ktorý za pomoci vody generuje obrovské množstvo čistej energie.
Technologický inš***út MIT v správe o geotermálnej energii z roku 2006 píše,
že na Zemi je k dispozícii asi 13000 ZJ energie,
z čoho ba sa asi 2000 ZJ mohlo relatívne ľahko získať pomocou vylepšenej technológie.
Celková spotreba energie všetkých krajín na planéte je asi
0,5 ZJ ročne.
Znamená to, že asi 4000 rokov by si celá planéta vystačila
len s týmto zdrojom.
A keď si uvedomíme, že zemské teplo sa neustále obnovuje,
tento zdroj je skutočne bez dna.
Mohol by byť využívaný navždy.
Tieto energetické zdroje sú len niektoré z mnohých čistých dostupných zdrojov energie.
Postupom času objavíme ďalšie.
Vyplýva z toho jedna veľmi dôležitá vec. Máme úplný dostatok energie, bez potreby znečisťovať prostredie,
tradičného skladovania a, koniec-koncov, aj bez cenovky.
A čo doprava?
Dominantnými dopravnými prostriedkami sú dnes autá a lietadlá.
Oba spôsoby v drvivej väčšine využívajú na pohon fosílne palivá.
V prípade automobilov existuje batériová technológia,
s ktorou môžete jazdiť rýchlosťou viac ako 160 km/h
a prejsť 320 km na jedno nabitie.
Existuje už mnoho rokov.
Nanešťastie kvôli patentom na tieto batérie, ktoré drží v rukách ropný priemysel, je ich podiel na trhu obmedzený,
pričom sa na tom podieľa aj politický tlak zo strany energetických spoločností.
Jej nízka dostupnosť a vysoká cena je výraznou prekážkou pre spotrebiteľov.
Nie je však absolútne žiadny dôvod, okrem skorumpovanej túžby po zisku,
aby každé jedno vozidlo na svete nebolo poháňané
čistou elektrickou energiou s nulovou potrebou benzínu.
Čo sa týka lietadiel,
je na čase pochopiť, že tento dopravný prostriedok je nepostačujúci,
ťažkopádny, pomalý a spôsobuje príliš veľa znečistenia.
Toto je vlak "mag-lev".
Na pohon používa magnetickú energiu.
Nadnáša sa *** magnetmi
a spotrebuje len asi 2% z energie, ktorú by spotrebovalo lietadlo na danú vzdialenosť.
Tento vlak nemá kolesá, takže sa nemá ako opotrebovať.
Súčasná maximálna rýchlosť verzie
používanej v Japonsku je asi 580 km/h.
Táto verzia je už ale pomerne stará.
Organizácia s názvom ET3, ktorá spolupracuje s Projektom Venus,
navrhla potrubný vlak mag-lev, ktorého maximálna rýchlosť je asi 6000 km/h,
a ktorý sa pohybuje v nehybnej vákuovej tube, ktorá môže ísť po zemi alebo pod vodou.
Predstavte si, že by ste cez obednú pauzu skočili z Los Angeles do New Yorku (asi 4000 km),
alebo z Washingtonu do Pekingu (11000 km) cestovali 2 hodiny.
Toto je budúcnosť kontinentálnej a medzikontinentálnej dopravy.
Je rýchla, čistá a spotrebuje iba zlomok energie, ktorú na rovnaký účel potrebujeme dnes.
Faktom je, že s technológiou MagLev, vylepšenými batériami a geotermálnou energiou
by už nikdy nebol žiadny dôvod k spaľovaniu fosílnych palív.
A mohli by sme to uskutočniť už dnes, ak by nás nebrzdila spleť paralyzujúcich ziskových organizácií.
Práca
Dnešná Amerika smeruje k fašizmu.
Je to kvôli jej dominantnej filozofii a náboženstvu, ktoré podporujú fašistický pohľad na vec.
Americký priemysel má vo svojej podstate znaky fašizmu.
V momente, keď si štikáte dochádzkový lístok do práce, vchádzate do diktatúry.
Všetci rozprávajú o tom, aká je práca dôležitá a vážená.
Mne to skôr pripomína platené otroctvo.
Vychovávajú nás, aby sme verili, že na živobytie si musíte zarábať kvapkami potu na svojom čele.
To nám bráni myslieť inak.
Je potrebné oslobodiť ľudí
od driny a monotónnych prác, ktoré z ľudí robia ignorantov
a okrádajú ich.
V ekonomike založenej na zdrojoch,
stroje ľudí oslobodzujú.
Väčšina si to nevie ani predstaviť, lebo takýto svet sme nikdy predtým nepoznali.
Automatizácia
Ak sa pozrieme do minulosti, vidíme jasný postup automatizácie,
ktorá pomaly nahradzuje ľudskú prácu.
Počnúc vymiznutím obsluhy výťahov
až po takmer úplne automatickú výrobu automobilov.
Faktom je, že s rozvojom technológie bude potreba ľudskej pracovnej sily
stále menšia a menšia.
To však vytvára vážny konflikt,
ktorý potvrdzuje falošnosť systému práce v peňažnom systéme,
pretože zamestnávanie ľudí je v priamom konflikte s technologickým rozvojom.
Kvôli základnej priorite priemyslu mať zisk
sú ľudia postupne prepúšťaní zo zamestnania a nahradzovaní strojmi.
Keď priemysel "zamestná" stroj, neskráti ľuďom pracovný čas,
ale prepustí ich. Prídeme o prácu. Oprávnene sa teda v dnešnej spoločnosti bojíme strojov.
V technicky vyspelej spoločnosti fungujúcej na princípe ekonomiky zdrojov
by podľa konzervatívneho odhadu mohlo byť viac ako 90% povolaní
nahradených strojmi.
Oslobodilo by to život ľudí od nevoľníctva v podobe zamestnania.
To je predsa hlavný účel technológie samotnej.
Časom by sa pomocou nanotechnológií a iných pokročilých vedeckých technológií
mohli vykonávať aj zložité lekárske zákroky automaticky pomocou špeciálnych prístrojov.
Podľa predpokladov by ich úspešnosť bola oveľa vyššia, akú dnes dosahujú ľudia.
Cesta je jasná, lenže náš na peniazoch založený systém,
ktorý od nás vyžaduje zarábať peniaze v zamestnaní, takýto pokrok blokuje.
Ľudia dnes totiž potrebujú prácu, aby prežili.
Dôležité je však to, že tento systém sa raz musí skončiť,
inak nikdy nebudeme slobodní a technologický pokrok bude neustále paralyzovaný.
Ak máme k dispozícii stroj, ktorý čistí kanalizáciu, nemusí to robiť človek.
Pozerajme sa teda na stroje ako na predĺženie ľudských rúk a výkonu.
Navyše mnoho dnešných povolaní nebude mať v ekonomike založenej na zdrojoch dôvod na svoju ďalšiu existenciu.
Sú to napríklad profesie týkajúce sa spravovania peňazí, reklamy, právneho systému,
pretože bez peňazí by sa nemohla stať väčšina zločinov, ktoré sa dnes spáchajú.
Prakticky všetky formy kriminality sú dôsledkom peňažného systému, či už priamo alebo kvôli stresu z nedostatku peňazí.
Preto by v konečnom dôsledku mohli zaniknúť aj zákony.
Namiesto toho, aby sme umiestnenili značku "Pri daždi nebezpečenstvo šmyku" by sme mohli vytvoriť protišmykovú vrstvu, ktorá by nebola počas dažďa šmykľavá.
A ak si sadne za volant opitý človek
a auto začne chodiť zo strany na stranu,
moho by tam byť nejaké kyvadlo,
ktoré by aktivovoalo systém, ktorý auto odstaví na kraji cesty.
Nie zákony,
ale riešenia.
Umiestnime na autá sonary a radary, aby sa nemohli zraziť.
Človekom vytvorené zákony sú pokusmi
o vysporiadanie s opakujúcimi sa problémami.
Nedokážeme vyriešiť problém,
a tak vytvoríme zákon.
V USA, najkapitalistickejšej a najviac sprivatizovanej krajine,
nás asi neprekvapí,
že tu máme najväčšiu populáciu väzňov na svete,
ktorá rastie každým rokom.
Štatisticky je väčšina väzňov nevzdelaná
a pochádza z chudobných, zanedbaných a deprivovaných pomerov.
A aj keď propaganda tvrdí opak,
sú to práve tieto pomery, ktoré privádzajú ľudí ku kriminálnemu a násilnému správaniu.
Spoločnosť sa však ohľadom tohto problému
pozerá opačným smerom.
Súdne a väzenské systémy sú iba ďalšími príkladmi toho,
ako sa naša spoločnosť vyhýba skúmaniu
primárnych príčin správania.
Každý rok sa minú miliardy dolárov
na prevádzku polície a väzníc,
a len zlomok z tejto sumy sa minie
na boj proti chudobe,
pričom chudoba je jedným zo základných dôvodov, prečo vôbec kriminalita vzniká.
Kým budeme žiť v ekonomickom systéme,
ktorý dáva prednosť a v podstate aj vytvára
nedostatok a depriváciu, kriminality sa nikdy nezbavíme.
Motivácia
Ak ľudia majú prístup k základným životným potrebám,
a to bez peňazí, nevoľníctva, dlhu, výmenného obchodu,
začnú sa správať odlišne.
Ľudia nám vravia: "Chcete, aby boli všetky veci dostupné bez cenovky.
Lenže cenovka musi existovať, lebo čo by inak motivovalo ľudí?
Keby mal človek všetko, čo chce, zadarmo, potom bude len ležať a nič užitočné neurobí"
Toto je mýtus, ktorému veria.
Ľudia v našej kultúre sú naučení veriť tomu,
že peňažný systém vytvára motiváciu.
Ak by ľudia mali prístup k všetkým veciam, prečo by chceli vôbec niečo robiť?
Stratili by akúkoľvek motiváciu.
Toto nás naučia, aby sme podporovali peňažný systém.
Ak z rovnice vezmete peniaze,
objavili by sa iné stimuly a motivácie, ktoré by boli odlišné od tých dnešných.
Ak ľudia majú prístup k základným životným potrebám,
ich motivácia sa zmení.
Čo tak cestovať na mesiac a k iným hviezdam?
Objavia sa nové motivácie a horizonty.
Ak namaľujete obraz a maľujete radi,
budete tiež radi svoje maľby iným ľuďom rozdávať, nie predávať.
Vzdelanie
Myslím, že väčšina dnešného vzdelania je doslova výroba zamestnanca.
Je veľmi špecializované, vôbec nie všestranné.
Ľuďom chýbajú informácie o rôznych veciach. Myslím si, že nepresvedčíte ľudí, aby šli do vojny,
ak by mali dostatočne veľa informácií.
Vzdelanie je väčšinou rutina,
študenti sa neučia, ako riešiť problémy.
Nemajú nástroje ani na to, aby v rámci svojho vlastného odboru
uplatňovali kritické myslenie.
V ekonomike založenej na zdrojoch by vzdelanie prebiehalo úplne inak.
Hlavným záujmom tejto spoločnosti je mentálny rozvoj
a snaha motivovať každého jednotlivca k tomu,
aby čo najviac využil svoj potenciál.
Našou filozofiou je: Čím rozumnejší ľudia, tým bohatší svet,
pretože každý k tomu bohatstvu bude prispievať.
Čím šikovnejšie budú moje deti,
tým lepší bude aj môj život,
pretože aj deti sa budú konštruktívne podieľať na zlepšovaní svojho prostredia
a môjho života. Pretože všetky vynálezy,
ktoré zostrojíme v zdrojovej ekonomike,
sa v spoločnosti využijú a nebude nič,
čo by tomuto zámeru stálo v ceste.
Civilizácia
Vlastenectvo, zbrane, armády, loďstvo,
to všetko je znakom toho,
že ešte nie sme civilizovaní.
Deti sa raz budú pýtať rodičov:
"Nevideli ste nevyhnutnosť strojov?"
"Ocko, nevidel si, že vojna je nevyhnutná,
pokým spoločnosť vytvára nedostatok?"
"Nie je to samozrejmé? Ale dieťa bude tiež rozumieť tomu,
že sme boli hlupákmi, ktorých vychoval systém, aby slúžili
zabehnutým inš***úciám.
Sme takou odpornou a nezdravou spoločnosťou,
že sa ani nedostaneme do učebníc dejepisu.
Historici budú o nás písať, že veľké národy brali územie menším,
používajúc silu a násilie.
O minulosti sa bude hovoriť len v súvislosti
so skorumpovaným správaním,
a to až do začiatku skutočne civilizovaného sveta.
Ten začne vtedy, keď budú všetky národy spolupracovať.
Zjednotený svet,
v ktorom bude prioritou prosperita každého jednotlivca bez toho,
aby ktokoľvek musel byť podriadený komukoľvek inému.
Bez rozvrstvenia spoločnosti
založenom na technickom elitárstve
alebo na akejkoľvek inej forme elitárstva.
Všetky tieto veci by zmizli z povrchu zemského.
Štát nič nerobí, pretože nie je žiadny "štát".
Systém, ktorý navrhujem,
zvaný globálna ekonomika založená na zdrojoch, nie je dokonalý.
Je ale omnoho lepší ako ten, ktorý máme dnes.
Dokonalosť nie je možné dosiahnuť.
"Mojím národom je svet...
...a mojim náboženstvom je konanie dobra."
Thomas Paine, 1737-1809
Spoločenské hodnoty našej spoločnosti,
ktoré sa prejavujú neustálymi vojnami,
korupciou,
tyranskými zákonmi,
spoločenským rozvrstvením,
bezvýznamnými poverami,
ničením životného prostredia
a despotickou, sociálne ľahostajnou, na zisk orientovanou vládnucou triedou.
Toto všetko je predovšetkým výsledkom kolektívnej ignorancie
dvoch najzákladnejších pohľadov na realitu, ktoré človek môže mať.
Princípy vznikania a symbiózy, ktoré sú súčasťou prírodných zákonov.
Princíp vznikania v prírode znamená,
že všetky systémy, či je to poznanie,
spoločnosť, technológia, filozofia alebo ktorýkoľvek iný výtvor,
budú prechádzať plynulými zmenami,
pokiaľ nebudú potláčané.
Veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť,
napríklad moderná komunikácia a doprava,
by boli počas staroveku niečím nepredstaviteľným.
Podobne aj v budúcnosti objavíme technológie,
vynálezy a spoločenské systémy,
o ktorých sa nám dnes ani nesníva.
Od alchýmie sme sa dostali k chémii,
od geocentrického vesmíru k heliocentrickému,
od predstavy, že za choroby sú zodpovední démoni,
k modernej medicíne.
Tento vývoj sa pravdepodobne nikdy neskončí
a toto uvedomenie nás usmerňuje
a vedie na nepretržitej ceste
rastu a pokroku.
Neexistuje statické empirické poznanie,
skôr je potrebné venovať pozornosť vývoju
všetkých systémov.
To znamená, že je potrebné, aby sme boli vždy otvorení novým informáciám,
aj keď tieto informácie ohrozujú náš svetonázor, a tým
aj našu identitu.
Nanešťastie, dnešná spoločnosť si to neuvedomuje,
a tradičné inš***úcie pokračujú v brzdení rastu
a v snahe zachovať zastarané spoločenské systémy.
Súčasne trpí ľudstvo strachom zo zmeny,
pretože sú naučení žiť s nemennými názormi a identitou.
Ak im niekto ich názory a identitu spochybní,
zvyčajne to vyústi do urážky, strachu a obáv.
Mýliť sa je dnes mylne považované za zlyhanie.
Ľudia by sa však mali radovať po preukázaní toho, že sa mýlia,
pretože ich to pozdvihuje na novú úroveň porozumenia,
čím sa rozšíri ich poznanie.
V skutočnosti nie je žiaden človek uvedomelý v pravom slova zmysle,
pretože je len otázkou času,
kým budú jeho názory aktualizované, pozmenené alebo odstránené.
A tento sklon slepo sa držať svojho systému hodnôt
a chrániť ho pred novými informáciami a možnými zmenami
nie je ničím iným ako formou intelektuálneho materializmu.
Peňažný systém udržiava tento materializmus
nielen pomocou svojich inš***úcií,
ale aj prostredníctvom nespočetného množstva ľudí,
ktorí boli vychovaní k slepému
a bezmyšlienkovitému podporovaniu týchto inš***úcií,
čím sa stali samozvanými strážcami status quo (zabehnutého stavu vecí).
Ovcami, ktoré už nepotrebujú ovčiarskeho psa, aby ich kontroloval,
pretože sa kontrolujú navzájom a vytvárajú tlak na tých, ktorí sa odlišujú od normy.
Tento sklon odolávať zmenám
a podporovať súčasné inš***úcie
kvôli zachovaniu identity, pohodlia,
moci a zisku
je úplne neudržateľný.
Bude naďalej vytvárať nerovnováhu,
trieštenie,
deformáciu
a neustále smerovanie
k deštrukcii.
Prišiel čas na zmenu.
Od lovcov a zberačov,
k poľnohospodárskej
a priemyselnej revolúcii,
smerovanie je jasné.
Nastal čas pre nový spoločenský systém,
ktorý zohľadňuje dnešnú úroveň poznania.
Peňažný systém pochádza
z obdobia,
kedy bol nedostatok realitou.
Dnes, v dobe technológie
už peňažný systém nie je v spoločnosti opodstatnený.
Preč s úchylným správaním, ktorým sa prejavuje.
Podobne aj dominantné svetonázory,
napríklad teistické náboženstvá,
fungujú s rovnakou spoločenskou neopodstatnenosťou.
Islam, kresťanstvo, židovstvo, hinduizmus a všetky ostatné
fungujú ako bariéry osobného a spoločenského rastu.
Každá taká skupina presadzuje a chráni uzavretý pohľad na svet.
Takéto nemenné chápanie však jednoducho
nie je možné vo vyvíjajúcom a meniacom sa vesmíre.
Náboženstvo ale uspelo v znižovaní povedomia
o procese vývoja tým,
že vštepuje psychologickú deformáciu v podobe viery
svojim nasledovníkom.
Logika a nové informácie sú odmietané
v prospech tradičných, zastaraných presvedčení.
Koncept boha
je v skutočnosti metóda, ktorá vysvetľuje podstatu vecí okolo nás.
V dávnych dobách ľudia nevedeli dostatočne veľa o tom,
ako veci vznikajú
a ako vlastne príroda funguje.
Preto si vymysleli svoje vlastné príbehy
a vytvorili boha podľa vlastného obrazu.
Napríklad, že je to chlapík, ktorý sa nahnevá,
keď sa ľudia správajú zle.
Preto dopustí záplavy a zemetrasenia
a veriaci to nazvú dielom božím.
Zbežný pohľad na dejiny náboženstva odhaľuje,
že aj základné mýty samotné
sú výsledkom vývoja v priebehu vekov.
Napríklad, základným učením kresťanskej viery
je smrť a zmŕtvychvstanie Krista.
Je to tak dôležité, že sama Biblia hovorí:
"Ak by Kristus nebol vstal z mŕtvych, naše modlitby by boli zbytočné, rovnako ako vaša viera."
Je ale veľmi ťažké vziať toto vyjadrenie doslova,
pretože v svetskej histórii nielenže neexistuje žiadny primárny zdroj popisujúci túto nadprirodzenú udalosť,
ale naviac máme poznatky o existencii mnohých predkresťanských spasiteľoch,
ktorí taktiež zomreli a boli vzkriesení.
To asociačným spôsobom odsúva celý príbeh do oblasti mytológie.
Raní predstavitelia cirkvi,
napríklad Tortulián,
sa veľmi snažili narušiť tieto asociácie tvrdením,
že za tieto podobnosti je zodpovedný sám diabol.
V druhom storočí napísal:
"Diabol, ktorého prácou je prekrúcať pravdu,
presne imituje vonkajšie znaky svätých sviatostí.
Krstí svojich veriacich a sľubuje odpustenie hriechov,
slávi obetu chleba a prináša symbol zmŕtvychvstania.
Majme teda na pamäti ľstivosť diabla,
ktorý napodobňuje božské veci."
Ak však
upustíme od myšlienky, že príbehy kresťanstva,
židovstva, islamu a ďalších
sú skutočnou históriou,
a prijmeme ich také, aké naozaj sú,
teda ako čisto alegorické vyjadrenia odvodené z mnohých vier,
uvidíme, že všetky náboženstvá sa odvíjajú zo spoločného klbka.
A práve tento zjednocujúci imperatív
je potrebné pochopiť a náležite oceniť.
Náboženstvo spôsobilo viac fragmentácie a konfliktov,
ako ktorákoľvek iná ideológia.
Kresťanstvo samotné má viac ako 34 000 rozdielnych podskupín.
Biblia je vecou interpretácie.
Keď ju čítame, vravíme:
"Myslím, že Ježiš tými slovami myslel toto. Myslím, že Jób myslel tamto.
Ale nie! Myslel toto."
Takže máme na svete luteránov, adventistov siedmeho dňa, katolíkov
a rozdelená cirkev nie je vôbec cirkvou.
Toto rozdelenie,
ktoré je charakteristické pre všetky teistické náboženstvá,
nás privádza k nášmu druhému zlyhaniu v poznaní.
K falošnému predpokladu oddelenia,
ktorý je vyvolaný odmietaním symbiotických vzťahov v živote.
Okrem pochopenia, že všetky prírodné systémy vznikli vývojom,
a kde všetky predstavy o realite budú neustále rozvíjané,
modifikované a tiež odstraňované,
je potrebné tiež pochopiť, že všetky systémy sú v skutočnosti
časťami celku a medzi všetkými existujú interaktívne vzťahy.
V prírode neexistuje nič také ako "nezávislosť".
Celá príroda je jednotný systém vzájomne súvisiacich premenných veličín,
z ktorých každá je príčinou aj reakciou a existujú iba ako zjednotený celok.
Príroda nie je napojená šnúrou na zástrčku,
a tak sa nám zdá, že sme nezávislí a slobodní a môžeme si robiť, čo sa nám zachce.
Ale bez kyslíka zomrieme prakticky ihneď.
Bez rastlín na svete takisto čoskoro zahynieme.
Bez slnka zase zahynú všetky rastliny.
Sme vzájomne prepojení.
Preto je nevyhnutné brať do úvahy celok ako taký.
Pretože na tejto planéte nejde len o prežitie ľudí,
ale o prežitie celku.
Vieme, že neprežijeme bez rastlín a zvierat,
vieme, že neprežijeme bez štyroch elementov.
Kedy to už teda začneme brať do úvahy?
V tomto musíme uspieť.
Úspech závisí na tom, ako dobre dokážeme spolupracovať so všetkým okolo nás.
Veľmi dobre si uvedomujem, že môj vnuk
nemôže ani dúfať,
že zdedí odo mňa udržateľný,
pokojný, stabilný, spoločensky spravodlivý svet,
pokým každé dieťa, ktoré dnes vyrastá
v Etiópii, Bolívii, v Palestíne, v Izraeli
nebude mať rovnaké vyhliadky do budúcnosti.
Je potrebné sa starať o celé spoločenstvo,
inak nastanú vážne problémy.
Potrebujeme sa pozerať na celý svet ako na jedno veľké spoločenstvo.
A všetci sa musíme o seba navzájom starať.
Navyše svet nie je len spoločenstvom ľudských bytostí,
je spoločenstvom rastlín, zvierat a živlov.
Skutočne to potrebujeme pochopiť.
A to nám tiež prinesie radosť
a potešenie.
To nám dnes v našich životoch chýba.
Môžeme to nazvať duchovnosťou,
ale faktom je,
že radosť pochádza z pocitu spojenia a prepojenia.
To je náš božský duch.
To je tá naša stránka,
ktorá to cíti.
Môžete to cítiť hlboko v sebe.
Je to úžasný, čarovný pocit a vy o ňom viete, keď to prežívate.
Tento pocit Vám peniaze nedajú,
dá Vám ho len prepojenie so všetkým.
"Nie je to náhodou hazard pre túto krajinu?
Ako len budeme pokračovať vo výrobe jadrových zbraní?
Chápete, čo myslím?
Čo sa stane so zbrojným priemyslom,
keď si uvedomíme, že sme všetci jeden celok?
Poserie nám to celú ekonomiku.
Ekonomiku, ktorá je tak ako tak falošná a podvodná.
To bude ale fakt sklamanie.
Môžete aspoň vidieť, prečo vláda tak rázne útočí
na myšlienku prežívania bezpodmienečnej lásky." Bill Hicks
"Verím, že neozbrojená pravda a bezpodmienečná láska budú mať posledné slovo."
Dr. Martin Luther King Jr, 1929-1968
Keď pochopíme, že integrita našej osobnej existencie
je úplne závislá
na integrite všetkého ostatného v našom svete,
tak sme naozaj pochopili význam bezpodmienečnej lásky.
Pretože láska znamená vidieť všetko okolo ako seba samého,
a zároveň seba ako všetko, a to nemôže mať žiadnu podmienenosť,
pretože v skutočnosti sme všetci súčasne všetkým.
Ak je pravda, že sme všetci zo stredu hviezdy,
každý atóm v každom z nás pochádza zo stredu hviezdy,
tak sme všetci tým istým.
Aj automat na Colu a ohorok cigarety na chodníku
je z atómov, ktoré pochádzajú z hviezdy.
Všetky tie atómy boli znovu a znovu použité mnoho tisíckrát,
tak ako Vy a ja.
A teda, vo vesmíre som v podstate len ja.
Takže čoho sa máme báť? Čo také v nás potrebuje hľadať útechu?
Nič. Nemáme sa čoho báť, lebo to všetko sme my.
Problém je, že sme boli oddelení tým, že sme sa narodili,
dali nám meno, identitu, dali nám individualitu.
Boli sme oddelení od jednoty,
a to využíva náboženstvo.
Ľudia majú túžbu byť súčasťou celkovej jednoty.
A tak to využívajú. Nazývajú to bohom, hovoria, že má nejaké pravidlá,
zdá sa mi to kruté.
Myslím, že to ide aj bez náboženstva." George Carlin, 1937-2008
Mimozemský návštevník skúmajúci rozdiely medzi ľudskými spoločnosťami by zistil,
že tie rozdiely sú bezvýznamné v porovnaní s podobnosťami.
Naše životy, naša minulosť a budúcnosť sú späté so Slnkom, mesiacom a hviezdami.
My ľudia sme videli atómy, ktoré tvoria celú prírodu
a spoznali sily, ktoré to všetko vytvorili.
A my, ktorí stelesňujeme miestne oči, uši, myšlienky a pocity kozmu,
sme sa napokon začali zaujímať o svoj pôvod.
Sme hviezdny materiál, ktorý rozjíma o hviezdach, usporiadaný súbor desiatich miliárd miliárd atómov,
ktorý rozjíma o evolúcii prírody a objavujeme tú dlhú cestu, ktorou sme prišli k uvedomeniu tu na planéte Zem.
Máme zodpovednosť za druhy žijúce na Zemi, sme hovorcami Zeme.
Naša povinnosť je prežiť a prosperovať, a tento záväzok máme tiež voči kozmu,
pradávnemu a nekonečnému, z ktorého pochádzame.
Sme jeden druh. Sme z hviezd a žneme hviezdne svetlo.
Carl Sagan, 1934-1996
Je čas vyhlásiť a vyzdvihnúť jednotu.
Naše zastarané spoločenské systémy sa rozpadajú.
Je preto najvyšší čas, aby sme začali pracovať spoločne na vytvorení udržateľnej,
globálnej spoločnosti, kde sú zabezpečené potreby všetkých,
a kde sú všetci skutočne slobodní.
Vaše osobné presvedčenia, nech sú akékoľvek,
majú len malý význam, ak ide o zabezpečenie základných životných potrieb.
Každá ľudská bytosť sa narodí nahá,
potrebuje teplo, jedlo, vodu a príbytok.
Všetko ostatné je doplňujúce.
Z toho vyplýva, že najdôležitejšou základnou úlohou
je inteligentné hospodárenie so zdrojmi Zeme.
To sa ale nedá dosiahnuť v peňažnom systéme,
pretože honba za ziskom je honbou za osobným záujmom,
čo neodmysliteľne produkuje nerovnováhu.
Súčasne, politici sú úplne zbytoční,
pretože naše skutočné problémy v živote sú technické, nie politické.
Ďalej, ideológie, ktoré rozdeľujú ľudstvo,
napríklad náboženstvo,
potrebujú vážne prehodnotenie spoločnosťou,
čo sa týka ich hodnoty, účelu a spoločenskej opodstatnenosti.
Dúfajme, že náboženstvo časom
stratí svoj materializmus a základ v poverách
a prejde do užitočnej oblasti filozofie.
Faktom je, že dnešná spoločnosť je naruby.
Politici neustále hovoria o ochrane a bezpečnosti,
namiesto toho, aby hovorili o tvorení, jednoty a rozvoji.
Len samotné USA v súčasnosti míňajú zhruba 500 miliárd dolárov ročne na obranu.
To je dosť na zaplatenie štvorročného univerzitného štúdia všetkým dospelým Američanom, ktorí majú len strednú školu.
V štyridsiatych rokoch vytvoril projekt Manhattan
prvú skutočnú zbraň hromadného ničenia.
Tento projekt zamestnával 130 tisíc ľudí a stál extrémne množstvo peňazí.
Predstavme si, aký by bol náš život dnes, ak by táto skupina vedcov,
namiesto vymýšľania nástroja na zabíjanie ľudí,
pracovala na spôsobe, ako vytvoriť sebestačný svet dostatku.
Život dnes by bol určite veľmi odlišný, ak by práve toto bolo ich cieľom.
Namiesto zbraní hromadného ničenia
je čas vypustiť niečo oveľa mocnejšie.
Zbrane hromadného tvorenia.
Naša skutočná moc spočíva v našej schopnosti tvoriť.
Vyzbrojení pochopením symbióznych prepojení života,
a zároveň vedení vývojovou povahou reality,
neexistuje nič, čo by sme nemohli urobiť alebo dosiahnuť.
Samozrejme, dnes čelíme silným prekážkam
v podobe zabehnutých mocenských štruktúr,
ktoré odmietajú zmenu.
Srdcom týchto štruktúr je peňažný systém.
Ako už bolo vysvetlené, systém čiastočných rezerv
je formou otroctva prostredníctvom dlhu,
v ktorom je doslova nemožné, aby spoločnosť bola slobodná.
Podobne kapitalizmus vo forme voľného obchodu
využíva dlh na uväznenie sveta a manipuláciu krajín,
ktoré sú podriadené hŕstke obrovských obchodných a politických mocností.
Okrem týchto očividných nemorálných vecí
je samotný systém založený na konkurencii,
čo okamžite ničí možnosť
rozsiahlej spolupráce v záujme všeobecného dobra.
Tým sa paralyzuje akákoľvek snaha dosiahnuť skutočnú globálnu udržateľnosť.
Tieto finančné a obchodné štruktúry sú dnes zastaralé
a je potrebné ich prekonať.
Samozrejme, nemôžeme byť naivní a myslieť si, že obchodná a finančná elita sa pripojí k tejto myšlienke,
pretože by stratili moc a kontrolu.
Musia byť teda podniknuté pokojné a veľmi strategické kroky.
Najvýznamnejšia a najsilnejšia vec, ktorú treba urobiť, je však jednoduchá.
Musíme zmeniť naše správanie tak, aby sme donútili mocenskú štruktúru poslúchať vôľu ľudí.
Musíme prestať s podporovaním systému.
Jediný spôsob, ako sa vládnuce zriadenie zmení,
je prostredníctvom našeho odmietnutia spolupracovať
a zároveň poukazovaním na jeho nekonečné trhliny a skorumpovanosť.
Oni nezrušia peňažný systém
kvôli našim nápadom alebo doporučeniam.
Systém musí zlyhať
a ľudia musia stratiť dôveru vo svojich zvolených vodcov.
Bol by to významný bod obratu,
ak by sme vtedy navrhli projekt Venus ako možnú alternatívu.
Ak nebude existovať alternatíva, obávam sa následkov.
Súčasný vývoj naznačuje, že naša krajina smeruje k bankrotu.
Je pravdepodobné, že sa naša krajina pôjde pod vojenskú diktatúru,
aby sa predišlo výtržnostiam a úplnému spoločenskému rozpadu.
A akonáhle to prepukne v USA,
všetky ostatné kultúry zažijú podobné veci.
Dnes je svetový finančný systém kvôli
svojim vlastným nedostatkom na pokraji kolapsu.
Kontrolór mien v roku 2003 vyhlásil,
že úrok zo štátneho dlhu USA
nebude možné splatiť za menej ako 10 rokov.
Toto teoreticky znamená úplný bankrot pre ekonomiku USA,
a následky pre svet budú nesmierne.
Peňažný systém čiastočných rezerv dosahuje
svoje teoretické limity expanzie,
a krachy bánk, ktoré dnes vidíme, sú len začiatkom.
Preto aj inflácia prudko stúpa,
všetky dlhy sú na rekordne vysokých hodnotách
a vláda a centrálna banka vo veľkom vyrábajú nové peniaze
v snahe zachrániť skorumpovaný systém.
Pretože jediný spôsob ako zachrániť banky
je vytvoriť viac peňazí.
A jediný spôsob ako vytvoriť viac peňazí
je vytvoriť viac dlhov a inflácie.
Je len otázkou času, kedy sa karta otočí
a nikto už nebude chcieť brať nové pôžičky,
zatiaľ čo počet neplatičov rastie, keďže ľudia si už nemôžu dovoliť ani svoje súčasné pôžičky.
Potom sa expanzia peňazí zastaví,
a začne sa zmršťovanie peňazí, aké ešte svet nevidel,
čím skončí storočie trvajúca pyramídová hra.
Toto sa už začalo.
Preto potrebujeme demaskovať tento finančný kolaps a nazvať ho tým, čím skutočne je,
využívajúc jeho slabosť ako našu výhodu.
Tu je niekoľko návrhov:
Prvá vec: Odhaliť podvod bánk.
Citibank, JP Morgan Chase a Bank of America
majú najväčšiu moc v rámci skorumpovanej centrálnej banky.
Je čas bojkotovať tieto inš***úcie.
Ak máte účet alebo kreditnú kartu v ktorejkoľvek z nich,
presuňte svoje peniaze do inej banky.
Ak máte hypotéku, prefinancujte ju inou bankou.
Ak vlastníte ich akcie, predajte ich.
Ak pre nich pracujete, odíďte.
Toto gesto vyjadrí opovrhnutie mocnosťami
stojacimi za súkromným bankovým kartelom
známym pod názvom centrálna banka (Federal Rezerve).
Tiež vytvorí povedomie o podvodnej povahe bankového systému ako takého.
Za druhé: Vypnite televízne správy.
Navštevujte vznikajúce nezávislé spravodajské portály na internete pre vlastnú informovanosť.
CNN, NBC, ABC, FOX a všetky ostatné
predkladajú len predfiltrované správy v záujme udržania súčasného stavu.
V dnešnej dobe, keď 4 korporácie vlastnia všetky hlavné médiá
sa o objektívnych informáciách nedá ani len uvažovať.
V tomto smere je skutočne neoceniteľný internet.
Vďaka tomuto slobodnému toku informácií
vládnúca trieda stráca kontrolu.
Internet musíme neustále chrániť,
pretože je momentálne našim skutočným záchrancom.
Za tretie:
Nikdy nedovoľte sebe,
svojej rodine, ani komukoľvek, koho poznáte, aby sa pridal k armáde.
Je to zastaralá inš***úcia,
používaná výhradne na udržanie vládnúceho zriadenia,
ktoré už nie je opodstatnené.
Americkí vojaci v Iraku pracujú pre korporácie,
nie pre ľudí.
Propaganda nás núti veriť tomu, že vojna je prirodzená vec
a armáda je ctihodná inš***úcia.
Nuž ak vojna je prirodzená,
prečo máme denne 18 samovrážd
amerických veteránov,
ktorí trpeli posttraumatickou stresovou poruchou?
Ak sú naši vojaci a vojačky tak ctení,
prečo 25% amerických bezdomovcov
sú vojnoví veteráni?
Za štvrté:
Prestaňte podporovať energetické firmy.
Ak bývate v samostatnom dome,
pokúste sa o energetickú samostatnosť.
Preskúmajte každú možnosť, ako spraviť svoj dom sebestačným
pomocou čistej energie.
Slnečná, veterná a ďalšie obnoviteľné zdroje energie
sú dnes dostupnou realitou pre spotrebiteľov,
a keď vezmete do úvahy nekonečný rast cien tradičných energií,
pravdepodobne to bude z dlhodobého hľadiska výhodná investícia.
Ak jazdíte, zaobstarajte si čo najmenšie auto
a zvážte použitie jednej z mnohých technológií prestavby,
ktoré zmenia pohon Vášho auta na hybridný, elektrický
alebo na akýkoľvek iný, než tradičné palivá.
Po piate:
Odmietnite politický systém.
Ilúzia demokracie je urážkou našej inteligencie.
V peňažnom systéme nie je nič také, ako demokracia.
A nikdy nebolo.
Dve naše politické strany v USA vlastní jedna garnitúra korporátnych lobistov.
Do svojich pozícií sú dosadení korporáciami
a ich popularita je umelo vytváraná médiami.
V systéme so zabudovanou korupciou
zmena panáčikov raz za pár rokov
v podstate nemá význam.
Namiesto predstierania, že politické hry majú nejaký skutočný zmysel,
skúste sa zamerať na to, ako prekonať tento skrachovaný systém.
A za šieste:
Pripojte sa k hnutiu.
Choďte na thezeitgeistmovement.com
a pomôžte nám vytvoriť najväčšie masové hnutie za spoločenskú zmenu,
aké kedy svet videl.
Musíme sa zmobilizovať a vzdelávať každého
o nevyhnutnej korupcii nášho súčasného svetového systému,
spoločne s jediným skutočne udržateľným riešením,
ktorým je deklarovať všetky prírodné zdroje planéty
za spoločné dedičstvo všetkých ľudí.
Súčasne potrebujeme informovať každého o skutočnom stave technológie a o tom,
že všetci môžeme byť slobodní, ak svet bude namiesto bojovania spolupracovať.
Voľba je na vás.
Môžete byť naďalej otrokom finančného systému a sledovať pretrvávajúce vojny,
ekonomické prepady a nespravodlivosť na celom svete
a klamať sami seba jalovou zábavou
a materialistickým odpadom.
Alebo môžete zamerať svoju energiu na skutočnú, zmysluplnú, trválú,
holistickú zmenu, ktorá má reálnu schopnosť podporiť
a oslobodiť všetkých ľudí, bez výnimky.
Najdôležitejšia zmena sa však
musí odohrať najprv vo Vás.
Skutočná revolúcia je revolúcia vedomia.
Každý z nás najprv potrebuje eliminovať
to rozdeľujúce, materialistické rušenie,
ktoré do nás tlačili ako pravdu,
zároveň spoznávať, umocňovať a zjednotiť sa so signálom
pochádzajúcim z našej skutočnej empirickej jednoty.
Je to na Vás.
"Vo všetkých týchto diskusiách a prednáškach sa snažíme zistiť,
či môžeme radikálne dosiahnuť transformáciu mysle.
Neakceptovať veci také, aké sú,
ale porozumieť im, vložiť sa do nich, preskúmať ich,
vložiť svoje srdce, svoju myseľ, všetko, čo máte, do toho, aby ste našli spôsob,
ako žiť inak.
Ale to závisí na Vás, na nikom inom.
Pretože na tejto ceste nie sú učitelia,
ani žiaci.
Nie je žiadny vodca,
žiaden guru,
žiaden majster, žiadny spasiteľ.
Vy sami ste sám sebe učiteľom i žiakom, Vy ste majster, Vy ste guru, Vy ste vodca,
Vy ste všetkým!
A
pochopiť znamená
transformovať to, čo je."